Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Viac mojich recenzií a knižného obsahu nájdete na mojom instagrame @opatruj.sa
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Je to možno paradox, no pre mňa sú najmagickejšie príbehy práve tie skutočné.
A najviac cool je aj tak tá pokojná, vrúcna a starostlivá láska, bez dramatických zvratov, odchodov a návratov. Tá, ktorá ťa možno nevynesie do vzduchu vďaka motýľom, ktoré máš v bruchu, no sadne si s tebou na podlahu a objíme ťa, keď to potrebuješ. Vieš, taká tá, čo vonia domovom.
Sedemdesiattri rokov hlbokej lásky, z toho šesťdesiatpäť rokov manželstva. Irvin a Marilyn spolu prežili nádherný život obklopení priateľmi, rodinou a na diaľku aj svojimi čitateľmi a obdivovateľmi. S láskou sa venovali svojej práci, ktorá bola viac než prácou, bola poslaním. Marilyn bola uznávanou feministickou autorkou, Irvin zasvätil svoj život pomoci druhým a ako psychiater sprevádzal ľudí ťažkými obdobiami života. Neskôr sa však to ťažké obdobie vplazilo aj do ich domu pri veľkom starom dube.
„S údivom ju hltám očami a rozmýšľam nad tým, ako málo času nám zostalo. Viem... vieme... že onedlho, zrejme v priebehu nasledujúcich štyroch týždňov, umrie. Pôsobí to neskutočne. Jednoducho čakáme, kým jej mnohopočetný myelóm zaútočí na úsmev a na jej nádherné telo. Bojím sa o ňu a žasnem nad jej nastavením a odvahou. Ani raz som ju nepočul hovoriť, že sa bojí, alebo sa sťažovať na smolu, že ju postihla táto choroba.“
Kniha je pomyselným denníkom Irvina a Marilyn počas jej posledných mesiacov života. O úprimnej láske, statočnosti, aj o veľkej strate a bezmocnosti. Prináša úvahy a pocity týchto výnimočných manželov v najťažšom období ich života.
Mne zlomila srdce. Zovrela hrdlo.
“Zvyšok dňa strávime spolu, v dôvernej blízkosti: mojou prvou myšlienkou je už nikdy ju nepustiť. Zaľúbil som sa do nej pred sedemdesiatimi troma rokmi a nedávno sme oslávili šesťdesiate piate výročie sobáša. Viem, je nezvyčajné tak silno a tak dlho niekoho zbožňovať. A predsa kedykoľvek vojde do miestnosti, ožijem. Obdivujem na nej všetko - jej eleganciu, jej krásu, jej láskavosť, jej múdrosť.”
Po tomto príbehu treba siahnuť a to srdce si nechať zlomiť. Odniesť si z nej posolstvo, ktoré nám chceli odovzdať. Tak dnes tú svoju lásku objímte ešte o niečo vrúcnejšie.
Moje prvé rande s dielom Osem hôr od Paola Cognettiho bolo zo začiatku trochu kostrbaté. Mala som z neho zmiešaný pocit. Poznáte to, zovňajšok sa Vám páči a podľa priateľov by to mal byť niekto, kto k Vám dokonale sadne. Máte spoločné záľuby a vášne a tak nejak cítite, že Vás dokáže obohatiť. Napriek tomu to však nie je ono a chýba tomu iskra.
Keďže neverím romantickým mýtom, a viem, že prvotná iskra nemusí byť až taká dôležitá, nevzdala som to. Časom a porozumením sme si boli stále bližší a toto stretnutie rozhodne neľutujem.
Podľa autora je to príbeh o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom.
Napriek tomu, že to nebolo hneď na prvú, cítila som ten čerstvý, studený horský vzduch, ktorý napĺňal pľúca Bruna a Pietra už keď boli chlapci, aj neskôr, keď sa z nich stali muži. Napriek tomu, že nedospievali spolu, ich puto bolo stále silné. Rovnako ako puto k horám, ktoré mal každý svojim svojským spôsobom iné, no pre oboch boli hory domovom.
Okrem toho, že je to príbeh o dvoch priateľoch a jednej hore, je to óda na prírodu. Nádherná, písaná s citom, vykreslená do najmenších detailov. Je to príbeh o vzájomnom rešpekte, rodine, zlyhaniach, individualizme, či odchodoch a návratoch, po ktorom sa určite oplatí siahnuť.
U mňa rozhodne jedna z najlepších kníh z oblasti motivácie a sebarozvoja, ktoré som čítala.
Autor to robí geniálne. Píše pútavo, vtipne, uvoľnene a hlavne bez omáčok. Odvoláva sa síce na príbehy známych osobností, či rôzne štúdie, ale paradoxne ma v tejto knihe vôbec nevyrušovali, aj keď v iných knihách mi občas vadia. Sem skrátka sadli a podtrhli každú jednu autorovu myšlienku. (Okrem iného som aspoň zistila, že s Einsteinom by som naozaj žiť nechcela :D).
Kniha ti dá odpovede na otázky ako: Čo znamená “vybrať si svoj rybník” a prečo je to dôležité? Prečo nám networking často nevonia, ale je nám prirodzený, keď ho nazveme priateľstvom? Prečo to, že vyhral niekto iný neznamená, že vy ste prehrali? Čo je kľúčom k vytrvalosti? Prečo nie sme šťastnejší, aj keď máme viac všetkého, než ktorákoľvek generácia pred nami? A nakoniec, čo je vlastne ten úspech?
Zvlášť zaujímavá bola šiesta kapitola a záver, ale budem sa opakovať, celá kniha stojí za to. Preto ak ťa baví tento žáner, určite po nej siahni.
„No v zime mám chuť na ťažšie myšlienky, ktoré môžem prevaľovať v hlave za svetla stolnej lampy – pomalé, priam spirituálne ponorenie sa do knihy, potrava pre dušu.“ – autorka do bodky vyjadrila, prečo som siahla po tejto knihe a to, čo som hľadala v jej riadkoch, aj medzi nimi.
Žiaľ, chlad, ktorý prežívala, ani teplo jej príbehu na mňa nepreniesla.
Nie je ťažké pochopiť, čo chcela týmto dielom priniesť a pretlmočiť. Právo na spomalenie, schúlenie sa pod dekou v ťažkých časoch. Už len verbalizovať podobnú myšlienku v dobe orientovanej na výkon chce dávku odvahy. Rovnako ako prežiť zimovanie. Občas ju musíme a potrebujeme v sebe nájsť všetci.
Možno potlačiť ego a priznať si, že v ťažkých časoch nedokážeme vždy ísť ďalej. Potrebujeme zastaviť, odpočívať, a postarať sa o svoj pokoj, ktorý je liekom a zároveň nutnosťou na ďalšie pokračovanie.
Po celú dobu čítania tejto knihy som vedela, čo by som mala cítiť. Úprimne, aj som to chcela cítiť. Chémia ale medzi nami nevznikla a napriek pár skvelým myšlienkam ma za srdce nechytila. Snáď pomôže tým, ktorí zimujú.
melancholickú, o tulákovi kráčajúcom v bludnom kruhu alkoholu, prázdnych vreciek, lásky a pocitu prázdnoty. O nenaplnení nesnívaných snov a nestanovených cieľov, s kulisou podmanivého Ríma.
Či už sa Leo stráca v očiach krásnej Arianny, v alkohole, či v uličkách Ríma a domoch zámožných priateľov, plynúcim časom stráca najmä seba a zmysel svojej existencie. Ako mu len plynuli dni. Ako márny sa mu zdal život. Bol človekom, ktorý sám sebe dovolil brať a dostávať iba zvyšky. Jedla, lásky, aj pocitu prijatia v miestnosti plnej ľudí.
Kontrastom tejto prázdnote bol bohatý opis scenérie, ktorá bola súčasťou Leovej každodennosti. Calligarich píše s prenikavým citom, ktorým dojíma každou vetou. Možno bol tento román o všetkom a možno o ničom. A možno bol skladbou tak prirodzene volených, emóciu vzbudzujúcich slov, ktoré vás objímu prázdnotou. Akoby písal pieseň...
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Je prvou knihou, ktorú som od autora čítala. Obsahuje veľa skvelých myšlienok, ktoré môžu byť nápomocné skôr čitateľovi, ktorý s motivačnou literatúrou iba začína.
Je mi jasné, že napísať dobrú knihu (a ešte dobrú motivačnú knihu) nie je ľahká záležitosť. Ale sú knižky, ktoré ma aj po x prečítaných podobných tituloch znova poučia o niečom novom a prinesú mi kopu aha momentov. Pri tejto sa to, žiaľ, nestalo.
Nesadol mi autorov štýl písania. Veľa myšlienok sa v nej podľa mňa opakuje (minimálne má veľmi podobnú pointu, takže právd mohlo byť aj menej), obsahuje veľa klišé a zbytočných príkladov, pričom čitateľovi by na pochopenie teórie stačilo niekedy aj menej viet, veľa nadbytočných prirovnaní v niektorých pasážach. Miestami na mňa pôsobila príliš “ulepene” a to napríklad hneď na začiatku pri prirovnávaní človeka k motýľovi, ktorý bol tiež najskôr húsenicou a podobne (na mňa príliš obohrané klišé). Takisto numerológia, do ktorej autor našťastie len veľmi okrajovo načrel, je mi na míle vzdialená. Obsahuje aj pár ilustrácii, ktoré sú za mňa zbytočné, pripadali mi tak, že sú tam “iba aby boli”. Nič prevratné vám neilustrujú, ani nedopĺňajú.
Aby som ale nebola iba negatívna, s myšlienkami v nej sa stotožňujem. To, či môže pomôcť ľuďom, ktorí si určitým spôsobom sabotujú svoj život a sú z neho nešťastní, objektívne posúdiť neviem a pozerám sa na ňu z trošku iného pohľadu.
Každopádne snaha posunúť medzi ľudí s negatívnym zmýšľaním ďalšie (nie toxicky) pozitívne ladené dielo je skvelá.
,,Môžeš byť aj tou najzrelšou a najšťavnatejšou broskyňou na svete, a predsa sa nájde niekto, kto nemá rád broskyňe.”
Dita Von Teeseová
Na základe recenzii je mi jasné, že kniha mnoho ľudí uchvátila a v tom je to čaro. Každému z nás “chutí” niečo iné. Nech si teda nájde kopec ďalších čitateľov, ktorým ulahodí.
Hneď na úvod poviem, že kniha ma naozaj veľmi zaujala. Štýl, akým sa autorka vyjadruje mi úplne sedel počas celej knihy, s jej názormi a zamysleniami na konci jednotlivých kapitol som sa úplne stotožnila. Kniha mi priniesla aj zopár aha momentov, čo je u mňa základom dobrej knihy.????????
Julia Samuel podáva príbehy zo svojej praxe rozdelené do kapitol podľa toho, ktorej životnej sféry jej klientov sa týkajú - vzťahy v rodine, láska, práca, zdravie a identita.
Žiaľ, pre mňa boli príbehy občas príliš zdĺhavé a mala som pocit, že nemajú konca. Avšak rozumiem tomu, že pre dobré popísanie jednotlivých situácií ich nemohla skrátiť, či zostručniť. To jediné mi trochu kazilo dojem z tejto inak naozaj zaujímavej knihy.
Určite stojí za prečítanie a posunie vás opäť o niečo bližšie k porozumeniu či už sebe, alebo ľuďom okolo vás.?
Stalo sa vám niekedy pri knihe, že ste v priebehu čítania na ňu zmenili viackrát názor? Mne pri tejto áno.
Slovné spojenia ako „byť svojou najlepšou verziou“ a „Váš život sa práve začína“ mi pripadajú ako klišé, ale ak by som sa sústredila iba na to a hodnotila ju na základe pár odsekov, ktoré mi nesedia, rozhodne by som tejto naozaj skvelej knihe krivdila.
Prináša veľa zaujímavých informácii o sebasabotáži, inštinkte, o tom, čo sa deje s našim mozgom po traumatickej udalosti a veľa ďalšieho.
Naučí vás, že viac než snívanie a predstavy o budúcnosti vám prinesú každodenné návyky a disciplína. Nečakajte na zlomový moment, ten nikdy nepríde. Asi to neznie tak dobre, ale určite vám to prinesie vám viac výsledkov.
Autorka načrela do viacerých tém, ktoré sú komplexnejšie rozobraté v iných (ďalších skvelých) knihách. Pri jej čítaní zablúdite v pár odsekoch do kníh ako Emocionálna inteligencia, Odvaha byť neobľúbení, či Netrápte sa pre maličkosti (preto ak sa vám páčila táto, a chceli by ste niektorú zo spomenutých tém preštudovať viac do hĺbky, myslím že by vás zaujali – malý tip :-) ).
Za môj malý vnútorný boj o sympatiách k tejto knihe a za nespočetne vyznačených odsekov si odo mňa zaslúži 5 hviezdičiek. :-)
Žiaľ jediná kniha, ktorú som ani nedočítala do konca. Kúpila som si ju na základe pozitívnych hodnotení, ale teda prelistovanie a pár strán mi stačilo.
48 zákonov moci, alebo 48 zákonov sebeckosti, nedôvery voči druhým a presvedčenia, že žijeme v zlom svete a mali by sme sa pred všetkými chrániť, zavádzať a myslieť iba na seba.
Mne teda rozhodne nesadla.
"Cením si, že ma vábi niečo nečakané a ja sa za tým vyberiem nepredvídateľným smerom. Vlastne také chvíle milujem."
10 príbehov z ordinácie psychoterapeuta Irvina Yaloma.
Každý z príbehov je pretkaný ľudskosťou, omylnosťou a vnútorným zmätkom, ktorý občas postihne každého z nás. Väčšina pacientov v knihe sa stretáva tvárou tvár so smrťou, alebo strachom z nej. Zaujímavý bol pre mňa aj vzťah všetkých osobností s Yalomom, ktorého prístup stojí na tom, že má byť pacientom hlavne poslucháčom a priateľom. Často teda upúšťa zo zaužívaných postupov a poučiek a poskytuje pacientom práve svoju ľudskosť, ktorú tak všetci potrebujú.
