Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na instagrame ma nájdete pod menom @laska_ku_kniham :))
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ocitáme sa v na prvý pohľad nenápadnom mestečku, kde zdanlivo pokojnú atmosféru naruší nález tela miestneho veľkostatkára, a razom prichádza vlna podozrení, klebiet, neistoty a najmä temných odhalení. William Kent Krueger si dal skutočne záležať na atmosfére. Jeho štýl písania je lyrický a bohatý na detaily, z rieky, kde sa našlo telo, urobil symbolický prvok, kde sa spomína na minulosť, ktorá ovplyvnila súčasné rozhodnutia našich hrdinov.
Skombinoval klasicky ladenú detektívku so spoločenským románom, nebál sa dotknúť otázky rasizmu a predsudkov, poukazuje na nebezpečenstvo násilného správania a ukazuje, ako ľahko môže strach a nenávisť premeniť obyčajné spoločenstvo ľudí na miesto čistého chaosu a nepriateľstva.
V priebehu vyšetrovania odhaľujeme aj osobné príbehy, tajomstvá a motivácie obyvateľov, riešime spoločenské otázky týkajúce sa etnických rozdielov, triednej nerovnosti či povojnovej Ameriky, vďaka čomu som nadobudla pocit, že vražda bola len vrcholom masívneho ľadovca.
Naozaj kvalitné čítanie.
Záhadu vianočného imela zbožňujem hneď z niekoľkých dôvodov:
• Molly, ktorej sa neviem nabažiť! Sympatická, svojská, empatická a každý s dušou na pravom mieste sa s ňou veľmi ľahko stotožní. Túži po pravde, vníma každý jeden detail a ten jej zmysel pre humor... och.
• Atmosféra, ktorá priam kričí „heeeej, Vianoce už sú tuuu!“, luxusné hotelové prostredie a to napätie vykukujúce spoza každého rohu... och znova.
• Zápletka síce pomerne jednoduchá, no aj tak dostatočne zaujímavá na to, aby som mala chuť čítať stále ďalej a ďalej. Nita Prose postupne odhaľovala detaily vedúce k finálnemu rozuzleniu, ťahala ma za nos a presne tak sa mi to páči... takže och ešte raz.
• Humor, humor, humor! Mollyne myšlienky a jej interakcie s okolím sú často také nevinné a odľahčia snáď aj to najväčšie napätie... takže mi dovoľte ešte jedno och.
Jednu vec ale musím autorke vytknúť 112 strán? To kto píše také krátke knihy? Chcem ešte.
Príbeh strateného kníhkupectva sa odohráva v tichých uličkách Dublinu, kde sa medzi záhadnými postavami objavuje a opäť mizne tajomné kníhkupectvo. Román osloví každého milovníka kníh, ktorý verí v ich moc meniť životy a vnášať do našej každodennosti neoceniteľnú zázračnosť.
Hlavnými postavami príbehu sú Opaline utekajúca pred núteným sobášom Martha na úteku pred agresívnym manželom a Henry túžiaci presadiť sa vo svete literatúry traja ľudia, ktorí majú pocit, že hrajú vedľajšie úlohy vo vlastnom živote, no netušia, ako veľmi sú ich osudy prepojené s mágiou jedného čarovného miesta.
Čas tu prestáva existovať, hranice medzi minulosťou a súčasnosťou zanikajú do neznáma, fantázia a realita idú ruka v ruke a prinášajú so sebou nádej so schopnosťou meniť naše životy. Evie Woods oplýva naozaj nádherným štýlom písania píše s jemnosťou a citom, akoby sa len hrala so slovíčkami, vnáša do svojho textu veľa emócií a lásky, no nevyhýba sa ani ťažším témam.
Pre každého, kto sa kedy ocitol v slepej uličke.
Nie je nad to prečítať si občas milú rozprávkovú drobnôstku, nuž a tento mesiac vyšiel rad na rodinu Grausovcov, ktorá je tak trošku ánduč, ale samozrejme len v tom najlepšom slova zmysle.
Oni totiž nie sú takí obyčajní, ako by ste si mohli myslieť. Sú čarovní! Nájdete medzi nimi ducha, džina, škreta, vlkolaka, vílu či dokonca polo jeleňa. Snažia sa zapadnúť vo svete, ktorý im nič nehovorí, ale je to čoraz ťažšie a ťažšie...
Milučká jednohubka, ktorá je síce určená skôr mladším čitateľom od 7 rokov, ale veľmi ľahko jej prepadnú aj dospelí. Nasmejete sa na absurdných situáciách, ktoré ste vždy považovali za úplne bežné, zistíte, ako rozhodne (ne)nakupovať, ako sa (ne)starať o záhradku a hlavne, ako (ne)skryť svoje nedokonalosti pred ostatnými.
Ono totiž rozdielny neznená automaticky zlý a práve s touto myšlienkou Sabine Bohlmann s takou láskou pracuje.
Vrelo odporúčam.
Drsné prostredie Islandu, temné tajomstvá z minulosti postupne vychádzajúce na povrch a zmiznutie sestier našej hlavnej hrdinky detektívky Hildur Rúnasdóttir, tak to je moje. Do toho všetkého ešte lavína odhalí pozostatky zavraždeného muža a akcia sa môže začať.
Satu Rämö perfektne vykreslila takú typickú islandskú atmosféru chladné vody Atlantiku, zasnežené vrcholky hôr a jemné fjordy ladia s tematikou príbehu priam dokonalo. Napätie graduje, čitateľ trpí šialenou zvedavosťou a veľmi túži vedieť, ako sa príbeh vyvinie, no aj napriek tomu mi niektoré zvraty prišli také akési predvídateľné. Viaceré sa mi podarilo odhadnúť aj 10-20 strán dopredu, čo ma ozaj zamrzelo.
Nesmiem opomenúť Hildur, s ktorou som sa takmer okamžite spriatelila. Imponovalo mi, že nie je ani zďaleka dokonalá, práve naopak, jej bolesť a túžba po pravde z nej urobili hrdinku z mäsa a kostí, a tak som sa s ňou veľmi jednoducho stotožnila.
Fanúšikovia severských detektívok, Stopu vo fjorde nesmiete vynechať.
Tove Ditlevsen nás v novele Tváře zavedie na mrazivú cestu do vnútra ľudskej psychiky a prostredníctvom svojej protagonistky Lise, úspešnej spisovateľky, nám odhaľuje temné zákutia duševnej choroby, krehkosť manželstva a vyslovene až vášnivú túžbu tvoriť.
Lise, stíhaná hlasmi a víziami, sa ocitá v bludisku vlastnej mysle jej svet sa rozpadá a ona sama stojí na pokraji priepasti, hospitalizovaná na uzavretom psychiatrickom oddelení. Veľmi milo ma prekvapilo, ako sa autorka postavila k tejto skutočnosti čakala som jednoduchý opis a dostalo sa mi veľkej dávky pochopenia a citu pri vykresľovaní vnútorných monológov, všetkých tých hrôz a pochybností.
Dánsko 20. storočia bolo obdobím veľkých spoločenských zmien, ktoré sa odrazili aj v literatúre. Tove, ako mnohí jej súčasníci, sa zaoberala otázkami identity, ženskej emancipácie a duševného zdravia, a tak aj v tomto príbehu nastavujeme zrkadlo týmto spoločenským problémom, ktoré sú, žiaľ, aktuálne aj dnes.
Krátka rozsahom, no zanechala veľkú stopu.
Aj napriek tomu, že František Kozmon je u nás známym spisovateľom už dávno, ja sama som ho objavila len minulý rok a odvtedy ho odporúčam, kade chodím.
Prečítala som desiatky (ak nie stovky) krimi, detektívok a trilerov, vylúštila som nespočetné množstvo vrážd, a tak vám tu s čistým svedomím môžem odporúčať Bažanta, ktorý spomedzi tých ostatných vynikol.
Wolf si prechádza naozaj ťažkým vyšetrovaním, ktoré ho môže totálne zničiť. Jeho kolega je nezvestný a jeho únosca sa Marekovi vyhráža odhalením jeho najtemnejších tajomstiev... zachrániť priateľa alebo vlastnú kožu?
Vôbec nepreháňam, keď napíšem, že som ju zlupla skoro na jeden šup. Kapitoly sa končili neuveriteľne napínavo, stále sa niečo dialo, stále sa odhaľovali nové a nové stopy, stále som chcela vedieť, čo bude ďalej... a ani som sa nenazdala a 300 stránok bolo za mnou.
Skvelý počin, ostatne ako vždy, teším sa na ďalší príbeh!
Sebastian Fitzek je autor, ktorý ma dokáže vždy prekvapiť. Aj keď som od neho čítala snáď všetko, čo je u nás dostupné, vždy si v jeho príbehoch nájdem niečo nové, s čím som sa ešte nestrela a čo ma dokáže udržať v totálnom napätí.
OsemNoc v sebe ukrýva ozaj originálny nápad ako by to vyzeralo, keby ste sa behom jedného večera stali najnenávidenejším človekom v celej krajine a každý by vás mohol beztrestne zabiť? Náš hlavný hrdina čelí tej najpríšernejšej noci svojho života, klesá na samé dno a hazarduje s vlastným zdravím a nám nezostáva nič iné, len dúfať, že to dobre dopadne.
Nebudeme si klamať, miestami to bolo ozaj absurdné a neraz mi napadli oveľa lepšie spôsoby, ako situáciu vyriešiť, ale príbehom prúdilo toľko adrenalínu, že som ozaj nemala právo namietať. Ako býva zvykom, dej sa vyvíjal šialene rýchlo, vstupovali doň nové a neznáme postavy, takmer každá kapitola obsahovala ešte brutálnejší zvrat... a zrazu, ani neviem ako, bol tomu všetkému koniec.
Napínavé a neodložitelné, to je presne to, čo som si želala a čo som aj dostala.
Černograd, mesto obklopené pevnými múrmi, sa vždy na Nový rok mení na bojisko, kde sa čarodejnica Kosara musí postaviť nepredstaviteľnému množstvu príšer a bojovať o všetko. No, kamoši, akonáhle som si toto prečítala v anotácii, vedela som, že potrebujem poznať celý príbeh a to hneď.
Genoveva Dimova vytvorila pútavý príbeh plný napätia a dobrodružstva, z čoho som sa nemohla počas čítania prestať tešiť. Neustále sa na mňa vrhali nové a nové informácie o systéme, z každej strany na mňa vyskakovali rusalky, kikimory či lykantorpy a do toho všetkého našu hlavnú hrdinku prenasledovala minulosť a jej vzťah s cárom príšer. Fuh.
Nevydýchla som si zrejme ani na sekundu a vždy za každých okolností som musela vedieť, čo sa bude diať ďalej, takže necelých 350 strán padlo veľmi rýchlo. Bolo toho veru veľa a z času na čas to tam ovládol chaos, ale nebolo to nič, z čoho by sa nedalo jednoducho dostať v priebehu pár stránok.
Tajomstvá, nebezpečenstvá a nepriatelia, to je to, čo ma trápilo najviac.
Ak máte chuť na niečo nové a akčné, Skazené dni rozhodne potrebujete.
M. J. Arlidge si vždy rada prečítam a aj keď sa už stalo, že sme si nesadli, chcem vedieť, s čím opäť prišiel.
Tentoraz sa pozrieme na to, ako by to vyzeralo, keby sme zamenili spravodlivosť za pomstu a nahliadneme do životov deviatich zločincov, ktorí aj napriek spáchaniu ozaj príšerných činov dostali druhú šancu a novú identitu, no ich minulosť sa predsa len rozhodla dobehnúť ich...
Autor brilantne pracuje s atmosférou. V podstate neustále som bola totálne napätá a najmä neistá, kam to celé bude smerovať. Postupne nám odhaľoval viac a viac indícií a vytváral tak skoro až pavúčiu sieť rôznych dôkazov a stôp, nad ktorými nás nútil premýšľať. Hľadala som odpovede spolu s hlavnými hrdinami a aj keď som sa veľmi snažila, z času na čas som sa nechala nachytať.
Bavilo ma to ozaj veľmi a už teraz sa teším na ďalšiu autorovu knihu.
