Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Priznám sa, že pri toľkých novinkách nemám veľmi čas na rereadingy. Pri niektorých knihách mám taktiež trochu strach, že keby si ich prečítam po rokoch znova, moje pôvodné nadšenie by mohlo odpadnúť (predsa len, človek dozrieva, mení pohľad na svet, prečíta ďalšie podobné knihy atď., takže niečo také sa môže rýchlo stať), čo by som bola nerada). Keď som však videla toto nové vydanie s bonusovým epilógom, neodolala som.
Našťastie, Archerov hlas bol aj po rokoch úplne skvelý a ja som si len pripomenula, prečo tento príbeh tak milujem. Mia píše smutnokrásne príbehy, ktoré vás zahrejú pri srdci a zároveň poriadne emočne vyžmýkajú. Archerov hlas je doteraz mojou naj knihou od tejto autorky (no rozhodne vám môžem odporučiť aj jej ďalšie knihy).
Archer bol úplne zlatíčko, o to viac mi jeho príbeh lámal srdce. Miestami by som ho najradšej objala, povedala mu, že je úžasný taký, aký je, nepotrebuje sa meniť a zaslúži si všetko šťastie sveta. Jeho si proste nešlo nezamilovať. Zato niektorých ľudí v jeho okolí by som najradšej roztrhala v zuboch. Kde sa v ľuďoch berie toľko zloby? Ako sa však hovorí - božie mlyny melú pomaly, ale isto...
Bree bola tiež dobrá duša s veľkým srdcom, ktorá okolo seba šírila pozitívnu energiu. Od začiatku mi prirástla k srdcu. Ani ju život nešetril a hoci si sama prechádzala náročným obdobím, bola pre Archera veľkou oporou.
Romantická linka sa mi veľmi páčila. Bavilo ma sledovať, ako sa Bree postupne dostávala Archerovi pod kožu, búrala múry, ktoré si okolo seba vystaval, vyťahovala ho z jeho ulity a vnášala mu do života radosť a svetlo. Presne niekoho takéhoto milujúceho vo svojom živote potreboval. Tak milo okolo seba krúžili a oťukávali sa, že som nedokázala z tváre striasť prihlúply úsmev.
Verte mi, túto knihu rozhodne chcete čítať. Dúfam, že u nás dostanú priestor aj autorkine ďalšie knihy.
Impulz v tebe voľne nadväzuje na autorkinu predchádzajúcu knihu Impulz (aj keď v podstate sa obe knihy dajú čítať samostatne). S príbehom som bola spokojná a čítanie som si od začiatku do konca užila. Wow efekt sa síce nedostavil, k tomu mi tu ešte niečo chýbalo, no i tak by som povedala, že je to jedna z Miškiných naj kníh. Opäť sa mega vyhrala aj s grafickým spracovaním a všetkými darčekmi ku knihe, bola to pastva pre oči, oriezku by som mohla obdivovať 24/7.
Musím sa priznať, že Leyton nepatril v Impulze k mojím top postavám. Nie, žeby som ho vyslovene nemala rada, bol v pohode, hlavne neskôr, keď si vstúpil do svedomia, ale ani ma až tak nezaujal ako iných čitateľov/ky. Teraz to však bola iná pesnička. Mali sme možnosť ho lepšie spoznať a úplne si ma získal, dokonca viac ako Beky. Bolo vidieť, že v porovnaní s Impulzom dosť dozrel (aj keď jeho ego sa až tak nezmenilo a vedelo vystrčiť rožky). Stal sa z neho úspešný muž, ktorému však už nezáležalo len na práci a úspechu a našiel si aj ďalšie životné priority. Mal láskavé srdce a o ľudí, ktorých ľúbil, sa pekne staral.
Ani Beky nám nebola úplne neznáma. Páčilo sa mi, ako autorka pekne poprepájala svoje príbehy a my sme sa tak mohli stretnúť s našimi starými známymi a dozvedieť sa, ako sa im po určitom čase darí. Beky žila pre svoju rodinu, naozaj by pre ňu urobila prvé i posledné. Práve si prechádzala náročným obdobím, kedy uprednostňovala svojich blízkych a jej potreby a záujmy išli do úzadia. Jej rodinná história bola poriadne komplikovaná a postupne na povrch vyplávali ďalšie staré tajomstvá, ktoré všetko ešte viac zamotali. Na jednej strane rozumiem, že sa na nej celá situácia podpísala, a preto sa správala tak, ako sa správala, no musím tiež povedať, že neskôr ma už aj trochu hnevala.
Leyton mal s Beky veľkú trpezlivosť, za čo má môj obdiv, neviem, či by som to ja tak dlho zvládla nevzdať. Občas mi ho bolo ľúto a najradšej ho objala. Beky mu to vôbec neuľahčovala, ale on sa nedal odbiť, postupne tak nejak intuitívne dokázal vycítiť, čo potrebuje a stal sa pre ňu veľkou poradou. Pri niektorých scénach som mala srdiečka v očiach, veď kto by nechcel takéhoto starostlivého a milujúceho frajera?
Samozrejme, ani tentokrát tu nemohlo chýbať cestovanie, bez toho si už Miškinu knihu ani neviem predstaviť.
Môže sa zdať, že hokejových romancí je už veľa, ale mne to nevadí. Mám ich rada a keď vidím, že nejaká vychádza aj u nás, nenechám si ju ujsť. Z tohto dôvodu som siahla aj po pomerne čerstvej novinke Za bránkou a ani tentokrát to nebol krok vedľa. Od príbehu som dostala to, čo som očakávala a čítanie som si užila.
Jamie na prvý pohľad síce pôsobil nevrlo, ale keď ste ho lepšie spoznali zistili ste, že je to dobráčisko s veľkým srdcom, ktorý chráni a stará sa o svojich blízkych. Po tom všetkom, čím si už v živote prešiel, sa ani nemožno čudovať, že bol taký, aký bol.
Pippa bolo slniečko, ktoré všade, kde sa objavilo, prinieslo dobrú náladu. Rýchlo si dokázala získať sympatie ľudí vo svojom okolí. Bohužiaľ, mnohí jej dobrosrdečnosť zneužívali a šliapali jej po sebavedomí. Milovala hudbu a ja som jej držala palce, aby si išla za svojím a nedala sa odradiť hlupákmi.
Romantická linka bola milá, hoci tu nechýbali ani poriadne vášnivé scény. Bavilo ma sledovať, ako okolo seba najskôr nesmelo krúžili, zbližovali sa, lepšie spoznávali a neskôr sa od seba nevedeli odtrhnúť. Pri niektorých scénach som nedokázala skryť prihlúply úsmev.
Nechýbal tu ani hokej, zúčastnili sme sa na niekoľkých zápasoch, hoci nemôžem povedať, že by hral prím. Myslím, že obe zložky boli pekne vyvážené.
Autorka nám už viac-menej naznačila, komu sa bude venovať ďalší diel tejto série a ja sa na túto dvojicu veľmi teším. Už teraz to medzi nimi pekne iskrilo a ja som sa bavila na ich hašterení.
Ďalšia vianočná kniha z domácej tvorby, ktorú som si nemohla nechať ujsť. Som rada, že tento rok sme sa ich dočkali toľko a dúfam, že v ďalších rokoch budú len pribúdať.
Všetky naše Vianoce nie je úplne typický vianočný príbeh, ako by sa podľa názvu a obálky mohlo zdať, aj keď Vianoce tu zohrali svoju úlohu. Išlo o moje prvé stretnutie s autorkou a po dočítaní môžem povedať, že dopadlo dosť dobre, aj keď pár výhrad by sa našlo.
Alica zbožňovala Vianoce, čo dávala otvorené najavo. Bola to priateľská mladá žena, ktorá okolo seba šírila pozitívnu energiu a naozaj nebolo ťažké si ju obľúbiť. Je pravda, že v niektorých veciach bola trochu naivná, najmä čo sa týka lásky a vzťahov, ale inak to bola sympaťáčka. Ešte k tomu vypekala samé dobroty, škoda, že ku knihe sa nedávajú aj ochutnávky, lebo miestami mi tiekli slinky a dostala som veľkú chuť na sladké. Za srdce ma chytil i (ľúbostný) príbeh jej starého otca, aj keď mi z neho bolo celkom smutno.
Z Maxa som mala trochu zmiešané pocity. Raz na mňa pôsobil ako veľký sympaťák, potom povedal/urobil niečo, z čoho som nebola úplne nadšená a moje sympatie k nemu začali kolísať. Našťastie, nakoniec ma presvedčil, že je to dobrý chlap a zaslúži si Alicu. Obľúbila som si aj jeho rodinu, predovšetkým malého synovca, ktorý príbehu dodal dávku rozkošnosti a humoru.
Romantická linka bola tiež fajn, títo dvaja okolo seba krúžili už od detstva, aj keď si to jeden z nich až tak neuvedomoval. Už veľakrát hrozilo, že sa ich cesty konečne pretnú, no vždy im to toho niečo vliezlo, preto sa aj príbeh v podstate odohrával v priebehu 10 rokov.
Najväčšiu výhradu mám k chybám ako nesprávne skloňovanie, zlý slovosled a podobne. Bolo tu toho dosť a miestami ma to celkom rušilo pri čítaní, najmä zo začiatku. V budúcnosti si na to treba dať väčší pozor, pretože je škoda, ak taký pekný príbeh rušia podobné detaily.
Dievča z obrazu by som zaradila k autorkiným TOP príbehom. Vytvorila príbeh plný umenia, ktoré mu dodalo nevšednú, originálnu atmosféru. Nechýbala tu ani láska, vášeň, cestovanie, priateľstvo, spomienky na minulosť, rodinné tajomstvá, komplikované vzťahy či množstvo emócií.
Chválim aj grafické spracovanie, od kreslenej obálky po jemnú oriezku, za mňa najkrajšia autorkina kniha.
Scarlet bola sympatická hlavná hrdinka. Páčilo sa mi na nej, že mala vlastnú hlavu a nenechala sa prevalcovať svojou mamou, ktorá by jej rada hovorila do života. Zaujala ma predovšetkým jej práca. Som rada, že vďaka nej sme mali možnosť nahliadnuť do reštaurovania starých kníh, bolo to veľmi zaujímavé a poučné. Autorka to opísala naozaj detailne, od rôznych nástrojov po jednotlivé postupy, bolo vidieť, že to mala naštudované.
Alan mal v sebe niečo, čomu sa len ťažko odolávalo. Občas sa správal ako hulvát a najradšej by som ho niečím ovalila po hlave, no mal aj druhú, starostlivú stránku a pre svojich blízkych by urobil čokoľvek. Viac zaňho hovorili činy než slová. Žil umením a keď o ňom rozprával, vyžarovala z neho veľká vášeň a dokázal by zaujať i ľudí, ktorí sa o umenie až tak nezaujímajú. Príbeh jeho a jeho sestry ma chytil za srdce, mali medzi sebou blízky a krásny vzťah.
Medzi týmito dvoma to od začiatku nesmierne iskrilo, ich vzájomná príťažlivosť bola hmatateľná a nebola núdza ani o pikantné momenty. Bavilo ma ich doberanie a spoznávanie. Ich vzťah však vôbec nebol jednoduchý, museli čeliť nejednej prekážke.
Miška patrí k autorkám, do ktorých kníh sa vždy púšťam s veľkými očakávaniami. Som rada, že opäť raz môžem konštatovať, že ani tentokrát ma nesklamala a dopriala nám ďalší skvelý príbeh, ktorý som zhltla za pár hodín. Jej štýl mi sedí a jej knihy sa mi čítajú ľahko s rýchlo. Taktiež chválim, ako v svojich príbehoch dokáže dokonale nakombinovať humor s emóciami a ťažkými témami, ako to ukázala aj v jej novinke.
Lesia bola super, svojou povahou si ma hneď získala. Bola drzá, sarkastická, vtipná, mala podrezaný jazyk, neraz ma svojimi hláškami pobavila. Zbožňujem ženské hrdinky, ktoré si nenechajú skákať po hlave a vedia sa postarať samy o seba. Jej najlepší kamarát bol tiež riadne číslo, títo dvaja sa fakt hľadali a tvorili komické duo, s ktorým nikdy nebola nuda. Vybudovali si medzi sebou veľmi pekné priateľstvo a vždy si kryli chrbát. Musím spomenúť aj jej mamu, bolo vidieť, na koho sa Lesia podala.
Erich bol tiež sympaťák, hoci musím povedať, že jeho ,,záväzky" mi v danej situácii bránili si ho obľúbiť na 100%.
Od začiatku medzi nimi fungovala obrovská chémia a len tak to iskrilo. Užívala som si, ako Lesia Erichovi nič nedarovala zadarmo a on sa musel poriadne snažiť. Bavila som sa na jej naschváloch a naťahovaní, neraz som sa musela nahlas smiať. Ich dohoda a celá situácia, v ktorej sa ocitli, zároveň dodala príbehu poriadnu dávku emócií, predovšetkým v druhej polovici. Romantická linka bola jednoducho top.
Po všetkých recenziách som vedela, že na mňa čaká otvorený koniec, kvôli čomu som sa aj trochu bála pustiť do knihy. Očakávala som všetky možné varianty, čo sa môže na konci stať, no vôbec mi nenapadlo, že na posledných stranách vybuchne takáto bomba. Príbeh skončil v tom najhoršom možnom momente a ja mám množstvo otázok. Dúfam, že na pokračovanie nebudeme musieť čakať dlho, lebo sa asi zbláznim od zvedavosti.
Nemám viac čo dodať, za mňa jedno veľké odporúčanie a šup sem s pokračovaním.
O tom, že Meghan Quinn píše naozaj vtipné príbehy, ma presvedčili už jej knihy vydané v češtine. Na jej vianočnú novinku som sa veľmi tešila a som rada, že ma opäť raz nesklamala. Konečne som dostala príbeh, z ktorého na mňa doslova dýchali Vianoce.
V Kringletowne to žilo Vianocami nielen v zime, ale počas celého roka. V tomto vianočnom mestečku ste našli všetko, čo Vám v súvislosti s týmito sviatkami napadne - výzdobu, trhy, soby, Santa Clausa, ulice s tematickými názvami, obchody s vianočnými jedlami a drinkami a mnoho ďalšieho. Dokonca tu každý rok poriadali vianočnú súťaž o kráľa alebo kráľovnú Vianoc, kde na súťažiach čakalo niekoľko náročných a kreatívnych úloh. V lete by som si túto knihu asi nedokázala až tak užiť, ale k tomuto obdobiu obdobiu sa perfektne hodila a vyčarovala mi vianočnú náladu.
Priznám sa, že Storee mi zo začiatku nebola až taká sympatická, no postupne som si k nej našla cestu a obľúbila som si ju.
Cole mi k srdcu prirástol hneď. Hoci sa viac-menej stránil ostatných ľudí, bol samotár, súkromie si strážil ako v hlave a občas bol celkom uhundraný, v jeho vnútri sa skrývala citlivá duša a obrovské srdce. Osud mu zasadil ťažkú ranu, ktoré ho dosť poznačila a stále sa s ňou nevyrovnal. Zamilovala som si aj jeho najlepšieho kamaráta Maxa, ktorý bol tiež skvelý a svojími hláškami ma neraz rozosmial. Mali medzi sebou vybudované silné puto a vždy si kryli chrbát, čo sa mi veľmi páčilo.
Romantická linka sa niesla v duchu od nenávisti k láske, čo som si nesmierne užívala. Storee a Cole si neustále robili naschvály, doberali sa a podpichovali, na čom som sa veľmi dobre bavila. Nebáli sa vytiahnuť ani ,,ťažké zbrane", keď sa jednalo o víťazstvo v súťaži. Fandila som im, aj keď od nenávisti prišli k láske. Nielen, že to medzi nimi iskrilo, ešte sa aj pekne dopĺňali. S radosťou som sledovala, ako Cole vďaka Storee čoraz viac vyliezal zo svojej ulity. Aj ona vďaka nemu rozkvitla.
Čo viac dodať, toto bol vianočný príbeh podľa môjho gusta, raz som plakala od smiechu, inokedy zasa od emócií. Za seba vám ho môžem len a len odporučiť.
Ďalšia vianočná kniha, ktorá ma zlákala predovšetkým svojou krásnou obálkou. Od autorky som zatiaľ nič nečítala, takže som sa tešila na naše prvé stretnutie. Vianoce pri jazere by som označila za nenáročnú romantickú oddychovku, ktorú prečítate za pár hodín. Mám nejaké výhrady, ale inak to bolo fajn čítanie.
Rebecca si mala práve užívať medové týždne, no jej snúbenec mal iné plány. Po nepríjemnom prekvapení potrebovala na chvíľu vypnúť, preto sa rozhodla odísť na svadobnú cestu sama. Bola to úspešná mladá žena, ktorá sa však nenechala zlákať pozlátkom úspechu a nepotrebovala mať najdrahší dom či najnovšie auto, jej priority boli iné. Podľa môjho názoru si svojho (bývalého) snúbenca dosť glorifikovala, pričom on viac myslel sám na seba než na ňu, jej sny, túžby a potreby. Dúfala som, že raz otvorí oči a uvidí ho v pravom svetle.
Zach miloval točiť filmy, bolo vidieť, že práca ho napĺňa, no v kariére sa mu nedarilo tak, ako by chcel, čo mu na sebavedomí zrovna nepridalo. Páčilo sa mi na ňom, že sa venoval dobrovoľníckej práci, mal naozaj dobré srdce.
Spoznali sa už na univerzite, lenže potom Rebecca stretla svojho snúbenca a jej cesty so Zachom sa rozišli. Po 10 rokoch sa opäť stretli, no súhrou okolností medzi nimi došlo k niekoľkým nedorozumeniam, ktoré im bránili prekročiť určitú hranicu. Trochu som sa na nich hnevala, že si to skôr nevysvetlili a zbytočne si klamala.
Prostredníctvom natáčania filmu a starých denníkov sme sa dozvedeli aj zaujímavé životné príbehy dvoch vedľajších postáv, Meredith a Howarda.
Príbeh sa odohrával v malej dedinke na brehu jazera Tahoe, v takom vianočnom rezorte, kde sa dali vyskúšať rôzne aktivity. Škoda, že sa im autorka viac nepovenovala, aby bola z príbehu viacej cítiť vianočná/zimná atmosféra.
Josie Silver mám v hlave uloženú ako autorku emotívnych príbehov, ktoré vždy dajú zabrať mojim emóciám. Jej novinku som si nemohla nechať ujsť, najmä, keď mi na prvý pohľad učarovala jej krásna zimná obálka. Ako je u autorky už zvykom, aj tentokrát nám dopriala príbeh plný silných emócií, ktorý mi vohnal slzy do očí.
Iris si v posledných rokoch prešla náročným obdobím, po ktorom si povedala, že potrebuje zmenu a nové prostredie, kde by prišla na iné myšlienky, preto sa rozhodla presťahovať do New Yorku, kde v minulosti istý čas žila aj jej mama. Chcela sa vydať po jej stopách a pozrieť sa na miesta, ktoré pre ňu boli také dôležité. Bola to šikovná mladá kuchárka s hlavou i srdcom na správnom mieste, rýchlo si získala moje sympatie. Zasiahol ma aj príbeh jej mamy, ktorá to v živote nemala jednoduché, no pre svoju dcéru by zniesla i modré z neba.
Gio pochádzal z talianskej rodiny, ktorá už niekoľko rokov vlastnila zmrzlináreň s jedinečnou vanilkovou zmrzlinou, ktorá široko ďaleko nemala konkurenciu. Bolo cítiť, ako celej rodine záleží na pokračovaní odkazu ich predkov a že ich ich práca naozaj baví. Táto rodina mi nesmierne prirástla k srdcu, bola plná lásky, vzájomného porozumenia a podpory. Aj Iris privítali s otvorenou náručou a hneď ju vzali medzi seba. Bavila som sa na ich neustálom doberaní, najmä na tom, ako Gia podpichovali jeho sestry.
Zoznámenie Iris a Gia síce neskončilo zrovna najlepšie, no napriek tomu medzi nimi pomerne rýchlo preskočila iskra. Pri experimentovaní s receptom sa lepšie spoznávali a zbližovali. Boli však medzi nimi tajomstvá, ktoré by mohli všetko pekné zničiť...
Zimný/vianočný New Yorku mal svoje čaro a dodal príbehu príjemnú atmosféru, hoci tu Vianoce úplne nehrali prím.
Vianočný románik bola príjemná romantická oddychovka odohrávajúca sa počas vianočných sviatkov. Cestovanie domov plné dobrodružstiev, spomienky na minulosť, kamarátstvo, rodina, humor, emócie, Vianoce... jednoducho tu bolo všetko, čo od vianočného/zimného príbehu očakávam.
Molly pochádzala z rodiny, kde Vianoce nejak extra neprežívali. Nie, žeby ich vyslovene nemala rada, ale považovala ich za bežný deň. V práci drela od rána do večera a v posledných mesiacoch cítila, že právo už nie je to, čím by sa ďalej chcela živiť a hlboko vo svojom vnútri túžila po zmene. Obľúbila som si aj jej sestru, neraz ma svojou sarkastiskou povahou a hláškami dobre pobavila.
Andrew a jeho blízki, naopak, doslova žili Vianocami. Každý rok sa stretla celá rodina, pripravili si chutné jedlo, dodržiavali tradície a venovali sa rôznym zimným a vianočným aktivitám. Práve oni sa v najväčšej miere podieľali na vytvorení vianočnej atmosféry v príbehu. Jeho rodina bola veľká a chaotická, mala svoje problémy, ale bolo cítiť, ako veľmi sa všetci ľúbia a urobili by jeden pre druhého aj nemožné. Andrew bol sympaťák a spoločne so svojou rodinou mi prirástol k srdcu.
Romantická linka sa niesla v duchu od priateľstva k láske. Molly a Andrew sa poznali roky a vďaka návratom do minulosti sme mali možnosť sledovať, ako sa postupne vyvíjal ich vzťah. Stretávali sa síce len párkrát do roka, no aj napriek tomu si medzi sebou vybudovali blízky vzťah a vedeli o sebe (takmer) všetko. Ako to však býva, často stačí aj malý impulz, aby sme konečne uvideli, čo sme mali celý čas rovno pod nosom...
