Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som introvert, ktorý rád prežíva príbehy extrovertných ľudí.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V porovnaní s ostatnými knihami, ktoré som od Kariku čítala, je táto najslabšia. Veľmi málo akcie, žiadny zvrat v deji. Správanie (nerozhodnosť) 3 postáv je nasilu menené. A ten záver bol paradoxne veľmi nudný. Už som to dočítala len zo zotrvačnosti.
O tom, že Karika dokáže bravúrne narábať so slovami, naozaj niet pochýb. Komu sa páči To od Stephena Kinga, tak sa mu isto bude páčiť aj Strach. Paradoxne ho 2x vo svojej knihe spomína. Záver mi však prišiel trochu rýchly. Privítala by som obšírnejšie ukončenie knihy.
Výborne napísané. Každý, kto čítal Na smrť 01 si určite bude chcieť prečítať aj jej pokračovanie a nebude ľutovať. Keďže v tejto knihe už sme boli ušetrení uvedeniu do deja, môžme si plne užiť krutosti tejto príšernej doby. Za mňa zatiaľ najlepšie napísaná kniha z tohto obdobia. Veľmi podrobne, mrazivo a verne.
Veľmi dobre napísaná kniha. Urobila na mňa dokonca väčší dojem ako Trhlina, ktorú som čítala ako prvú. Páči sa mi Karikov štýl, napriek tomu, že slovenských autorov práve neobľubujem. Avšak podľa môjho názoru, keď človek nie je v tejto problematike úplne zbehnutý, môže mu to množstvo mien a pozícií robiť trošku problém zorientovať sa. Hneď sa idem vrhnúť na Na smrť 02.
Paradoxne, napriek ostatným recenziám, ktoré som si čítala, nepovažujem túto knihu za najhoršiu. Keďže je určená pre násťročných, tak som ju tak aj brala a prišla mi tým pádom lepšia ako Dorianova kliatba alebo Draculova žena. Tu sa mi autorkin štýl trápnych dialógov aj hodil, avšak niektoré pasáže boli dosť nasilu vsunuté až pôsobili primitívne.
Zimný palác je mojou 5 prečítanou knihou od tejto autorky a zaraďujem ju medzie tie lepšie. Veľmi sa mi páči príbeh Romanovovcov v tejto knihe a celý príbeh mi občas prišiel ako skutočný. Veľmi mi však vadili jednotlivé dialógy. Takto predsa nikto v súčasnosti ani v minulosti nekomunikoval.
Prvých cca 200 strán ma veľmi nebavilo. Postupne sa to začalo zlepšovať a na konci som cítila aj nejaké malé emócie. Samotný príbeh bol dobrý, ale nesadol mi štýl, akým bola kniha napísaná. Zákon krvi sa mi páčil viac.
Rozprávanie v prvej osobe vo mne vzbudzovalo skôr slohovú prácu. Hlavne v úvode celej knižky, než sa dej preklenul do iného obdobia. Začleniť históriu do deja je síce dobrý nápad, ale za mňa táto snaha vôbec nepodarila. Celé mi to pripomínalo len opis nejakého deja, do ktorého som sa nedokázala ponoriť.
Po knižke Zákon krvi je toto maximálne sklamanie. Dej položený na strašne plytkých základoch. V celej knihe nebola jedna plnohodnotná myšlienka. Skôr by som povedala, že to bola nejaká poviedka.
Dej knihy síce bol vymyslený, ale miestami som rozmýšľala, že sa to "skoro" všetko mohlo naozaj stať. Záver bol horko-sladký, ale mne sa páčil. Miestami mi prišiel štýl spisovateľky ešte máličko nedozretý, ale verím, že s ďalšími jej dielami sa to bude zlepšovať. Autorka má podľa mňa potenciál. Veľmi oceňujem spisovateľov, ktorí si predtým, než niečo napíšu aj niečo naštudujú a dokážu svoje poznatky krásne do deja zakomponovať.
