Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Príbehy, kde je medzi postavami väčší vekový rozdiel, ja môžem. V tomto prípade ešte k tomu tou staršou bola žena, čo nie je až také časté, takže som si to nemohla nechať ujsť. Konfigurácia bola príjemná romantická oddychovka, ktorú som zhltla v priebehu pár hodín, naozaj sa čítala ľahko a rýchlo. Páčil sa mi nápad zakomponovať do názvov jednotlivých kapitol názvy počítačových hier (aj keď mne tie narážky nič nehovorili).
Ester bola sympaťáčka, hneď som si ju obľúbila. Bola tichá, tak trochu samotárska a prísne si strážila svoje súkromie, ale mala srdce na správnom mieste. Pre iných by sa rozdala, často aj na úkor seba (čo, bohužiaľ, niektorí zneužívali). Autorka prostredníctvom nej zakomponovala do príbehu aj jednu závažnú tému, za čo som celkom rada, lebo som sa dozvedela niečo nové (tiež som o tom mala skreslenú predstavu).
Priznám sa, že Šimon mi zo začiatku s tými svojimi provokačnými rečami neskutočne liezol na nervy, až by som ho najradšej prefackala. Našťastie, neskôr sa ukázala jeho skutočná povaha a ja som si ho zamilovala. Na svoj vek bol dosť vyspelý a v niektorých veciach sa od neho mohla učiť aj Ester. Bol to správny, zodpovedný a inteligentný mladý muž s uvedomelými hodnotami a veľkým srdcom.
Títo dvaja sa najskôr veľmi nemuseli, preto ma bavilo sledovať, ako sa postupne spoznávali a zbližovali. Ich vzťah bol v podstate zakázaný, čo mu ešte viac pridávalo na príťažlivosti.
Čo sa týka hlavnej zápletky, ktorá sa objavila v druhej polovici, tak z nej mám trochu zmiešané pocity. Na jednej strane som čakala, že sa presne toto stane, dané odhalenie ma teda neprekvapilo, no čo sa týka vyriešenia celej situácie... asi som čakala niečo trochu iné. Na mňa to pôsobilo tak, že sa všetko vyriešilo nejak jednoducho.
Toto bola moja jediná väčšia výhrada príbehu, inak som si čítanie užila a bola som spokojná.
Ten ľavý bola príjemná romantická oddychovka, ktorá ma neraz rozosmiala (fakt som sa miestami až nahlas smiala a tiekli mi od smiechu slzy) a ku koncu aj dojala. Bolo to niečo nové, odlišné od autorkiných predchádzajúcich kníh, ale vôbec mi to nevadilo, práve naopak. Čítanie som si užívala od začiatku do konca. Áno, našlo by sa tu pár detailov, z ktorých som mala trochu zmiešané pocity, ale inak som bola spokojná.
Valentína bola jedna veľká neriadená strela, ale v dobrom slova zmysle. Priznávam, že pri niektorých jej ,, činoch" som nevedela, či sa smiať, alebo hanbiť, no aj napriek tomu by som na nej nič nezmenila. Páčila sa mi taká, aká bola. Vedela sa tešiť i z úplných maličkostí, čo v dnešnom svete už nie je také časté. Všade, kam prišla, so sebou priniesla dobrú náladu.
Dárius bol úplné zlatíčko. Budem sa asi opakovať, ale - kde nájdem takéhoto chlapa? Inteligentný, dobrosrdečný, pracovitý, zodpovedný, vždy ochotný pomôcť... jednoducho si ho nešlo neobľúbiť.
Romantická linka bola rozkošná, celý čas som sa pri týchto dvoch len prihlúplo usmievala. Valentína potrebovala presne niekoho takého, kto bude vedieť ,, zvládnuť" jej bláznivú povahu a nebude sa ju snažiť zmeniť.
Obľúbila som si celú partičku z komplexu Maky. Títo ľudia dodávali celému príbehu priateľskú atmosféru, až som mala chuť sa sem tiež presťahovať. Takmer všetci si boli blízki, pomáhali si, podporovali sa aj si vedeli jeden z druhého urobiť srandu a nenechali si ujsť príležitosť sa navzájom podpichnúť. Takéto malé komunity majú svoje osobité čaro. Bez nich by to proste nebolo ono! Špeciálne musím spomenúť tetu Milenku. Páčilo sa mi na nej, ako vedela dať všetkých do laty a nebála sa povedať, čo mala na jazyku. Jej hlášky ma neraz dobre pobavili.
Krasokorčuliarka a hokejista? To je kombinácia, ktorú som si nemohla nechať ujsť! Okolo tejto knihy bol v knižnom svete veľký boom, takže som bola zvedavá, či je naozaj taká dobrá, ako o nej väčšina čitateľov hovorila... a bola! Takéto príbehy ja jednoducho môžem, takže sa mi autorka trafila do vkusu. Samozrejme, že okrem romantiky, športu a humoru nezabudla do príbehu pridať i nejaké závažnejšie témy a dávku emócií.
Priznám sa, že Anastasia ma miestami celkom štvala, najmä v prvej polovici knihy (nepáčilo sa mi predovšetkým jej správanie voči Nathanovi, niekedy naňho bola podľa mňa až moc zlá, čo si nezaslúžil). Postupne som si ju však obľúbila. Keď som zistila, čím všetkým si v minulosti prešla, dokázala som jej lepšie porozumieť. Som rada, že prostredníctvom nej sme mali možnosť nahliadnuť do zákulisia krasokorčuľovania. Tento šport naozaj nie je jednoduchý, človek sa pri ňom veľa nadrie, musí rešpektovať rôzne zákazy a príkazy, no výsledok stojí za to. Z jej partnera som nemala od začiatku dobrý pocit, čo sa mi neskôr aj potvrdilo. Vždy, keď sa objavil na scéne, otváral sa mi nožík vo vrecku. Tento človek ma nesmierne rozčuľoval a celý čas som čakala, kto ho konečne pošle tam, kam patrí.
Nathan bol absolútne zlatíčko, jeho som si obľúbila hneď, veď to inak ani nešlo. Na knižných hokejistov s hlavou a srdcom na správnom mieste mám proste slabosť. Bol to skvelý kapitán a pre svoj team by urobil prvé i posledné. Síce bol večne vysmiaty a šíril okolo seba dobrú náladu, no i jeho trápili určité problémy, predovšetkým v oblasti rodinných vzťahov.
Získali si ma aj jeho spoluhráči. Síce sa väčšinu času správali ako malé deti a nenechali si ujsť žiadnu príležitosť, aby jeden druhého podpichli (neraz som sa na ich vzájomnom doberaní dobre pobavila), no keď išlo do tuhého, stáli pri sebe. Trochu mi je ľúto, že tu nebolo viac hokeja, bol skôr v úzadí.
Romantickú linku som si užívala, predovšetkým to, ako sa Nathan postupne dostával Anastasii pod kožu. Páčilo sa mi na ňom, za sa nenechal odradiť, aj keď to s ňou vôbec nemal jednoduché. Presne niekoho takéhoto starostlivého a milujúceho vo svojom živote potrebovala.
Icebreaker teda nesklamal a už teraz sa teším na druhý diel tejto série.
Kolega z pekla je už štvrtým dielom série Edícia Z(et). Za seba môžem povedať, že Kolega sa mi z celej série páčil úplne najviac, dokonca to pre mňa bola najlepšia kniha, ktorú autorka doposiaľ napísala a jedna z top slovenských kníh, ktoré som tento rok čítala. Bol to jednoducho skvelý príbeh, zhltla som ho v podstate na jedno posedenie a môžem vám ho len a len odporučiť.
Na Milici sa mi páčilo hneď niekoľko vecí. Prvou z nich bolo jej zamestnanie v IT sfére, bola to veľká odborníčka a "dobrá" hackerka, ktorá svoje zručnosti využívala na odhaľovanie zločincov a pomoc tým, ktorí to potrebovali. Vďaka jej povolaniu autorka upozornila na jeden z aktuálnych problémov - nástrahy internetu, ochrana osobných údajov, umelá inteligencia a podobne. Bolo cítiť, že autorka si tieto veci poriadne naštudovala, aspoň na mňa to pôsobilo autenticky.
Páčila sa mi aj jej svojská povaha, hoci mala problém s vyjadrovaním emócií a občas sa správala trochu neobratne, bolo to niečo, čím sa odlišovala od ostatných dievčat. Mala podrezaný jazyk a nenechala so sebou zametať. Čím viac sme ju spoznávali, tým viac nám odhaľovala aj svoju druhú, ľudskejšiu stránku, čo nám pomáhalo pochopiť, prečo je taká aká je. V živote si prešla mnohými náročnými obdobiami, no našťastie, mala dve najlepšie kamarátky, na ktoré sa vždy mohla spoľahnúť a ktoré tvorili jej rodinu.
Leon bol absolútne zlatíčko a ja som si ho hneď zamilovala. Kde nájdem takéhoto chlapa? Pridávam si ho do zoznamu svojich obľúbených knižných frajerov. Model a influencer s hlavou a srdcom na správnom mieste, jazykom, ktorý sa mu ani na chvíľu nezastavil a nesmiernym pozitívnym vyžarovaním. Jeho si ani nešlo neobľúbiť.
Romantická linka v sebe kombinovala hneď niekoľko vecí, ktoré mám rada - romantiku v štýle od nepriateľstva k láske, grumpy & sunshine, kde tým slniečkom bol muž a menší vekový rozdiel v rovnakom duchu, takže toto mi naozaj sadlo. Nesmierne som si užívala, ako sa Leon postupne dostával Mile pod kožu. Nenechal sa odbiť, mal s ňou veľkú trpezlivosť a ja som sa pri čítaní ich spoločných chvíľ len prihlúplo usmievala.
Samozrejme, aj tentokrát v príbehu zohralo dôležitú úlohu cestovanie a spoznávanie nových miest, tentokrát konkrétne Viedne a Záhrebu.
Španielsky ľúbostný podvod bol skvelý, takže som si nemohla nechať ujsť ani autorkinu ďalšiu knihu. Americký experiment bol opäť príjemný romantický príbeh, ktorého čítanie som sa užila, no musím sa priznať, že autorkina prvotina sa mi predsa len páčila o malý kúsoček viac (hlavne kvôli tomu, že tróp ,,od nenávisti k láske" mám proste radšej ako ,,od priateľstva k láske").
Rosie bola priateľská a dobrosrdečná mladá žena, ktorá však mala trochu pošramotené sebavedomie, najmä čo sa týkalo vzťahov. Jej bývalí priatelia sa k nej nesprávali tak, ako by si zaslúžila, takže sa tomu nemožno čudovať. Občas by som si želala, aby si vedela dupnúť a viac sa za seba postaviť. Páčilo sa mi jej priateľstvo s Linou, vždy sa mohli spoľahnúť jedna na druhú.
Lucas bol úplne zlatíčko, od prvej chvíle si ma získal a ja som si ho absolútne zamilovala. Starostlivý, vtipný, šarmantný, večne dobre naladený, so srdcom i hlavou na správnom mieste... jeho si jednoducho nešlo neobľúbiť. A keď ešte začal hovoriť po španielsky... Pod jeho veselou maskou sa však skrývala citlivá duša, ktorá pred svojimi blízkymi zdieľala dôležitú vec o svojom živote. Neraz mi ho bolo ľúto a túžila som mu nejak pomôcť, hoci to nebolo možné. Bol to výborný kuchár, neustále varil nejaké špeciality, až mi tiekli slinky. Získal si ma aj jeho psík Taco, bez neho by to proste nebolo ono.
Rosie a Lucas tvorili pekný pár. Ich vzťah sa vyvíjal pomaly, hoci ich vzájomné sympatie boli citeľné od začiatku. Lucas sa o Rosie pekne staral, snažil sa jej pomôcť s prekonaním autorského bloku a vymyslel pre ňu niekoľko skvelých rande. Samozrejme, aj Rosie sa mu snažila pomôcť s jeho trápením a oplácala mu jeho láskavosť a starostlivosť. Pri týchto scénach som sa musela usmievať ako slniečko na hnoji.
Obe autorkine knihy rozhodne stoja za prečítanie, milovníčky romantických príbehov si v nich prídu na svoje. Dúfam, že sa dočkáme prekladu aj jej ďalšej knihy.
Keď Miška oznámila, že jej nová kniha bude práve táto, bola som jednak celkom prekvapená (absolútne som to nečakala), no zároveň i trochu sklamaná (dúfala som v iný príbeh, nejakú typickú "riesovku"). Seriál Iveta som videla, no nebola som z neho taká nadšená ako iní, ani mi neprišiel vtipný. Priznám sa, že keby túto knihu nenapísala práve Miška, nesiahla by som po nej, ale keďže jej príbehy zbožňujem, nemohla som si nechať ujsť ani Ivetu.
Snažila som sa do knihy pustiť s ,,čistým štítom" a na chvíľu zabudnúť, čo som videla v telke, no môj mozog so mnou odmietol spolupracovať a neustále mi počas čítania seriál pripomínal, takže som sa porovnávaniu nevyhla (a bude ho celkom dosť aj v mojej recenzii). Čím sa líši kniha od seriálu? Hlavná dejová linka je v podstate rovnaká, navyše sa mi zdali predovšetkým niektoré scény z pohľadu Števa a Diany.
Knižná Iveta mi sadla oveľa viac než tá seriálová (vlastne to môžem povedať o väčšine postáv). V telke mi nebola moc sympatická, teraz, keď sme mali možnosť "nazrieť jej do hlavy", som jej dokázala lepšie porozumieť a dokonca som si ju obľúbila. Iveta bola svojská, nemala žiadny filter, povedala všetko, čo mala na jazyku a neraz vyviedla nejakú koninu, no mala srdce na správnom mieste. Veľmi sa mi páčil jej vzťah s Adriánom, bola to zaujímavá dvojica, na prvý pohľad by nemohli byť viac odlišní, no dopre sa dopĺňali a na ich neustálom podpichovaní som sa neraz nasmiala, niektoré hlášky fakt stáli za to.
Seriálový Števo mi prišiel ako taký ťuťko, ten typ človeka ,,kde ma postavíš, tam zostanem". Jednoducho chalan, čo takmer nič nedokáže sám urobiť. V knihe však bol úplné zlatíčko a ja som si ho úplne zamilovala, asi to bola aj moja najobľúbenejšia postava. Bol to dobrosrdečný, citlivý a láskavý chalan, na ktorého sa jeho blízki mohli vždy spoľahnúť. Páčil sa mi jeho vzťah so zamestnankyňami ich rodinného striptízového klubu, pekne sa o ne staral a ony o neho tiež.
Diana bola pre mňa postavou, z ktorej som mala zmiešané postavy. Boli chvíle, kedy mi jej bolo celkom ľúto a hovorila som si, že vôbec nie je zlá, ale o chvíľu niečo trepla alebo urobila, čím sa mi trochu sprotivila. Toto sa striedali ako na bežiacom páse a na doteraz neviem, čo si mám o nej vlastne myslieť.
Najväčšie plus knihy je za mňa romantická linka. V seriáli som medzi Ivetou a Števom necítila absolútne žiadnu príťažlivosť a chémiu. Kamarátstvo? Áno! Láska? Ani trochu! V knihe však bola romantika spracovaná veľmi dobre a ja som medzi nimi konečne niečo cítila a verila som im, že sa majú radi. Títo dvaja okolo seba krúžili poriadne dlho, neraz som pri nich mala na tvári prihlúply úsmev.
Priznávam, že začiatok knihy mi prišiel taký ,,nemastný-neslaný", ale keď sa príbeh viac rozbehol, už sa mi do neho podarilo viac začítať a začala som si ho užívať. Po dočítaní môžem povedať, že som s ním bola spokojnejšia, ako som na začiatku dúfala. Pre mňa bola kniha oveľa lepšia než seriál.
Vianočné príbehy zbožňujem, takže som si nemohla nechať ujsť ani túto slovenskú vianočnú novinku odohrávajúcu sa na Madeire. Bolo to moje prvé stretnutie s autorkou a nedopadlo vôbec zle. Vianoce na Madeire v sebe ukrýva príbehy troch kamarátok, z ktorých každá rieši nejaké vlastné problémy, predovšetkým tie v oblasti lásky a vzťahov. Nechýbala tu romantika, humor, blížiace sa sviatky ani emotívne momenty.
Zuzana bola úspešná dekoratérka, ktorej sa objednávky hrnuli zo všetkých strán. Bolo cítiť, že ju jej práca napĺňa a teší ju, keď svojími výtvormi môže ostatným urobiť radosť. Mala naozaj cit pre detail a každé jej dielo muselo byť tip top. Vyžarovala zo seba dobro, niet divu, že si ju hneď mnohí obľúbili.
Ines bola taká menšia neriadená strela, pri ktorej som nikdy nevedela, s čím príde. Rozhodne sa s ňou človek ani chvíľu nenudil. Bola to veľká romantička, na svet sa dívala ružovými okuliarmi, čo ju neraz priviedlo do problémov. Vo vzťahoch sa jej moc nedarilo, nemala šťastnú ruku pri výbere mužov a ja som jej veľmi držala palce, aby konečne našla toho pravého.
Sofia si nedávno prešla náročným obdobím, jej život sa zo dňa na deň obrátil hore nohami. Z tohto dôvodu sa rozhodla odísť na Madeiru, aby zmenila prostredie, trochu si oddýchla od všetkých problémov a tak nejak začala odznova. Bola to priateľská mladá žena, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku.
Musím pochváliť popis prostredia, s tým sa autorka veľmi pekne vyhrala. Ukázala nám rôzne zaujímavé miesta, porozprávala niečo z miestnej kultúry a histórie, zoznámila nás s viacerými inšpiratívnymi ľuďmi a ešte k tomu sme ochutnali aj rozličné miestne špeciality. Neraz som mala pocit, akoby som sa tiež ocitla na Madeire. Keď k tomu ešte prirátame predvianočnú atmosféru (predovšetkým príprava betlehemu)... malo to svoje čaro.
Pokračovanie príbehu Bolo raz jedno zlomené srdce v podstate začína tam, kde skončila jednotka. Za seba môžem povedať, že Balada o láske až za hrob mi sadla viac, aj čítanie ma viac bavilo. V príbehu sa neustále niečo dialo, takže som sa ani chvíľu nenudila.
Z Evangeline mám zmiešané pocity. Na jednej strane mi jej je ľúto, neustále ju niekto využíva a klame, nemá vo svojom živote človeka, ktorému by mohla stopercentne veriť a je odkázaná viac-menej sama na seba. Je to dobré dievča a po tom všetkom, čím si prešla, by si zaslúžila konečne aspoň kúsok šťastia. Niekedy mi však pripadá dosť naivná a mám nad jej správaním chuť prevracať očami.
Jacks si ma získal. Miestami je to pekný hajzlík a neraz ma poriadne naštval, no má v sebe niečo, vďaka čomu si ho človek proste nedokáže neobľúbiť. Pod maskou arogantného a nebezpečného Princa sŕdc sa toho skrýva oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Som rada, že v tejto časti sme sa o ňom dozvedeli viac, no aj napriek tomu je okolo neho ešte veľa nevypovedaného a ja dúfam, že v ďalšej časti sa konečne dozvieme celú pravdu.
Romantickú linku som si užívala, medzi Evangeline a Jacksom to iskrilo, vzájomnú príťažlivosť nemohol poprieť ani jeden z nich. Keď si vezmeme všetky prekážky, čo im stoja v ceste, dodáva to ich vzťahu ešte viac na "príťažlivosti". Oproti prvej časti dostala romantika viac priestoru, čo ma potešilo.
Samozrejme, že príbeh opäť musel skončiť v tom najhoršom možnom momente. Čakanie na pokračovanie bude náročné.
Dcéra mafiánskeho bossa a syn vodcu motorkárskeho gangu? Sem s tým! Už keď nás autorka na konci Odvety navnadila na túto dvojicu, veľmi som dúfala, že dostanú svoj vlastný príbeh a, našťastie, moje prosby boli vyslyšané. Myslela som si, že Nera tak skoro nikto neprekoná, ale Diablo mu šliape na päty... vlastne by som povedala, že ho dobehol. Autorka ma ani tentokrát nesklamala a dopriala nám ďalší skvelý príbeh, ktorý som zhltla ako malinu.
Vivian síce vyrastala v mafiánskej rodine, no k tomuto svetu si veľmi nepričuchla, pretože otec ju strážil ako oko v hlave a chránil i predtým najmenším nebezpečenstvom. Hoci ju rodina dosť rozmaznávala, nebola to žiadna namyslená princezná, ktorá by s každým problémom hneď utekala za oteckom. Bola to inteligentná a priateľská mladá žena, ktorá sa vedela o seba postarať. Postupne rozťahovala krídla a čím viac slobody mala, tým viac si verila a prehodnocovala veci vo svojom živote.
Diablo, ,,zlý chlapec", ktorý si vás omotá okolo prsta. Čakala som takého poriadneho hajzla, ale prekvapil ma. Pod maskou arogantného a nebezpečného drsniaka sa toho skrývalo oveľa viac. Nehovorím, že to bolo neviniatko, to vôbec nie, mal toho na rováši veľa, ale zároveň nám ukazoval i svoju druhú, citlivejšiu stránku, takže si ho nešlo neobľúbiť. Boli tu momenty, kedy by som mu strelila jednu výchovnú i kedy by som ho najradšej objala.
Chémia medzi nimi dvoma bola skvelá, od začiatku bolo cítiť ich vzájomné iskrenie. Veľmi som si užívala, ako sa Vivian dostávala Diablovi pod kožu, menila jeho pohľad na niektoré veci v jeho živote, dozvedala sa o jeho minulosti i to, ako jej on pomáhal dostať sa zo sveta večných zákazov a príkazov a podporoval ju vo veciach, ktoré naozaj chcela. Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na ich dvoch domácich miláčikov, bez ktorých by to proste nebolo ono.
Samozrejme, nemohla chýbať ani menšia dávka napätia. Trochu mi je ľúto, že sme nemohli viac nakuknúť do zákulisia motorkárskeho gangu, no pri konci som z neho dostala aspoň kúsok. Autorka nás tu tak trochu ponaťahovala a spôsobila menší infarkt.
Ani v tejto časti nechýbali menšie náznaky o tom, o kom by mohla byť ďalšia kniha, tak dúfam, že autorka nám ju aj skutočne dopraje.
Želám si Vianoce každý deň bol veľmi príjemný vianočný príbeh plný emócií, ktorý vás pobaví i rozplače. Okrem toho, že sa odohrával počas vianočných sviatkov, ktoré majú samy o sebe svoje čaro, mu určitý magický nádych dodávalo aj prostredie menšieho opusteného hostinca, ktorý rozhodne nebol obyčajný.
V príbehu sa stretávame s tromi dvojicami - manželským párom, manželmi tesne pred rozvodom a asistentkou a jej šéfom, do ktorého je už niekoľko rokov tajne zaľúbená. Všetci mali na Vianoce vlastné plány, ktoré im však zhatilo zlé počasie, vďaka ktorému boli nútení osláviť sviatky spoločne v hostinci, ktorý našli po ceste.
Charlie a Robin tvorili pár už vyše 30 rokov a bolo z nich cítiť, ako veľmi sa ľúbia. Bol medzi nimi naozaj veľký vekový rozdiel (cez 20 rokov) a veľa ľudí ich vzťahu neverilo či ho odcudzovalo, no napriek všetkým problémom spolu prežili krásny život. Charlie bol elegán, ktorý si rád doprial dobré jedlo, sladkosti, pohár kvalitného alkoholu a vyžarovala z neho nesmierna pozitívna energia a životné múdro, že si ho jednoducho nešlo neobľúbiť. Robin nebol až taký uvoľnený a spontánny, ale bolo vidieť, že chcel pre svojho manžela len to najlepšie, aj keď sa občas zdalo, že mu všetko zakazuje.
Bridge a Luke už spolu niekoľko rokov nežili, no ich rozvod sa stále tiahol, pretože si neustále robili naschvály a každé ich stretnutie dopadlo katastrofou. Niekedy sa správali horšie ako malé deti. Boli príkladom toho, že niekedy láska na vzťah jednoducho nestačí. Tých pár dní, ktoré boli nútení stráviť pod jednou strechou im pomohlo prehodnotiť niektoré veci, zaspomínať na staré časy a konečne celú situáciu nejak vyriešiť. Bridge mi zo začiatku nebola veľmi sympatická, no postupne som si k nej našla cestu. Luke bol pohoďák, neustále mal po ruke nejakú vtipnú hlášku (teda aspoň podľa neho) a svojim šarmom si rýchlo dokázal získať sympatie ostatných.
Mary bola šikovná a dobrosrdečná mladá žena, ktorá nikdy neodmietla podať pomocnú ruku a dokázala vybaviť i nemožné. Jej šéf Jack ju však nikdy nedokázal poriadne oceniť. Počas týchto troch dní prešiel najväčšou premenou. Workoholik, ktorý žil svojou prácou, si uvedomil, že občas nie je zlé vypnúť, užívať si život... a nájsť si miesto aj na lásku.
Myslíte si, že v opustenom hostinci sa nedá nič robiť? Tak to sa veľmi mýlite! Naša šestka tu toho počas pár dní zažila veľmi veľa a dokonca oslávila Vianoce vo veľkom štýle. Veď si knihu sami prečítajte a uvidíte!
