Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Žena, manželka, matka, redaktorka, historička, knihovníčka, čitateľka, frankofilka, potterhead, rpg hráčka... a mnoho iného :-)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pápež zomrel, Cirkev potrebuje nového pápeža. Ale skôr ako príslušný kardinál vyjde na balkón a vyhlási "Habemus papam" musí stosedemnásť kardinálov vykonať svoju povinnosť. Konkláve je náročné, má svoje zákonitosti a muži, ktorí sú v ňom účastní, sú tiež len ľuďmi. Podarí sa kardinálovi Lomelimu zvládnuť náročnú úlohu dekana a priviesť konkláve k dobrému koncu? A bude zvolený pápež tým najlepším, ktorého mohlo kardinálske kolégium vybrať?
Harris je skvelý. Po odložení Dôstojníka a špióna pred pár mesiacmi som sa bála, že sa budem znovu trápiť (aj keď si myslím, že som skôr nemala náladu na tému), ale nie. Konkláve som doslova zhltla za aj tak pomerne nabitý deň. Mám rada knihy, ktoré riešia rôzne procesné veci, čo ako funguje, ako to prebieha so všetkými svojimi zákonitosťami (napr. Archerove knihy, kde podrobne vysvetľuje politické mechanizmy v UK či USA). Pridajte si tajomnosť Vatikánu, trochu intríg, starých tajomstiev a niekoľko mužov s menšími či väčšími ambíciami... a dostanete riadne namiešaný koktail, ktorý kombinuje detektívnu zápletku s prvkami trilleru a historickými vsuvkami do mierne alternatívnej reality.
Privelmi strucny, privelmi surovy, privelmi uderny a privelmi strohy. To vsetko Tochman v tejto knihe je. Ale uplne to staci.
Kniha sa nepotrebuje vypisovat na x stranach o utrpeni vojny, to vsetko tam je opisane strucne a jasne, trochu akoby mimochodom. Mne tam ovela viac rezonuje to, co sa deje potom. Priamy opis toho co ludia hovoria o stave spolocnosti v case, ked za nimi uz post prichadzali novinari. Beznadej, zufalstvo, tuzba uzavriet kapitoly. Bieda a takmer ziadna buducnost pred sebou. Zbytocnost vsetkeho za co vraj bojovali (alebo pred cim utekali).
Ziadny srdcervuci opis strasnej vojny, len realita dni, co prichadzaju potom. O to je to horsie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
a jej množstve spolupracovníkov vo vojenskej Varšave. Autorka prechádza od Ireninho detstva a jej rodinného zázemia cez formovanie jej názorov, štúdium, prvé kontakty s neskoršími členmi odboja, až po jej prácu v sociálnych službách, ktoré vyústili v jej angažovanosť pri záchrane mnohých ľudí počas druhej svetovej vojny.
Opis neuveriteľnej odvahy mnohých tichých hrdinov, ktorí zachraňovali deti všetkými možnými aj nemožnými spôsobmi. Konšpiračné byty, tajné cesty, prevozy v balíkoch pod zadnými sedadlami električiek. Falošné doklady, náhradné rodiny, spriatelené sirotince. Odvaha i zúfalstvo rodičov, ktorí sa vzdávali vlastných detí, len aby ich zachránili. Irenine nekonečné zoznamy, ktoré schovávala pred gestapom, aby po vojne vedela nájsť deti žijúce pod falošnými menami... to všetko tam je. Občas možno trochu komplikovaným štýlom, niekedy až prílišným opakovaním a sem-tam s pátosom, ale napokon vždy s cieľom odovzdať tento vzácny príbeh ďalej.
Historicka hodnota ok, pre mna velmi zaujimave, pretoze az na par vynimiek som sa v "lahsej" literature so spracovanim tohto obdobia velakrat nestretla. Co mi az tak nevonalo, bol styl autora. Necitala som od neho ine diela, tak neviem ci to je problem tejto knihy alebo by sme nerozumeli aj v inych dielach. Zaver knihy vylepsil celkovy dojem a posledna kapitola s pramenmi a vysvetlenim co odkial kam bola prijemnym bonusom.
Takze taky stred, nevylucujem, ze by som sa ku knihe uz nikdy nevratila, ale asi to bude chvilu trvat.
Máte načítané knihy o holokauste? Spovede, memoáry, romány, správy dojemné i faktické? Ovládate menoslov koncentračných táborov, viete ich nájsť na mape, poznáte známych preživších, viete odkiaľ šli transporty kam a kedy, ovládate počty obetí?
Zabudnite - alebo radšej nezabudnite, ale nečakajte, že vám v tejto historickej analýze Snyder urobí prehľadný sumár všetkého, čo už viete. Pretože autor kope hlbšie a vracia sa k počiatkom celej myšlienky. Rozoberá ju, ukazuje rôzne možnosti, ako sa vyvíjali a zanikali počas rokov pred vojnou i počas nej. Ako Nemci prišli k otázke konečného riešenia a čo vlastne v jednotlivých obdobiach znamenala. Aké postavenie mali rôzne krajiny počas tohto obdobia a čo to znamenalo pre ich obyvateľov. Ale hlavne poukazuje na priamu súvislosť vraždenia vzhľadom na rozklad štátnosti v jednotlivých krajinách - čo je niečo z čoho mrazí, lebo už na jednoduchších a priamočiarejších príkladoch ukazuje, že to nie je vec minulosti, ale prenáša sa to do dnešných dní viac ako si uvedomujeme.
Číta sa to pomaly, ťažko a dlho (aspoň mne), ale stojí to za to. Každá kapitola.
P. S. V živote som nečítala knihu s tak dlhým poznámkovým aparátom.
Trvalo mi, kým som sa zorientovala. Kto kde ako, nebola som podkutá ani vopred pripravená na problematiku, v ktorej sa až tak neorientujem. "Nástup" do knihy tak bol pre mňa prirýchly, ale po ozrejmení si základných vecí to už bola jazda až do konca. Smolenského štýl sa mi páčil, nevadili mi ani pomerne ostré predely medzi príbehmi, len ten zmätok zo začiatku zanechal možno trochu iný dojem.
Vadili mi preklepy, občas zvláštny preklad/zle použité slová (neviem ktoré z toho) i hrubka sa našla. Toho je škoda.
Načo sú tie drôty? Načo otec ukazuje nejaké papiere? Prečo Valíd a Chalíd môžu preskočiť plot na ihrisku v Bil´in a nemôžu prísť do Tel Avivu? Prečo nemôže ísť k moru s ujom Mohamedom?
"Abba," pýta sa Romi Michaela, "prečo?"
Michael sa krúti v tých otázkach ako vo vriacej vode.
A potom utrápený hovorí, že lekcie z politiky pre sedemročných by mali viesť najlepší profesori. Ale aj tak si neporadia, lebo deti dávajú otázky jednoduché a múdre, všimnú si každú absurditu. To až dospelí komplikujú odpovede.
Nikdy som nerozmýšľala ako a kedy prišiel Ars?ne Wenger do Arsenalu. Jednoducho tam vždy bol. Odkedy sledujem futbal, odkedy si pamätám, odkedy sme s ocinom sedávali po večeroch pred telkou a sledovali Bergkampove parády a obdivovali francúzsko-holandské enklávy Arsenalu a Barcelony.
Prvá časť bola pre mňa najzaujímavejšia - čo bolo pred Arsenalom, odkiaľ Wenger pochádza, ako sa tam dostal, ako v klube zmenil pomery a zaužívané veci, prvé roky. To som nevedela, nezažila, bolo to pre mňa nové, pekný príbeh, autor sa ešte necyklil.
Druhá časť šla čiastočne chronologicky a čiastočne tematicky a musím povedať, že asi by som dala prednosť prísnejšiemu chronologickému popisu pôsobenia Wengera v Arsenale, pretože takto sa Cross často opakoval, spomínal neustále rovnaké výhry či prehry, aby na nich mohol aplikovať niekoľkokrát zopakované Wengerove charakteristické črty alebo dôsledky jeho správnych či nesprávnych rozhodnutí.
Plusom boli určite vyjadrenia bývalých hráčov, trénerov a iných funkcionárov z Premier League ako aj samotného Wengera k rôznym situáciám.
Suma sumárum slušný náhľad do života klubu a jeho dlhoročného trénera, ale od váženého žurnalistu by som po autorskej stránke čakala trochu viac.
Ďalšia kniha o Zátopkovi od "cudzinca". Kniha, ktorá sa nevenuje len jeho športovej kariére, naopak, plne rozoberá jeho život pred aj po produktívnych rokoch. Veľká časť je venovaná roku 1968 a tomu, čo bolo po ňom. Askwith hodnotí Emila nielen ako športovca ale aj ako osobnosť a v neposlednom rade najmä ako človeka so svojimi kladnými vlastnosťami i ľudskými slabosťami.
Povinná jazda pre všetkých fanúšikov, prečítala som o Emilovi už nejednu knihu a predsa som sa dozvedela dosť nového.
Nechýba poznámkový aparát a podrobný výpočet zdrojov.
Nie je to kniha pre každého.
Treba mať aspoň nejaké základné povedomie, inak sa stratíte v menách a stranách. Tým, že je kniha zosumarizovaním článkov, ktoré autor písal a ktoré na seba nenadväzujú, môže byť občas chaotická. Na druhej strane, dá sa čítať pomaly, a tak sa môžete nechať zasiahnuť Urbanovým realizmom a neprikrášleným opisom nie raz ale 20-30x... koľko len chcete. Je to ďalšia z tých kníh, kde som to niekde v tretine vzdala a prestala si označovať zaujímavé myšlienky, lebo by bola označkovaná ako štátnicové otázky historika.
"Připadá mně, že ten nahoře sedí se seznamem lidí ze Sarajeva a jenom si odškrtáva," pokračuje Dragan.
...
"Lidé jsou hrozně unaveni. Doktoři a lékařský personál ze všech nejvíc... Doktor Nakaš Několik týdnů z nemocnice neodchází vůbec... Pro lidský organismus je to hrozně vyčerpávající a na nás všech je to znát. Nedávno jedna starší sestra ráno ulehla s jednoduchým zápalem plic a během noci umřela. Její organismus neměl sílu rvát se dál."
...
Snažil jsem se přepsat rozhovor s Karimem Zaimovičem, nejznámějším mladým uměleckým kritikem v Sarajevu. O několik dní později mu v mozku uvízla miniaturní střepina minometného granátu. Píši to jako přání, aby se uzdravil. Možná, že je to i rozloučení. V září se sem vrátím. Někdo se odstěhuje, někdo bude na frontě a ten, co tam nahoře sedí se seznamem lidí ze Sarajeva, si zase odškrtne pár jmen.
Potom Karim zemřel a on mi řekl: "Někde hluboko má každý člověk celý život připravený prostor pro bolest a smutek ze ztráty rodičů. Celý život víme, že zemřou před námi, vědí to i oni a všichni se tomu podřizujeme. Jsme na to připraveni. Nikdo z nás ale není připraven na smrt dětí. Je to jako generální zkouška na vlastní smrt."
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
A zároveň s tým aj príbeh všetkých ostatných.
Ed Viesturs píše o svojich lezeckých začiatkoch, o prvých výpravách, o sprievodcovaní, kde sa naučil odhadnúť riziko a postupne o všetkých himalájských expedíciách, až kým nedosiahol Endeavor 8000 - zdolanie vrcholov všetkých 14 štítov nad 8000 metrov.
Bola to cesta dláždená i mnohými neúspechmi, ako sám píše - z 30 expedícií stál na vrchole 20x, čiže 10x sa musel otočiť. Nikdy to nebolo preto, že by nevydržalo jeho telo, vyhli sa mu všetky ťažkosti, ktoré vysokohorskí horolezci mávajú - nepostihla ho ani výšková choroba, ani opuch pľúc či mozgu z hypoxie. Vždy šiel dolu, lebo podmienky nespĺňali jeho kritériá prijateľného rizika (alebo šiel zachrániť iného horolezca).
Počas 25 rokov stratil mnoho priateľov v horách, ale nikdy neprišiel o lezeckého partnera a nikdy sa nenechal strhnúť k nejakým pretekom. Dosiahnuť "štrnástku" mu trvalo 18 rokov, ale nestálo ho to ani život ani omrzliny či iné doživotné následky.
Nerozumiem horolezectvu a motivácii ľudí, ktorí dobrovoľne riskujú život v takých podmienkach, ale keď už, tak mi Viestursov "model" príde najprijateľnejší.
Čítalo sa to výborne, nedalo sa mi od knižky odtrhnúť, zase mi to doplnilo mozaiku o niektorých veciach a výpravách, o ktorých som už mala nejaké vedomosti a celé sa to nieslo v mne veľmi prijateľnom duchu čestnosti a správnej morálky.
