Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kundera sa vo svojom diele pohráva s myšlienkou lásky, opúšťania, odpúšťania a všetkého toho, čo v nás zostáva po vzťahoch, náhodných stretnutiach… S množstvom úľavy, ktorá prichádza tak nečakane, že nevieme, či je oprávnená, alebo je to len klam z rôznych iných pocitov. Ale aj s ťažobou, ktorá sa rozrastie v našej mysli ako tmavý tieň, stále čakajúci na niečo, čo už nikdy nepríde.
O hĺbke myšlienok a schopnosti Kunderu písať sa snáď ani nemusím zmieňovať. Román je čitateľovi vzdialený, a predsa práve tak bytostne blízky, že dokáže vyvolať spomienky, ktoré sú dávno zabudnuté a možno ani neboli naše.
Vám, ktorí ste ešte nesiahli do týchto vôd českej literatúry, môžem túto knihu len a len odporúčať.
Marek Jurkovič a Ján Kurinec vytvorili niečo, čo by sa malo povinne rozdávať po školách, pretože okrem nádherného vizuálu táto kniha začína praudami, ktoré sa do jej konca zmenia na pravdy.
Všetci vieme, ako to v tejto krajine vyzerá: školstvo kolabuje, učitelia nemajú motiváciu a štát im pomáha asi tak veľmi, ako Bromhexin s vodkou proti kovidu.
Ľudia nemajú čas ani silu overovať si informácie. Rodičia sa spoliehajú na učiteľov, ktorí však sami často tápajú v tme a žiakom odporúčajú Hlavné správy a Zem a Vek ako dôveryhodné zdroje (až 57% podľa prieskumu agentúry Focus pre projekt People2People).
Práve preto je každá publikácia tohto typu svetielkom nádeje pre ďalšie generácie…
Vizuál (viem, viem, chválim ho už druhýkrát, ale je naozaj krásny) zaujme čitateľa už na prvý pohľad. Ilustrácie sú prepojené s obsahom a často vypointujú spomínaný text. A hoci je kniha pre podstatne mladšieho čitateľa, ja som sa pri nej ozaj zabavila. Autori zvolili jednoduchý prístup spoznávania tém, pričom pozorne vysvetľujú všetky zložité slová, s ktorými by mohol mať detský čitateľ problém. Dokonca mu prispôsobili aj jazyk, ktorým je text písaný (keďže som rozumela všetkému, asi ešte nepatrím do starého železa).
Okrem skvelého vizuálu (okej, okej, trikrát a dosť… ) ma v knihe potešili vysvetlené druhy chybných argumentov, s ktorými sa (nielen) mladšie ročníky stretávajú často. Mňa táto problematika zaujala, a tak som rada, že ju majú možnosť objaviť aj mladší čitatelia, pretože správna argumentácia je základom dobrej a rozumnej debaty.
PS: Tak toto je kniha, ktorej výtlačok raz budem zhánať svojmu dieťaťu. Autori, skvelá práca!
Komunikácia sa nám často zdá ako najjednoduchšia cesta na vyjadrenie našich pocitov, presvedčení či názorov, teda, až do momentu, kým si uvedomíme, že od nášho spôsobu vyjadrovania a prezentovania môžu závisieť naozaj dôležité veci. Vtedy prichádzame na to, že mať poruke pádny a relevantný argument môže byť na nezaplatenie…
Táto kniha mi prišla ako verzia Klikal som a čítal som, avšak bez ilustrácií a pre oveľa staršieho a vzdelanejšieho čitateľa. Bolo fajn, prechádzať si jednotlivé kapitoly a nahliadať na problematiku myslenia, argumentovania a všeobecne medziľudskej komunikácie prostredníctvom odbornejších vetných skladieb, bohužiaľ, práve to ubralo knihe na dynamike a schopnosi udržať čitateľovu pozornosť. A hoci ma táto oblasť naozaj zaujíma a považujem sa za trpezlivého čitateľa, občas som sa pristihla pri tom, ako skenujem stránku čistého textu, bez odsekov a zvýraznení, ktorá ma o chvíľu čaká. Aspoň malým príjemným prekvapením boli grafiky, ktoré tomu dodávali trochu života.
V knihe sa však nachádzali aj vskutku zaujímavé miesta, ktoré by som dala povinne čítať učiteľom, školským psychológom a všetkým, ktorí pracujú s mládežou.
A keďže výskumy nám ukazujú, že nielen medzi učiteľmi sú takí, ktorí majú kritické myslenie na východe (rozumej, tam, kde nič nie je…), darujte túto knihu každému, kto si zaslúži mať Poriadok v hlave…
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Už pri čítaní anotácie máte možnosť tušiť, že toto nebude obyčajná kniha. Opustené miesto v horách, krásne ženy, tajomné hroby, lesy, v ktorých sa ukrývajú magické bytosti a uprostred toho až neskutočne obyčajný a nudný doktor Ort. Samota, ktorá človeka priam dusí, zmätené pocity dvojičiek, vôňa pálených čučoriedok a iskrenie vo vzduchu, ktoré by mohli tí trúfalejší nazývať mágiou. Bizarnosť za bizarnosťou - a to sme ešte neprišli k hovoriacemu psovi.
Viliam Klimáček vytvoril dielo, ktoré v mojich očiach povýšilo spojenie magický realizmus na inú úroveň. So slovami a vetami pracuje tak, ako zručný sochár s dlátom pri vytváraní najjemnejších záhybov tej najzmyselnejšej sochy. Postupne stavia prostredie plné obyčajných vecí, ktoré sa ale vplyvom príbehu menia na nepoznané a nepoznateľné...
V odľahlom prostredí hôr vyrastá zo zeme sanatórium, v ktorom žije grófka - nádherná, no nepredvídateľná. Jej dve dcéry, dvojčatá, poznajú len život s matkou a celodennú prácu. Pod jej prísnym pohľadom sa natierajú masťou z jazveca, aby zápach prebil krásu pôsobiacu na mužov ako magnet. Potajomky skúšajú ľúbostný rituál, ktorý im odhalí mužov ich života. Z dvoch sa však stane len jeden. Ten sa miluje so Sabínou, ale dieťa sa narodí panne - Márii. A v tomto zmätku stojí muž bez zmysla života, doktor, ktorý prišiel za prácou, ale našiel niečo úplne iné, ktorý by mal byť našou hlavnou postavou, ale stáva sa viac zverom, než človekom a jeho najlepším priateľom je hovoriaci pes.
Hoci som sa celý dej dozvedela už z anotácie, kniha stála za každú sekundu času, ktorý som týmto zvláštnym vetám venovala. A čerešničkou na torte bol pre mňa poľský jazyk, ktorý grófke sadol perfektne. Za mňa - jedna z najlepších kníh tohto roku.
Aj v druhej časti Dublinskej trilógie nám Caimh McDonnell dokazuje, že prepojenie zložitého vyšetrovania a poriadnej dávky humoru je presne to, čo by nemalo chýbať v žiadnej knižnici. Ani tentokrát sa nevyhneme hlavnému mestu Írska, ktoré sa zmieta medzi dôležitým súdnym procesom, brutálnymi vraždami, bezmocnosťou mesta konať proti nelegálnym squatterom a obrovskými demonštráciami. A v strede tejto bezvýchodiskovej situácie stojí trojica, ktorá má na konte vyšetrený prípad Locika. Ale zatiaľ čo Paul preberá prvý prípad svojej (ešte ne-)založenej detektívnej kancelárie, Brigit sa mu všemožne vyhýba a Bunny akoby zmizol z povrchu zemského. Samozrejme, všetko je navzájom prepojené a vyriešiť to nebude jednoduché...
Rovnako ako pri prvej knihe, aj pri tejto som sa neskutočne bavila. Autor nás už od začiatku vťahuje priamo do akcie a udalostí, ktoré sú tak nepravdepodobné, až dávajú úplný zmysel. Postavy, známe nám už z prvej knihy, sa opäť púšťajú do vyšetrovania - aj keď tentokrát trochu iným spôsobom. Paul má na starosti psa, ktorý nenávidí všetkých a všetko (teda, okrem piva), Brigit bojuje za spravodlivosť v práci (veľmi kreatívnym spôsobom) a Bunny... ten sa stáva ďalším dielikom skladačky, ktorá sa postupne mení skôr na nočnú moru polície a vedenia hlavného mesta. A hoci to znie náročne, všetko sa to deje naraz a tak rýchlo, že len dychtivo počúvate kapitolu za kapitolou a lámete si hlavu nad tým, ako sa z tohto všetkého vymotať bez ujmy na zdraví.
Ak túžite po detektívke, ktorá vás bude neustále rozosmievať, určite si na zoznam pripíšte Dublinskú trilógiu, pretože jednoducho stojí za to...
Mágia tohto príbehu vás opantá. Pomaly sa usadí vo vašej duši, kde bude postupom času dozrievať - ako tie najlepšie francúzske vína.
Príbeh o vínnej čarodejnici ma zaujal hneď na začiatku - hlavne preto, lebo táto téma mi prišla originálna a neopozeraná. Horká pachuť zrady a pomsty, ktorá ostane čitateľovi v ústach už po pár stranách, sa pomaly vytráca a nahrádza ju príjemná chuť vína z údolia Chanceaux, kde sa o tie najlepšie plody starajú už stáročia vínne čarodejnice. A hoci sa zdá, že spoznávame príbeh iba jednej z nich, pozornému čitateľovi by nemali ujsť náznaky niečoho väčšieho…
Prostredie knihy ma uchvátilo. Spojenie mágie a romantických viníc sa dokonalo hodí do tohto ročného obdobia.
Počas čítania som nemala pocit, že sa začínam nudiť a dej ma na mnohých miestach prekvapil.
Ak premýšľate nad knihami, ktoré vašu myseľ unesie preč od všetkého doma, určite si na zoznam pripíšte Víno a čary.
Knihy o neverbálnej komunikácii sú mne osobne veľmi blízke. Fascinuje ma, ako niekto dokáže aj z nepatrného pohybu mimiky vyčítať množstvo informácií. Náročnosť tohto umenia som si vyskúšala aj pri svojej bakalárskej práci a odvtedy obdivujem každého, kto si túto zručnosť osvojil.
Spočiatku som nevedela, čo od autora očakávať. Jeho štýl ma však milo prekvapil. Kniha je nenáročná na čítanie, udrží vašu pozornosť počas toho, ako sa pomedzi príhody a zážitky učíte porozumieť signálom ľudského tela. Postupne vám ukazuje rôzne situácie a typy ľudí, s ktorými prídete počas života do kontaktu a vysvetľuje, ako vlastne vyzerá tá ospevovaná výnimočnosť.
Mnoho vecí ma počas čítania prekvapilo. Naozaj som nečakala, že sa autorovi podarí pozmeniť môj pohľad na výnimočnosť a jej dosahy v živote. Ale stalo sa. Teraz už viem, ktorí ľudia v mojom okolí sú naozaj výnimoční a dajú mi toho do života o trochu viac.
Príbeh Deana a Naly je však pripomienkou toho, že život sa môže neočakávane zmeniť a dobrodružstvá čakajú za každým rohom.
Táto kniha nie je obyčajným cestopisom - odhaľuje ľudskosť, lásku k zvieratám i odvahu, ktorý by mnohí z nás v sebe nenašli.
Keď sa Dean Nicholson rozhodol v tridsiatke vydať na cyklotúru, čakal, že nájde nový zmysel života. Určite však neplánoval, že sa bude ukrývať v malej mňaukajúcej guličke, na ktorú natrafí v nehostinných podmienkach. A hoci najprv chcel nad ňou mávnuť rukou, svedomie mu to nedovolilo, a nakoniec sa z nájdeného mačiatka stala verná spoločníčka.
Deanovo rozprávanie som si veľmi užívala. Je pozoruhodné, ako sa zmenil prístup ľudí k nemu, keď sa k jeho ceste pridala Nala. Akoby tento malý tvor prelomil bariéru jazyka, kultúr a pováh a získaval si ľudí všade naokolo.
Táto kniha však nie je len o Nale... Je o mnohých iných zvieratkách, ktoré sa ich majitelia rozhodli opustiť a nechať napospas krutému osudu. Je o možnosti pomáhať a ochote obetovať trochu zo svojho pohodlia pre tých, ktorých útrapy často prehliadame, pretože ich nedokážu opísať slovami. Je o sile dobrodincov, láske k zvieratám a nádeji, že raz sa pre každého z nich nájde milý a starostlivý majiteľ.
Okrem krásneho obsahu sa vám kniha dostane pod kožu aj fotkami Naly, ktorými je zaplnená vnútorná strana obálky a obrazová príloha.
Knihy o umení sú pre mňa svätým grálom literatúry, pretože v sebe spájajú nádherné obrazy a ilustrácie s množstvom zaujímavých informácií.
Susie Hodgeová vyvorila knihu, ktorá vás prevedie históriou od praveku až po dnešok. 26 000 rokov kultúr, skúseností a umenia sa zlialo do diel, ktoré rezonujú dodnes. V tejto knihe ich nájdete presne sto - od obrazov, cez sochy a fotografie, až po inštalácie a projekty. A všetky s cieľom vysvetliť, objasniť a ukázať čitateľovi myšlienky či pocity, ktoré chceli ich autori dosiahnúť.
Krása umenia spočíva aj v tom, že ho každý z nás vníma po svojom. Niekto sa nadchýna presnosťou farieb v namaľovanej krajinke a iný o ňu ani nezavadí pohľadom, pretože je príliš obyčajná… A to je jedna z myšlienok, ktoré sa nám autorka snaží ukázať. Každé dielo má svoju dvojstránku, ktorá hovorí o jeho vzniku, technike, období, autorovi či zákazníkovi, ktorý si dielo objednal. Každá dvojstránka je iná, a predsa nám všetky ukazujú snahu, trpezlivosť, ľahostajnosť či lásku, ktorú prítomní do svojho umenia dali - od kyprej venuše až po Warholove plechovky a od olejomalieb až po keramický pisoár (teda repliku, pretože originál sa stratil).
Grafické spracovanie knihy je naozaj nápadité. Každá dvojstránka vytvára pre čitateľa špeciálny priestor, v ktorom si môže naplno vychutnať dané dielo.
Informácie o diele a okolnostiach vzniku (a všetkého okolo toho) sú písané jednoduchým a zrozumiteľným štýlom, ktorý čitateľa nabáda nájsť si o danom diele viac.
Ja som sa pri tejto knihe veľmi bavila. Ak by som mala vytvoriť zoznam sto najzaujímavejších diel histórie, s knihou by som sa zhodla v možno tridsiatich. Nič to však nemení na skutočnosti, že toto čítanie bolo zábavné, poučné, ale hlavne - veľmi oku lahodiace.
A ak máš vo svojom okolí niekoho, kto sa rád pozerá na dobré umenie, či už je to lúka kvetov, morské vlny, alebo nahé ženské telo, táto kniha by mohla byť vhodným darčekom.
“Náš slovný tok myšlienok je taký usilovný, že podľa jednej štúdie sa vnútorne rozprávame sami so sebou rýchlosťou, ktorá sa rovná nahlas vysloveným štyrom tisícom slov za minútu. Aby sme si to priblížili, uvedomme si, že prejavy súčasných amerických prezidentov o stave únie majú zvyčajne okolo šesťtisíc slov a trvajú viac ako hodinu. Náš mozog vtesná takmer rovnaké množstvo slov do šesťdesiatich sekúnd…”
Hoci táto kniha môže na prvý pohľad vyzerať ako jednoduchá motivačná literatúra, opak je pravdou. Pod oku lahodiacim obalom nájdete vedecké štúdie a odborné zistenia, ktoré autor podáva čitateľom jednoduchými a zrozumiteľnými slovami. Veľkým bonusom sú kapitoly s návodmi a cvičeniami, ktoré si môžete sami na sebe vyskúšať.
V poslednej dobe mám šťastnú ruku na zaujímavé odborné knihy. A aj keď na to Vnútorny hlas najprv nevyzeral, zostala som naozaj príjemne prekvapená. Namiesto plytkých motivačných viet som dostala vedecké štúdie, podrobné návody a životné situácie, ktorými si prejde v živote väčšina z nás. Vyskúšala som si metódu “muchy na stene”, ktorá mi pomohla nazerať na svoj momentálny život trochu inak a podnietila ma k určitým zmenám.
Ak máte problém s negatívnym myslením, alebo vás vaša myseľ neustále potápa, či sa neviete zbaviť negatívneho rapotu, táto kniha sa vám iste zíde. Za seba ju odporúčam všetkými desiatimi.
