Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Hokejová romanca? Väčší vekový rozdiel medzi postavami? Zakázaná láska? Štvrtý diel série Carolina Comets som si jednoducho nemohla nechať ujsť. Na trestnej lavici bola ďalšia vtipná romantická jednohubka, ktorú som zhltla na jedno posedenie.
Emilia mala na starosť sociálne siete hokejového teamu a bolo vidieť, že jej práca ju naozaj bavila. Veď kto by nechcel pracovať so sexi hokejistami, s ktorými nikdy nie je núdza o zábavu? Bola to sympatická mladá žena, ktorú som si hneď obľúbila.
Smith mal v okolí povesť takého samotára, ktorý si prísne strážil svoje súkromie a málokoho si pustil bližšie k telu. Čím viac sme ho však spoznávali, tým viac sa ukazovalo, že vo vnútri je to úplné zlatíčko. Miestami mi preňho pukalo srdce (keďže o sebe dosť pochyboval) a veľmi som mu želala, aby konečne našiel svoje šťastie.
Týchto dvoch to k sebe nesmierne priťahovalo, o tom niet pochýb. Ich prípadnému vzťahu však stálo v ceste viacero prekážok, preto sa snažili držať si od seba odstup... to však bolo čoraz náročnejšie. Museli sa rozhodnúť, či im porušenie pravidiel stojí za to.
Zbožňujem chlapcov z teamu Carolina Comets. Často sa správajú ako malé deti a mám chuť nad nimi pretáčať očami, zároveň ma nesmierne bavia a často sa nad nimi musím pochechtávať. To ich neustále doberanie a podpichovanie je proste skvelé.
Šťastie v nešťastí bola vtipná jednohubka, ktorá sa veľmi dobre čítala. Predtým som čítala emočne vyčerpávajúcu knihu a presne niečo takéto som po nej potrebovala. ,,Stiahla" som ju za pár hodín a neraz som sa pri čítaní dobre pobavila. Páčil sa mi autorkin viac-menej humorný pohľad na priebeh tehotenstva. Samozrejme, že nechýbali ani nejaké závažnejšie témy ako rodič samoživiteľ, partnerské a rodičovské vzťahy a podobne.
Lea bola taká menšia neriadená strela. Mala som pocit, že niekedy nemala vôbec žiadny filter a povedala všetko, čo jej prišlo na myseľ. Niektoré jej hlášky fakt stáli za to. Bola svojská a je mi jasné, že takýto človek nemusí sadnúť každému, no ja som si ju hneď obľúbila.
V poslednej dobe to nemala jednoduché - myslela si, že tehotenstvo zachráni jej manželstvo, no manžel si pre ňu prichystal prekvapenie. Snažila sa nájsť si lásku, no ani to nešlo úplne podľa plánov. K tomu prirátajme všetky hormóny a pochybnosti o sebe samej... no nebolo toho málo. Väčšinu vecí brala s určitým nadhľadom patriacim k jej povahe, no prišli aj chvíle, keď to ,,nedávala". Jej otec bol skvelý a mali medzi sebou veľmi pekný vzťah. Jej matka, to je už iný prípad...
Jej najlepšia kamarátka Inge bola snáď ešte bláznivejšia než ona. Mala pekne podrezaný jazyk a každého rýchlo ,,upratala" na svoje miesto. Skákať po hlave si teda nenechala od nikoho. Tieto dve sa fakt hľadali, až sa našli. V ich rádiovej show sa pekne dopĺňali. Keď sa stretli na jednom mieste, o zábavu nebola núdza.
Ako by to bolo, keby sme nedostali ani dávku romantiky, tá tu tiež nesmela chýbať. Priznám sa, že na začiatku by som vôbec nepovedala, že práve toto bude Lein nápadník. Postupom času sa mi však začal pozdávať stále viac a viac a začala som im fandiť. Romantická linka bola síce taká jemnejšia, prím tu hralo tehotenstvo, no tento pomaly sa vyvíjajúci vzťah bol rozkošný. Nad týmito dvomi som sa musela celý čas len prihlúplo usmievať.
Dúfam, že v budúcnosti sa dočkáme vydania aj autorkiných hokejových romancí, ktoré často spomína na jej IG profile, tie ma dosť lákajú.
Konečne sme sa dočkali tretej časti série Kronika strateného impéria. Najväčším ,,problémom" týchto fantasy príbehov na pokračovanie je, že kým vyjde ďalší diel, stihnem toho veľa zabudnúť. Zakaždým mám obavy, čo všetko si zvládne moja pamäť vybaviť. Našťastie (musím si zaklopať na drevo), ešte na tom nie som tak zle a moja hlava si postupne začne spomínať na tie najdôležitejšie udalosti z predchádzajúcich častí. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Rozbeh bol trochu pomalší, ale po pár kapitolách som sa začala ,,chytať" a čítanie mi už išlo dobre.
Musím Majku pochváliť, svoj fantasy svet má naozaj dobre premyslený, od jednotlivých postáv po rôzne miesta a nadprirodzené javy. Za toto má môj obdiv, ja by som takú fantáziu nemala.
Vo V znamení nefritu máme dvoch rozprávačov - Meggie, ktorá nás zoberie do Mesta hrdlorezov a Liu, vďaka ktorej sa zasa dozvedáme, čo sa deje v Ametystovom lese. V jednej knihe sme tak vlastne dostali dva (viac-menej samostatné) príbehy. Príbeh bol nabitý akciou, neustále sa niečo dialo, takže som sa pri čítaní rozhodne nenudila. Autorka mala niekoľko és schovaných v rukáve, neraz ma prekvapila alebo mi nasadila chrobáka do hlavy.
Kým prvé dve časti na mňa pôsobili ako ,,čisté" fantasy (neviem nájsť vhodnejšie pomenovanie, ale snáď rozumiete, čo som tým chcela povedať), tentokrát bolo do deju zapojených viacero prvkov z reálneho života a mne sa toto prepojenie veľmi páčilo. Bolo to príjemné spestrenie a celkovo pre mňa bolo takéto prostredie bližšie.
Meggie sa ocitla v dosť komplikovanej situácii a musím sa priznať, že sama som nebola úplne presvedčená, či jej rozhodnutie schvaľujem alebo som s ním neni úplne stotožnená. Na jednej strane rozumiem, prečo urobila to, čo urobila, na druhej mi je to trochu ľúto, nielen kvôli jej kamarátom, ale aj kvôli nej samotnej. Nebola tu núdza o emóciami nabité momenty.
Sky mi trochu poplietol hlavu. Doteraz som ho vnímala prevažne pozitívne, ale bolo tu pár momentov, kedy som začala pochybovať, či je naozaj taký, za akého som ho považovala. Som zvedavá, ako sa nám ešte vyfarbí.
Zoznámili sme sa aj s viacerými novými postavami. Spomenula by som napríklad Mikhaila. Zo začiatku som z neho mala trochu zmiešané pocity, ale postupne ma začal čoraz viac baviť. Vniesol do príbehu dávku humoru a neraz odľahčil situáciu.
Samozrejme, že koniec bol opäť otvorený a ja mám tak milión otázok, na ktoré potrebujem odpovede. Dúfam, že na pokračovanie nebudeme musieť čakať dlho.
Po Španielskom ľúbostnom podvode a Americkom experiment som si mohla nechať ujsť ani ďalšiu knihu od Eleny Armas. Dlhá hra sa jej fakt podarila, čítanie som si užila od začiatku do konca. Romantika v štýle od nepriateľstva k láske, malé mestečko, rozkošné deti a zvieratá, humor, dávka emócií... jednoducho kombinácia, ktorá mi sadla.
Adalyn mi bolo celkom ľúto, urobila chybu a teraz sa to na ňu valilo zo všetkých strán. Ľudia, ktorí jej mali byť oporou, sa jej poväčšine obrátili chrbtom, hlavne jej otec. Ten mi bol hneď nesympatický a časom moje nesympatie len vzrastali. Nech by Adalyn urobila čokoľvek, nikdy nebol spokojný, ba práve naopak, vždy jej ešte viac postúpal po sebavedomí. O jej bývalom ani nehovorím, neraz som mala chuť dať mu jednu po tom jeho arogantnom ksichte. Našťastie, aspoň jej mama to zachraňovala, hoci by som si želala, aby sa dcéry pred otcom viac zastala a povedala mu niečo o jeho správaní.
Cameron na mňa zo začiatku pôsobil ako taký hundroš a hnevala som sa naňho, že Adalyn ešte viac nakladá. Postupne sa však ukázalo, že je to zlatíčko s obrovským srdcom a zamilovala som si ho, to inak ani nešlo. S Adalyn mal veľkú trpezlivosť, nenechal sa ľahko odradiť a často tak intuitívne vedel, čo potrebuje. Konečne sa k nej nejaký muž správal tak, ako si zaslúžila. Som rada, že tu boli kapitoly aj z jeho pohľadu.
Zoznámenie týchto dvoch nedopadlo zrovna najlepšie a na zlý prvý dojem sa navalovali ďalšie nedorozumenia, ktoré ich nevraživosť ešte viac posilňovali. Vzájomnú príťažlivosť však nedokázal skryť ani jeden z nich a čím viac času spolu trávili, tým viac sa zbližovali. Ich vzťah sa vyvíjal postupne, pomaly, čo som si užívala plnými dúškami. Pri viacerých scénach som nedokázala skryť prihlúply úsmev.
Obľúbila som si aj toto malé mestečko a jeho obyvateľov. Každý tu každého poznal, všetci vedeli o všetkom, navzájom si pomáhali, tvorili súdržnú komunitu, organizovali rôzne aktivity, takže to tu stále žilo. Dievčatká, ktoré trénoval Cam, boli pekné čísla, najmä María, ich hlášky ma vedeli dobre pobaviť.
Za seba vám môžem knihu len a len odporučiť a už teraz sa teším, s čím príde autorka nabudúce.
Dom na azúrovom pobreží a Pod šepkajúcimi dverami boli krásne príbehy, takže som si nemohla nechať ujsť ani túto novinku. Autor sa už pre mňa stal takou zárukou, že dostanem kvalitný príbeh a ani tentokrát ma nesklamal. Pieseň vlka bolo niečo iné ako jeho predchádzajúce dva príbehy, na zároveň tam bol cítiť kluneovský štýl, ktorým autor dodáva svojim knihám také ich typické čaro.
Dej tohto príbehu sa odohráva v priebehu niekoľkých rokov, vďaka čomu som mala pocit, že v jednej knihe som dostala hneď niekoľko príbehov. Bolo tu všetko, na čo si spomeniete - silné emócie, humor, akčné scény, láska, priateľstvo, rodina, rozkošné momenty... jednoducho som si príbeh maximálne užila.
V príbehu bolo použitých pomerne veľa vulgarizmov či hovorových výrazov, ale vôbec mi to nevadilo, práve naopak, do deja sa to hodilo. Neraz som sa musela nahlas smiať či prihlúplo usmievať. Bolo tu však aj mnoho momentov, v ktorých sa ma autor snažil emočne vyžmýkať, čo sa mu aj perfektne podarilo.
Ox bol taký outsider, mal dosť podkopané sebavedomie, bol tichý a samotársky, nemal takmer žiadnych kamarátov, ťažko sa zoznamoval s novými ľuďmi, neustále o sebe pochyboval. Bennettovci mu však ukázali, že je skvelý taký aký je a nemal by na sebe nič meniť. Počas príbehu si prešiel určitou premenou, no zároveň naďalej zostal tým ,, starým dobrým Oxom".
Hlavné postavy, ich rodiny a priatelia, proste celá svorka, mi prirástli k srdcu. Bola medzi nimi cítiť veľká láska, dôvera, rešpekt, všetci si bolo blízki a kľudne by jeden pre druhého položili život. Ich vzájomné vzťahy boli krásne a neraz ma z toho zahrialo pri srdci.
Samozrejme, že nemohla chýbať ani romantika, opäť v štýle M/M, ako sme už u autora zvyknutí. Mohli sme vidieť, ako sa vzťah Oxa a Joea najskôr vyvíjal do čistého priateľstva a postupne v niečo viac. Je pravda, že v určitej časti príbehu sa ich vzťah točil v istom začarovanom kruhu, až by som na nich najradšej zakričala, nech sa konečne prestanú správať ako malé deti a všetko si medzi sebou vyriešia. Všetkým bolo jasné, že sa ľúbia, tak na čo toľko zbytočného ubližovania.
Títo dvaja sa síce nakoniec dočkali svojho šťastia, ale príbeh ako taký zostal otvorený, niektoré veci sú stále nedoriešené a budú sa ďalej riešiť v ďalších častiach série. Pieseň vlka je za mňa jedno veľké odporúčanie a už teraz sa nemôžem dočkať pokračovania, snáď vyjde čo najskôr.
Po roku sme sa opäť mohli vrátiť do fantasy sveta, ktorý vytvorila slovenská autorka Natali Fox. V tretej časti svojej série nám sľúbila viac romantiky, takže som na ňu bola ešte o to viac. Po dočítaní môžem povedať, že trojka nesklamala, autorka sa drží latky, ktorú nastavila jednotkou a všetky časti sa mi doposiaľ páčili na veľmi podobnej úrovni.
Keďže som druhú časť čítala už pár mesiacov dozadu, nepamätala som si úplne všetky detaily príbehu, takže mi chvíľu trvalo, kým som si osviežila pamäť a zorientovala sa v deji. Po pár kapitolách som sa však, našťastie, chytila a už som nemala hlavu ako balón.
Katja a Argos boli väčšinu prechádzajúcej časti oddelení, takže som sa tešila, že teraz sú konečne spolu a ich vzťah sa môže posunúť vpred. Áno, romantika tu skutočne dostala väčší priestor. Síce nehrala prím a rozvíjala sa pomaličky, no o to viac som si ju užívala. Verím, že aj v ďalších častiach nám jej autorka toľko nadelí.
Príbeh bol plný akcie, naši hrdinovia nemali ani chvíľu pokoj, neustále sa niečo dialo, takže som sa pri čítaní nenudila. Myslím, že ich ešte čaká poriadne dlhá cesta, kým sa im podarí poraziť ich nepriateľov. Mám asi milión otázok a už sa nemôžem dočkať, kedy nám autorka dopraje odpovede.
Horan je jednou z postáv, pri ktorých som si neni istá, čo si mám o nich myslieť. Neurobil nič vyslovene zlé, snažil sa napraviť svoju chybu, ale... stále mi na ňom niečo nesedí a nedokážem mu veriť. Uvidíme, či sa mýlim, alebo budem mať nakoniec pravdu. Taktiež ma pekne štval s tým, že narušil takmer každú romantickú chvíľku, ktorá sa v príbehu objavila. V jednom momente som si musela z frustrácie zakričať do vankúša. Niekedy by som ho najradšej ovalila knihou po hlave (škoda, že sa to nedá).
Samozrejme, pribudli aj nové postavy, napríklad Dajkin. Vyzerá to tak, že sa v príbehu objavil z čista jasna a je to neškodný chalan, no podľa mňa ho tam autorka nezaradila len tak náhodou a ešte zamieša kartami. On a Svarog ma však veľmi bavili. Jeden vyhľadával samotu a bol skôr uzavretý, druhému sa nezastavili ústa a každú chvíľu niečo vyviedol... no jednoducho dodali príbehu dávku humoru.
Tentokrát príbeh neskončil úplnou "bombou" ako tomu bolo v minulých častiach, no aj tak som rada, že druhý diel Magických relikvií má vyjsť už na jeseň a tak nebudeme musieť na pokračovanie čakať až tak dlho.
Miška sa rozhodla, že nás so svojou novinkou emočne vyžmýka a to sa jej stopercentne podarilo. Od začiatku do konca to bola jedna veľká emočná bomba, neraz mi pri čítaní tiekli slzy a pukalo srdce. Aj keď do príbehu zaradila viacero ťažkých tém, príbeh sa mi čítal ľahko a rýchlo, zhltla som ho v podstate na jedno posedenie.
Ach, Barborka. Koľko toho dokáže jeden človek uniesť na svojich pleciach? Život ju teda nešetril a hádzal jej pod nohy jednu prekážku za druhou. Keď už som si myslela, že bude viac-menej dobre, prišla ďalšia rana. Žiadne dieťa si nezaslúži takéto detstvo. Asi nikdy nepochopím, ako dokážu byť niektorí rodičia takí krutí ku svojim vlastným deťom.
Bola nútená predčasne dospieť a sama bola ešte dieťa, keď sa vlastne musela stať náhradnou mamou pre svojich mladších súrodencov. Ich vzťah bol nádherný, nemali toho vo svojich životoch veľa, no aspoň mali jeden druhého. Urobila by pre nich aj nemožné, neraz aj na úkor samej seba.
Samozrejme, že nechýbala ani romantika. Vzťah Barborky a Mateja (počas ich dospievania) bol čistý a rozkošný, táto prvá láska má jednoducho svoje čaro, aj ja som z nej v bruchu cítila motýliky. Potom sa všetko poriadne skomplikovalo a mňa z celej situácie bolelo na srdci.
Na jednej strane rozumiem, prečo Barborka urobila to, čo urobila, na druhej mi z toho bolo poriadne smutno. S niektorými jej rozhodnutiami som síce nesúhlasila a želala by som si, aby určité veci urobila inak, ale nemám právo ju súdiť. Sama neviem, čo by som v takejto situácii urobila.
Veľmi ma potešilo, že sa tu objavili aj naši starí známi z autorkiných predchádzajúcich kníh - Adam a Júlia, Nina a Dominik. Trochu odľahčili ťaživú atmosféru príbehu a vniesli doň dávku humoru. Mali sme možnosť vidieť, ako sa im darí aj po určitom čase, čo bolo tiež fajn.
Za seba vám môžem knihu len a len odporučiť. Miška, teba by som chcela veľmi pekne poprosiť, aby tvoja nasledujúca kniha bola zasa poriadne vtipná, aby som mohla plakať od smiechu a nie od takého množstva emócii. Ďakujem.
V tvojich rukách (pôvodný názov príbehu) bol jeden z najlepších príbehov, aké som čítala na Wattpade. Neraz som sa k nemu vrátila, aby som si opätovne prečítala svoje obľúbené kapitoly. Už som ani nedúfala, že by sme sa niekedy dočkali aj knižného vydania, no nakoniec sa to predsa len podarilo. Keď som sa túto správu dozvedela, skákala som od radosti a už som sa nemohla dočkať, kedy budem Strach konečne držať v rukách.
Zasa som si pripomenula, prečo tak milujem príbeh Annie a Harryho. Knihu som prečítala v priebehu pár hodín, stránky mi len tak ubiehali pod prstami, nedalo sa od nej jednoducho odtrhnúť. Autorka má skvelý štýl, takže mi čítanie išlo ako po masle. Príbeh je podaný hneď z pohľadov niekoľkých postáv, ale vôbec to nepôsobí rušivo.
Annie zo začiatku pôsobí ako také typické mladé 18-ročné dievča, ktoré má síce prísneho brata, čo ju drží na uzde, ale inak sa nelíši od svojich rovesníkov. Postupne sa však ukazuje, že má svojich démonov, ktorí jej narušujú jej pokojný život a v mnohých veciach ju obmedzujú. Keď sa dozviete, čo jej tieto, nazvime to stavy, spôsobuje, bude sa vám otvárať nožík vo vrecku.
Harry, náš tajomný hrdina, ktorý si málokoho pripustí k telu, neprejavuje takmer žiadne emócie, nebojí sa použiť silu a svoje súkromie si chráni ako oko v hlave. Napriek tomu mi tento "gangster" prírastol ku srdcu.
Milujem aj Neila, nášho šaša. Niekedy sa správa ako také veľké decko, no práve to na ňom zbožňujem. Neraz dokázal odľahčiť neľahkú situáciu a svojimi hláškami ma pobaviť. Často som sa sama seba pýtala, ako môžu byť on a Harry takí dobrí kamaráti, veď sú to presné protiklady, no prekvapivo sa skvelo dopĺňajú. Ich doberanie som si maximálne užívala.
Romantická linka bola jemná a vyvíjala sa fakt pomaly a mne to absolútne sadlo. Bavilo ma sledovať, ako sa postupne mení vzťah únoscu a jeho zajatkyne, ako sa Annie maličkými krôčkami dostáva Harrymu pod kožu a ako sa oň pre ňu stáva z niekoho nebezpečného niekým, u koho hľadá ochranu.
Príbeh sa odohráva v určitom gangsterskom prostredí a hoci tu neboli žiadne veľké akčné scény, temná atmosféra bola citeľná.
Vedela som, že príbeh je rozdelený na dve časti, no myslela som si, že časti budú také, ako boli uverejnené na Wattpade, preto ma koniec trochu prekvapil. Dúfam, že pokračovania sa dočkáme čo najskôr, pretože práve v druhej časti príbehu nás čaká to najlepšie z romantiky.
Už som mala možnosť čítať jeden z autorkiných príbehov, ktorý bol skvelý, preto som sa do tejto novinky púšťala s megaveľkými očakávaniami... a nebola som vôbec sklamaná, práve naopak. Autorka nám dopriala temný mafiánsky príbeh plný prekvapení, ktorý som si užila od prvej po poslednú stránku.
Síce to bol jej debut, ale je cítiť, že písaniu sa venuje už dlhší čas, pretože má super štýl písania, vďaka čomu sa mi jej príbehy čítajú ľahko a rýchlo. Keď sa raz začítate, nedokážete knihu pustiť z rúk. Aj Kráľovstvo podsvetia som "zhltla" v podstate na jedno posedenie.
Vivian bola dobrosrdečná, priateľská mladá žena, ktorá síce vyrastala v mafiánskej rodine, no na jej povahe sa to nejak extra nepodpísalo. Bola citlivá a nevedela skrývať svoje emócie, čo bolo v tomto prostredí skôr nevýhodou. Občas však ukázala aj svoju "rebelskú" stránku a za veci, na ktorých jej záležalo, bojovala ako levica.
Kasian, už dávno som z hlavnej mužskej postavy nemala také zmiešané pocity. Na jednej strane na ňom bolo niečo, čomu sa nedalo odolať a v niektorých momentoch ma mal totálne omotanú okolo prsta. Najviac ma dostali scény s jeho štvornohým kamarátom. Títo dvaja mala medzi sebou taký blízky a krásny vzťah, že ma pri tom vždy zahrialo pri srdci. Amudis bol proste výnimočný pes.
V niektorých momentoch by som ho však najradšej prefackala alebo nakopala do citlivých partií. Tento chlap mi tak vedel zdvihnúť tlak! Nikdy som si nebola istá, čo od neho môžem očakávať. Všetko mal pod palcom a neraz som zostala stáť s otvorenými ústami nad tým, kam až siahajú jeho plány.
Mafiánske prostredie ja môžem, takže mi sadla aj táto časť príbehu. Táto zápletka nebola ani tak založená na akčných scénach či krviprelievaní, skôr na intrigách, manipulácii, plánoch pomsty a tajomstvách, čo sa mi veľmi páčilo. Autorka to všetko mala premyslené naozaj dobre.
Záverečné odhalenie ma až tak neprekvapilo, keďže toto som očakávala. Epilóg ma však úplne dostal. Po jeho dočítaní som si nebola už istá ani tým, ako sa volám. Len som zostala stáť s otvorenými ústami a hovorila si, že takto to predsa nemohlo skončiť! Mám asi milión otázok a súrne potrebujem pokračovanie, takže dúfam, že sa ho dočkáme čo najskôr.
Do tejto knihy som sa púšťala s megaveľkými očakávaniami, jednak na základe autorkiných predchádzajúcich kníh, ktoré boli super, jednak na základe množstva pozitívnych ohlasov. Po dočítaní sa aj ja pridávam k nadšeným čitateľom. Kniha Boss a ja bola jednoducho skvelá. Autorka ma poriadne emočne vyžmýkala, najskôr ma prinútila sa zamilovať, potom mi zlomila srdce a spôsobila infarkt. Ešte dlho po dočítaní som len tak sedela a nevedela, čo so sebou.
Keď som sa dozvedela, že Boss voľne nadväzuje na autorkin debut Prokurátor a ja, nesmierne som sa potešila, lebo túto knihu zbožňujem. Opäť sme tak mali možnosť stretnúť sa s Andrejom a Ninou a konečne som dostala odpoveď na otázky, ktoré som od prečítania Prokurátora mala. Keď sa Andrej prvýkrát objavil na scéne, myslela som, že sa od radosti rozplačem.
Marcela som predtým vnímala skôr negatívne a tak nejak som si hovorila, že takéhoto človeka by som si predsa nemala obľúbiť... stačilo pár kapitol a omotal si ma okolo prsta. Každý (no dobre, takmer každý) si predsa zaslúži druhú šancu. Bol to skvelý otec, veľmi sa mi páčil jeho vzťah so Šimonom, niektoré ich spoločné momenty ma zahriali na duši. Áno, mal aj svoju drsnú, nebezpečnú stránku, kedy nebolo radno sa s ním zahrávať. Pod maskou drsňáka sa ale skrýval človek s veľkým srdcom, ktorí by pre svojich milovaných urobil prvé i posledné.
Izabela bola tiež sympaťáčka a pomerne rýchlo som si ju obľúbila. Bola jednou z tej menšej skupiny sudcov, ktorí boli čestní a nedali sa manipulovať. Navonok pôsobila ako veľká profesionálka, ktorú len tak nič nerozhádže, vo svojom vnútri však skrývala veľké trápenie, o ktorom takmer nikto nevedel.
(Bývalý) zločinec a sudkyňa, zakázaný vzťah, mnoho prekážok, tajomstvá, no i nesmierna príťažlivosť a veľká láska... to bola kombinácia, ktorú som si užívala, no zároveň dala pekne zabrať mojim emóciám.
Okrem romantiky musím vyzdvihnúť aj "krimi" zápletku, na tú sa tiež vždy veľmi teším. Autorka dokáže prostredie sudcov, prokurátorov a podobne popísať veľmi autenticky, je cítiť, že sa v tomto prostredí pohybuje. Tentokrát sme mali možnosť nahliadnuť aj na opačnú stranu, medzi gangstrov. Obe zložky boli dobre vyvážené a prepojené.
Jedinú výhradu by som mala k epilógu, lepšie povedané k záverečnej scéne. Chcela by som, aby bola trochu dlhšia. Ja totiž potrebujem mať určité veci "čierne na bielom", aby som mala pokoj v duši. Rozumiem však, že takéto zakončenie je pre autorku už tak nejak typické.
Čo viac dodať, knihu Boss a ja (ale aj autorkine ďalšie knihy) vám môžem len a len odporučiť. Dúfam, že čoskoro sa dočkáme ďalšej.
