Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Život je všetkým; činiť na ňom zlo, nech je za ním akákoľvek morálna či sociálna oprávnenosť, je zriedka ospravedlniteľné. Skrývať ho, potierať ho medom alebo ho zavše označovať za akt hrdinstva vie iba niekto, kto nemá svedomie, kto nespoznáva súvis príčiny s následkom. Totižto následok bez príčiny nejestvuje—a rovnako tak nejestvuje ani zločin bez svojho trestu.
A ten, kto nevníma zločin, nevníma trest, hoci ten, čo zločin registruje, si svoj trest skôr či neskôr odpyká. Netreba na to ani putá, ani mreže, ani vynútené násilie; uvedomelým zločincom stačí čas. V tele im odrazu žije parazit, rozkrvavená duša s pokriveným svedomím, ktorá sa prieči, odpudzuje samú seba a postupne oťažieva.
Dostojevskij budoval na predpoklade, že svedomie je duševný tlak a oduševnenie možno dosiahnuť iba mravnou čistotou. Nechajte sa ponoriť do príbehu človeka, ktorý sa pošpinil, a ako ho to od momentu, kedy vraždil, postupne ale isto začalo požierať.
Život je všetkým rovnako daný; nezriedka je však všetkým rovnako odobratý. Hrať sa na smrť je nebezpečná hra.
Fernando Pessoa, takto možno zovšeobecniť muža, ktorý by to však neocenil. Mal mnoho duší, nerád sa uzatváral iba do jednej—a je to citeľné. Písal poéziu spoza opony viacerých mien, ktoré takisto navzájom súperili, nemali jednotný spájací znak okrem tela, v ktorom existovali a neraz žili vo vzájomne nekorelujúcich extrémoch. Je to preto zbierka cynická, a síce do emócií sa pohružujúca; zbierka povrchná, a síce bezodná.
A taký je aj on, muž viacerých mien, Pessoa. Zovšadiaľ prichádzajúci, aby zanechal v čitateľovi rastúcu ozvenu, ktorá sa už iba neľahko vymotá z mysle a bude dunieť bez prestávky, pokiaľ sa všetci (to jest prinajmenšom čitateľ a štyri duše autora samotného) strenteme v posmrtnej oáze, už vtedy snáď istoty.
Preklad je, mimochodom, absolútne mámivý.
Táto zbierka obsahuje panoptikum príbehov, ktoré nám otvárajú dvere do rôznych aspektov ľudskej existencie. Autor s prezieravosťou a jemnosťou odkrýva rozmanité podoby života a ponúka nám hlboké reflexie na našu vlastnú skúsenosť.
Juraj úprimne a citlivo zachytáva každodenné situácie, vzťahy a emócie, ktoré prechádzajú ľudským životom. Jeho písanie je pôsobivé a dokáže nás vtiahnuť do sveta postáv, takže cítime ich radosti, smútok a túžby.
Subtílny jazyk, subtílny obsah, no najmä subtílna, a síce dojímava a podprahovo vynikajúca literatúra.
Poviedka je umenie bez filtra. Nie je miesto na balast, na bezočivé táranie o ničom. Každá veta či slová v nej sú opatrne vmiešavané do strán, aby v čo najmenšom priestore zaujali a spôsobili akýsi nátlak na dojmy. Čechov to vedel, nebol experimentátor; jeho poviedky sú vecné, neraz trefné už v prvých riadkoch, a nadchýnajú. Hoci sa veľa nedeje, chcete to čítať. Baví vás jeho jazyk, tobôž jeho cit pre výraz, ktorý disponuje čímsi ako magickou omamnosťou. K tomu všetkému, a teda nevedno, či so zámerom pobaviť, sú Čechovove poviedky nadmieru vtipné. Kritizujú, čo sa ešte dodnes nenapravilo a kladú dôraz na bezútešnosť nenapraviteľnosti tehdajšej (a s rešpektom voči nadčasovosti aj terajšej) spoločnosti.
Sú to prosto geniálne poviedky.
V tejto knihe nejde o to zaujať pôvodom slova, ide o to prežívať prerod spoločnosti skrz jazyk; ten má s ľudstvom množstvo spoločného—mení sa, je vážny, logický, avšak niekedy aj nadmieru vtipný a neraz si rád vystrelí aj sám zo seba.
Je isté, že život rímskeho cisára asi ťažko porovnať so životom dneška; nemožno však vylúčiť, že strach, sklamanie a rovnako tak aj radosť alebo úspech svoju podobu časom nemenia. Meníme sa pod ich tlakom my, nezriedka nekontrolovateľne, nakoľko im nevieme priradiť hodnotu alebo dôležitosť. Stačí podotknúť, že Markus Aurélius v tom má jasno a rád poradí aj vám, ako ich pod kontrolu dostať.
Anders Hensen v knihe 'Dobehni svoj mozog' podáva populárno-náučným štýlom obraz o vplyvoch pohybu na mozog, pričom svoje poznatky voľne preplieta s rôznymi hodnovernými štúdiami, čo má za následok, že text vyznieva naozaj odborne a laikovi (akým som nepochybne i ja) nemožno odobrať chuť poriadne sa "zažrať" do textu. Je úžasné a prinajmenšom obdivuhodné, akým jednoduchým spôsobom a jazykom autor zachytil dôsledky pohybu na mozog. Z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že som po prečítaní textu mal chuť sa hýbať a hlavne s tým neprestať. Je priam neuveriteľné, ako málo stačí, aby sme bleskvúcim tempom vylepšili kvalitu našich životov—nech ide o duševnú, psychickú, kognitívnu či fyzickú stránku veci.
Hvezdičky však odoberám, a to za formálnu úpravu. Autor neustále opakuje tie isté poznatky, točí sa v rovnakých kruhoch a zrieďuje pocit nadšenia z čítania tým, že jedným krokom vpred spraví dva vzad. Zároveň ma text v niektorých sekciách skôr konštatujúcu povahu, ktorá nie je podložená ničím okrem autorovho vlastného presvedčenia.
Každopádne, poučenie z knihy je beztak očividné: Nech je vesmír akokoľvek rozsiahly, neexistuje v ňom miesto, kde je pohyb spájaný s niečím zlým. O tom svedčí aj táto kniha, ktorá šikovným spôsobom poodhaľuje, ako môžeme jednoduchým a smelým rozbehom exponenciálne vylepšiť náš život, a to po všetkých jeho rozmanitých stránkach.
Dobehania, priatelia!
Transport do Samarkandu je silný a strhujúci román, ktorý sa ponára do hĺbky ľudského ducha a jeho schopnosti prežiť aj v tých najtemnejších časoch.
Jednou zo silných stránok tejto knihy sú autorkine živé a podrobné opisy drsnej reality života v pracovnom tábore. Nevyhýba sa ani zobrazeniu brutality a násilia, ktorému väzni denne čelia. Zároveň však vykresľuje odolnosť a silu charakteru, ktorú mnohé postavy prejavujú tvárou v tvár takýmto nepriaznivým podmienkam.
Ďalším pozoruhodným aspektom románu je spôsob, akým Jachinová prepája rôzne témy a motívy. Skúma napätie medzi rôznymi etnickými a kultúrnymi skupinami, úlohu náboženstva v živote ľudí a boj za slobodu jednotlivca v represívnom politickom režime.
Celkovo je Transport do Samarkandu hlboko dojímavý a podnetný román, ktorý zostane s čitateľom ešte dlho po otočení poslednej strany. Je svedectvom o schopnosti ľudského ducha vydržať a nájsť nádej aj v tých najbezútešnejších podmienkach. Túto knihu vrelo odporúčam každému, koho zaujíma historická beletria, sociálna spravodlivosť alebo jednoducho dobre spracovaný príbeh.
Úžasná kniha od úžasného autora. Životopis reflektujúci prchavosť životnej nevšednosti a znovunachádzanie zmysluplnosti odžitého navzdory presvedčeniu, že rajc je už neodvratne preč.
Dovoľte mi vysvetliť tento príbeh nasledovne:
Ako dieťa by som dopustil, aby sa do môjho pohľadu vkradli príšery z tejto knihy. Potom by som si ako dospelý prečítal tento príbeh a interpretoval jeho posolstvo tak, aby v ňom žiadne príšery neboli. Neurobil som to síce ani tak, ani onak ... ale predsa som to spravil dvojak.
Je toho veľa, čo sa môžem naučiť z toho, že som dieťa, ktoré sa do dospelosti dostalo veľmi sporadicky. Hoci vek určuje politickú korektnosť a vymedzenosť pojmov detstva a dospelosti, myslím si, že práve ústupok a moc vrátiť sa do detstva robí človeka správne dospelým. Túto knihu som čítal ľavým okom mladého chlapca a pravým okom muža, aby som si uvedomil, aký malý zmysel má zatvárať jedno oko v prospech druhého.
V skratke, pekná kniha pre jednookých. ;)
