Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kríza stredného veku je niečo, o čom ste už určite počuli. Väčšinou je spájaná s mužmi, ktorí si začnú farbiť vlasy, kupovať drahé autá či si hľadať milenku vo veku ich dcéry. Stereotypy, s ktorými však muži v tomto veku musia bojovať, niekedy naozaj rania ich vnútro. Že neveríte? Započúvajte sa teda do Těžkých duší od Ivy Hadj Moussa.
Život Johanesa je čistou mizériou - je po rozvode, stará sa o dcéru v puberte, všade ho prenasleduje nepríjemná minulosť a vidí, že svetu naokolo jednoducho nestíha...
Má pocit, že sa mu všetko v živote už zrútilo - teda, do momentu, keď sa mu pod ruky dostane elektrická gitara. Sladká spomienka na možnú slávu z minulosti ho prinúti zamyslieť sa nad tým, čo by mohlo byť v jeho mizernom živote inak. A práve vidinou toho, sa, posmelený tekutou odvahou, púšťa do životných rozhodnutí, ktoré kedysi dávno zavrhol.
Táto knižka bola skvelá. Bavil ma dej, pohľad hlavného hrdinu na svet, ale aj vnútorné monológy, ktoré dodávali knihe nový, pre mňa nepoznaný rozmer. Ani neviem, či som niekedy čítala o mužovi v strednom veku, ktorému sa rozpadol rodinný život a musí sa popasovať s novými situáciami. Presne takou novou situáciou bola pre mňa aj táto skutočnosť a uznávam - užívala som si to naplno. Skvelé postrehy, vtipné situácie a život - jednoduchý, jednotvárny, snažiaci sa trochu vynikať a predsa končiaci v krčme pri poháriku alkoholu - toto je určite niečo, čo od knihy nečakáte. A práve preto to túžite objaviť, pohltiť a zistiť, či sa to predsa tomu hlavnému “hrdinovi” podarilo.
Ak potrebujete do života trochu chuti, hľadáte niečo na čítanie pre otca, mamku, kamošku, ktorá nevie, čo so životom, či sami pre seba, Těžké duše sú správnou voľbou - neoľutujete.
Ak chcete vedieť, ako hlboko do duše vám môže načrieť poviedka, začítajte sa do Domu pre jeleňa. Objavíte surovosť, ovoniate zem, uvidíte staré zvyky a dávne legendy a precítite texty, ktoré vás nepustia.
Dominika Moravčíková je majsterkou slova. Jej príbehy vás vtiahnu do deja, prežijete ich naplno a intenzívne. Nechá vás premýšľať, polemizovať a naplno si užívať prostredie, ktoré vystavala s presným zámerom - a je iba na vás, či ho pochopíte, alebo nie.
Musím uznať, že som si knihu veľmi užila a ak sa náhodou v budúcnosti pod moje ruky dostane niečo ďalšie od autorky, určite sa do toho s chuťou pustím - a to presne odporúčam aj vám.
Myslím, že Fitzeka by sme mohli pokojne menovať kráľom v mätení svojich čitateľov, pretože aj tentokrát sa ocitáme v príbehu, pri ktorom sa nevieme rozhodnúť, či je nedôveryhodný hlavný hrdina, alebo si z nás jednoducho autor robí žarty.
A veru, chuť sa smiať vás prejde už po pár minútach čítania.
Čo najhoršie by ste mohli urobiť v stave námesačnosti? Leon má pocit, že sa s ním niečo počas spánku deje. Siahne síce po kamere, ktorú nosí na hlave, nič sa tým však nevyrieši, práve naopak, objaví tajné dvere, zisťuje, že jeho žena zmizla a odrazu nevie, kedy bdie a kedy nie.
Autor vystaval skutočne napínavý dej, ktorý ma totálne zamotal. Nikdy som si nebola istá tým, v akom štádiu spánku či bdenia sa hlavná postava nachádza. Napätie však stále stúpalo a tak som tušila, že smerujeme k niečomu veľkému. Konečné odhalenie ma však nechalo bez slov...
Viem, že séria Slovensko mi už tak prirástla k srdcu, že v tejto recenzii sa ani nebudem snažiť byť objektívna. :D Preto na to, prosím, berte ohľad - a samozrejme, si ju prečítajte.
Slovensko... je koncept, do ktorého sa jednoducho musíte zamilovať. Dielo literárne, vizuálne, zvukové - jednoducho útočí na všetky vaše zmysly (veď si skúste pohladiť tie stránky!). A teda nie je vôbec na hanbu, ak ste aj vy prepadli tomuto multimediálnemu projektu.
Rovnako, ako pri predchádzajúcich Slovenskách, aj táto kniha je vyskladaná z textov rozličných autorov, ktorí sa tentokrát sústredili na fantastickú stránku svojich diel. Ako to už pri antológiách býva, je jasné, že niektoré texty sa mi páčili viac a niektoré menej. To však neznamená, že z nich nie som unesená. Ja jednoducho milujem pocit, keď sa do poviedky začítam a bez toho, aby som si prečítala autora, už tuším, koho štýl sa mi to odkrýva pod rukami - jednoducho krása! Ak ste sa stretli so sériou Slovensko už skôr, možno aj vy máte svojich obľúbencov, za ktorými sa zámerne vyberáte aj v tejto knihe. Ak nie, čítajte ju postupne, ako ja - určite neobanujete.
PS: Ilustrácie Katky Vavrovej, Martina Augustína a ostatných umelcov sú len ďalšou čerešničkou na tejto chutnej torte.
Cestopisy sú skvelým čítaním, ak sa dostanete do rúk rozprávača, ktorý vie, o čom hovorí a ponúka vám namiesto nudných opisov zážitky a poznanie. A presne takýto pocit mám zo Ziburových kníh. Humor - miestami nemiestny a občas za hranicou slušnosti, nás sprevádza dedinkami, príbehmi a situáciami, ktoré vám ukážu, že také putovanie môže byť vlastne celkom dobrou a zaujímavou zábavou.
.
Je milé, no naivné, myslieť, si, že by sa na túto cestu mohla sama vydať aj žena - toto bola prvá myšlienka, ktorá mi napadla, keď som sa započúvala do prvej Ziburovej knihy. Ak však opomeniem rodovú nerovnosť (za ktorú predsa v tomto prípade autor nemôže), kniha bola milým prekvapením. Veľmi sa mi páči, ako dokáže autor zaujať a vtiahnuť čitateľa do príbehu - niekedy som mala pocit, že som si časť cesty odkráčala spolu s Ladislavom. Veľmi čerstvé a podnetné sú postrehy, ktoré nám autor predkladá a rovnako aj stretnutia, ktorých je táto kniha plná.
.
Myslím, že ak v sebe máte aspoň trochu náchylnosti na dobrodružstvo, táto kniha vo vás zapáli ohníček túžby po poznaní sveta, ľudí, a všetkého medzi tým...
.
Ani neviem opísať, ako som rada, že milovaná knižnica sa rozhodla pridať do ponuky vypožičiavanie audiokníh (ak sa na nich stanem závislá, bude to ich chyba ), pretože inak by som sa asi na Ziburove knihy bližšie nepozrela - čo by bola iste škoda. Veď kde inde nájdete toľko zúfalstva, smiechu, dobrej nálady a pľuzgierov na nohách po hromade?
Detektívky sú žánrom, ktorý má v mojom srdci veľmi špeciálne miesto. Milovala som nedele s Poirotom, ktoré sme si vždy vychutnávali s babkou, poznám prípady Sherlocka Holmesa a každú časť slečny Marplovej som videla minimálne desaťkrát. Aj preto som sa potešila, keď som našla sériu Fantastický Sherlock Holmes.
.
James Lovegrove prepája príbehy o Sherlockovi Holmesovi s prvkami fantasy, sci-fi či hororu. Myslím však, že každého fanúšika detektívok najviac poteší, že môže objaviť nové príbehy zo sveta svojho obľúbeného génia.
.
Labyrint smrti je šiestym dielom série (čo som nevedela a určite siahnem aj po prvých piatich ). V príbehu sa dozvedáme o nezvestnej dcére prominentného sudcu, ktorej hľadanie zavedie Sherlocka a Watsona do podivného spoločenstva, ktoré sa snaží dosiahnuť dokonalosť tela i ducha. Na prvý pohľad prívetivé miesto však vôbec nie je Rajom na zemi. A tak je na Holmesovi, aby zistil, čo v tomto prípade nesedí a či stopy náhodou neukazujú úplne iným smerom. A áno, dostaneme sa aj k labyrintu smrti.
.
Ak ste milovníkmi detektívok, myslím že séria nových príbehov o Sherlockovi Holmesovi je niečím, čo si nesmiete nechať ujsť.
Za oknami nám pomaly začína presne to obdobie v roku, kedy sa dá iba zakrútiť do deky s dobrou knihou v ruke. A ak aj vy patríte k tým, ktorí si v príjemne pochmúrny večer radi doprajú dobrý triler, myslím, že Unesené budú pre vás dobrou voľbou.
.
Nová knižná séria od Jess Lourey nám predstavuje vyšetrovateľku Van Reedovú, ktorá pracuje na nevyriešených prípadoch. Spolu s forenzným technikom Harrym Steinbeckom sa púšťajú do prípadu, ktorý pred viac ako štyridsiatimi rokmi otriasol minnesotským mestečkom. Keď sa však nájde telo ženy, ktorá by mohla byť strateným dieťaťom, spúšťa sa kolotoč vyšetrovania, nebezpečenstva a vízií, ktoré Reedovú doháňajú na pokraj šialenstva.
.
Už teraz viem, že si určite zaobstarám aj pokračovanie, pretože Reedová a Steinbeck si získali moje sympatie. Hoci vyšetrovanie sa mi nezdalo veľmi náročné, dej ma vtiahol a knihu som odložila až po poslednej strane. Prelínanie časových osí bol skvelý spôsob na spoznanie minulosti hlavnej postavy (a tráum, ktorých následky sme mohli vidieť v prítomnosti). Rovnako som zvedavá, kam povedú niektoré skutočnosti, ktoré sme sa v tejto knihe dozvedeli, a predpokladám, (alebo aspoň dúfam) že sa im autorka bude venovať v ďalších knihách série.
.
Ako som už spomínala, ak máte radi jesenné večerné čítanie, Unesené je kniha, po ktorej by ste mali siahnuť.
Som veľmi rada, že Gill Sims sa podarilo vytvoriť túto sériu. Hoci som bola trochu zvedavá aj na príbeh “obyčajnej” rodiny, do ktorej cez autorkine knihy nahliadame, zaujímalo ma najmä to, koľko podobných, či rovnakých životných situácií môžem ešte vďaka tejto knihe prežiť. A hoci nie som matkou a mojou (veľmi odľahčene povedané) jedinou starosťou je pes, je až podivuhodné, koľko toho môžem mať (ako priemerná single zamestnaná žena) spoločné s hlavnou hrdinkou.
.
Viem, že túto knihu by si mali prečítať všetky matky v mojom okolí a tuším, že by sa v nej plno z nich našlo.
Myslím, že autorke sa podarilo dokonalo vystihnúť snáď všetky druhy problémov, s ktorými sa pracujúce matky stretávajú - obavy z nedocenenia, nevraživosť kolegov a samozrejmé nepochopenie mužov, ktorí o svoje deti zavadia iba v prípade najvyššej nevyhnutnosti. Hoci si stále hovoríme, v akej pokrokovej spoločnosti to žijeme, je priam neskutočné sledovať, ako sú stále matky tými, ktoré vedú domácnosť, pracujú v práci za menšiu mzdu a doma dokonca zadarmo. Ako varia, perú, upratujú, starajú sa o domácnosť aj o deti, zatiaľ čo ich polovičky si po práci natiahnu nohy na gauči s pivkom v ruke. A hoci oceňujem humor, ktorý na vás z knihy skáče priam na každej strane, stále ma desí táto odvrátená strana života “modernej ženy”. Pretože môžeme mať svoje sny, ideály a kariéru, ale samozrejme, iba v prípade, ak stíhame rodinu, obstarať deti (plus jeden neschopný manžel) a držať úsmev na tvári, pretože: - “tvoja práca nie je taká dôležitá”, “aký náročný si mohla mať deň, veď si bola iba s deťmi”, “prečo nie je doma upratané? veď si celý deň doma s dieťaťom! čo celé dni robíš?”... A hoci sa s týmto správaním ženy stretávajú častejšie, než by ste si mysleli, stále dokážu vytvoriť domov, ktorý vychováva nové generácie nezávislých a odhodlaných detí. Klobúk dole.
.
Ak však hľadáte zábavu, smiešne situácie a občasnú bezmocnosť zo života sprevádzanú smiechom cez slzy, aj to sa v tejto knihe ukrýva...
Mám pocit, že Shel Silverstein sa vyžíva v jednoduchých textoch, ktorých hlboké myšlienky sa vám ale vryjú do sŕdc tak hlboko, že ich veľmi dlho nedostanete z hlavy.
A presne do tejto jeho kategórie zapadá aj kniha Strom, ktorý dáva.
Nesie v sebe hlbokú myšlienku, ktorej význam pochopia snáď len dospelí. Avšak, nie je práve na našich pleciach ťažoba poznania a vysvetlenia, ktoré by sme mali podať ďalej? Niekomu, kto to možno práve teraz neocení, ale o pár rokov si spomenie na knihu a príbeh, ktorý sa v nej ukrýval. Niekomu, pre koho sme my pevným neotrasiteľným stromom jeho života? (som sa opustila...)
.
Strom, ktorý dáva, sa opäť nezaoberá impozantnými ilustráciami - jednoducho preto, lebo nie sú potrebné. Všetko už autor vypovedal v slovách, ktoré zostali visieť medzi mnou a knihou a ja som iba čakala, ktorá myšlienka sa objaví skôr a aká životná situácia sa aj mne vynorí z hĺbky duše. A veru prišli...
Spomienky na čas, kedy som aj ja brávala z takéhoto stromu bez toho, aby som si uvedomovala význam, ale hlavne pominuteľnosť týchto výnimočných chvíľ, ktoré už nikdy neprídu.
A tak len: Vážte si svoje stromy...
„Motýle mávajú krídlami a celý svet spieva.”
Obrazovka jej potemnela a potom sa na nej objavili slová AKTIVOVAŤ BEZPEČNOSTNÝ PROTOKOL. „Lenže čo spievajú vtáky?”
A tatko odvetil: „Na oblohe ste voľní.”
.
Je podivuhodné, ako každá Kluneho kniha dokáže v človeku prebudiť inú časť lásky k životu, empatie a pocitov, ktorých škálu je veľmi ťažko opísať. Myslím, že tento autor sa veľmi zaslúžene dostáva na miesto obľúbeného autora u čitateľov a ak ste od neho ešte nič nečítali, neváhajte ani sekundu.
.
Začiatok bol pomerne rozpačitý, hoci som nechcela knihu odložiť, myslela som si, že Klune tentokrát šľapol vedľa. Keď sa však príbeh rozbehol, stránky sa mi míňali pod rukami príliš rýchlo a ja som len dúfala, že koniec nezostane na čitateľovi.
.
Je neskutočné, ako sa s každou knihou dokáže autor preniesť do iného sveta, ktorý nám dovoľuje objavovať. Tentokrát sa ocitáme vo svete inšpirovanom Pinocchiom - na čo autor odkazuje aj citátmi - v príbehu sa však uberáme sci-fi smerom a budúcnosťou, ktorá možno nebude veľmi vzdialená tej našej (ak patríte k fanúšikom antiutópie). Znova však objavujeme hĺbku a význam emócií, s ktorými autor pracuje bravúrne.
.
Viem, že Zo života bábok nesadne každému. Ja som si však na nej zamilovala práve tú absurdnosť, rozmanitosť a nádej, ktorá zostáva aj vo chvíľach, kedy sa už na nič iné nezmôžeme...
.
Za mňa je každá kniha od autora zaujímavým čítaním a skutočne, ak ste ešte po žiadnej nesiahli, prosím,
neváhajte, oberáte sa o skvelé čitateľské zážitky.
