Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Áno, áno, áno ani neviem povedať, aká som šťastná, že sa mi dostala pod ruky ďalšia časť mojej milovanej kulinárskej krimi. Veď kto by nejasal, že môže vyšetrovať zločiny s postarším, technicky nezdatným kuchárom, ktorý si ulietava na luxemburských špecialitách? A hoci som v Luxembursku nikdy nebola a neochutnala žiadne kačacie niečo, táto séria ma baví stále viac a viac.
Tentokrát sa Xavier priplieta do obchodu s olivami - pričom sa iba snaží pomôcť známemu. Ako vždy sa však niečo pokazí a odrazu len sledujeme spád nevysvetliteľných udalostí, ktorý smeruje k čoraz väčšiemu nebezpečenstvu.
Páči sa mi, že hoci nie som fanynkou olív, autor ma do príbehu vtiahol tak, že pri opise kvalitných olejov s chlebom som ľutovala, že nemám nejaký poruke. Rovnako, nahliadnutie do tohto druhu biznisu a štatistiky boli zaujímavým aspektom, ktorý sa autorovi podarilo do knihy dostať - na čo som už, samozrejme, pri Hillenbrandových knihách zvyknutá.
Za mňa opäť skvelé čítanie, po ktorom idem netrpezlivo čakať na ďalší diel.
Knihy o knižkách sú pre knihomoľov ako to najkrajšie pohladenie duše - aspoň takto to vnímam ja.
Od Stratenej knižnice som čakala skutočne všeličo, ale nakoniec ma prekvapila tak príjemným spôsobom, že som si ju zamilovala.
Piatak Evan, ktorý si vyberie náhodné knihy vo vonkajšej knižnici, Mortimer, ktorý stráži verne poslednú kôpku kníh zachránenú pri požiari (pričom premýšľa, prečo žaby vždy kŕkajú synchronizovane) a Kam, ktorá má ako duch problém s neviditeľnosťou - tri nečakané a trochu zvláštne postavy, ktoré nás prevedú príbehom plným zvratov, napätia a nečakaných odhalení, ale aj príbehom zaliatym slnečnými lúčmi, teplými objatiami a odhodlaním jedného malého chlapca zistiť pravdu.
Myslím, že predstava vonkajšej knižnice s letnými piknikmi, deťmi a dospelými, ktorí prinesú svoje obľúbené knihy a života, ktorý sa za každým príbehom ukrýva, je niečo, čo si aj vy na Stratenej knižnici zamilujete.
Viac takýchto knižiek pre veľkých aj malých!
Ak ste si v prvej časti tejto série obľúbili odmeranú patologičku Idunn, mám pre vás dobrú správu…
Na odľahlých Vestmanských ostrovoch sa nájde telo. Aj pre jeho stav povolávajú z Islandu vyšetrovací tím aj s jedinou patologičkou. Pre Idunn je však cesta omnoho osobnejšia, než dáva pred ostatnými najavo. Na druhej strane obete, ktorých, samozrejme pribúda, zahaľuje tajomstvo, z ktorého behá mráz po chrbte.
Na islandský ostrov prichádza aj partia priateľov, ktorí sa prišli rozlúčiť s kamarátkou. Partia však zisťuje, že sa okolo nich deje niečo podivné a tajomstvá z minulosti prichádzajú v nečakanej podobe…
Dosť dlhú chvíľu mi trvalo, kým som pochopila časový posun medzi jednotlivými pohľadmi - nie, žeby mi to nejak pomohlo v odhadnutí páchateľa, ale aspoň som nebola tak stratená, ako na začiatku. Yrsa znovu vytvorila zaujímavý príbeh plný napätia, zvratov a malých barličiek, ktoré by vám mali pomôcť v riešení tejto záhady. Veľmi som si užívala pohľad Idunn na svet a vo veľkom kontrastne ma vytáčali postavy z partie. S celkovým príbehom som však spokojná - a tiež som zvedavá, ako sa posunie linka z prvej knihy, ktorá sa v tejto trochu rozvinula.
Ak máte radi napínavé jednohubky a nevadí vám chuť spáleného mäsa v nose, Yrsa vás aj tentokrát poteší.
„Mopík, ktorý sa v tejto rodine snažil hrať úlohu psa, veselo pribehol vrtiac chvostom a postaral sa o neporiadok. Pretože Mopík bol mop. Vzali ho, keď robili veľký nákup v Obchodnom dome so živými vecami, a okamžite si ho zamilovali.”
Uprostred noci sa do domu naproti prisťahuje rodina. Otília, ktorej začali prázdniny, je zvedavá, pretože cez deň pri dome nikoho nevidí. V noci sa však obyvatelia vyberajú na prechádzky a spoznávajú okolie. Otília zistí, že sa môžu spoločne hrať, aj keď sa nevidia. Až do dňa, kým sa deti neobjavia cez deň pred dverami…
Grausovci sú skutočne nevšedná rodina - snažia sa však vyzerať normálne. Čo však môžeme považovať za normálne?
Zábavné čítanie o priateľstve, odvahe a uvedomení si, že byť odlišný nemusí byť vždy zlé - aj to nájdete v tejto knižke.
Ak hľadáte niečo pre svojho školáka/školáčku (alebo nenáročné čítanie pre seba), myslím, že Vitajte u Grausovcov bude dobrá voľba.
O tom, aké boli olympiády v našej histórii občas netradičné, nevšedné a manipulované, som už čo-to počula. Otázka pohlavia súťažiacich je, bohužiaľ, niečo, čo dokáže vyvolať vášne aj v dnešnej dobe (ako sme mohli vidieť v minulom roku pri boxerských zápasoch na Olympiáde 2024). Je smutné, že sa hrdo nazývame pokrokovou spoločnosťou, a predsa sú ľudia náchylní veriť prvoplánovým hoaxom, ktoré bez premýšľania šíria po internete.
Takéto veci sa však diali aj pred rozmachom internetu. Práve kniha V ženských šatách je smutným, ale potrebným projektom, ktorý upriamuje pozornosť na historické zlyhania a neprávosti, ale aj na odvahu jednotlivcov, ktorí sa nebáli postaviť ani tomu najhoršiemu režimu.
Mnohí z nás nevedia, že pod lebkou sa nám ukrýva skutočné bohatstvo plné zákutí, cestičiek a odbočiek, ktoré vzájomne zabezpečujú naše fungovanie.
Neurokomiks vás prevedie nielen jednotlivými centrami mozgu a jeho funkciami, ale zároveň vám aj predstaví slávnych a významných doktorov a výskumníkov, ktorí práve pri skúmaní mozgu dosiahli nevídané objavy.
Za mňa to bolo zaujímavé a poučné čítanie.
Musím povedať, že druhá časť Slzotvorcu mi sadla omnoho viac, než prvý diel. Pri čítaní som nemala pocit, že márnim čas, dej plynul pohodlne a prestojov nebolo nepríjemne veľa. Dlho som si pri oboch knihách zvykala na to, že sa bude primárne riešiť vnútro postáv a akčné prostredie nebude až tak akčné. Príbeh, ktorý autorka v prvej časti rozpracovala, sa pomaly dotiahol do konca. Ak však spomínam koniec, práve v ňom ma autorka trochu sklamala, keďže nadhodila témy, ktoré by si, aspoň podľa mňa, zaslúžili ešte pár strán na rozpracovanie či vysvetlenie, toho som sa však nedočkala.
Ak hľadáte nenáročnú oddychovku, ktorou si chcete vyplniť zimné večery pri ohni a dobrom nápoji, myslím, že príbeh o Slzotvorcovi by mohol byť tým správnym pre vás.
Kafkov štýl je niečo, na čo si podľa mňa proste musíte zvyknúť. V jeho dielach môžeme hľadať významy, spôsoby a možnosti, ktoré musíme objaviť vo svojom vnútri. A keďže viem, ako veľmi nerád by bol, ak by videl, že skoro všetky premeny majú na obálkach chrobákov, som veľmi rada, že je táto zbierka trochu odlišná.
Veľmi ma vo vnútri knižky zaujali aj informácie o Kafkovom živote a chronológia, v ktorej môžeme sledovať jeho kroky.
A veľmi preciťujem prvú vetu textu, ktorú si Franz Kafka zapísal do denníka - Príšerný svet, ktorý nosím v hlave.
A hoci chápem jeho rozpoltenosť, ani si neviem predstaviť, ako by vyzeral svet, ak by sme o jeho veľkolepé diela prišli...
Mám pocit, že aj Kafka patrí k autorom, o ktorých všetci tvrdíme, že sme ich prečítali, ale ešte sa nám možno ani nedostali pod ruky. Ak aj ty chceš vystúpiť z tohto začarovaného kruhu, pokojne sa ku mne pridaj - napríklad aj touto knižkou
Brahno ma upútalo už na prvý (a dosť nechutný) pohľad. Vtipné situácie, zaujímavé prostredie, fanatická cirkev, slušná prostitútka a zlo, ktoré sa šíri nocou ako nejasný tieň hrozivej budúcnosti - to všetko nám autor predstavuje v Pliage. Musím povedať, že knižka ma skutočne bavila. Humor mi veľmi sadol a postavy som si obľúbila natoľko, že mi nebolo jedno, či ich dostane Pliaga (alebo oheň na hranici v strede mesta). Rozmanitosť postáv nebola vôbec nudná a bavila ma až do konca, rovnako, ako politické pozadie, ktoré nakoniec dopadlo tak, ako by každý poriadny čitateľ očakával.
Ak máte vo svojom okolí niekoho, kto nevyzerá dobre, kašle, má sivú pokožku a vrčí na všetkých naokolo (a ste si istí, že to nie je stredoveká postava, ktorá roznáša mor), určite mu/ jej posuňte túto knižku. Po nej príde úľava a túžba objaviť viac takejto zábavnej literatúry.
„Cheirón raz povedal, že národy patria k najhlúpejším ľudským výmyslom. „Každý človek má rovnakú hodnotu, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza.“
Mýtov o Achillovi nájdete na internete a v knihách plno. A možno práve preto nám Madeline Miller poskytla pohľad, ktorý sa môže trochu líšiť od iných. A je len na vás, čomu uveríte a čomu nie…
Madeline Miller ma o svojom dobrom rozprávačskom talente presvedčila už pri Kirké. Aj preto som sa do Spevu o Achillovi púšťala bez obáv. Musím sa priznať, že som na túto verziu nebola ani trochu pripravená, a tak sa autorke podarilo ma prekvapiť. Spočiatku to bolo rozprávanie, aké si autorka zvolila, potom nenápadné náznaky a odkazy, ktoré je ľahko prehliadnuť a nakoniec aj celkový záver knihy, ktorý priniesol veľa premýšľania…
Spev o Achillovi je rozprávaním, ktoré možno neulahodí každému. Adekvátne však ukazuje verziu, na ktorú možno naši predkovia zabudli, možno si ju upravili, alebo ju jednoducho vymysleli inak. Stále však ide o skvelé čítanie, ktoré vám naplní minimálne jeden večer láskou, obetou a rozprávaním o bohoch, mýtoch a legendách, ktoré kedysi unášali mysle našich predkov.
Za mňa zaujímavé čítanie, ktoré si určite v budúcnosti ešte zopakujem.
