Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Doktor Gupta je skutočný odborník. Pri čítaní knihy máte pocit, že s ním vediete dlhý rozhovor a on dokáže odpovedať na všetky vaše otázky. A ako malý bonus na konci vášho spoločného dobrodružstva vytiahne síce dlhý, ale nenáročný (well, pre koho ako) plán, ktorý vám pomôže prebrať vašu myseľ a nastaviť váš mozog tak, aby bol spoľahlivým partnerom ešte aspoň 60 najbližších rokov.
.
Táto kniha vám podá pomocnú ruku. Ak pracujete s človekom, ktorému bolo diagnostikované nejaké ochorenie spojené s mozgom, ak sa staráte o blízkeho a všimli ste si, že má problémy s pamäťou, ak máte v rodine ochorenia ako Alzheimer či demencia alebo si jednoducho chcete zachovať rýchle a pružné myslenie, táto kniha by nemala chýbať na vašej poličke.
Asi každý z nás mal v živote obdobie, keď sa zaujímal o kriminalitu a vrahov. Ja tiež nepatrím medzi výnimky. K čítaniu kníh s touto tematikou ma najprv viedla zvedavosť, postupne sa k nej pridal aj záujem o psychológiu a iné vedy.
Priznám sa, po tejto nenápadnej šedej publikácii (s výbornou obálkou) som siahla zámerne. Posledné mesiace si totiž krátim chvíle počúvaním podcastov a čakanie na nové časti Vražedného psyché a Kriminálnych spisov som si chcela vyplniť niečím podobným. Anton Heretik bol voľbou číslo jedna aj preto, lebo som nedávno počúvala jeho rozhovor so @zuzanahanzelova. Urobila som si teda výlet do mestskej knižnice a poviem vám, stálo to za to.
Hoci som mnoho prípadov, ktoré autor v knihe rozoberá, poznala vďaka podcastom už skôr, pri čítaní mi to vôbec nevadilo - práve naopak. Mám pocit, že som vďaka tomu mohla lepšie pochopiť analýzy, ktoré profesor Heretik predkladá čitateľovi.
Kniha nie je na čítanie veľmi náročná, autor ju rozdelil do niekoľkých oblastí, ktorým sa postupne venuje. Majte však na pamäti, že sa venuje vrahom a pohnútkam, ktoré nútili páchateľov konať tým najhorším možným spôsobom. Preto odporúčam pri čítaní to, čo pri plávaní - robiť to pred jedlom, alebo po jedle chvíľu počkať.
Knihu som si užila a myslím si, že ak vás táto tematika zaujíma, určite bude prínosom aj pre vás.
V Tajnej reči tela nájdete postupný opis častí tela, ktoré sa v rôznych situáciách správajú úplne odlišne. Práve tieto poznatky môžete využiť vo svojom pracovnom, súkromnom, ale aj ostatnom živote pri zisťovaní toho, čo si ľudia okolo vás skutočne myslia. Kapitoly sú napísané jednoducho a stručne. Autor postupuje logicky, čo uľahčuje čítanie a kniha sa vám pod rukami míňa naozaj rýchlo. Ku každej situácii je priložený popis alebo situácia, ktorá vám dané správanie upresní.
Raz by ste túto knihu mali prečítať len vtedy, ak si ju túžite odškrtnúť zo zoznamu, pretože, ak sa z nej chcete niečo naučiť, mali by ste ju čítať neustále - a ak nie čítať, tak minimálne nosiť nenápadne so sebou a sledovať, ako sa správajú ľudia naokolo a čo tie odlišnosti v ich reči tela znamenajú. A hoci som naozaj veľkým odporcom písania do kníh, k tejto si, prosím, pribaľte aj ceruzku a gumu, pretože potreba písať si do nej poznámky príde naozaj rýchlo a nečakane. Za mňa veľká spokojnosť.
Mária Sabína ma síce nadchla, ale stále som nebola úplne presvedčená o tom, či chcem objaviť aj ďalšie autorove diela. Potom som však šla do knižnice a na jednej z políc som zbadala hneď niekoľko jeho kníh. Osud teda rozhodol za mňa…
Panic v podzemí je fiktívnym životopisom Viktora - vytúženého syna dediča bývalého višňového impéria. Ten sa pokúša nájsť svoje miesto v divnom svete, ktorý sa zdá byť realitou, ale na mnohých miestach zavádza čitateľa tak, že si nemôžeme byť istí ničím.
Ak by som za sebou už nemala Máriu Sabínu, určite by mi tento čitateľský zážitok vzal na chvíľu dych. Obraz novodobého sveta, pouličné gangy či objavovanie sexuality pri “defekte” hlavného hrdinu... a vlastne celá absurdnosť sveta, času a situácií je tak skvelá, že sa ani neoplatí pokúšať sa o jej interpretáciu, pretože každý čitateľ si v nej nájde to svoje.
Ak ešte nepoznáte Klimáčkové diela, stále odporúčam začať najprv Máriou Sabínou.
Prekliata je dokonalým jesenným čítaním k šálke teplého nápoja a dažďu za oknom.
Jej dej nás prenáša do obdobia, keď sa v Anglicku začali rozmáhať procesy s čarodejnicami. A síce sa ani jedného v knihe nezúčastníme, ich okolnosti tvoria dôležitú časť príbehu.
Aj keď som od tejto knihy čakala niečo iné, musím uznať, že autorka pozitívne prekvapila. Využitie reálnych mien a historických údajov, spolu s veľmi presvedčivým vykreslením danej doby a spoločenských odlišností dodáva knihe ten správny pocit, vďaka ktorému sa na chvíľu ocitáte v koži mladej šľachtičnej Fleetwood.
Tento príbeh mal niečo do seba a skvelo poukázal na to, že aj keď máme predstavu o všemocnosti bohatých vrstiev v minulosti, v prípade, že ste boli ženou, nemuselo postačovať ani to. Nezlomnosť a vytrvalosť drobnej Fleetwood je však posolstvom, z ktorého by si mohli brať príklad aj mnohé mladé ženy dneška (a tým naozaj nemyslím tehotenstvo v 17-tich), pretože za pravdu sa naozaj oplatí bojovať do posledných síl…
Ja som si to čitateľsky neskutočne užila a radím vám, dajte sa zlákať aj vy - Prekliata stojí za to.
PS: Mám pocit, že ospevovanie obálky je pri recenzovaní tejto knihy nepísaným pravidlom, a hoci som ju doteraz nespomenula, áno, aj ja som sa nechala uniesť týmto netradičným vizuálom.
A ak hľadáte ďalší dôvod, prečo si Prekliatu prečítať, tak už len kvôli jej krásnej obálke.
Keďže som sa tak veľkolepo pustila do Klimáčka, čakala som, že po tých zopár knihách už jeho myslenie dokážem odhadnúť. Táto kniha ma však presvedčila o opaku.
Ak by som mala niekomu prerozprávať dej, určite by sa to zvrhlo na siahodlhé rozprávanie o jednotlivých situáciách, z ktorých by som vyšla tak, že by mi nikto neveril, že som toto dielo čítala s plným sústredením. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že bola táto kniha zlá, to nie, jednoducho bola úplne iná, než knihy, ktoré sa mi za posledných pár (možno desať) rokov dostali pod ruky.
Na druhej strane sa mi páči hádať, aký svet to zas autor pre čitateľa vytvoril. A hoci Klimáček len mierne upravuje realitu (dobre, v tejto knihe trošku viac), stále v nej dokáže ponechať prvky, ktoré by sa v budúcnosti realitou mohli stať.
Spôsob, akým sa autor pohráva s postavami, ľudovými prvkami či politickým usporiadaním spoločnosti je zaujímavá, až do chvíle, kedy si uvedomíte, že Národná garda velebiaca Tisa s Vodcom v čele štátu má byť len predstavou absurdnej alternatívnej súčasnosti (rok 1999), ale stala sa skôr myšlienkou dneška, ktorej sa desí každý normálne mysliaci jedinec.
Za mňa skvelé čítanie, ktoré bolo v slovenskej tvorbe prekvapením.
Ak poznáte niekoho, kto sa práve trápi s čitateľskou krízou, určite mu odporučte túto knihu. Thomas Foster v nej prináša pohľad, po ktorom sa na čítané knihy budete pozerať trochu inak.
Postupne, v jednotlivých kapitolách, sa dozvedáme o vzorcoch a situáciách, ktoré si autori vedomky (aj nevedomky) vyberajú, a pomocou ktorých môžeme dané diela jednoducho analyzovať. Foster nás malými a nenápadnými krokmi navádza k tomu, aby sme po poslednej kapitole boli schopní rozpoznať všetko, čo nie je na prvý pohľad úplne jasné a čo sa ukrýva za najvrchnejšou vrstvou príbehu tej-ktorej knihy.
Myslím, že som už dlho nedržala v rukách knihu, ktorá by mi pripomenula, prečo som zarytým čitateľom a prečo milujem objavovať stále novšie (ale aj staršie) literárne diela. Foster rozpráva o knihách tak zanietene, že sa tieto pocity preniesli aj na mňa a ja som mala chuť pustiť sa do všetkých ním spomenutých kníh hneď v danom momente. Verím, že toto zanietenie sa počas čítania knihy prenesie aj na vás. Tak neváhajte, a rýchlo do čítania...
Už si ani poriadne nespomínam, kde som sa dostala k odporúčaniu na túto knihu, ale muselo byť naozaj silné, pretože väčšinou, ak si tip na knihu nezapíšem alebo neuložím, veľmi rýchlo mi vyfučí z hlavy. Aj napriek tomu som však mala šťastie hneď v dvoch veciach: ako prvé som si ju zapamätala a ako druhé ju mali práve dostupnú v našej skvelej mestskej knižnici.
Čo vám príde na um ako prvé, keď sa povie Julo Satinský? Mne určite relácia Ktosi je za dverami. A aj napriek tomu, že nepochádzam z generácie, ktorá si mohla dvojicu Lasica & Satinský vychutnať v televízii naživo, ich humor mi odmalička veľmi imponoval. Ani neviem prečo, ale vždy som považovala za hlavného komika práve pána Lasicu. Po tejto knihe však svoje zmýšľanie určite prehodnotím.
Vo vnútri tvrdých dosiek sa ukrývajú mapy, ručne písané poznámky, fľaky od kávy a všetko, čo by mal obsahovať správny cestovný denník. A presne tým Expedície sú - výberom z cestovných denníkov, ktoré si Július Satinský písal pri svojich cestách. Aj vďaka tomu máme možnosť nahliadnuť pod povrch expedícií, na ktoré sa vydával s rôznymi kamarátmi a známymi. A ak ste si doteraz mysleli, že turistika je len o chodení po kopcoch a spaní pod holým nebom - síce ste sa nemýlili, ale určite ste ešte neobjavili všetko.
Ako všetky expedície, aj tieto v denníku majú svoju štruktúru. Satinský si zapisuje dĺžky trás, prepočítava nachodené kilometre do denného priemeru a vymýšľa prezývky, ktoré vás iste pobavia. Okrem čísel však denník ukrýva príhody, stretnutia a situácie, ktoré vás prinútia usmievať sa na jeho stránky. Spolu s členmi expedícií spoznávame obyvateľov dediniek a chalúp ukrytých v lese, v ktorých žijú obyčajne neobyčajní ľudia. Tí, s úsmevom na tvári a srdcom na dlani (alebo štamperlíkom v ruke), vítajú pustovníkov v núdzi a ponúkajú im aj z toho mála, ktoré majú pre seba...
Satinského expedície boli výnimočným čítaním, ktoré by ste si iste nemali nechať ujsť.
Ľudský jedinec vyzerá na prvý pohľad ako jednoduchá bytosť. Určite si mnohí z nás neuvedomujú, koľko procesov, chemických reakcií a šťastných náhod potreboval náš druh, aby sa dopracoval k tomuto výsledku. Hlava, trup, nohy a ruky - kto by povedal, že pod obyčajnou kožou sa ukrýva svet tak bohatý, že niektoré jeho procesy stále nechápeme, hoci sme už dokázali pristáť na Mesiaci? A kto by povedal, že ho nazveme tak jednoducho - imunita?
Na túto audioknihu som sa skutočne tešila. Stále to nedokážem pochopiť, ale jej obálka je ako malé pozitívne posolstvo, a keby neniesla názov knihy, určite by som ju pripísala motivačnej literatúre zameranej na zdravú myseľ. A možno by som ani nebola tak ďaleko od pravdy, keďže sa autor sústreďuje na ľudské vnútro - aj keď trochu inak...
Každá kapitola obsahuje časť imunitného systému, ktorú nám Philipp Dettmer podrobne predstavuje, pričom stále dbá na to, že nemusíte byť lekári, aby ste mu rozumeli. S trpezlivosťou sa vracia a odhaľuje svet plný tajomných buniek, baktérií a procesov prebiehajúcich v našom vnútri. Keď s tomu pridáte hlas Michala Kaprálika, dostanete audioknihu, ktorú nebudete chcieť prestať počúvať.
Cesta ľudskou imunitou je zaujímavým výletom, na ktorý by ste sa mali určite vydať. Predstavuje spôsob, ako lepšie pochopíte, prečo vaše telo reaguje tak, ako reaguje. Dozviete sa z nej mnoho užitočných informácií (napríklad o tom, ako vás môže imunita zabiť). A, samozrejme, nezabúdajme na ten príťažlivý vizuál, ktorý si jednoducho nemôžete nechať ujsť. Za mňa jedno veľké áno...
„A náhoda, ako niektorí vieme, je milosrdné synonymum pre osud.”
Aj v tejto knihe autor čitateľa prenáša do alternatívnej súčasnosti, kde sa ocitá vo vojne medzi nadprirodzenými bytosťami. Znovu sa púšťa do odkrývania komplikovaného deja, v ktorom sa prelína možné a absurdné, jednoduché a nepredstaviteľné - a to počas toho, kým čitateľ dešifruje symboly, číta medzi riadkami a hľadá niečo, čo tam ani nemusí byť…
Hoci už mám za sebou viacero Klimáčkových kníh, s ďalšou prečítanou ma znovu presviedča o tom, že nedokážem ani odhadnúť, akým smerom sa bude točit prúd jeho myšlienok a čo vymyslí pre svojich “hrdinov”. Ale toto je práve to, čo mi na ňom, ako autorovi, dosť imponuje. Pretože každá otvorená kniha je novým a nepredstaviteľným dobrodružstvom, v ktorom sa môže odohrať naozaj hocičo. Aby som sa však vrátila ku knihe - názov vo mne prebudil zvedavosť, potom však prišli pasáže o viere, ktoré ma viac nudili, než zaujímali. Chápem však autorovu snahu a viem, že si táto jednohubka nájde tých správnych čitateľov.
Ak si chcete prečítať niečo od Klimáčka, za seba odporúčam radšej Máriu Sabínu.
