Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem čítanie kníh, ktorých dej ma unáša do knižného sveta. Nájdete ma aj ako knihomolky_spod_tatier na ig.
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Dve ženy.
Petra.
Jednoduchá. Čudná. So stereotypným životom. Bez ambícií. V starom zrekonštruovanom dome po babičke na kopaniciach. Neustále sa hľadá a pýta sa samej seba, ako byť šťastná. Po 10 rokoch ju opúšťa partner a jej život sa znenazdajky (?) rúti do úplnej ničoty.
Anna.
Cieľavedomá. Krásna. Sebarozvíjajúca. Vkusne oblečená. Úspešná. Často cestuje, chodí na večierky. Má dokonalý vzťah. No viac by ju napĺňalo niečo iné. Niečo, čo ju zožiera až do špiku kostí.
Jedno stretnutie ich spojí. Budúce švagriné zrazu nevedia v sebe uhasiť neutíchajúcu závisť voči tej druhej (a to vnútorne i navonok). Ich závisť sa rozvíja ako klbko, ktoré zapĺňa ich myšlienky, v ktorých si vytvárajú predstavy o tej druhej. To im prináša ťažobu a utrpenie, s ktorými nevedia bojovať. Hoci každá závidí tej druhej to, čo vlastne sama nemá, neuvedomujú si, že v skutočnosti ich aj mnohé spája.
Z čoho však závisť pramení?
Nie je závisť len odrazom nášho zlyhania?
Nie je len odrazom našich pokrivených ilúzií o iných?
Nestačí si len niekedy vážiť viac to, čo máme?
Táto kniha by sa dala nazvať aj silnou "pocitovkou". Autorka sa nám doslova dostáva pod kožu, a robí to veľmi dobre. Príbeh je až iritujúco úprimný a pravdivý. Postavy čitateľa najprv vytáčajú svojou apatiou a nečinnosťou a potom ich má chuť vyobjímať a povzbudiť, že to bude dobré, a že aj sám čitateľ zažil veľa tých bôľov a vie, aké to je.
Ženy aj muži v príbehu sa topia vo svojich pocitoch, ktorých tok je nezastaviteľný, a zdá sa, že ich situácie ani nemajú riešenie. Autorka čitateľom ponúka hlboký ponor do ich myšlienkových pochodov, a to nielen ženských, ale čo mnohých zaujme, aj tých mužských (a tie sa zdajú byť autentické).
Pre čitateľa bude v knihe iste zvláštne sledovať dve ženy, ktorých konanie úplne kontrastuje s ich myslením. Taktiež je zvláštne si pri čítaní tejto knihy uvedomovať, ako mnohé múry staviame len vo svojej hlave, a kde nás to až dokáže doviesť.
Pisateľský štýl autorky čitateľov pohltí od prvej strany je originálny a zaujímavý, kniha sa len tak „zhltlne“ (až vám možno bude ľúto, že končí). Samotný text je ozvláštnený prirovnaniami a zamysleniami sa nad životom. Tie sú osviežujúce a "neošúchané", napriek svojej tematike nehraničia s klišeóvitosťou, čo sa často v iných knihách deje.
Krásna obálka sa nedá opomenúť, je originálna a dokonale knihu vystihuje.
Kniha predstavuje jedinečné spojenie talentovaného fotografa Mareka Mihalkoviča, ktorý sa pozerá na svet špeciálnym objektívom a výbornej spisovateľky, ktorá jeho fotografie „pretavuje“ do slov, poetických, ľúbezných, takých, ktoré pohladia na duši každého, kto sa do nej začíta. Týmto má kniha značnú pečať špecifickosti, ktorá má iste nezastupiteľné miesto na knižnom trhu.
„Vôňa sa nesie vzduchom ako muzika, a keď je nachvíľu v záhrade ticho, zaštopká ho trilkom iný vták. Mirabelka kvitne ako na nočnej košeli, a je v tom čosi veľmi intímne, až tajné, na jar je všetko ako vo sne, aj mravce, ako tiahnu kôrou stromov, a kvety sú ako spiace vozne, a zrazu tu na fotke vzácny hosť, sedí obyčajný drozd.“
Šikulovej kniha Záhradky je poetická na každej strane. Záhrada v nej nie je len priestor, je to niečo, čo má poetickú dušu, niečo, čo sa neustále mení, vyvíja, tak ako aj človek v nej. Čitateľ má pri čítaní knihy po celý čas pocit, že v záhrade to „žije“, že v nej prúdi život a vďaka pisateľskému štýlu sa opisy záhrady stávajú veľmi autentické, akoby sme pri čítaní knihy boli priamo na mieste. Vždy má pre nás ďalší a ďalší detail, prekvapenie ukryté aj v tom najmenšom kúte. Osloví nás červený hrnček na plote, ružové záhony, drozd či divé husi. Ale i oblaky, ktoré vytvorili dieru na nebi, či záclona, ktorá nám pripravila predstavenie. Šikulová si všíma svetlo a tiene, farby a zvuky, počet vecí i ich geometriu. Autorka je v knihe výbornou pozorovateľkou, opisuje detaily záhrady a prírody, ako ich vidíme aj my, a predsa si povieme: „Prečo ma to nenapadlo? Naozaj to tak vyzerá, naozaj to tak je...“ Zároveň si všíma veci, ktoré sú pre iných nepovšimnuté a neobjavené, lebo azda naše oko nevie tak zaostriť ako to Mihalkovičovo a nie je také poetické ako to Šikulovej, a to je určite pre čitateľa na knihe to krásne.
„Iné som chcela. Že to tu mám rada, aj keď je to na fotografii, že mám rada náš dvor, kde stojí čas, susedky, čo sa vážia pod figou, lebo tam vážia najmenej, nedeľné koláče, oslavy, keď susedia tancujú v malej kuchynke a tým našim neschudnutým susedkám skáču prsia až pod bradu, len taký šuchot, šum svistu, ako krídla keby mali, mám rada suseda, čo sadí maďarskú kukuricu, s cigou medzi zubami, až ho štípu oči, a po Vianociach sadí ananásy, do kvetináčov, ale naopak, dolu hlavou, a potom na tie naše, jeho aj moje ananásy ticho sneží, páči sa mi, že našu bránu zatvára Samo, aj chodník, ktorý urobili Janko s Andynom, paulovnia, aj zlatý dážď, ktorý nemá kto ostrihať, dulovec od Maríny, aj labdaróža od Katky, ktorá na obrázku ešte nekvitne, no keď si predstavím, že tie veci aj rastlinnosti majú svoje tiene, ktoré vidíme raz tu a raz tam, v celkom nečakaných súvislostiach (...), trochu ma to svrbí kdesi za srdcom a neumyjem si to ako riad. „
Treba podotknúť, že autorka pri opise neupriamuje svoju pozornosť len na prírodu a „rastlinnosti“, ako ich vo svojej knihe nazýva, ale i na človeka, ktorý je akousi dominantou a neodlúčiteľnou súčasťou všetkého, čo sa v záhrade deje. Tvorí v záhrade momenty, spomienky a atmosféru. Pre Šikulovú je plynutie záhrady a prírodného i ľudského života v nej jemné a plné vášne a temperamentu zároveň.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Mika Mesačná je čarodejnica, ktorej osobnosť žije mágiou, no pred svetom ju musí ukrývať. To jej v živote neraz spôsobuje osamelosť a izolovanosť. Cestu k ľuďom a prejavenie čarodejníctva ukazuje len cez svoj internetový profil, na ktorom sa tvári, že to iba predstiera, lebo nepočíta s tým, že ju niekto bude brať vážne. Ale... jedného dňa sa k nej dostane naliehavá prosba, aby sa stala opatrovateľkou 3 malých dievčat, čarodejníc. A práve v tomto momente si vás kniha pripúta hrejivým „cosy fantasy“ románom, ktorý vás privíta v čarovnom prostredí Nikdedomu, kde sa dej odohráva. Jeho svojrázni obyvatelia Mike hneď prirastú k srdcu. Hlavu jej však najviac zapletie Jamie, sympatický knihovník. Mike sa postupne v Nikdedome mení život a začína sa pohrávať s myšlienkou, že by predsa len mohla niekam konečne patriť... Prekoná však aj veľmi ťažkú prekážku, ktorá jej príde do cesty?
Oddychové, nenáročné čítanie plné príjemného humoru, zručne napísaná kniha, ktorá vás privedie do sveta mágie a čarov. Atmosféra kniha navodzuje pocit, že nič nie je nemožné, lebo sila priateľstva prekoná všetko. Jediné mínus pre mňa bolo že možno by som uvítala menej strán, ale čítanie bolo veľmi príjemné. Naozaj vydarená YA.
Je pravda, že princípy Montessori sú dnes prístupné pre každého. Odbornej literatúry je však v obchodoch veľa a nie každý knižný titul je zameraný na predstavenie tejto alternatívnej pedagogiky aj pre úplných laikov. Vydavateľstvo Ikar prinieslo na knižný trh modernú príručku s názvom Montessori pre každého, ktorá zahŕňa jej základy a vysvetľuje, ako ich ľahko a rýchlo zaviesť doma.
Už na obálke knihy pozýva príručka Montessori pre každého svojich čitateľov zažiť vo svojom domove výnimočné chvíle s princípmi Montessori. Vďaka overeným postupom a metódam pre deti každého veku sľubuje vytvorenie jednoduchého podnetného prostredia na rodinné hodnoty a pozitívnu komunikáciu, kde sa každý člen rodiny dočká povzbudenia a podpory.
Kniha nám v jednotlivých veľmi prehľadných kapitolách stručne predstavuje filozofiu a kľúčové princípy Montessori. Detailnejšie sa však zameriava na rodinný život s Montessori ako vytvoriť stimulujúce domáce prostredie, program dňa, trávenie času spolu a prežívanie rodinných sviatkov a tradícií. Okrem teoretickej roviny sú v knihe zahrnuté aj každodenné stratégie pri riešení hádok, a rodinných stretnutiach, dohody s dieťaťom alebo presmerovanie zlého správania.
Podnetná kniha pre rodičov
Kniha je graficky veľmi zaujímavo koncipovaná, má moderný dizajn, každý čitateľ iste ocení jej jednoduchosť a prehľadnosť. Ponúka veľa zaujímavých odborných informácií, ktoré sú podané aj pre laika prístupnou a zrozumiteľnou formou. Naopak, pre čitateľa, ktorý už má Montessori pedagogiku hlbšie naštudovanú, prinesie „len“ komplexný súhrn jednotlivých základných poznatkov, keďže jednotlivé kapitoly sa témam venujú stručnejšie. Autori pri písaní knihy čerpali z ich osobných skúseností z detstva, z rodinného života, z ich prednášok o Montessori vzdelávaní, ale aj z koučingu mnohých rodičov. Knihou ukazujú, že Montessori pedagogika je prístupná pre každého, do každej domácnosti, v ktorej sa za kľúčové považujú vzájomný rešpekt a spolupráca. Nepochybne, tento knižný titul zastupuje kvalitnejšiu literatúru z oblasti pedagogiky a prístupu k výchove a iste si nájde veľa spokojných čitateľov.
Album našej rodiny je „klenotnicou spomienok a zážitkov“. Vizuálne zaujme už hneď na prvý pohľad, je prepracovaný, pútavý, a najmä prehľadný. Je vytvorený ako zápisník a zakladač v jednom. Obsahuje 8 kapitol na zaznamenanie dôležitých rodinných míľnikov (Toto sme my, Príbeh našej rodiny, Vítania a rozlúčky, Keď sa dvaja stanú jedným, Úspechy a ciele, Verní priatelia, Dovolenky a prázdniny, Naše životy). Album obsahuje papierové zakladače na založenie rôznych materiálov, priestory na obľúbené rodinné fotografie i voľné miesta na zapísanie dôležitých míľnikov. Zaujímavými a originálnymi doplnkami k albumu je rozkladací rodostrom s lepiacimi menovkami, karty na zapísanie rodinných receptov, nálepky na ľubovoľné ozdobenie albumu.
Po tejto knihe som siahla najmä kvôli krásnej obálke a ešte krajšej oriezke
Čítanie sa mi na začiatku zdalo také, ako keď niečo varíte a je to síce fajn, ale niečo tomu chýba - nejaké korenie, ktoré dá tomu tú pravú lahodnú chuť.
No postupne si ma príbeh sestier o hľadaní ich nových začiatkov k sebe pripútal a bolo to pre mňa celkom príjemné čítanie.
Čarovná záhrada je oddychovka, tak akurát romantická, nič presladené, kniha, s ktorou budete mať príjemný čas a vyvolá vo vás mnoho myšlienok.
Kniha má okrem samotnej dejovej línie veľa originálnych atribútov, ale ja osobne by som uvítala, keby ich autorka v príbehu rozvinula viac.
Utiahnutá Claire pracuje v gastronómii a špecializuje sa na jedlé kvety. Má vycibrené schopnosti, vďaka ktorým vie kvetmi vyvolať u ľudí presné emócie a pocity. Jej práca je veľmi žiadaná. Sydney sa vracia späť k sestre, a o rokoch "preč", kedy chcela opustiť svoj pôvodný život, sa dozvedáme postupne. Ich sesternica Evanelle má schopnosť predvídavosti, dáva ľuďom zvláštne veci, ktoré budú raz potrebovať a zmenia im osud.
Na knihe sa mi páčila situovanosť do malého mestečka, jeho atmosféry, obyvateľov, zvyklostí. Žije v ňom aj rodina Waverleyovcov, ktorá je medzi miestnymi považovaná za veľmi zvláštnu. Zdá sa, že sú obdarení zvláštnymi schopnosťami, a navyše v ich záhrade rastie okrem zázračných rastlín aj jabloň, ktorá rodí prorocké ovocie.
Príbeh si vás získa jemnou atmosférou, prvkami magického realizmu aj bohatými lyrickými opismi. V knihe nenájdete žiaden väčší konflikt, ani gradáciu, postavy sú zamerané na svoj vnútorný boj so svojou minulosťou a strachom urobiť krok do budúcnosti.
Napriek tomu, že kniha je v mnohom predvídateľná, som rada, že autorka odkryla aj náročné témy, akými sú strata blízkeho, domáce násilie či neprijatie spoločnosťou.
Taktiež predvídateľnosť bola ozvláštnená o jemné oscilovanie medzi realitou - snom a minulosťou - prítomnosťou - budúcnosťou. Čo je koniec koniec koncov, aj oscilovanie v našich životoch .
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Ako všetky múry, aj tento mal dve strany.
Čo bolo dnu a čo vonku záviselo od toho,
na ktorej strane ste stáli."
Jedného dňa medzi východným a západným Berlínom vyrástol múr, ktorý oddelil rodiny, priateľov a všetky spôsoby komunikácie s nimi.
Počas tohto krutého režimu bolo mnoho pokusov dostať sa na "druhú stranu".
Jedným z úspešných bola akcia Tunel 29 - v podzemí domu č. 7 na Schonholzer Strasse sa končil „135 metrov dlhý tunel, vykopaný zo západného Berlína, cez ktorý sa 15. septembra 1962 29-tim ľuďom podarilo utiecť na Západ. Vykopali ho statoční muži, ktorí sa rozhodli pre tento nebezpečný spôsob, aby mohli zovrieť v náručiach svoje manželky, deti a milovaných."
Tunel 29 je dokumentárny román od uznávanej autorky podcastov BBC Radio 4 Heleny Merriman. Je literatúrou faktu, ktorá sa však pri čítaní pre mnohých čitateľov stala beletriou. Okrem veľkého obohatenia nových vedomostí kniha čitateľov iste upúta aj jej atmosférou veľkého strachu a ešte väčšieho odhodlania.
Kniha Tunel 29 svojimi informáciami čitateľovi iste zmení pohľad na to, čo si myslia, že o mnohých veciach vedia - značne odkrýva nové a nové informácie o konci 2.svetovej vojny, o Berlínskom múre, o špiónoch, režime vo východnom Nemecku, ale i o zrode televízneho spravodajstva.
Na knihe je obdivuhodné, že z nej cítiť, že autorka vykonala naozaj detailný výskum, vychádzala z overených výpovedí, presných prepisov rozhovorov a overiteľných faktov z mnohorakých zdrojov. A hlavne z osobných rozhovorov s tými, čo prežili.
Kniha iste zaujme všetkých, ktorí roky, kedy Berlínsky múr stál, zažili, ale aj mladšie generácie, aby pochopili, čo Berlínsky múr znamenal a čo spôsobil. Kniha by mala iste byť výstrahou toho, aby sa takéto veci už nediali (aj keď realita je taká, že dnes stojí podobných múrov na svete toľko, ako nikdy predtým).
Zora a Tamara.
Prvá je mama 3-ročného syna, ktorý sa vyvíja pomalšie ako deti v jeho veku, a hoci si to nechce pripustiť, jej nepokoje ju v mysli postupne dobiehajú.
Druhá je 40-tnička, dcéra matky, ktorá ju vychovávala celý život v neporiadku (v dome, aj vo výchove), ktorú okráda o cennosti z jej bytu.
Jedna je oddaná matka do špiku kostí, druhá je, zdá sa, nevďačnou dcérou.
Jeden príbeh sa prelína s druhým...
(Domnievam sa)... že rozumiem ich spojitosti, ale akosi mi spolu až tak nesúladili. Hlavne ten Tamarin mi prišiel v knihe trochu nadbytočný, nedotiahnutý oproti tomu Zorinmu.
Svetlana Žuchová vyštudovala psychológiu a potvrdilo sa mi, že túto oblasť precízne vsúva aj do svojej tvorby (za čo jej tlieskam). S empatiou a jemnocitom nám dovolí nazrieť až do útrob psychiky svojich protagonistiek.
Do pocitov ženy a matky, pri ktorých sa cítime nepochopené, a ktoré sa neraz derú von, a my ich nevieme vypovedať, alebo, ak ich už aj povieme, ostanú "visieť" - okolím nerozvinuté, umlčané.
V knihe ma taktiež udivoval Žuchovej drobnohľad nad každou situáciou, skvelý pozorovateľský talent a vykreslenie detailov. Autorka má touto knihou rozhodne čo povedať. Jednotlivé strany sú síce do značnej miery psychologickou "pocitovkou", no som si istá, že ak by som si knihu prečítala znova, našla by som v nej opäť niečo nové z Tamary, Zory i zo seba.
Za čo by som knihe stiahla bod, bol záver, nečakaná ponuka, ktorú Zora dostáva od ženy, s ktorou sa jej rôzne prepletajú nečakane cesty. Do kontextu knihy mi to zapadalo, ale akosi ma to oddelilo (čitateľským dojmom) od samotného príbehu a asi by som uvítala iné poňatie inak skvelého nápadu.
Po prečítaní knihy, Žuchovú určite radím ku kvalitnejším slovenským autorom a jej nominácie na Anasoft litera sú iste dôkazom toho, že to tak naozaj aj je
„1. júna máme sviatok my deti! Dospelí nám pripravujú rozličné prekvapenia, aby sme videli, aké sme pre nich vzácne a dôležité.“
„22. apríla má sviatok naša planéta. Učíme sa, ako by sme sa o ňu mali starať a ako chrániť prírodu.“
Miško a Brumko už deti zoznámili so škôlkou, naučili ich, ako sa správať, pomohli im spoznať rôzne pocity a objavili s nimi povolania. V najnovšej knihe deťom knižní kamaráti predstavujú plynutie jednotlivých mesiacov počas roka, v ktorých si pripomíname rôzne udalosti a slávime sviatky.
Miško a Brumko sa zúčastnia na štátnych sviatkoch, akými sú Deň vzniku Slovenskej republiky. Chýbať, samozrejme, nesmú najznámejšie náboženské sviatky Vianoce a Veľká noc, ale i advent, pamiatka zosnulých či sviatok svätého Ondreja. Rok nám spestria aj sviatky, ktoré slávime doma narodeniny a meniny. Knihu malým čitateľom spríjemnia aj menej známe sviatky, akými sú svetové dni svetový deň bez áut, medzinárodný deň hudby, medzinárodný deň stromov, medzinárodný deň detskej knihy, deň pôvodných odrôd jabĺk a iné. Miško s Brumkom si spomínajú aj na tematické mesiace mesiac úcty k starším, mesiac knihy. Jednotlivé sviatky dopĺňajú aj dni, akými sú začiatok školského roka, prvý jarný, letný, jesenný i zimný deň.
Aby si deti slávenie jednotlivých sviatkov vedeli lepšie predstaviť, do oslavy ich vnesie pútavá ilustrácia na každej strane. Edukačné okienko tvorí aj fragment kolieska z hodín, ktorá sa nachádza v dolnom rohu každej strany, kde je zaznačené ročné obdobie a názov mesiaca, na ktorý zobrazovaná udalosť pripadá.
Kniha, podobne, ako celá doterajšia séria, vychádza v tvrdenej leporelovej forme vo väčšom formáte vhodnejšom aj do tých najmenších rúk. Na každej strane je výrazná ilustrácia, pod ktorou sa nachádza krátky a výstižný text k danému sviatku. Rodičia v knihe iste ocenia aj úvodnú stať o abstraktnom pojme čas, ktorý je pre deti často ťažko pochopiteľný. Doplnkom sú aj rady pre rodičov, ktoré oslovia svojou praktickosťou.
Na konci knihy malých zvedavcov poteší prehľadný graf všetkých štyroch ročných období, do ktorého medvedík Brumko začlenil obrázkové symboly jednotlivých sviatkov z knihy, a dokonca si pripravil aj pár úloh. Kniha je určená pre deti od 3 rokov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Vyše 730 dní.
Dní, kedy je zavretá v tom istom byte.
Zatiahnuté žalúzie, žiadne kontakty, vymazané všetky známky toho, že vôbec existuje.
Vie o nej len jediný človek.
Ten, ktorý ju chcel vytiahnuť z jej minulosti.
A jedného temného momentu...
No čo ak sa v jednu noc objaví nečakane v byte cudzí muž a ich svety sa ešte viac rútia úplne inde, kam by mali?
Kniha čitateľov víta (ako sme u Saskovej zvyknutí) hrdinkou bez mena so silným osudom. Sasková nás sprevádza sondou do jej psychiky, a robí to, ako vždy, autenticky a bravúrne. Núti nás pri čítaní všetko s ňou prežívať a precítiť - všetku bolesť, strach, prázdno, neschopnosť zmeniť čokoľvek. Príbeh neznámej ukazuje čitateľom všetky zákutia ľudskej psychiky, ktorá je na hrane jej malé víťazstvá a hlavne množstvo hlbokých pádov.
Román Neviditeľná prináša množstvo náročných tém, ktoré sú v ľudskom živote veľmi ťažké, no v knižnom svete „neopozerané“. Autorka opäť volí témy, o ktorých sa nehovorí. Protagonistka s viacerými psychickými problémami a ochoreniami nám odkrýva svet psychicky chorého človeka - a to bez servítky a bez príkras.
Kniha síce naráža na vážne psychické problémy, no v hrdinke bez mena sa nájdu aj hrôzy a démoni každého z nás.
Autorka v knihe svojim čitateľom opäť dokázala, že má skvelý štýl písania. Vytvorí atmosféru, ktorá pohltí a nepustí. A vďaka originálnemu námetu a nepredvídateľným zvratom nás jednotlivé kapitoly nechajú vo svojich tajomstvách až do poslednej strany (a ani tá neprezradí úplne všetko). Knihe dáva pečať originality aj to, že je akoby s prímesou ďalších žánrov: detektívky, trileru, okorenený nepredvídaným, napínavým, ale i erotickým podtónom.
Pre čitateľov, ktorí už od Saskovej niečo čítali, je tu dobrá správa - postavy sa vám prepoja s inými autorkinými titulmi. Ak nie, stále máte plnohodnotný príbeh, ktorý má veľký potenciál zaujať.
