Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Bizarné... hodnotiť udalosť, ktorá zničila mnohým ľuďom život, hviezdičkami. Bolo to dobré alebo nič moc? Malo sa toho stať viac alebo sa to malo udiať inak?...
Nie, tu nejde o to. Hviezdičky sa totiž nadnášajú nad obsahom a putujú priamo k autorke, ktorá si jasne stanovila cieľ, metódy k jeho dosiahnutiu a napokon ho aj dosiahla. Kniha je napísaná geniálnym spôsobom a ani jedno slovo tam nie je navyše.
Je to temnokrásne tango zla a dobra. Zla jedného z nás a dobra, ktoré tomu zlu odolalo.
Moja prvá, avšak nie posledná absyntovka.
"Hviezdny posol" zaujme čitateľov svojimi podnetnými a často vtipnými esejami, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na spoločenské problémy z vedeckého hľadiska. Dr. Neil deGrasse Tyson sa zaoberá naliehavými problémami našej doby, ktoré zahŕňajú témy od vojny a mieru až po rod, rasu, zbrane, potratové zákony a politiku. V celej zbierke sa objavuje opakujúca sa téma - výzva na racionálnejší prístup k riešeniu problémov, zdôrazňovanie dôležitosti poznatkov založených na údajoch pred neúnavným hľadaním vlastných riešení.
Dr. deGrasse Tyson výstižne poukazuje na to, že v podstate máme viac spoločných znakov ako rozdielov, a vyzýva nás, aby sme prekonali predsudky a predpojatosť a prijali holistickejší, sociálne informovaný prístup k riešeniu konfliktov.
Autor si uvedomuje náročnosť tohto úsilia, sleduje naše kognitívne a behaviorálne tendencie, pričom zdôrazňuje naše hlboko zakorenené kmeňové sklony a náš sklon ku krátkodobým riešeniam. Zaoberá sa zložitosťou racionality a zdôrazňuje vnútorné ťažkosti pri prijímaní skutočne racionálneho myslenia.
Pri skúmaní rasovej a rodovej dynamiky Dr. deGrasse Tyson poukazuje na ľudskú tendenciu klasifikovať a rozdeľovať, pričom zdôrazňuje, ako naše spoliehanie sa na hrubé kategórie prispieva k všadeprítomným predsudkom, ktoré sužujú súčasnú spoločnosť. Zdôrazňuje potrebu prekonať lokálne a krátkozraké myslenie a nabáda k širšej perspektíve pri navrhovaní účinných politík a iniciovaní kolektívnych činností.
Podstatou knihy je dôležité posolstvo, ktoré spočíva v odmietnutí predpojatých názorov, podpore otvoreného dialógu a uprednostňovaní vecného diskurzu pred subjektívnymi názormi. Kniha je aktuálnym a nenahraditeľným čítaním, ktoré ponúka transformačnú optiku, prostredníctvom ktorej môžu čitatelia zmeniť svoj prístup ku kritickému mysleniu a diskurzu o súčasných problémoch a podporiť kultúru otvorenej mysle.
Kniha Petra S. Beaglea "Posledný jednorožec" zostáva nadčasovou klasikou, ktorá bez námahy spája prvky fantázie, dobrodružstva a rozmarného kúzla. Román sa odohráva v plne realizovanom, no zároveň mierne satirickom svete fantázie a čitateľov zavedie na očarujúcu cestu spolu s jednorožkou, ktorý sa vydáva na púť za svojím druhom. Beagleovo výstižné rozprávanie a sugestívny príbeh vystihujú podstatu romantickej rozprávky, pričom šikovne vyvažujú momenty odľahčeného humoru s hlbokou introspekciou.
Bezproblémové spojenie tradičných rozprávkových prvkov s jedinečným, myšlienkovo podnetným zvratom ponúka čitateľom strhujúci zážitok, ktorý presahuje hranice generácií. Keď sa jednorožka stretáva s radom výziev vrátane uväznenia a prenasledovania hrozivého protivníka, príbeh sa odvíja s pôvabnou kombináciou vtipu a nápaditého rozprávania, ktoré stále rezonuje u čitateľov všetkých vekových kategórií.
"Posledný jednorožec" predstavuje osviežujúci pohľad na žáner fantasy, odpútava sa od konvenčných trópov a predstavuje príbeh, ktorý je aj teraz rovnako podmanivý ako pri prvom vydaní. Beaglovo majstrovské používanie jazyka, hoci odráža starší štýl, dodáva rozprávaniu vrstvu nadčasového pôvabu a umocňuje kontrast medzi očarujúcimi prvkami príbehu a jeho súčasnou aktuálnosťou. Obľúbená klasika, ktorá obratne odoláva skúške času. "Posledný jednorožec" je povinným čítaním pre každého, kto hľadá pútavý, originálny a veľmi príjemný príbeh, ktorý prekračuje hranice veku a času.
Elizabeth Finch od Juliana Barnesa je presvedčivý literárny portrét, ktorý zložito rozpletá záhadnú osobnosť titulnej postavy. Prostredníctvom mozaiky spomienok a rozprávaní Barnes umne vytvára fascinujúci výklad o zložitosti ľudského chápania a nabáda čitateľov, aby sa zamysleli nad komplexnými vrstvami, ktoré tvoria podstatu človeka.
Barnes sa zručne pohybuje po nejasných hraniciach medzi subjektivitou a objektívnou realitou, čím čitateľov nabáda, aby si pri vnímaní zložitých ľudských vzťahov kládli otázky o vlastných perspektívach a predsudkoch. Napriek zdanlivej náročnosti dešifrovania pravdy uprostred útržkovitých spomienok Barnesova výstižná próza a intelektuálna hĺbka vytvárajú lákavé rozprávanie, ktoré zostáva v mysli ešte dlho po prečítaní poslednej strany.
Hoci si spletitosť románu môže vyžadovať čitateľskú angažovanosť, jeho intelektuálna hĺbka a magnetické rozprávanie zaručujú obohacujúci čitateľský zážitok. Barnes šikovne zachytáva podstatu ľudskej zložitosti a vyzýva čitateľov, aby sa zamysleli nad nuansami histórie, vnímania a mnohotvárnej povahy pravdy. Elizabeth Finch vystupuje ako ďalšie majstrovské dielo v Barnesovom repertoári, ktoré osloví tých, čo oceňujú intelektuálne podnetnú a myšlienkovo náročnú literatúru, a odporúčam ho všetkým vášnivým priaznivcom Barnesových podmanivých rozprávaní.
Nevova najnovšia kniha je dôkazom jeho hlbokého pochopenia ľudských emócií a zložitého rozprávania. S jemnosťou, ktorá pripútava čitateľov k stránkam, kniha rýchlo prechádza zložitosťou života svojich postáv a vytvára naratívnu tapisériu, ktorá je pútavá a zároveň núti k zamysleniu. Zatiaľ čo tri navzájom prepojené príbehy nie sú geograficky prepojené, neviditeľná, no hmatateľná niť, ktorá ich spája, je precízne utkaná, čo umožňuje román čítať ako ucelené majstrovské dielo a nie ako zbierku nesúvislých príbehov.
Na pozadí implicitného pozadia pandémie a spoločenských obmedzení sa kniha ponára do vnútorných bojov a zložitostí, ktoré vznikajú v rámci každej postavy, a zobrazuje ich obavy, túžby a rozpory s jemným, no hlbokým dotykom. Nevova naratívna technika spojená s jeho sugestívnym skúmaním hudby ako metafory života dodáva už aj tak bohatému rozprávaniu hlbokú vrstvu.
Prostredníctvom ciest hlavných postáv román skúma zložitosť ľudských vzťahov, dôsledky našich činov a hľadanie vykúpenia uprostred osobných nepokojov. Rozprávanie každej postavy je hlboko introspektívne, odhaľuje zložitosť ľudskej psychiky a zdôrazňuje dôležitosť pochopenia dôsledkov našich činov. Kniha je svedectvom Nevovej zdatnosti pri pretváraní prózy na poéziu, čitateľov si podmaní svojou hĺbkou a emocionálnou rezonanciou.
Jedinou chybou tohto majstrovského diela je jeho stručnosť.
V autobiograficky ladenom románe Rudolfa Slobodu sa čitateľ ponára do sveta, kde spoločenské problémy prenikajú do intímneho priestoru. Hlavný (anti)hrdina sa usiluje preniknúť k snom a túžbam svojho partnera, no jeho úsilie je rušené neistotami a vnútornými konfliktmi.
Rudo vytvára zložitý portrét protagonistu, ktorý sa postupne zatvára vo vlastných myšlienkach a túžbach, čo spôsobuje vzájomné vzďaľovanie sa. Napätie v knihe sa hĺbkovo skúma prostredníctvom vyvolania vážnych kríz, ktoré zaťažujú vzťah.
"Britva" sa zameriava na univerzálnu tému – ako každodenné problémy a vnútorné konflikty môžu ovplyvniť intímny vzťah. Autor taktne vykresľuje boj hlavného hrdinu s vlastnou žiarlivosťou a úzkosťami, čo pôsobí na čitateľa pútavo a súcitne.
Rozum"esková" literatúra.
Do knihy treba vkladať srdce, aby mohlo k človeku prehovoriť a táto bije v dvoch rytmoch: v rytme autora, ktorý prekonal sám seba, aby vytvoril niečo tak ostré, ale v ostrosti pôvabné, že je čitateľ ochotný sa kde-tu porezať a v rytme prekladateľa, ktorý podstúpil skúšku ohňom, aby slovenskému čitateľovi tieto rany sprostredkoval.
Kiežby som mohol zaradiť spiatočku a spoznať toto dielko odznovu, pri znovuprečítaní už budem totiž vedieť, kde to bude bolieť najviac.
Vo vzťahu k denníkom a k ich konzistentnému vypisovaniu som človek viacmenej "nedenníkový". Páči sa mi tá predstava, aj rád píšem, ale zriedkakedy viem o sebe povedať viac, než by obsiahla jedna veta. Stáva sa, že premýšľam nad všetkým naraz a nedokážem jednej veci prisúdiť väčší priestor a čas na jej rozvinutie. Vychádza mi z toho, že som povrchný človek a sám sa nepoznám, čím končí môj pokus o denníkové záznamy, lebo "nie som ten typ človeka".
Nuž ľudská hlúposť je vraj nekonečná, a teda moja (čo sa tohto týka) snáď ešte väčšia. Chcem výsledky bez námahy, chcem sa dostať na vrchol hory bez zdolania tých x-tisíc schodov, ktoré výstupu predchádzajú; a veľmi podobné to je aj s vypisovaním denníkov.
Tu však do hry vstupuje Najlepšia kniha o svojpomoci. Je štrukturovaná, pýta sa jasné otázky, je priestorovo obmedzená na pár viet, niekedy len pár slov. A to potrebujem, zamerať sa na to podstatné. Pýta sa ma, ako sa cítim, čo mi pripomína domov, kto a čo mi robí najväčšiu radosť a pod. Nechce odo mňa všetko naraz, pýta si to postupne, nenásilne a ja s ochotou odovzdávam iba toľko, čo mi tých pár riadkov dovolí.
Je to úžasný štart pre tých, ktorí nevedia, či má denníkovanie zmysel. K tomu už poviem len toľko, že je Juraj, ktorý existoval pred písaním tejto knihy, a je Juraj, ktorý existuje teraz; a iba jeden z nich si je sebou v mnohých ohľadoch istejší.
Lebo sa postupne spoznáva. :)
Posledná šanca predstavuje v mojom repertoári prečítanej sci-fi literatúry jednu z prvotín, a teda dovoľte mi povedať: WOW! Nemôžem klamať, neprekvapilo ma to—recenzie od stoviek tisíc recenzentov, ktoré siahali vysoko nad priemer, mi našepli, že asi nepôjde o brak, ale o kvalitne spracovaný príbeh, ktorý má čo ponúknuť. Pri sci-fi literatúre mám vždy obavy, či to nebude príliš vedecké (čítaj suché)...
...dámy a páni, ono to naozaj vedecké je!—ale rozhodne nie suché. Dopomáha tomu hlavne autorovo šikovné balansovanie medzi rovinou vzťahov ako niečoho ľudského/životného a rovinou vesmírnej a medziplanetárnej fyziky ako niečoho "nad"-ľudského. Andy Weir drží lyžicu a hovorí nám: "Spapkaj túto maličkú lyžičku vysokoškolskej teórie o umelej gravitácii a teraz to zapi poriadnym glgom emócií." No prosti kvalitná "žranica". Ak si radi precvičujete sánku, tak vrelo odporúčam; padať bude k zemi v pravidelných intervaloch so zrýchlením 9,81 m/s*s. :)
Častokrát sa stáva, že fantasy ako žáner je vďaka svojmu vymedzeniu voči realite odsúvaný nabok, čím napohľad klesá aj jeho literárno-spoločenská hodnota. Ponúkam túto knihu (ale najmä autora) ako spôsob, ktorým možno predošlý výrok vyvrátiť. The Way of Kings je príbehom o ľuďoch sužovaných problémami; je až prekvapivé, ako veľmi ide však o problémy ľudské, vnútorné, príbuzné tým pozemským. Ide o súboj morálnych hodnôt a podradných túžob, rodinných či celospoločenských záujmov a v neposlednom rade o súboj medzi osudom ľudstva a vôľou jednotlivca. V knihe The Way of Kings nejde o to, v akom svete sa nachádzate, ale ako v ňom dokážete fungovať.
