Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@cosylittlereading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ako nájdete silu pokračovať ďalej, ak sa rúca celý váš svet?
Hlavnou protagonistkou príbehu je Claire - vyhľadávaná bytová dizajnérka, ktorej úspech žiari už z diaľky, no jej súkromný život je poznačený veľkou stratou. Pred rokmi prišla o synčeka, s čím sa nikdy celkom nevyrovnala a jej ranu jedného dňa ešte viac prehĺbi manželova nevera. Ich vzťah chladne a sotva si to uvedomia, jeden druhému sa vzďaľujú míľovými krokmi a zdá sa, že ich úsilie zabudnúť a začať odznova len všetko ešte viac zhoršuje. Claire je odhodlaná manželstvo zachrániť a vyslobodiť sa z kolotoča nedôvery, no sama zisťuje, že znova veriť niekomu, kto vás zradil, je takmer nemožné.
Druhá šanca - tak by som definovala myšlienku knihy a veľmi mi zarezonovala. V dnešnom svete, kde zvykneme opotrebované razom vymeniť za nové, je opak výnimkou ako v živote, tak v románoch. Stačilo mi vedomie, že pôjde o snahu "opraviť" vzťah a nie pri prvej príležitosti ujsť či nahradiť ho a mimoriadne ma zaujímalo ako sa o to hrdinovia pokúsia.
V skratke - bolo to mimoriadne reálne a bolestné. Nielen príbeh Claire a Stephena, ale aj osudy vedľajších postáv. Pripomenulo mi to, ako často cez vlastné problémy nevidíme ďaleko ťažšie trápenia ľudí okolo nás a neponúkneme ani malú pomoc, či pochopenie a ako rýchlo sa necháme uniesť každodennosťou a zabudneme na čom skutočne záleží.
Jediné, čo mi pripadalo príliš "románové a ideálne" bola nekonečná bublina veriacich ľudí, na ktorých Claire narážala, dokonca v celkom cudzom meste. Viem, že platí "si tým s kým si", no v dnešnom svete málo pravdepodobné, aby každé náhodné stretnutie skončilo pozdravom "modlím sa za vás".
Mimo toho ma ale kniha chytila za srdce a ak som ju práve nečítala, premýšľala som o nej. Odporúčam ak hľadáte v románoch zo súčasnosti niečo z iného súdka.
Rozprávanie autorky je veľmi snové, plné metafor a prirovnaní - myslím skutočne krásnych prirovnaní. Čítanie takéhoto textu plynie celkom inak. Kniha sa nedá len prečítať a odložiť. Núti premýšľať a filozofovať, opisovať svet v prirovnaniach a inotajach.
Jedinečný koncept príbehu rozpráva osudy šiestich priateľov v rozhovoroch k sebe samému či s ostatnými, všetko s dôrazom na prítomný moment a vnútorný svet - teda myšlienky a subjektívne vnemy a interpretácie. Spočiatku bolo pre mňa ťažšie sa v texte zorientovať, rozlíšiť to, čo je len úvahou a čo zas jednoduchou vetou posúvajúcou dej, no časom som sa prispôsobila a riadky dávali zmysel.
•••
Metóda prúdu vedomia, ktorú autorka používa si vyžaduje talent nevynechať ani najmenší detail a následne všetkými kvapôčkami bytia vyskladať príbeh ľudí pôsobiaci mimoriadne živo. Dej sa posúva prostredníctvom optiky postáv a krátkych opisov prírody - kým vychádzajúce slnko reprezentuje mladosť a lúčmi zaliate spomienky na leto; slnko vysoko na oblohe osvetľuje starosti dospelých ľudí; a keď ohnivá guľa zájde za horizont, myšlienky i život začnú blednúť.
“Z päťsekundovej akcie dokáže vybudovať sujet celej poviedky, zatiaľ čo desať rokov bez problémov vtesná na pár stránok.” - presne takéto je Woolfovej rozprávanie. Zároveň kladie dôraz na rozdiely medzi časom plynúcim “tam vonku” a tým, ako ho vnímajú jednotlivci - ak sa niekto neustále vracia do minulosti, opätovne prežíva spomienky a nedokáže preťať staré väzby, aký má preňho význam nové ráno? takému čas plynie celkom inak...
•••
“Nezrozumiteľný román”, ako ho zvykli opisovať, vymykajúci sa všetkým vtedajším zaužívaným formám tvorby vyšiel v roku 1931 a je považovaný za vrchol autorkinej snahy a napriek svojej kontroverzií sa už krátko po vydaní blysol značným úspechom. Je veľkým zrkadlom človeku i spoločnosti dodnes.
"Ruku na srdce: nie je neskoro začať sa brániť v momente, keď má agresor ruky na vašom krku?"
Moderná sebaobrana ma svojim názvom prvoplánovo nezaujala, bol to až názor čitateľky, ktorý ma motivoval ju otvoriť. Problémom je, že všetci si pod tým predstavia techniku boja, hmaty ako spacifikovať páchateľa atď - to bol aj môj prípad a takáto kniha ma nezaujímala, no moderná sebaobrana je niečo celkom iné, čo vás naučí sa poslednej fáze obrany - fyzickému útoku, prakticky vyhnúť.
Vyžaduje to trochu tréningu vedieť sa účinne brániť v prípade ohrozenia, tak už to v živote chodí, no celá teória je rovnako dôležitá a výhodou "v boji" je predsa poznať stratégiu protivníka, či nie? Už sa nebudem cítiť taká bezmocná, pretože viem, že konkrétnymi krokmi dokážem odvrátiť katastrofu.
Prekážalo mi len jedno - poukazovanie na rozdiely medzi mužmi a ženami ako na niečo náramne negatívne, pritom už samotný fakt, že kniha existuje a je potrebná, je dôkazom toho, že rozdiely medzi pohlaviami sú skutočne priepastné a nesmieme na to zabúdať! Áno, spoločnosť niekedy kráča v zabehnutých koľajach a často nesprávnym smerom, ale považovať robenie rozdielov vo výchove dievčat a chlapcov za nesprávny postup je pre mňa niečo s čím nedokážem celkom súhlasiť.
Samozrejme, odveký názor, že žena patrí len do kuchyne a k deťom a že riadiace pozície sú pre mužov, odsudzujem. Kniha ale hovorí o situáciách, kedy vás ako dievča v detstve zakaždým upozornili, ak ste sa správali príliš chlapčensky či neporiadne a rodičia vás chceli vychovať ako rozumné a kultivované dievča, čo vo vás zanechalo presvedčenie, že ste neschopná žena a v tomto svete nikdy nič nezmôžete. Hlúposť, takéto generalizovanie ma pobúrilo. Medzi mužom a ženou vždy bude obrovský rozdiel, čo do fyzickej, psychickej a emočnej stavby a nie je správne tieto odlišnosti zmazávať. Keď o tom hovorí kniha, ktorá učí ženu správne sa brániť v ohrození (najčastejšie mužom), protirečí si. A to hovorím ako veľká feministka.
Kniha stojí za to, že sa ňou prelúskate.
Návrat do penziónu Sea View k obľúbeným štyrom sestrám bol ako prísť po celom roku opäť na vytúžené prázdniny k babke - ibaže tentoraz v zime. Situácia vo vyhľadávanej prímorskej destinácií Sidmouth sa odchodom teplých mesiacov upokojuje, turistov je čoraz menej a všetko nasvedčuje tomu, že zima v Sea View prebehne bez väčších drám. Až kým do mestečka nedorazí kráľovský sprievod so samotným princom a takým množstvom sluhov, že ich prenajaté sídlo počtom izieb zďaleka nepostačuje. Onedlho na dvere Sea View zaklopú traja muži - hlavný princov tajomník, dvorný kuchár s talianskymi koreňmi a veľmi svojský strážca truhlice so strieborným riadom. Dievčatá Summersové tak čaká v skutku dobrodružná zima plná nevšedných starostí a ďalších (ne)vítaných hostí.
Ako už je u Julie zvykom, v záverečných poznámkach knihy vysvetľuje rôzne súvislosti, prepojenie s historickými udalosťami a ďalšie pikošky zo zákulisia. Ani pri tomto románe to nebolo inak. Páčilo sa mi ako do malého Sidmouthu zakomponovala návštevu kráľovskej rodiny, ktorá sa skutočne odohrala a ovplyvnila tak dejiny mestečka.
Hoci v prvej časti série sme na svet pozerali prevažne očami Sarah a Violy, tu je hlavnou postavou práve Emily a mne bolo potešením spoznať ju a jej minulosť ešte viac. Svojím charakterom nápadne pripomína Jo March - majú spoločnú vášeň pre písanie a zároveň hľadajú odpovede inak než ostatní.
Jej vzťah s dvojčaťom Violou sa jej odchodom z domu paradoxne prehĺbil a ona si spočiatku ťažko zvyká na fakt, že zakaždým, keď túži so sestrou prehovoriť, musí ju ísť navštíviť - už nestačí zavolať hore schodmi...
Mojou obľúbenou súčasťou príbehu sú spomienky na staré lásky, ktoré sú v istých momentoch akési živšie, než by sa zdalo a zároveň sa tu vytvára obrovská lúka kvitnúcich sympatií, až má čitateľ pocit, že dej je namiesto treskúcej zimy práve na jar.
Emily som si obľúbila tak, ako si ona obľúbila ... no, veď, prečítajte si. ;)
Julie na júnovej besede v Bratislave prezradila, že trojdielnu sériu plánuje zakončiť krátkou vianočnou novelou. Neviem sa dočkať
Dúbravienka je drobná bytosť žijúca medzi stromami, čas trávi s lesnými priateľmi a svoj malý farebný svet by nevymenila za nič na svete - nuž a v tom tkvie celý problém. Jedného dňa pestré farby zhnednú, na les padne hustá hmla a zvieratká i rodina malej Dúbravienky vedia, že je čas opustiť domček v strome a ukryť sa v bezpečí húštiny.
Dúbravienka však odmieta odísť a rozhodne sa prečkať chlad v objatí milovaného stromu, ktorý sa však časom stane nebezpečným.
- - -
Napriek kratučkému rozsahu a vekovému odporúčaniu 3+ má príbeh Dúbravienky krásny odkaz a pointu akú dnes ťažko nájsť aj v rozsiahlom románe pre dospelých. Mne osobne knižka veľmi zarezonovala, bola ako dúšok teplého čaju a zároveň predzvesťou jesene. Predstavujem si s ňou ukončiť deň strávený vonku v hromade lístia. Navyše, samotná predstava drobnej Dúbravienky ukrytej niekde v korune stromu rozhodne nadchne nejedno detské srdiečko. Myslím, že si ju zamilujú rovnako ako ja.
Magické priestorové leporelo - tak znie opis knižky a pravdou je, že je naozaj magická. Príbeh je písaný vo veršoch a 3D ilustrácie po každom pretočení stránky priam vyrazia dych.
Predstavujem si, že táto knižka by mohla byť skvelým darčekom, pretože to prvé nahliadnutie dnu je veľkým prekvapením. Napriek len 16-tim stranám je krásnym zážitkovým čítaním. A aj keď príbeh už poznáš, stále si chceš knižku dokola listovať.
Island je krajinou, ktorá vo mne vždy vyvolávala údiv a paradoxne nikdy nepatrila na zoznam tých, ktoré by som chcela navštíviť. Nie som zo skupiny cestovateľov "za zimou", nevenujem sa zimným športom a celkovo toto obdobie ťažkopádne prečkávam doma pod dekou, kým sa po nekonečných chladných mesiacoch opäť nezačne predlžovať deň.
Atlas je rozdelený podľa geografických oblastí ostrova, pričom každá kapitola popisuje prírodné i kultúrne zaujímavosti regiónu. Všetko je doplnené nespočetnými obrazovými prílohami a zakončením každej kapitoly je úžasný 4-dňový itinerár s nápadmi kam sa oplatí pozrieť.
V úvode nechýbajú v skratke zhrnuté historické okolnosti osídľovania prvými obyvateľmi a rozprávanie o samotnom vzniku ostrova.
Island je fascinujúci - takmer každý vodopád či zasnežený vrch ostrova je opradený legendami. Flóra a fauna je tu ako málokde na svete a ľudia srdečne vítajúci a vďační za každý záujem zvonka. V minulom roku krajinu navštívili 2 milióny turistov - čo je v porovnaní s počtom obyvateľov (200 tisíc) obrovské číslo. Islanďania sú napriek tomu verní tradičnému rybolovu a hľadaniu zmyslu života v jednoduchosti. Ich svet mi pripadal veľmi hyggelig. :)
Tento atlas je základom kvalitnej rodinnej knižnice, či už ste hladní po faktoch alebo si len túžite niečo oku lahodiace prelistovať.
Táto knižka je manifestom odvahy urobiť šialené rozhodnutie a vykročiť z komfortnej zóny. Reprezentuje ho Ruthie - mladá Londýnčanka, ktorá po dlhoročnom vzťahu nevie ako vybudovať svoj život od nuly a so strachom z vyhliadky budúcnosti strávenej na gauči u mamy, sa náhle rozhodne kúpiť dom v južnom Taliansku a opustiť zabehnuté koľaje. Dom obklopený olivovníkmi potrebuje šikovné ruky a množstvo času, no ona je odhodlaná dokázať svetu, že sa rozhodla správne.
•••
Tento šialený nápad odísť žiť ďaleko od všetkého známeho som raz uskutočnila aj ja sama, takže som sa do knižky začítala s mimoriadnym záujmom, no jej potenciál podľa mňa zďaleka nebol naplnený. Jedna vec je vyvracať klišé názory o tom, že troška slnka a dolce vita vyrieši všetky naše problémy, no to, čo robila Ruthie nedávalo nijaký zmysel.
Autorka sa ju snažila vykresliť ako impulzívnu povahu, ale to nijako neospravedlňuje fakt, že na “svoju veľkú životnú zmenu” bola absolútne nepripravená. O novom domove nič nevedela a skutočné problémy (ako napr. nezamestnanosť) ignorovala, lebo mala skrátka zlý deň. Bola tak odvážna urobiť veľkú bodku za starým životom a pritom sa aj pri najmenšom zlyhaní neuveriteľne zhadzovala a podceňovala. Celý čas som pochybovala o jej úspechu, pretože ma k tomu ona sama primäla...
K tomu každý deň zmenila svoj názor najmenej trikrát a jediné, čo ju hnalo ďalej bola predstava, ako sa zatvári bývalý, keď mu dokáže, že na to má. Absolútna absencia sebarozvoja a tiež hrdosti. Ruthie sa neustále ocitala tam, kde bola najmenej vítaná...
Záver pokazila jedna nepochopiteľná žiarlivostná scéna, takže hl. postavy ma o svojej osudovej láske nepresvedčili. Dojem zlepšila koza Daphne a krásy Apúlie. :)
nebudem klamať - pred touto letnou oddychovkou som mala veľké predsudky, keďže novinka Vila v Taliansku je u mňa už dva mesiace nedočítaná a Pláž sa javila až príliš podobnou zápletkou…
napriek všetkému som si čítanie užívala - aj keď nie som fanúšik kníh, kde vystupujú skutočné celebrity, bohatí ľudia sú stereotypne povrchní a láska tu skáče z postavy na postavu ako náladová mucha :P
myslím, že 90% úspechu u mňa zohralo prostredie, kde som čítala - vzala som si knižku do Chorvátska a horúce slnko a fjaka boli tak mojim nielen literárnym denným chlebom.
Maddie a Nicka som si celkom obľúbila, škoda ostatných postáv - buď pôsobili až príliš klišé šťastne alebo nosili masku (a všetkým bolo jasné, že ju nosia), čo akosi uberalo šance na momenty prekvapenia.
Záver bol, nuž, pripomenulo mi to staré dobré high school romantické komédie, na ktorých som vyrastala - všetko sa na dobré obráti a tí protivní ostanú s odutou pusou a ostane im sila len na teatrálny odchod zo scény…
Nebyť toho, že knižka bola mojím dovolenkovým čítaním, bola by som rozhodne kritickejšia. :)
Sarah E. Ladd je príznačná svojim "in medias res" - skrátka, ide priamo k veci. Udalosti, na aké sa v iných historických románoch čaká do konca príbehu (nečakané ponuky na sobáš, náhle úmrtia zdanlivo hlavných postáv ...) sa tu servírujú už v prológu. Každý hrdina disponuje vlastným tajomstvom, ktoré je skutočnou záhadou aj pre čitateľa. Všetky odhalenia prichádzajú postupne, občas šokujú v situácií, keď je to najmenej očakávané, no (ako napokon z príbehu vyplynie) majú svoj presný význam pre zápletku.
Tentokrát (ako už názov série prezrádza) sa nachádzame v Cornwalle, kraji chladných rán, nikdy neutíchajúceho vetra a predovšetkým mora. Voda tu je prítomná ako silný element, ktorý dáva aj berie život a ovplyvňuje osudy ľudí v každučkej oblasti života. Jeden deň sa stoly lámu pod ťarchou úlovku, iný deň zas navštívi ich domovy len trúchlenie. Pochmúrnosť kraja prirodzene formuje aj ľudský charakter a plodí drsné povahy i nedôverčivosť. To pre mňa vysvetľuje, prečo som sa počas čítania cítila byť neustále "v strehu" - podľahla som atmosfére a bola som rovnaká ako oni! Mala som chuť rozbehnúť sa k útesom a zostať stáť vo vetre až do západu slnka.
Ak máte chuť na rozbúrené more plné pašeráckych lodí, ktoré ostro kontrastuje s rozkvitnutým ovocným sadom a pomaly sa rodiacou láskou, tak tento román rozhodne nevynechajte. :)
