Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Skrotený vikomt je štvrtým dielom zo série Klub lokajov. Za seba môžem povedať, že mi táto časť sadla o dosť viac ako Komorník, ktorý ma miloval. Od nenávisti k láske, nútená blízkosť, hlavná hrdinka rebelka... táto kombinácia sa mi jednoducho páčila. Bola to taká jednohubka, ktorú som prečítala za pár hodín.
Thea nebola žiadna krehká kvetinka, keď niečo chcela, išla si tvrdo za tým a nebála sa riskovať. Mám rada takéto hrdinky, čo si nenechajú skákať po hlave a majú tak trochu podrezaný jazyk. Zároveň bola dobrosrdečná a priateľská, nikdy neodmietla podať pomocnú ruku a pre svojich blízkych by urobila aj nemožné.
Ewan bol tiež sympaťák. Na prvý pohľad možno pôsobil ako prísny vikomt, vo vnútri to však bol muž s hlavou i srdcom na správnom mieste, stačilo ho len trochu lepšie spoznať. Obaja si v minulosti zažili veci, ktoré ich dosť ovplyvnili a doteraz sa s nimi úplne nevyrovnali. Zároveň ich však ich minulosť aj dosť posilnila.
S romantickou linkou som tiež bola spokojná. Thea a Ewan si najskôr nevedeli prísť na meno, určitá udalosť ich však primäla stráviť spolu viac času, kedy sa lepšie spoznávali a zbližovali. Príbeh nebol veľmi pikantný, no to mi nevadilo, ich vzájomné iskrenie bolo cítiť tak či tak.
Čo sa stane, ak najskôr dôjde k svadbe a až potom príde láska? To sa dozviete v druhej časti série Carolina Comets. Hokejisti, od nepriateľstva k láske, falošný vzťah, grumpy & sunshine... ja som spokojná, dokonca môžem povedať, že Svadba na blind sa mi páčila o niečo viac ako Pukom do srdca. Opäť to bola taká jednohubka, ktorú zhltnete za pár hodín.
Ryan som si obľúbila už v jednotke, bolo to menšia taká neriadená strela a bola s ňou sranda. Teraz sme dostali možnosť spoznať ju ešte lepšie a dozvedieť sa viac o jej trápeniach. V poslednej dobe sa to na ňu valilo zo všetkých strán. Mala úžasnú babku, ktorá ma svojimi hláškami neraz pobavila. Na svoj vek to bolo poriadne číslo a dokázala si omotať okolo prsta nejedného hokejistu. S vnučkou mali krásny, milujúci vzťah, jedna pre druhú by urobili aj nemožné.
Rhodes bol pre mňa od predchádzajúcej časti záhadou, bola som veľmi zvedavá, čo sa skrýva pod tou jeho večne zamračenou maskou. Keď ste ho spoznali viac, bolo to úplné zlatíčko a jednoducho si ho nešlo neobľúbiť. Miestami ma preňho bolelo srdce a najradšej by som ho objala.
Romantická linka bola rozkošná, jedna z tých, pri ktorých som sa celý čas musela usmievať ako slniečko na hnoji. Užívala som si ich počiatočnú nevraživosť i postupné spoznávanie a zbližovanie.
Samozrejme, nesmeli chýbať ani postavy z prvej časti (dokonca i zo série Texting). Páčia sa mi vzťahy, ktoré medzi sebou majú v hokejovom teame. Neustále si robia jeden z druhého srandu, ale keď je treba, sú tu jeden pre druhého.
Táto kniha sa stala hitom TikToku, no musím sa priznať, že som ju na sociálnych sieťach nezaregistrovala, dozvedela som sa o nej až vtedy, keď sa objavila informácia, že bude preložená do slovenčiny. Myslím si, že to bol vydarený debut, kombinácia duchov, určitej detektívnej zápletky a nejakých ťažších tém sa mi páčila. Po takýchto knihách až tak často nesiaham, možno aj vďaka tomu si ich potom, keď sa k nim konečne dostanem, dokážem viac užiť. Občas mi krátka zmena od romantiky padne vhod. Napriek témam ako smrť blízkeho a samovražda dokázal byť príbeh vážny, ale aj vtipný. Možno by som trochu zmenila obálku, predovšetkým vyobrazenie hlavnej hrdinky, ktoré mi k nej až tak nesedí a môže vyvolať mylné očakávania od príbehu.
Leigh si práve prechádzala náročným obdobím - prišla o rodičov, so stratou ktorých sa stále nevyrovnala a dostala sa do bohatej rodiny, o ktorej doteraz netušila, že sú jej príbuzní. Bola odhodlaná zistiť pravdu o tom, kto zabil jej rodičov, čo ju neraz dostalo do problémov. Postupne však bolo vidieť, že sa oťukáva a opäť nadobúda chuť žiť, o čo sa postarala hlavne jej sesternica Myra. Bolo to také číslo, čo chvíľu neobsedelo, mala celkom podrezaný jazyk a k Leigh sa od prvého stretnutia správala veľmi priateľsky a pomáhala jej čo najlepšie sa prispôsobiť novej situácii. Jej strýko a teta boli tiež sympatickí, mala šťastie, že sa dostala k ľuďom, ktorým na nej záležalo.
Hlavnou otázkou príbehu bolo - čiou rukou a prečo zomreli rodičia Leigh? Nechýbali aj nejaké akčné scény, najmä v posledných kapitolách. Priznám sa, že od určitého momentu som mala v hlave hlavného podozrivého, čo sa nakoniec ukázalo ako správny tip.
Samozrejme, ako už vyplýva z názvu knihy, objavujú sa tu aj duchovia. Zaujímavosťou bolo, že hoci tu boli dvaja duchovia, išlo o duchov toho istého človeka - jeden bol duch z jeho detstva, druhý z jeho dospelosti, lepšie povedané staroby. Malý Bodie si zažil niečo podobné ako Leigh, preto vedeli jeden druhého pochopiť. Veľký Bodie už taký príjemný nebol, skôr naopak. Priznám sa, žeby mi nevadilo, keby tu tej ducharčiny bolo aj viac.
Väčšinou sa mi pri sériách stáva, že prvý diel sa mi páči najviac a každý ďalší mi príde o niečo slabší. Pri sérii K odvahe ma nútil strach to bolo presne naopak. Dostali sme záver, ako sa patrí a som rada, že som sa konečne dozvedela odpovede na všetky otázky, ktoré vo mne vyvolali predchádzajúce časti.
Milujem Sergeja, za mňa to bola najlepšia postava z celej série a kľudne by som privítala, keby dostal svoj samostatný príbeh. Tento človek mal toľko podôb a vždy ma dokázal niečím prekvapiť. Niekedy sa správal ako taký šašo a ja som sa nad jeho hláškami buď nesmierne bavila, alebo pretáčala očami (ale vôbec nie v zlom). Inokedy vedel byť celkom strašidelný a nebezpečný, žeby som mu nechcela skrížiť cestu. Bol nesmierne inteligentný, nič mu neušlo a vždy bol minimálne tri kroky pred vami. Vo svojom živote si vytvoril vlastné pravidlá a teórie, podľa ktorých žil a väčšina z nich mala hlbší príbeh. Vyžarovala z neho taká zvláštna energia, ani neviem nájsť vhodné slovo, akým by som ju opísala, ale jednoducho si ho nešlo neobľúbiť. Už celkom dlho sa mi žiadna postava nedostala takto pod kožu.
S Derekom tvorili skvelú dvojicu a postupne si medzi sebou vytvorili silné priateľstvo. Nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby jeden druhého podpichli, no keď išlo do tuhého, kryli si chrbát. Bolo cítiť, že si fakt sadli (čo na začiatku nečakal asi ani jeden z nich) a majú sa radi. V tretej časti dostali oveľa viac priestoru ako Alex, Hal a ich partička, ale ani trochu mi to nevadilo, práve naopak.
Ian a Brad, ďalšie vtipné duo, ktoré ma bavilo. Zbožňujem to ich neustále doberanie, predovšetkým o upratovaní. Opäť sa ukázalo, že sú to skvelí kamaráti a pre Alex a Hala boli veľkou oporou. Udalosti z konca dvojky ich vzťah dosť naštrbili a bolo už len na nich, či sa im podarí všetko zachrániť, alebo sa ich cesty rozdelia. Niektoré momenty boli poriadne emotívne.
Čo viac dodať, táto séria bola pre mňa milým prekvapením a som rada, že som sa do nej pustila. Dúfam, že si od autorky budeme môcť ešte niečo prečítať.
Na knihách tejto autorky som vyrastala, preto keď som sa dozvedel, že jej po dlhšom čase vyjde nová kniha, veľmi som sa potešila. V čase môjho dospievania patrila Enja spoločne so Zuzkou Šulajovou ku kráľovnám slovenských YA romantických príbehov. Čítať po istom časovom odstupe autorkinu novú knihu vo mne vyvolalo slušnú dávku nostalgie. Priznám sa, že k Na jednej lodi mám síce určité výhrady a k úplnej spokojnosti som tu niečo postrádala, no napriek tomu sa mi príbeh páčil a jeho čítanie som si užila.
Stredoškoláčka Izabela bola fajn baba a ukázala nám hneď niekoľko svojich stránok, tú drsnú i tú citlivú. Určité rodinné udalosti ju podľa mňa primäli predčasne dospieť a v niektorých veciach bola vyspelejšie a zodpovednejšie než jej rovesníci. V určitých momentoch však najprv konala, až potom premýšľala, a hoci to nerobila so zlým úmyslom, dostalo ju to neraz do problémov. Vyžarovala zo seba niečo magické, čo nebolo len zásluhou jej správania, ale aj jej vzhľadu.
Ľuboš na mňa na prvý pohľad pôsobil ako človek, ktorý sa vie tešiť z maličkostí a k spokojnosti toho nepotrebuje veľa. Bolo mi však jasné, že niečo skrýva a postupne sa čoraz viac ukazovalo, ako ho jeho minulosť poznačila. Zo všetkých narážok som si postupom času v hlave vytvárala teóriu o tom, čo sa mu asi stalo, čo sa nakoniec viac-menej potvrdilo. Niekedy sa vie s nami život pekne zahrať. Našťastie, mal aspoň skvelého kamaráta, ktorý bol preňho v ťažkých časoch veľkou oporou, mohol sa oňho oprieť a vždy spoľahnúť.
Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá sa odohráva počas stanovačky a v podstate jej nemám čo vytknúť. Užívala som si spoznávanie a zbližovanie našej dvojice a to, že im v ceste stálo mnoho prekážok a nemohli byť spolu, robilo ich vzťah ešte príťažlivejším. V druhej časti moje nadšenie trochu opadlo. Niektoré veci sa tu v podstate opakovali (máme/nemáme šancu na spoločnú budúcnosť), radšej by som prijala nejaké iné zápletky, Izabela zostala skôr ustráchaná a Ľuboš zasa taký vážnejší, temnejší, viac sa mi páčili takí, akých sme ich poznali na začiatku. Jednoducho mi tu chýbalo niečo, čo by ma posadilo na zadok.
Autorka do príbehu zaradila aj viacero vážnych tém ako sexuálne obťažovanie, násilie, narušené rodinné vzťahy, problémy súčasnej mládeže a podobne. Samozrejme, že badať zmeny aj v jej štýle písania (keď to porovnám s jej staršími knihami), aspoň na mňa pôsobil tak "dospelšie" (neviem nájsť vhodnejší výraz). Dúfam, že na jej ďalšiu knihu si počkáme kratší čas ako sme čakali na túto novinku.
Posledný dar je smutno-krásny príbeh o smrti blízkeho človeka, vyrovnávaní sa so stratou, hľadaní seba samého, druhých šanciach, rodine, priateľstve a láske. Priznám sa, že pri niektorých scénach som si aj poplakala, no príbeh ma zahrial pri srdci a čítanie som si užila.
Cassie v detstve prišla o oboch rodičov a v podstate ju vychoval brat, s ktorým mali veľmi blízky vzťah. Vytvoril pre ňu špeciálnu vianočnú tradíciu - honbu za pokladom podľa indícií. Bolo vidieť, že Tom bol skvelý brat, kamarát a človek, ktorý si rýchlo dokázal získať sympatie ľudí okolo seba a každý ho mal rád. Keď prišlo k tej zlomovej udalosti, všetko som prežívala s jeho milovanými a tak trochu mi pukalo srdce.
Cassie bola šikovná mladá žena so srdcom na dlani, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku. Bolo mi jej veľmi ľúto, život ju teda rozhodne nešetril a ani si nechcem predstaviť, žeby sa mi stalo niečo podobné. Našťastie mala okolo seba ľudí, ktorí ju ľúbili a boli jej v týchto časoch oporou.
Zo Sama som mala od začiatku také zmiešané pocity, nepáčilo sa mi jeho správanie v niektorých situáciách a nejak som si k nemu nevedela nájsť cestu. Nakoniec sa mi to síce podarilo, ale až niekedy v trištvrťke knihy. Prehodnotil určité veci vo svojom živote, mali sme možnosť ho lepšie spoznať a ja som mu dokázala viac porozumieť.
Romantické linka bola v tomto prípade trochu jemnejšia a nehrala prím, skôr sa nachádzala v úzadí a na tú pravú romantiku sme si museli dlhšie počkať, ale nejak mi to nevadilo.
Vianočné pohľadnice nie sú typický vianočný príbeh, aký by ste podľa obálky asi čakali (Vianoce sa tu vyskytli naozaj len v pozadí), ale v tomto prípade mi to nevadilo, pretože mi to vynahradil samotný príbeh, ktorý sa mi veľmi páčil. Stratená obľúbená hračka malého dievčatka, cestovanie po Nepále, prelínanie minulosti s prítomnosťou, druhá šanca... malo to svoje čaro.
Natasha bola milujúca mamička, ktorá by pre svoju dcérku urobila prvé i posledné. Mabel bolo rozkošné trojročné dievčatko, ktoré som si hneď obľúbila. Jej manželstvo však prechádzalo krízou- nedarilo sa im počať druhé dieťa, manžel bol neustále preč a ona mala pocit, že pred ňou niečo tají. Aj ja som z neho mala zmiešané pocity a bola som veľmi zvedavá, čo sa o ňom nakoniec dozvieme a či bol môj inštinkt správny. Natasha sa neraz cítila osamelá, dosť sa trápila a ja by ju najradšej objala. Dúfala som, že sa jej podarí nájsť jej šťastie.
Duffy bol tiež sympaťák a má za mňa plusové body za to, ako sa Mabel snažil pomôcť, aby jej nebolo tak smutno za milovanou hračkou. To, čo pre ňu robil, hoci v takých náročných podmienkach, bolo krásne. Páčilo sa mi, že prostredníctvom neho sme mohli nahliadnuť do života horolezcov a sprevádzať ho počas jeho cesty na Annapurnu. Bolo to zaujímavé spestrenie celého príbehu, aj keď často docela emotívne, vzhľadom na to, čo počas putovania zažíval. Držala som mu palce, aby sa mu podarilo preniesť sa cez minulosť a začať odznova.
Romantická linka bola v podstate dosť jemná, no zároveň tu zohrávala dôležitú úlohu. Nešlo o romantiku ako v iných knihách, naši hrdinovia boli od seba takmer celý čas vzdialení tisícky kilometrov, no napriek tomu tu bola cítiť láska.
Podmanivá bola pomerne pikantná romantická oddychovka, ktorá mi rozhodne sadla viac ako autorkin debut Darček. Kapitoly boli krátke, vďaka čomu dej ubiehal rýchlo, ani som si neuvedomovala, ako mi ubiehajú stránky pod prstami. Knihu som mala prečítanú v priebehu pár hodín, čítala sa mi ľahko a dobre (hoci niektoré prirovnania mi prišli trochu vtipné a určité ,,cudzie" slová sa mi tu až tak nehodili).
Viktória bola šikovná, priateľská a dobrosrdečná mladá žena. Pochádzala zo skromnej a trochu konzervatívnej rodiny, takže namiesto výšky išla hneď pracovať. V oblasti vzťahov tiež nemala veľa skúseností, no veľmi túžila po láske a po niekom, o koho by sa mohla oprieť, kto by ju podporoval a chránil. Jej teta ma nesmierne rozčuľovala, bola to jedna hnusná ženská, ktorá Viktóriu neustále urážala a podkopávala jej sebavedomie, fakt som dúfala, že ju niekto pošle tam, kam patrí. Jej rodičia boli sympatickí, rovnako ako jej šéfka, ktorá pre ňu bola oporou.
Nikolas často nazýval sám seba zvieraťom, monštrom, prasaťom a podobnými výrazmi, no podľa mňa vôbec nebol taký zlý. Podľa tohto som čakala, že bude skrývať nejakú veľkú zvrátenosť, ale nie. Áno, mal určitú ,, úchylku", ale nebolo to nič, kvôli čomu by sa mi hnusil, práve naopak, obľúbila som si ho. Bol to len muž sklamaný láskou, kvôli čomu sa rozhodol striedať jednu ženu za druhou a neviazať sa. Keď sa však zaľúbil, pre svoju vyvolenú by urobil prvé i posledné.
,,Vzťah" týchto dvoch síce začal dosť netradične, no postupne prerástol do niečoho vážneho. Viktória konečne mala niekoho, kto ju mal rád takú, aká bola a správal sa k nej tak, ako si zaslúžila. Ona zasa ukázala Viktorovi, žeby nemal zanevrieť na lásku a mal by opäť otvoriť svoje srdce.
Zápletka ku konci bola tak trochu ,,klišé". Nemôžem povedať, žeby mi vyslovene vadilo, no ani by mi nevadilo, keby tam nebola.
Keď sa púšťam do knižných debutov či kníh od (pre mňa) neznámych autorov, väčšinou cítim niekde vzadu v hlave trochu strach, pretože som si neni úplne istá, čo môžem očakávať. Chuť ticha ma však milo prekvapila, nečakala som, že príbeh ma až tak chytí. Ide o kombináciu romantiky a určitej akčnej zápletky, čo mám rada, takže v tomto smere sa mi autorka trafila do vkusu.
Diana si toho počas svojho mladého života preskákala veľmi veľa, život ju fakt nešetril a v priebehu pár rokov jej zasadil hneď niekoľko ťažkých rán. Teraz je však odhodlaná začať odznova a žiť tak, ako chce ona, nie, ako jej prikáže niekto iný. Ako sa hovorí - všetko zlé je na niečo dobré, takže jej minulosť ju posilnila a zocelila. Bola to sympaťáčka a ja som si ju pomerne rýchlo obľúbia. Ešte viac som si však zamilovala jej štvornohého kamaráta, ktorý dodal príbehu dávku rozkošnosti a bez neho by to jednoducho nebolo ono.
Okolo Romana vládla taká tajomná aura. Bolo cítiť, že pred ľuďmi toho veľa tají a nebudete to len tak nejaký "obyčajný účtovník". Bol tichý, veľa toho nenarozprával a málokoho si púšťal k telu. Postupne sme sa dozvedali viac o jeho minulosti, čo nám pomáhalo objasniť, prečo je taký, aký je a čo vlastne robí, keď na nejaký čas zmizne a nikto o ňom nič nevie.
Diana a Roman v podstate tvorili ,,pár" od začiatku, preto som veľmi rada, že autorka do príbehu zakomponovala aj kapitoly z minulosti, kde sme videli, ako sa ich ,,vzťah" začal. Vďaka tomu to na mňa medzi nimi nepôsobilo urýchlene a dokázala som im ich city uveriť.
Akčná zápletka sa začínala formovať od prvých kapitol, no viac sa rozbehla v druhej polovici príbehu. Mňa bavila a pekne dopĺňala romantickú linku. Autorka obe zložky pekne vyvážila.
Čo by som knihe vytkla sú chyby ako vynechané písmenko a slovo, chýbajúce čiarky a podobne. Do budúcna si na toto treba dať väčší pozor. Nehovorím, že by tu takýchto chýb bolo mega veľa a rušili by ma to pri čítaní, ale bilo to do očí.
Budem sa asi opakovať, ale zbožňujem romantické príbehy, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel, preto ma veľmi potešilo, že sa Miška rozhodla napísať práve takúto knihu. Impulz nesklamal, a hoci mi tu k úplnému wow efektu ešte niečo chýbalo, príbeh som si užila a rozhodne ho môžem zaradiť k Miškiným top príbehom.
Riley bola skvelá hlavná hrdinka. Síce mala len pár rokov po dvadsiatke, no na svoj vek bola dosť vyspelá. Vedela, čo chce a išla si za tým. Mala zaujímavú prácu, ktorá ju bavila a v ktorej sa to darilo, takže sa dokázala postarať sama o seba. Charakterizoval ju aj špecifický štýl obliekania, milovala rôzne "cingrlátka", vďaka čomu bola okolo nej taká magická aura. Šírila sa z nej pozitívna energia. Bolo mi ľúto, ako sa v posledných rokoch zvrtol jej vzťah s otcom, niekedy ma nehorázne hneval a najradšej by som naňho nakričala, nech sa konečne spamätá, no zároveň som dúfala, že sa im to nejak všetko podarí urovnať a opäť si k sebe nájsť cestu.
Connor bol tiež sympaťák, nebolo ťažké si ho obľúbiť. Bol to muž so srdcom i hlavou na správnom mieste. Keď sme sa dozvedeli, čím si prešiel v minulosti, pukalo mi preňho srdce a najradšej by som ho objala.
Riley a Connor si padli do oka už pri prvom stretnutí, ale na tú správnu romantiku sme si museli počkať. Hoci bol medzi nimi cca 16-ročný vekový rozdiel, vôbec to nebolo cítiť, práve naopak. Keby som nevedela, kto má koľko rokov, povedala by som, že sú obaja približne v rovnakom veku. Opäť sa nám tu potvrdilo, že vek je len číslo. Vzájomná príťažlivosť bola citeľná a ešte viac ju umocnil fakt, že ich vzťah bol v podstate zakázaný.
Samozrejme, v Miškinej knihe nesmie chýbať ani cestovanie, už je to pre mňa jeden z charakteristických znakov jej kníh. Tentokrát nám ukázala krásy Španielska.
