Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem čítanie kníh, ktorých dej ma unáša do knižného sveta. Nájdete ma aj ako knihomolky_spod_tatier na ig.
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Rozprávky Pavla Dobšinského nás sprevádzajú už roky. A nielen sprevádzajú, stále sa tešia svojej veľkej obľube. Na knižnom trhu je vydaných už niekoľko zbierok s Dobšinského rozprávkami. Túto upravila a prerozprávala zo zbierky Prostonárodné slovenské povesti I. (Tatran, 1973) Elena Slobodová a vybrala do nej 25 rozprávok, medzi ktorými čitatelia nájdu aj rozprávky Zakliata hora, Zlatá podkova, zlaté pero a zlatý vlas, Lomidrevo alebo Valibuk, Zlatovláska, Mahuliena Zlatá panna alebo Slncová panička, Jelenček či Zlatá priadka.
Dobšinského svet rozprávok odkrýva svet plný tajomna, fantázie a boja dobra nad zlom. Je síce pravda, že u Dobšinského dobro vždy nakoniec zvíťazí, no tento boj neraz sprevádza aj krutosť a brutalita. Jeho postavy sú neopakovateľné a nadčasové aj po rokoch. Statoční šuhaji, bájne devy, ježibaby, strigôni, princovia, králi a draky. A uprostred toho reálny a nadpozemský svet deliaci sa a zároveň sa prelínajúci, ale i svet rozdelený na ten bohatý a chudobný. Hlavné čaro u Dobšinského je však v zázrakoch: zlatom pere, striebornom tátošovi, zlatej hviezde na čele dievčaťa, medenom jabĺčku, z ktorého vyrastie zámok, troch pávach, ktoré sa zmenia na tri dievčiny...
Pri čítaní Dobšinského rozprávok sa čitatelia prenesú do fantazijného sveta, ktorý nás mnoho učí aj o odvekej túžbe ľudí po lepšom a spravodlivejšom svete a živote v ňom. Svete, v ktorom vyhráva múdrosť a dobrota srdca, a na konci ktorého (nielen) v rozprávke zazvoní iba šťastný zvonec.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Takmer všetci sa ponáhľali na nový kolotoč alebo bábkové divadlo.
Oblaky jednoducho neboli v móde.
To však Alžbetku nezaujímalo.
S každým závanom vetra sa oblaky pohojdávali hore-dole.
Niektoré boli nadýchané a guľaté. Iné zas riedke a takmer neviditeľné. Na výber boli papagáj, králik, ryba či slon.
Alžbetka však túžila po úplne obyčajnom oblaku. "
Takéto detské knihy ja môžem :)
Jednoduchý príbeh, ktorý má pritom krásnu hĺbku a je plný fantázie, ktorá je detskej dušičke tak blízka.
Alžbetka je obyčajné dievčatko, ktoré túži mať neobyčajného domáceho miláčika - obláčik.
Ten nemusí byť pritom veľký, ani krásny, stačí, aby bol "ten pravý".
Jedného dňa sa jej to predsa len splní a na promenáde si od predajcu oblakov kúpi svojho Mila.
Alžbetka sa o Mila stará presne podľa návodu, zalieva ho vodou a v peknom počasí ho berie na prechádzky.
No Milo rastie a rastie...
Čo bude ďalej?
Príbeh v knihe je plný nehy a jemnosti, máte z neho pocit, že nikde sa netreba ponáhľať a všetko plynie v tom správnom načasovaní.
Avšak... aj v tom jemnom sú občas ukryté vážne veci - vyrovnanie sa so stratou, hnevom, prijatie zmeny... to všetko nám autori odkrývajú veľmi láskavou, pre deti ľahko prijateľnou formou.
A aby krátkemu textu v knihe nebolo smutno, zdobia ho nádherné ilustrácie. Tie majú istú magickosť, posolstvo -
kontrastné sivé a žlté odtiene farieb im vtláčajú originálnosť a veľa odkazov.
Kniha je pre deti od 4 rokov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Vo vzduchu okolo nás bolo počuť tichý šum smútku. Počula som ho neustále tak, ako vtáky na oblohe. Zdalo sa, akoby všetko, čo sa v mojom živote malo udiať, záviselo od zmierenia sa s týmto šumením."
Afroameričanka, herečka z veľkomesta Tembi a Sicílčan, šéfkuchár Saro.
Priznávam, čakala som oddychovú love story okorenenú slnkom a romantikou.
No hneď po prečítaní prvých strán ma kniha vyviedla z môjho predpokladu. A teda naozaj veľmi príjemne.
Kniha o láske, ktorej nebolo dopriate rodinou, no napriek tomu pretrvá. O láske, ktorá (ne)končí smrťou.
O Sicílii... neskrotných dušiach, bohatom humore, temperamentných, no múdrych dušiach, veľkoleposti a prísne zaužívaných pravidlách a dychberúcej kráse krajiny.
Kniha, ktorá rozozvučí vaše chuťové bunky vďaka príprave jedla, ktoré je oslavou života.
Toto všetko si ma hojdalo na jednotlivých stranách a ja som mala pri tom pocit hlbokého pokoja a zároveň hlbokej bolesti, ktorú nemám odžitú, ale v knihe dokonale precítenú.
V knihe určite nečakajte bohatú dejovú líniu, ani napätie a drámy. Tembi nám prináša svoje pocity vdovy, skúsenosti nemožnosti stierania rozdielov a tradícií, no hlavne myšlienky o živote, kráse v jednoduchých veciach a všetko to skvele dopĺňa vôňou a chuťou Sicílie, ktorú som si, úprimne, zamilovala ??.
Od nuly určite zaraďujem medzi knihy, ktoré vo mne zanechali hlboké stopy a som za nich vďačná.
Veľmi oceňujem vydavateľstvo a ich vizuálnu aj obsahovú stránku vydania knihy, obálka je krásna, príjemná na dotyk, kniha sa skvele drží v ruke, text je doplnený nádhernými ilustráciami a v neposlednom rade sa mi veľmi páčil aj preklad.
?4,5/5
"Vo februári sa teplo zababuším
a postavím sa chladu zoči-voči.
Prechádzam sa nehybným lesom.
Hmla je môj tichý spoločník."
Takto vyzerá február u myšiaka.
Možno v mnohom podobne ako u nás. Aj málo slov postačí na to, aby vyjadrili kúsok radosti i akejsi nostalgie tohto mesiaca.
A ako vyzerá myšiakov rok?
Do jeho tajomstiev nás pozýva táto roztomilá kniha s NAOZAJ nádhernými ilustráciami, ktoré zahrejú pri duši iste i dospelého.
Textík je stručný, jednoduchý, no viac slov akoby nebolo treba. Sú poetické, zahrejú ako teplá deka a všetko ostatné doznieva vo výtvarnej stránke knihy.
Tú dopĺňajú aj milé prekvapenia vo forme otváravých okienok a špeciálnych výrezov, ktoré potešia všetkých malých zvedavcov.
Mesiac za mesiacom plynie, mení sa príroda i pocity.
Mäkká snehová perina, strapatá jar, čerešňa obsypaná kvetmi, pikniky, melódia letného vánku...
Čas plynie, rok plynie...
A pomaly s ním aj myšiak na ceste s jeho priateľmi.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Klasika, ktorá neomrzí
Dielo Rozum a cit patrí ku klasike, ktorá sa už roky teší obľúbenosti a je akousi „stávkou na istotu“. Iste každý čitateľ uzná, že je majsterkou slova, skvelou rozprávakou a jej pisateľský štýl je famózny. Vie vynikajúco vybudovať zápletku, dokonale odkryť vnútroný svet celej galérie postáv. Jej jemný humor, irónia a skvelé dialógy sú zárukov príjemného čítania. V mnohých čitateľoch pri čítaní roznecuje pocit úprimného citu, romantiky a sveta galantnosti. Čitateia sa radi nechajú vtiahnuť do príbehu o silnom sesterskom pute, hľadaní šťastia a pravej lásky na ceste, ktorá je na mnohých miestach aj tŕnistá.
Čo však môže niektorým čitateľom sedieť menej, a v istom zmysle ich brzdiť pri čítaní je jednoduchá dejová línia. Ano, príbeh nie je postavený na bohatom deji, vyvažuje ho však odkrytý vnútorný svet postáv a všetko to "pod povrchom", čo nie je slovami vypovedané.
V neposlednom rade treba priznať, že knihu iste okoreňujú aj intrigy, potláčané vášne, ľúbostné listy, nečakané svadby a odhalenia, ktoré čitateľa nechávajú až do konca knihy v napätí, či slečny Dashwoodové nájdu svojich manželov.
Zaujímavý čitateľský podtón knihe dodáva aj to, že Jane Austen bola vo svojom románe v mnohom pokroková. Viaceré témy o prežitkoch doby otvára bez servítky, s kritikou, iróniou, no i humorom. A to aj napriek tomu, že sama patrila do vyššej spoločnosti.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Autorka knihy, A. Bykovová, je žena, ktorá sa s výchovou detí stretáva nielen ako matka, ale výchova je hlavná téma aj v jej profesii. Jej koncept "lenivej mamy" vyvolal búrku polemík a diskusií.
"Lenivá mama" v skutočnosti nie je pohodlná, ale je taká, že si všíma, čo jej dieťa dokáže a pomáha mu to usilovne rozvíjať na ceste k samostatnosti.
Domnievam sa, že táto literatúra by mohla sedieť skôr prvo-mamičkám. Pre mňa tieto rady až také prevratné neboli, lebo s manželom máme taký štýl výchovy, že deti vo veľkej miere k samostatnosti vedieme, a nepríde nám to až také výnimočné. Ale áno, aj na vedenie k samostatnosti musia byť dodržané isté podmienky, a tieto kniha celkom pekne vysvetľuje.
V každom prípade si však myslím, že v dnešnej dobe je veľmi potrebné túto tému otvárať, lebo ako učiteľka si všímam, koľko vecí robia dnešní rodičia za svoje deti (a to učím 10-15ročných žiakov - občas by ste naozaj žasli).
Niektoré kapitolky v knihe mi však prišli trošku prestrelené a, bohužiaľ, neuveriteľné. Nesúhlasím napríklad s tým, že dieťa by si malo samo rozhodnúť, kedy má ísť spať a uspať sa samo. U nás, ako asi aj u väčšiny mojich kamošiek, by to takto nefungovalo. A u o čosi starších detí si voľbu času na spánok už vôbec neviem predstaviť.
Čo mi však kniha pomohla poodkryť je cesta, ako nechať dieťa viac sa prejaviť a ako si všímať jeho potreby a citlivo s nimi pracovať ďalej.
Pri počúvaní audioknihy som si spočiatku trochu musela zvyknúť na o čosi iný štýl písania. Úprimne, až tak mi nesedela ironická "nadsázka", ktorá bola na mňa občas silná a tiež musím pripustiť, že preklad mi tiež neprišiel najšťastnejší.
Ak však hľadáte nenáročnú, oddychovú knihu na výchovu svojich detí, pusťte sa aj do tejto. Kapitolky sú krátke a svieže, plné praktických skúseností a rád.
Kniha o "lenivej mame" prinúti zamyslieť sa a aj rozosmeje. Iste si v nej každá mama nájde aj niečo svoje.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Trávenie času v zime kedysi a dnes je v mnohom odlišné. Na spoznávanie týchto rozdielov nás pozýva aj detská kniha Ivony Ďuričovej Vianočná vločka, v ktorej sa detskí čitatelia môžu s hlavnou hrdinkou Barborkou pomyselne vypraviť do minulosti a spoznať čarovné zimné ročné obdobie.
Milá, no hlavne poučná kniha Vianočná vločka približuje malým čitateľom slávenie Vianoc pred desiatkami rokov. Barborka zisťuje, že stromček nemali ľudia postavený na zemi, ako to máme dnes, ale že stromček visel zo stropu. Aj ozdoby na ňom boli odlišné od tých dnešných. A kde je kapustnica, kapor, šalát, mandarínky a ananás? Barborka sa dozvedá, že aj to by hľadala na štedrovečernom stole márne. A nenudili sa deti celé dni, keď nemali elektrinu a televízory? Odpovede na všetky zaujímavé otázky nájde Barborka na krásnej výprave s vločkou do minulosti. Dozvie sa aj, ako prebiehalo vianočné koledovanie, či ako vznikla najznámenjšia vianočná koleda Tichá noc. A čo bude potom, keď sa táto výprava do minulosti skončí? A čo bude s malou vianočnou vločkou, ktorá prišla potešiť Barborku?
Kniha Vianočná vločka je určená pre čitateľov od 4 rokov. Tento zimný príbeh prináša deťom nielen milý príbeh o dievčatku Barborke, ale aj veľmi poučnú výpravu do vianočných tradícií, vďaka čomu Barborka pocíti inú, oveľa hlbšiu hodnotu, ukrývajúcu sa v minulosti. To iste pomôže čitateľom načerpať tú pravú pokojnú a čarovnú atmosféru Vianoc.
Opis slávenia sviatkov a hrejivú atmosféru vyžarujúcu z príbehu nám v knihe umocňujú pôsobivé ilustrácie Zuzany Hlavatej, ktoré čitateľa vtiahnu do minulosti a pomôžu mu správne „nasať“ ich pravé posolstvo.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha je o živote, v ktorom dcéra plní sny svojej matke, a pritom jej uniká jej vlastný život a ostanú v ňom jazvy, ktoré sa nikdy nezahoja.
Sláva príde, no pozlátko prinesie so sebou anorexiu, bulímiu, závislosť, nezdravé vzťahy...
Mama „pripravuje“ Jennet na filmový priemysel naozaj neuvážene a „zubami nechtami“ ju núti do vyhrotených činov: estetických zásahov, obmedzovania príjmu potravy, narušenie intimity, súkromia, regulovania všetkého jej voľného času. A pritom je Jennette iba dieťa. Síce rozumela, že všetko asi nie je v poriadku, no celý čas mame slepo verila. Pre čitateľov bude toto Jennetino odhaľovanie vnútra, ktoré je poznačené smútkom, sebaľútosťou, úzkosťou a hanbou riadne silným dúškom na zamyslenie sa.
Téma knihy je ťažká, priam desivá, ťaživá atmosféra pretrváva od prvej do poslednej strany. Čítanie je však nenáročné, jednoduché, rýchle, čo umocňujú aj krátke kapitolky. Pútavý štýl písania zaručí, že kniha sa číta takmer sama.
Čtivosť knihy umocňuje aj to, že všetky kapitoly sú napísané v prítomnom čase a čitateľ tak má pocit, že je v danom okamihu s Jennette ponorený aj on. Čo však najviac bude pri čítaní ľutovať je to, že ju z tej strany knihy i života neviete vytiahnuť von.
Niektorým čitateľom možno bude na knihe trochu chýbať to, že v nej chýba hlbší ponor do Jennettiných myšlienok, veľa vecí totiž komentuje len vecne, napriek tomu sa autorke zaručene podarí v čitateľoch vyvolať hlboký dojem, ktorý bude rezonovať ešte dlho.
Kniha Som rada, že mama zomrela prinúti zamyslieť sa nad skutočnosťou, ako často sa venuje málo času duševným chorobám a ako často, my ľudia, zatvárame oči tam, kde je očividné, že niečo nie je v poriadku.
Kniha je inšpiratívna a trpká, no otvorená Jennettina spoveď, iste pomôže mnohým ľuďom.
Kniha rozhodne stojí za prečítanie!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V obývačke u babky a dedka to vonia ako v lese. V rohu medzi sekretárom a pohovkou sa usadila zelená jedlička. Mama zavesí na stromček svetelnú reťaz a Eliška sa pozrie na gule, ktoré babka a dedko zbierajú už celé veky.
"Toto je moja najobľúbenejšia vianočná chvíľa," hovorí.
Myslím si, že každé dieťa miluje čaro zimy a Vianoc a Eliškin príbeh krásne vystihuje práve túto atmosféru detskej radosti.????
Spolu s Eliškou v knihe spoznáme všetky zaujímavé okamihy, ktoré k zime patria. Sú nimi prvý sneh, výroba domáceho klziska, radovánky v snehu, korčuľovanie, stavanie snehuliaka, slávenie Vianoc, či vychutnávanie si teplého čaju po prechádzke mrazivou krajinou.
Nie všetko však ide v Eliškinom živote hladko. Ocko jej sľúbi, že príde z práce skôr, a aj tak sa zdrží, trápi ju to, že mamka má chrípku, v škôlke sa bojí, že do popoludnia sa roztopí sneh... všetko to však pomôžu prekonať obyčajné, no zároveň kúzelné momenty zimy.
Text príbehu mi milo okrášlili originálne prirovnania, drobučké poetické vsuvky a opisy vystihujúce čaro okamihu.
Ilustrácie som si, rovnako ako naše deti, hneď zamilovala. Vyžaruje z nich neha snehových vločiek, čistota detských srdiečok a radostný pokoj magického zimného ročného obdobia.
Pol boda strhávam knihe za záverečné kapitoly o jari. Mne osobne tam nechýbali a zdali sa mi nadbytočné. Pokojne by som sa uspokojila len s tými o zime, ktorých mohlo byť viac.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Prvé stránky knihy si k sebe pripútajú iste každého čitateľa. Atwood nám na nich veľmi pútavo predstavuje Joan, ktorá si dokonale naplánovala svoju smrť a odišla ďaleko, aby sa stala anonymnou. Absurdné je, že sa vrátila na miesto, kde už predtým bola, a každý ju tam pozná. Prečo potrebovala vytvoriť ilúziu, že zomrela, a ako to dopadne, keď ju náhodou niekto spozná? Tieto otázky budú čitateľovi víriť hlavou a na odpovede ho Atwoodová nechá dlho čakať.
Román Pani Veštba sa číta veľmi dobre, Atwoodovej majstrovský štýl si čitateľov získa od prvej strany. Je síce náročnejší, no čitateľa ku knihe pripúta.
Kniha sa určite nedá prečítať zo dňa na deň. Potrebuje rozostup, čas, priestor, precítenie. Ukrýva v sebe náročnú spleť oklností havnej protagonistky a možno nesadne každému. Niektoré pasáže si vyžadujú viac trpezlivosti a rozmýšľania. Atwoodová v knihe so svojím typickým nadhľadom poukazuje na niektoré pálčivé problémy svojej doby. Kniha prinúti zamyslieť sa, či a do akej miery sme schopní utiecť od svojej minulosti a rán z detstva.
Napriek ťaživým témam však Atwood príbeh skvele okoreňuje humorom, iróniou a feministickými prvkami.
Autorka nevypovedá všetko, veľa necháva na samotnom čitateľovi, a to bude iste veľa čitateľom sympatické. Ten mysteriózny, tajomný, no zároveň reálny podtón.
Ak by sa mala kniha zhodnotiť ako celok, veľmi dobre sa číta, prináša nové obzory, autorka skvele zachytáva atmosféru, detaily psychiky postavy. No sú v nej aj časti, ktorými sa čitateľ musí prelúskať. Záver možno niektorýych čitateľov sklame, ale možnov nich musí len doznieť (alebo dozrieť?).
