Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje odznaky
Moje aktivity
Dvojvrstvová novela má príznačný názov Úzkosť. Jednou vrstvou je príbeh Arlety, ženy po päťdesiatke, ktorá v krátkych epizódach rekapituluje svoj život. Druhú tvoria úvahy samotnej spisovateľky. Úzkosť z dospievania, úzkosť z role matky a manželky, úzkosť zo starnutia rodičov, úzkosť z covidu, úzkosť z odcudzenia, úzkosť zo smrti blízkych aj tej vlastnej. Úzkosť, úzkosť, úzkosť, ale nie, nemusíte sa báť, kniha vám ju neprivodí. Je to príjemné, miestami aj vtipné čítanie, akurát tak na jeden pekný večer.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Román volám sa Lucy Bartonová, je ako už sám názov napovedá komorným príbehom Lucy Bartonovej. ženy, ktorá vyrástla v chudobnej americkej rodine. Rodina dlhé roky žila v garáži bez tepla. Jeho nedostatok spôsobil, že Lucy radšej trávila v škole aj popoludnia, čítala si, vzdelávala sa, nakoniec vďaka zime vyštudovala univerzitu. Provinčné mestečko vymenila za New York, vydala sa, porodila dve dcérky, rozviedla sa, opäť sa vydala, napísala knihu. Prevažná časť knihy sa odohráva v nemocnici, kde ju počas niekoľkodňovej hospitalizácie sprevádza matka. Nevidela ju už mnoho rokov, ale stále zúfalo túži po jej láske. Spoločne strávený čas napĺňajú klebetením o známych z rodného mestečka. Pomedzi zdanlivo banálne dialógy na povrch presakujú temné vody Lucyinho detstva. Hoci ako jediná z rodiny žije úspešný život, rodinná patológia je v jej duši trvalo zakorenená.
„Stále som myslela na brata a sestru a zmätok v ich tvárach, keď zomrel otec. Myslela som na to, akú sme my piati tvorili nezdravú rodinu, ale videla som aj, ako každému z nás spoločné korene húževnato ovíjali srdce.“
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že autorka iba kĺže po povrchu, ale nie, nie je to žiaden instantný román. Aby však mohol odovzdať svoju hĺbku, vyžaduje si vklad čitateľa. A ak sa mu ho dostane, ponúkne fakt skvelý zážitok.
Nadpriemerne inteligentná, emocionálne uzavretá stredoškoláka Ema si vo svojom denníku naplánovala projekt, zistiť čo je láska. Rodiča sa rozviedli, ona vystavala hradby, za ktoré pustí len jedného človeka, najlepšieho kamaráta Jana. Nečakane sa však zamiluje, napriek tomu, že vo svojom matematicky presne vypočítanom živote, nič také nemalo nastať. Minimálne nie do ukončenia projektu. Na prvý pohľad to znie ako anotácia klasického teenage románu. Majonéza k snídani má však potenciál zaujať aj iné vekové kategórie. Aspoň mne sa teda až na obálku páčila veľmi.
Číst víc
Túto Vieweghovu novinku som sa doslova musela nútiť dočítat. Z knihy úplne sála, ako tlačí na pílu. V snahe napísať toľko strán, aby vydalo aspoň na novelu do nej dokonca vysunul divadelnú hru a poviedky. Dialógy sú nudné, miestami vyslovene trápne a námet? Škoda reči. Biomanžel aj Biomanželka boli fajn, ale tento pokus, ťažiť z ich úspešnosti teda fakt nevyšiel. Zo začiatku som mala pocit, že starý dobrý Viewegh je späť, ale žiaľ nie. Niekedy je možno lepšie prestať písať a tešiť sa z minulých úspechov, ako trápiť seba aj čitateľa.
Číst víc
Veselé, zábavné príbehy opice Škorice a jej kamarátov opäť nesklamali. Miestami sme sa s deťmi nevedeli prestať smiať. Od čítania prvého dielu ubehli hádam aj tri roky, deti podrástli, ale opica má zjavne čaro aj pre osem a desaťročných.
Číst víc
Drsnému komunistickému vyšetrovateľovi Františkovi Horákovi sa po revolúcii zrútil svet. Prišiel o prácu, rodinu, ľudia sa od neho znechutene odvracajú. Záchranou pred životom na ulici a alkoholizmom sa mu stala sekta. Po čase sa však začnú diať nadprirodzené veci. Brilantné vykreslenie reálií štátnej bezpečnosti minulého režimu, novodobá hrozba samozvaných spasiteľov sveta, k tomu kúsok tajomna a o vynikajúci román je postarané. Tlieskam pán Vrba.
Číst víc
Kníhkupcovi z Kábulu Sultánovi Chánovi sa napriek nadvláde Sovietskeho zväzu, teroru Talibanu a občianskej vojne podarilo vybudoval sieť kníhkupectiev. Nórska reportérka Asne Seierstad v jeho rodine strávila niekoľko mesiacov, aby mohla napísať román. Mená postáv zmenila, ale snažila sa cez túto rodinu ukázať autentický život v Afganistane. Ten sa neriadi hodnotami západného sveta, má vlastné pravidlá, pre nás často nepochopiteľné, ale majúce hlboké historické korene. Chudoba, nevzdelanosť, teror v rodine a hlavne také zlé postavenie žien, že sa vám chce plakať, to všetko tam je. Samotná autorka v knihe nevystupuje. Nakoľko jej reportáž odráža skutočné vnímanie a prežívanie postáv a do akej miery je ovplyvnená jej nazeraním na veci skrz prizmu Európanky, posúdiť neviem. Každopádne je to pútavá kniha, v týchto dňoch, keď sa zrak sveta znova upiera na Afganistan, aj vysoko aktuálna. Po vydaní knihy skutočný kníhkupec Shah Muhammad Rais autorku zažaloval. Údajne aj vydal vlastnú knihu, v ktorej ponúkol svoj pohľad. (Bolo by isto zaujímavé prečítať si ju.) Kníhkupec z Kábulu ma len utvrdil v názore, že hlavnou úlohou západných mocností je pomôcť samotnej krajine a tým pomôcť jej ľuďom. Napokon, keď vezmeme do úvahy širší historický kontext, boli to práve svetové mocnosti, ktoré v 20. storočí určili hranice jednotlivých štátov na Blízkom a Strednom východe, nerešpektujúc prirodzené národnostné a náboženské oblasti. Samozrejme, aj mne zvieralo hrdlo pri pohľade na nešťastníkov, ktorí sa za každú cenu snažili dostať do lietadla po návrate Talibanu. Ale nebolo by krásne, keby mali krajinu, z ktorej by nikto nemusel utekať?
Číst víc
Svojrázna kniha. Moderná filozofia 20. storočia prepletená s biografiou jej predstaviteľov. Spočiatku mi síce prišla pomerne nudná, ale tak od tretej kapitoly sa to pekne rozbehlo. Základné otázky fenomenológie a existencializmu mi znova vyvstali pred očami. Teda skôr tie o autentickosti a vnútornej slobode. A pokiaľ ide oživotné príbehy Husserla, Heideggera, Merleau-Pontyho, Beauvoirovej, Sartra, Camusa aj ďaľších, tie Bakewellová opisuje pútavo a s vtipom. Navyše sa mi páčilo, ako dokázala vykresliť celkovú atmosféru minulého storočia.
Číst víc
Knižka je útla, ale vystihuje veľa. Príbeh rozpráva Marie, počas cesty nevedno kam. Ale pozor, žiadne klasické rozprávanie, žiadna chronologická postupnosť. Marie náhodilo odhaľuje jednotlivé fragmenty zo života svojej rodiny. Jej spomienky spočiatku pôsobia ako rozvetvená rieka, človek nevie, kam ho chce autorka zaviesť. Od samého začiatku sa knihou vinie motív smrti, takže je jasné, že v rodine sa prihodilo niečo neblahého. Počiatočný zmätok, ako s prečítaným naložiť rýchlo vystrieda túžba dozvedieť sa viac. Smrtholka ma uchvátila.
Číst víc
Tentokrát žiaden román, ako sme u Viktorie Hanišovej zvyknutí, ale trinásť rozhovorov, o tom, ako zmierniť environmentálny žiaľ. Veľmi zaujímavé a inšpirujúce čítanie. Palec hore.
Číst víc