Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Názov knihy presne vystihuje silné súrodenecké puto reálnych historických postáv – sestier Nekolových. Narodili sa koncom 19. storočia a svoj život prežili prevažne v Prahe. Ich príbeh rozpráva mladšia z nich, Milada. Napriek spoločnosti zviazanej konvenciami, neľahkej dobe poznačenej prvou svetovou vojnou si obe dievčatá odvážne hľadajú svoje miesto v živote. Praktická Milada sa túži stať učiteľkou, za svoj sen je pripravená priniesť aj veľkú obeť v podobe celibátu. Gusta je telom aj dušou umelkyňou, bohémkou, ktorá to ako žena v tej dobe má tiež komplikované. Dostať na výstavu svoj obraz ju stojí veľké úsilie, hoci je pokladaná za najtalentovanejšiu maliarku svojho obdobia. Sestry sú od detstva neoddeliteľné, spolu prežívajú dospievanie, hrôzy prvej svetovej vojny, podlomené zdravie a nekonečný hlad ale aj svoje lásky a úspechy. Keď sú načas oddelené, píšu si dojemné listy. Román je napísaný tak, ako to mám rada - akoby som to sama žila. Napomáha tomu aj výborne zachytená dobová atmosféra a skutočnosť, že si mnohé môžem „vygoogliť“. To, že sa autorka striktne nedrží životopisných faktov, ma vôbec nevyrušovalo. Stačilo mi vedomie, že Milada s Gustou boli reálne. A tá vzácna vzájomná oddanosť dvoch tak rozdielnych bytostí, tak tá ma po celý čas nesmierne dojímala.
Číst víc
Medzigeneračné trenice. Dedo, učiteľ telocviku dušou aj telom, na dôchodku prepadne konšpiračným teóriám. Jeho syn Vladimír, napriek jeho nepodpore už v detstve naskočil na vlnu technologického pokroku. Ako počítačový expert si v dospelosti vybudoval slušnú kariéru. Svojím blahobytom zahŕňal aj dcéru Júliu. Očakávaná vďačnosť za skvelé životné podmienky, cestovanie, dobré školy sa však nenaplnila. Z Júlie sa stala ekologická aktivistka. Vďaka odlišnému svetonázoru sa všetci traja vnútorne spoľahlivo míňajú. Zaujímavý počin so šokujúcim koncom.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
1492: Dobytí Granady je pútavý historický román, z ktorého duch doby vanie tak silno, že ho pravdepodobne prečítate na jeden záťah. Stredoveké Španielsko, kde sú popri sebe nútení žiť kresťania, moslimovia aj židia je plné násilia, intríg a ničenia. Do tohto obdobia Lukáš Zárybnický zasadil príbehy viacerých postáv, ktorých myšlienkové pochody, lásky aj zrady sú vykreslené veľmi plasticky. Samotný dej je svižný, nedávajúci žiaden priestor na nudu. Reálnymi historickými udalosťami nás sprevádza vezír malého moslimského emirátu na juhu Pyrenejského poloostrova al-Andalus, Bannigaš. Stretávame sa tu aj s mladou kresťankou, ktorá padla do zajatia maurov a neskôr konvertovala na islam a stala sa milenkou emira Abú al-Hasana. Kľúčovú dejinnú úlohu zohrá však až jeho syn Muhammad, ktorému je venovaná druhá časť knihy. Fascinujúci je aj osud ďalšieho obyvateľa emirátu, židovského lekárnika Isaaca a jeho rodiny. Román symbolicky uzatvára stretnutie vtedy neznámeho Krištofa Kolumbusa s kresťanskými vládcami Kastílie a Aragónie, Ferdinandom a Isabelou. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé čítanie a tak sa zrejme poobhliadnem po ďalšej tvorbe autora.
Číst víc
Päťdesiatročná upratovačka Janice si svoj "pokazený" život spríjemňuje zbieraním príbehov iných ľudí. Potrebuje sa uistiť, že aj v obyčajných ľuďoch sa skrýva neobyčajná sila a vďaka tomu vždy existuje nádej. Vlastne, že existuje ona sama, pretože jej pravé meno je Hope. O svojom vlastnom príbehu mlčí aj pred sebou a na to, že by ešte mohol nabrať šťastný smer si nedovolí ani pomyslieť. Veci sa však dajú do pohybu, keď jedného dňa začne upratovať u 92-ročnej pani B. Pod vplyvom tejto výnimočnej, aj keď veľmi svojskej dámy sa zo zberateľky príbehov stane ich rozprávačka. A z Janice sa postupne stáva opäť Hope. Príbeh samotnej Janice plynie ladne, pomaličky, je však popretkávaný množstvom príbehov ľudí, u ktorých upratuje. A práve príbehy v príbehu dodávajú knihe potrebnú dynamiku. Niektoré sú smutné, niektoré dojemné, niektoré humorné, ale všetky sú dokonale napísané. Zberateľka príbehov je rovnako krásna kniha, ako jej obálka. Je to také nenáročné, príjemné dovolenkové čítanie.
Číst víc
Konečne kniha, ktorá staršiu dámu nedáva len do pozície oddanej matky, prípadne hroznej svokry. Jej hrdinka rieši obdobu problémov dospievajúcich dievčat. Je to žena po šesťdesiatke, na dôchodku, žijúca v prenajatom byte, tri roky ovdovelá. Okrem neutešenej finančnej situácie, ktorú rieši opatrovaním detí ju trápy aj telo. Konkrétne to, že starne. A tiež to, ako pôsobí na ľudí. Usúdi, že najlepšie je mlčať, ale potom ju zas trápi, že sa stáva neviditelnou. Vyjadriť svoj názor má paradoxne problém najviac pred najbližším človekom, svojou dcérou. Tá práve začína manželský a rodičovský život. Je nevyrovnanosť Marie so sebou to, čo týmto dvom ženám bráni mať pekný vzťah? Alebo je na vine Rozino povýšenecké správanie? Každopádne ani jedna tú druhú nepozná a nie je schopná či ochotná ju "nacítiť". Autorka ponúka mnoho podnetov na zamyslenie a nečakaným záverom krásny priestor čitateľovi.
Číst víc
Lana píše krásne. Chyť toho králika je novelka jemne nasiaknutá Alicou v krajine zázrakov. Ide o príbeh dvoch priateliek, Sary a Leily, ktoré spolu vyrastali v Bosne. Kým Lejla na Balkáne zotrvala, Sara z pomyselnej králičej nory ušla do Dublinu. Tu sa pokúša striasť zo seba bolesť Balkánu, jeho traumatické historické udalosti a predovšetkým toxický vplyv svojej bývalej kamarátky. Po rokoch jej však dávna priateľka zavolá a nalieha, aby sa vrátila a zaviezla ju za desaťročie strateným bratom. Ten má byť údajne vo Viedni. Týmto telefonátom Lejla otvorí Pandorinu skrinku. Sara to vie, ale nedokáže odmietnuť. Vrstevnatý, surrealistický roadtrip, kde sa prelína súčasnosť a minulosťou sa môže začať.
Číst víc
Presne takéto vzťahové romány ma bavia. Také, čo majú podmanivú atmosféru, také čo dokážu ľahko preniesť do prostredia, také, čo dovolia nacítiť sa do jeho postáv. Také čo sa príjemne čítajú, hoci riešia rodinné bolesti a staré krivdy.
Jeřabinový dům je o Lucii, mladej žene, ktorá po svojej osobnej tragédii uteká z veľkomesta domov do Jesenicka. Je o Sofii, ktorá obýva éterický kamenný dom s melancholickou atmosférou okolitých hôr. Je o Lukášovi, mladom mužovi, ktorý precestoval svet a teraz hľadá svoje miesto v ňom. Je o Janine, mladej matke, ktorá nie je príliš spokojná s tým ako sa uberá jej život. Je o Vojtovi, krorý sa nevie vysporiadať s minulosťou. Každý z nich má svoje radosti, svoje bolesti a svoje tajomstvá. A všetci sú navzájom poprepájaní spočiatku málo viditeľnými nitkami. Ako sa postupne derú na povrh, kniha stále viac a viac vťahuje do seba. Ozaj veľmi dobre vystavaná kniha, ani sa mi nechce veriť, že ide o autorkin prozaický debut.
Moja prvá tohtoročná kniha bola od pre mňa doposiaľ neznámej českej reportérky moderátorky Lenky Pastorčákovej. Okrem televíznej kariéry bola v predchádzajúcich českých prezidentských voľbách aj hovorkyňou Jiřího Drahoša. Svoje skúsenosti sa teraz rozhodla zúročiť ako spisovateľka. A urobila dobre. Kniha Kandidát je rozhodne zaujímavou sondou do zákulisia médií a politickej kampane. Dokonale vykresľuje atmosféru a prezrádza "ťahy", o ktorých sa ako bežní diváci a voliči dozvieme len málokedy. Načrtáva, do akej miery môže byť budúca hlava štátu len marketingovým produktom. Čo ma naviac zaujalo je aj to, že popisuje chorobu, o ktorej som ešte nepočula, ale teraz by som mohla odprisahať, že pár ľudí ktorých poznám ňou trpí. Volá sa mizofónia.
Hlavnú hrdinku Dominiku zastihneme ako reportérku známej televíznej stanice, zároveň sa dozvedáme o jej dlhoročnom, krásne fungujúcom vzťahu s priateľom. Po zhruba osemdesiatich stránkach opúšta mediálnu kariéru a stáva sa hovorkyňou kandidáta na post prezidenta.
Ďalšou vecou, ktorú oceňujem je, že autorka zvolila Ich formu rozprávania. Dominika dokonca miestami oslovuje priamo čitateľov, čím ich núti kriticky myslieť a spolu s ňou riešiť situácie, ktoré ju trápia. Počas čítania ma tak ovládala ľahká nervozita a stres. Tak, ako je príbeh vystavaný, ma doslovne nútil neprestávať s čítaním, takže som ho mala prečítaný raz-dva. A ako som si "googlila" autorku, zistila som, že má na konte ešte jednu knihu. Je mi jasné, že si ju nedám ujsť.
Tak ako je u Soukupovej dobrým zvykom, znovu nás zavedie do rodinného prostredia, kde sú malé drámy na dennom poriadku. Tentokrát je to rodina riaditeľky knižnice Veroniky, jej manžela Michala a dvoch pubertálnych detí. Ako rozprávači sa striedajú len Veronika a deti, Michal s nami svoje videnie vecí zdieľa len prostredníctvom rozhovorov. Asi preto som celý čas čakala, že skrýva nejaké temné tajomstvo, od istej chvíle som ho podozrievala, že má milenku. Značnú časť knihy potom zaberá aj pôvodná Veronikina rodina v ktorej boli a sú vzťahy o poznanie depresívnejšie. Román je vystavaný tak, že sa so žiadnou postavou úplne nestotožníte, ale v istom zmysle máte pre každú pochopenie. Soukupová opäť napísala príbeh, ktorý nielen čítate, ale rovno intenzívne žijete. A to ma na nej strašne baví. Nikdo není sám ide u mňa do poličky, z ktorej si knižky vyberám aj na opakované čítanie.
Číst víc
Zase raz som sa nechala nalákať krásnou obálkou a skvelým marketingom. Nehovorím, že sa krásni ľudia nedali prečítať, kniha sa číta ľahko, lenže až príliš. Téma, akou je vyhorenie, závislosti, ničivá moc korporátneho sveta, poskytuje nedozierne možnosti spracovania. Príbeh mladej ženy, ktorá sa z výslnia kariérneho úspechu vo veľkej nadnárodnej firme prepadne do psychiatrickej liečebne, je istotne skvelým námetom. Zuzana Šimeková však tento potenciál nevyužila. Celú dobu ide akosi po povrchu, mdlo, nedáva šancu priblížiť sa k hlavnej hrdinke, vyvolať k nej hlbšiu emóciu, precítiť ju. Toto by som si znova už určite neprečítala.
Číst víc
