Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
„Nos starý kabát a kúp si novú knihu.“
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak ako som pochopila už pri Archerovom hlase, Mia Sheridan neprináša dokonalých hrdinov, ktorí sa topia v peniazoch a síce si v sebe nesú nejaké traumy, no ich pracovný život či život na vysokej nohe to vlastne nijako neovplyvňuje… Mia Sheridan prináša mužské postavy, ktoré sú vnútorne zlomené, odvrhnuté, osamelé a často sa musia vyrovnávať aj s existenčnými problémami.
V Graysonovom sľube prináša zaujímavú mužskú postavu - Graysons Hawthorna. Muža, ktorý sa po návrate z väzenia snaží zachrániť svoje dedičstvo - rodinné vinárstvo, no postupne stráca nádej. A práve vtedy sa objaví Kira Dallaireová, ktorá je rovnako zúfalá, hoci z úplne iných dôvodov, a navyše so šialenou, ale výhodnou ponukou sobáša.
Hoci má ísť o čisto obchodné manželstvo - Kira sa potrebuje vydať, aby získala peniaze z dedičstva po starej mame, a Grayson zasa potrebuje peniaze na záchranu svojho dedičstva - títo dvaja majú rozhodne čo povedať. Nechýba medzi nimi doťahovanie, nevraživosť, príťažlivosť ani postupné odhaľovanie toho, čo sa ukrýva pod ich obrannými múrmi. A práve Grayson postupne ukazuje, že za jeho nevrlosťou a chladom je omnoho viac.
Kniha však nie je len o romantike a účelovom manželstve. Je aj o rodine, odmietnutí, pocite vlastnej hodnoty, odpustení a o tom, čo s človekom dokáže urobiť nedostatok lásky.
V čase, keď som túto knihu čítala, som trúchlila - a vlastne stále trúchlim - za svojou starkou. O to viac sa ma dotýkali najmä Kirine spomienky na jej starú mamu, z ktorých bolo cítiť, aké dôležité miesto v jej živote mala a koľko lásky jej dala. Možno aj preto ku mne táto časť príbehu prehovorila o niečo silnejšie.
Graysonov sľub mi tak potvrdil, že Mia Sheridan vie písať o nedokonalých a zranených ľuďoch, ktorým dáva šancu nájsť nielen lásku, ale aj miesto, kam môžu patriť.
A ja po tejto knihe hneď siaham po Kylandovom dare!
Vysnívaný bozk je už treťou časťou voľnej série Bozk a ja ju čítam stále rovnako rada. Táto časť síce za mňa neprekonala predchádzajúce dve, no rovnako mala niečo do seba. Tak si o nej poďme niečo povedať.
Tentoraz stretávame Deni. Je kreatívna, svojská, ale učenie rozhodne nie je jej silnou stránkou. Navyše má v škole povesť, ktorú by asi nechcela žiadna baba. A práve táto časť jej príbehu ma zaujala. Pretože podobné nálepky sa dievčatám dávajú až príliš ľahko a málokto sa zamyslí nad tým, čo sa za nimi v skutočnosti skrýva. Páčilo sa mi, že autorka ukázala túto stranu - ako takáto povesť vznikne, čo môže človeku spôsobiť a ako dokáže ovplyvniť jeho vzťahy.
A potom je tu Tobias - prehliadaný spolužiak. Aj on si však nesie vlastné trápenia, len ich pred svetom ukrýva a rovnako aj jedno tajomstvo...
Práve spojenie týchto dvoch postáv ma bavilo. Ani jeden z nich nie je úplne taký, ako ho vníma okolie, a postupne sa ukazuje, že za prvým dojmom sa toho skrýva oveľa viac.
Vysnívaný bozk teda taktiež prináša ťažšie témy, ako som pri knihách od Kiky zvyknutá. Napriek tomu nejde o hlboko emotívny príbeh, ktorý by vás psychicky vyčerpal. Stále si zachováva ľahkosť a oddychovosť (mala som pocit, že dokonca viac ako v predchádzajúcich dvoch knihách) A tie hlášky! Humor príbehu rozhodne nechýba.
Navyše sa s postavami ocitneme aj v zahraničí, takže príbeh dostane na chvíľu trochu inú atmosféru.
Zažijeme s nimi pády, sklamania a neistoty, ale aj priateľstvo, lásku a kopu zábavných momentov.
Hoci teda Vysnívaný bozk za mňa neprekonal predchádzajúce dve časti, stále je to veľmi príjemné pokračovanie série. Páči sa mi, že každá časť zostáva oddychová a romantická, no zároveň má témy, ktoré dnes potrebujem.
A teraz už čakám na Jesenný bozk.No povedzte…každý píše vianočné knihy, ale my predsa potrebujeme aj tie jesenné! Kde sú všetky tie daždivé dni, farebné listy, tekvice, svetre a bozky?!
Na začiatok musím povedať, že keď som videla na túto knihu menej nadšené recenzie alebo vyslovene názory, že niekomu nesadla, začala som sa obávať a knihu som preto odkladala. Keď som ju však vzala do rúk, moje obavy odišli.
Áno, je iná ako predchádzajúce vydané knihy od autora na Slovensku - Keď prichádza tma a Prežila len jediná - a rozhodne to v porovnaní s nimi nie je najlepšia autorova kniha. Napriek tomu má rozhodne čo do seba.
Pomsta až do smrti je príbehom pomsty za zradu ešte z čias druhej svetovej vojny. Vlak má pred sebou 13-hodinovú cestu do Chicaga a veľmi sa mi páčilo odpočítavanie času, ktoré v knihe vytváralo ešte väčšie napätie. Na palube sa nachádzajú páchatelia a ľudia, ktorí majú záujem o pomstu. Netrvá však dlho a jeden z pasažierov - jeden z páchateľov - zomrie.
To však nebol plán pomstiteľov!
A práve vtedy sa začína skutočná hra plná otázok, podozrení a tajomstiev. Kto je vrah? A komu možno počas tejto cesty vôbec veriť?
Pre mňa to bolo zaujímavé čítanie s niekoľkými prekvapivými momentmi. Príbeh mi miestami a atmosférou pripomínal Agathu Christie a jej Vraždu v Orient exprese. Už len samotný fakt, že vrah je vo vlaku a všetci sa nachádzajú v uzavretom priestore vyvoláva napätie a zvedavosť.
Ak máte radi záhadné vraždy, tajomstvá a postupné odhaľovanie toho, čo sa vlastne stalo, skúste. Uvidíte. :)
Pamätáte si sériu Dievča z kalendára? Ja áno. Dodnes si spomínam, ako veľmi ma nadchla prvá časť. Aj druhá časť bola ešte super, no s každým ďalším dielom moje nadšenie postupne opadalo. Napriek tomu, keď som zbadala, že autorka prichádza s novou sériou, neváhala som ani chvíľu.
Svadobná aukcia začína naozaj pútavo. Spoznávame štyri ženy, ktoré sa z vlastných, veľmi osobných dôvodov rozhodnú vstúpiť do netradičnej svadobnej aukcie. Vyvolávacia cena je neuveriteľný 1 milión dolárov a draží sa... ich budúcnosť. Víťaz aukcie si svoju vyvolenú odvedie k oltáru, pričom podmienkou je uzavrieť manželstvo do jedného mesiaca a zotrvať v ňom tri roky.
Veľká časť knihy sa venuje práve samotnej aukcii a predstaveniu hlavných postáv. Mohlo by sa zdať, že pôjde len o pomalší rozbeh série, no opak je pravdou. Autorka si dáva záležať na tom, aby sme pochopili motivácie každej ženy, spoznali mužov, ktorí ich vydražia, a postupne odhaľuje tajomstvá, ktoré stoja za ich rozhodnutiami.
Priznám sa, že ma kniha veľmi príjemne prekvapila. Napriek tomu, že ide skôr o úvod do celej série, ani na chvíľu som sa nenudila. Práve naopak . S každou ďalšou kapitolou som bola zvedavejšia, ako sa osudy jednotlivých postáv vyvinú. Autorka dokázala vytvoriť atmosféru plnú očakávania a namotala ma na ďalšiu.
Ak bude séria pokračovať v tomto duchu, myslím si, že má našliapnuté prekonať aj moje spomienky na Dievča z kalendára.
Keď som začala čítať túto knihu, ani som si neprečítala anotáciu. Keďže ide o moju obľúbenú autorku, bolo to pre mňa samozrejmosťou. Myslela som si, že pôjde o príjemnú romantiku s trochou drámy a že hoci sa mi bude páčiť, neprirastie mi natoľko k srdcu, aby sa zaradila medzi knihy, ku ktorým sa budem chcieť raz vrátiť, podobne ako napr. ku knihe Končí sa to nami.
Ako veľmi som sa mýlila!
Možno raz je príbeh o druhých šanciach, o sile hudby, o láske, ktorá prichádza v nesprávnom čase, aj o tom, aké ťažké je urobiť správnu vec, keď srdce túži po niečom inom. Je to zmes sklamania, smútku, hnevu, lásky, choroby, hendikepu, pocitu viny, úprimnosti, vernosti a predovšetkým veľkej nádeje. Nádeje, že z „možno raz“ sa jedného dňa stane „práve teraz“.
Príbehom sa prelínajú texty piesní, ktoré skladajú hlavní hrdinovia. Hudba tu je ich spôsobom, ako si rozumejú, ako vyjadrujú svoje pocity. Práve tieto momenty dodávajú príbehu ešte väčšiu hĺbku a emócie.
Najviac ma však oslovilo to, že sa kniha na nič nehrá. Nemá jednoduché postavy a už vôbec nie jednoduché riešenia. Hlavní hrdinovia robia chyby, pochybujú, bojujú sami so sebou, no zároveň sa úprimne snažia konať správne. Prechádzajú si obrovským množstvom emócií, ktoré autorka dokázala zachytiť s neuveriteľnou citlivosťou. Vďaka tomu môžeme prežívať ich vnútorné boje, zmes pocitov odohrávajúcich sa v jednej chvíli a aj snahu vidieť obe strany v každej situácii. Môžeme cítiť ich túžbu zachovať sa správne, ich úprimnosť voči sebe navzájom aj všetko to, čo si nedokážu vždy povedať nahlas. Jednoducho, autorka ich emócie vykreslila s takou citlivosťou, že som mala pocit, že ich emócie sú mojimi emóciami. Takto silno napísané emócie som naposledy v podobnej intenzite zažila napríklad pri knihách od Michaly Ries.
A tak vám poviem už len jedno Možno raz vo vás bude živiť nádej aj vtedy, keď vám cestou vytrhne polovicu srdca. Ak nie rovno celé…
Potešilo ma, že Evitovky vydali ďalšiu knihu od Paige Toon, pretože Ten, ktorého sme milovali bola výborná. Najdlhšia dovolenka si ma síce nezískala rovnako veľmi, no aj napriek tomu ju budem odporúčať ďalej.
Spočiatku som sa do príbehu dostávala pomalšie. Kým sa dej poriadne rozbehol, chvíľu mi trvalo, kým som si k nemu našla cestu. Potom však prišiel moment, keď ma začal baviť oveľa viac. A jedno meno som si zapamätala hneď od začiatku - Mathew Perry…:)
Na príbehu sa mi páčilo najmä to, že romantická linka nie je úplne prvoplánová. Laura sa ocitá po odhalení manželovej nevery v situácii, v ktorej musí prehodnotiť svoj doterajší život, svoje predstavy o láske aj to, čo vlastne od života chce. Páčilo sa mi sledovať jej autentické reakcie na jednotlivé situácie a to, ako postupne začína lepšie rozumieť svojim emóciám.
Laura mi bola sympatická aj tým, že sa nespráva tak, ako by sa od nej očakávalo. Nejde jednoducho po ceste, ktorú jej určilo okolie, ale snaží sa nájsť vlastné šťastie. A hoci jej rozhodnutia nemusia byť vždy jednoduché na pochopenie, práve vďaka tomu pôsobí ako postava, ktorá sa vyvíja.
Čo mi však v príbehu chýbalo, bola väčšia emocionálna hĺbka mimo Laury. Najmä pri Mathewovi mohla autorka viac rozpracovať jeho emócie a pohľad na celú situáciu. Príbehu by to neubralo, ale pridalo.
Aj napriek tomu som si knihu užila. Ak máte radi romantické príbehy, ktoré nie sú len o zamilovanosti, ale aj o hľadaní seba, vlastného šťastia a o rozhodnutiach, ktoré dokážu zmeniť život, aj keď nie sú jednoduché, Najdlhšia dovolenka by vás mohla zaujať.
Priznám sa, že k vesmíru a hviezdam ani zďaleka necítim takú vášeň ako hlavná hrdinka Joan Goodwin, ktorá sa túži stať astronautkou v NASA a dostať sa ako žena do vesmíru. Aj z tohto dôvodu mi kniha na začiatku príliš nesadla. Prvá polovica sa totiž vo veľkej miere venuje vesmíru, výcviku astronautov a dianiu okolo NASA. Viackrát som sa sama seba pýtala, čo na tejto knihe ostatní tak videli.
V druhej polovici som to však začala chápať. Hoci by som Armosféru neohodnotila plným počtom hviezdičiek, postupne som zistila, že je to v prvom rade nádherný príbeh o láske v rôznych podobách. Či už ide o romantický vzťah Joan, alebo o jej silné puto k neteri Francis.
Autorka zároveň veľmi dobre zachytáva komplikovaný vzťah Joan so sestrou. Vnímala som ho ako nerovný, čo vychádza najmä z rozdielnych charakterov oboch sestier a zo spôsobu, akým každá z nich pristupuje k životu a materstvu. Práve z toho vzniká aj menšia dramatická linka týkajúca sa jej netere.
Hoci príbeh nepôsobí ako typická romantika a romantické prejavy nie sú vždy v centre pozornosti, práve v tejto rovine je napokon veľmi hlboký. Postupne sa ukazuje, že nejde iba o lásku medzi dvoma ľuďmi, ale aj o rodinu, priateľstvo, obetu a o ľudí, ktorí nám v živote znamenajú viac, než si možno dokážeme priznať.
A hoci som si k tejto knihe hľadala cestu pomalšie, jej záver ma napokon zasiahol a bol pre mňa naozaj dojemný.
Hovorí sa, že dobrých športových romancí nikdy nie je dosť. Niekedy však môže byť aj veľa dobrého na škodu. A práve vtedy nastupuje na scénu Števka Baranová so svojou novinkou Maximálna rýchlosť.
Od Števky mám, okrem jej debutu, prečítané všetky knihy a zatiaľ ma ani jedna nesklamala.
Maximálna rýchlosť prináša do romantických príbehov menej tradičný šport formulu 1. Pre niekoho, koho tento šport vôbec nezaujíma, to môže byť spočiatku odradzujúce. Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že Števka ho predstavila veľmi pútavým spôsobom. Aj čitateľky, ktoré Formulu 1 vôbec nesledujú, si dokážu vytvoriť predstavu o tom, ako tento svet funguje.
Začiatok bol na mňa o niečo pomalší a viac zameraný na šport. Priznám sa, že som si chvíľu kládla otázku, či je táto kniha vôbec pre mňa. Nakoniec sa však všetko krásne rozbehlo a výsledok stál za to. Odporúčam ju všetkými desiatimi!
Postavy nebudem veľmi predstavovať. Spoznáme jazdcov Formuly 1 - najmä Lea a Davida, a Ninu, sestru Davida, ktorá dostala prácu „po známosti“. Lenže... nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá, a postupne zisťujeme, že za tým všetkým sa skrýva oveľa viac. Preto si ich všetkých, až na jednu mužskú postavu, ktorá do príbehu prinesie aj trochu temnoty, obľúbite.
Spolu s postavami cestujeme po rôznych krajinách a veľmi sa mi páčilo, že autorka do deja prirodzene zakomponovala aj krátke predstavenie jednotlivých miest.
Jediné, čo mi prišlo trochu zbytočne vyhrotené, bola dráma okolo Niny a Simona. Na druhej strane, k tomuto žánru takéto momenty jednoducho patria. Možno práve vďaka nim sme sa s postavami nemuseli rozlúčiť o niečo skôr.
Veľmi ma zasiahol list venovaný Leovi. Bol nádherný a skutočne emotívny. Rovnako ma chytilo za srdce aj autorkino poďakovanie dedkovi (oplatí sa čítať poďakovania!).
Záver zároveň naznačuje možnosť voľného pokračovania. Žeby sme sa nabudúce dočkali príbehu jazdca Davida? Ak áno, ja budem určite pri tom!
A vy?
Táto novinka na mňa zapôsobila ešte viac ako prvý diel (Žirinka Zebrička spoznávajú emócie). Je dostatočne prepracovaná a všetko čo obsahuje z nej robí kvalitnú literatúru pre deti od 4 rokov. Najdôležitejšie však je, že citlivo približuje témy, s ktorými sa deti stretávajú v každodennom živote. Príbehy Žirinky, Zebričky a ich kamarátov zo škôlky (a hneď v druhom príbehu už zo školských lavíc) prirodzeným spôsobom odovzdávajú dôležité posolstvá nielen deťom, ale aj nám, dospelým najmä rodičom.
Kniha otvára množstvo dôležitých tém, ako napr. inakosť a prijatie, závisť, strach priznať pravdu, dôveru, dôležitosť komunikácie, hnev a schopnosť sa s ním vyrovnať. Možno sú to témy, ktoré sú dnes populárne, ale zaručujem, že táto kniha dýcha originalitou. Oceňujem na nej aj to, že sa venuje zložitejším rodinným situáciám, akou je napríklad rozvod, a citlivo ukazuje, že aj po veľkých životných zmenách môže dieťa prežívať radosť a cítiť sa bezpečne u oboch rodičov.
Veľkou pridanou hodnotou sú aktivity na konci každej kapitoly. Nájdete tu otázky, ktoré pomáhajú rozprúdiť diskusiu s deťmi a prepojiť príbeh s ich vlastnými zážitkami, odporúčania odborníkov pre dospelých, ale aj hru na postreh, pri ktorej deti na ilustráciách hľadajú ukryté obrázky. Práve takéto detaily robia z knihy výbornú pomôcku na spoločné čítanie aj rozhovory.
Knihu navyše dopĺňajú nádherné, plnofarebné ilustrácie plné emócií, ktoré dokonale dotvárajú atmosféru jednotlivých príbehov.
Pre mňa je Žirinka a Zebrička hľadajú riešenia krásnou a hodnotnou knihou, ktorá deti zabaví a zároveň naučí lepšie rozumieť vlastným emóciám, medziľudským vzťahom aj svetu okolo seba.
Myslím si, že si svoje miesto zaslúži nielen v každej detskej knižnici, ale aj v materských školách či na prvom stupni základných škôl.
Sú knihy, ktoré prečítate, a sú knihy, ktoré vo vás zostanú ešte dlho po dočítaní. A práve To, čo z nás ostalo je jednou z nich.
Laura Fechová prináša príbeh plný bolesti, strát, hľadania, prijatia a snahy vyrovnať sa s ranami, ktoré človeku život uštedrí. Už od prvých strán som cítila silnú atmosféru plnú emócii, ktorá sa každou ďaľšou stránkou stupňovala a úplne ma tak pohltila.
Autorka veľmi citlivo a zároveň realisticky otvára tému domáceho násilia. Zároveň zachytáva aj tému alkoholizmu v rodine a jeho následkov na deti. Sú to témy, ktoré sa dotýkajú mnohých rodín, a práve preto pôsobia tak autenticky a silno. Neponúkajú jednoduché riešenia ani prehnanú sentimentalitu, ale ukazujú, aké hlboké stopy môžu niektoré udalosti zanechať.
Veľmi sa mi páčilo aj psychologické spracovanie postáv. Ich vnútorné boje, zraniteľnosť, sila (ktorú spomínam v recenzii už niekoľkýkrát a to niečo znamená!) a postupný vývoj pôsobili uveriteľné s ohľadom na všetky udalosti. Niektoré momenty sú šokujúce, ale zároveň mimoriadne náročné a bolestivé, no práve vďaka tomu má príbeh stopu…
Kniha však neprináša len bolesť a ťažké témy, ale najmä aj nádej, lásku, silu odpustenia či vytrvalosť.
To, čo z nás ostalo nie je ľahké čítanie, ale je to kniha, ktorá dokáže zasiahnuť tým správnym spôsobom. Prinúti zamyslieť sa nad tým, ako veľmi nás formuje rodinné prostredie, vzťahy a ľudia, ktorých stretneme na svojej ceste životom.
Ak máte radi hlboké a emotívne príbehy a silnými postavami, túto knihu vám určite odporúčam.
