Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Žena, manželka, matka, redaktorka, historička, knihovníčka, čitateľka, frankofilka, potterhead, rpg hráčka... a mnoho iného :-)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Životopisný príbeh Scotta Fischera písaný jeho priateľom Robertom Birkbym. Fischer je pre väčšinu ľudí známy ako jeden z tragédie na Evereste z roku 1996. Birkby osvetľuje jeho život pred tragédiou pomocou vlastných spomienok, kníh, článkov i spomienok iných ľudí zo Scottovho života.
Prvý dojem po dočítaní knihy bol, že potrebujem "siahnuť" po zodpovednejšom prístupe a tak som si otvorila knihu od Scottovho lezeckého partnera Eda Viestursa (mimochodom, Scott je jedným z tých, ktorým je jeho dielo venované). To, čo Birkby popísal ako ďalší Scottov skvelý výkon - aj keď situáciu popisuje objektívne - považuje Viesturs za svoje najväčšie zlyhanie úsudku v horolezeckej kariére. A o tom to celé je. Autor v tejto knihe opisuje život človeka, ktorý mal vlastné hranice nastavené úplne mimo limitov bežných ľudí a aj mimo limitov väčšiny horolezcov. To, čo mu dvadsať rokov vychádzalo napriek mnohým pádom, zraneniam a operáciám, jednoducho na konci nevyšlo.
Inak sa kniha čítala dobre, občas sa Birkby trochu zamotal, ale inak to bol opäť raz zaujímavý náhľad do horolezeckého života nielen konkrétneho človeka ale aj celej generácie okolo neho.
Päť rokov po Temnej vojne sa v Los Angeles začnú diať čudné veci a Julian Blackthorn a Emma Carstairsová sa ocitnú vo víre udalostí, ktoré môžu zničiť nielen ich, ale aj celú Blackthornovskú rodinu aj s losangeleským Inštitútom.
Podľahla som tieňoloveckému svetu. Je to jednoduché, príťažlivé, číta sa to ľahko pre toho, kto nepotrebuje riešiť priveľa vecí a zároveň si tam aj človek, ktorý sa rád rýpe v podrobnostiach, nájde svoje poznámky a odkazy na iné série a staré postavy z predošlých sérií. To ma na tom baví. Samotný príbeh bol ok, aj neustále zdôrazňovanie Juliana ako ochraniteľa rodiny sa dalo prežiť. Menej mi šla pod nos ďalšia osudová romanca a som zvedavá či Cassandra v ďalších dieloch vyjde z komfortnej zóny alebo to zaonačí inak. Ale teším sa na ďalšie pravidlá a zákonitosti a je fajn, že sa ďalej rozvíja téma parabataistva. "Návštevy" starých postáv boli oživením, rovnako ako bonus po skončení hlavného príbehu.
A Tavvy je super! :-D
Nová postava v podobe Cristiny sa tam výborne hodila a stala sa asi mojou naj v tejto knihe. Obecne mi výrazne sedia vedľajšie postavy dobrých sidekick-ov.
Som trochu zaujatá, lebo Zátopkovci boli vždy mojou obľúbenou témou. Túto knihu mám doma už dlho, ale nejako na ňu nebola nálada alebo som si ju šetrila na neskôr... ani vlastne neviem, prečo som si kúpila práve túto z viacerých o Zátopkovi. Možno ma zaujímalo, ako celú tému spracuje človek "odinakiaľ".
Je to o Zátopkovi aj nie je. Jeho život je hlavnou líniou knihy, v ktorej sa však Rick Broadbent venuje aj ostatným bežcom, ľuďom okolo nich, nezabúda na rodinné pozadie... a celým dielom sa vinie aj línia politická, ktorá týchto mužov a ženy ovplyvňovala viac ako by chceli.
Niektoré mená sú známe (Alain Mimoun, Vladimír Kuc), iné pre mňa menej (Gordon Pirie, Jim Peters, Ron Clarke). Každý z nich mal svoj príbeh, každý prežíval svoje osobné tragédie i náhle a väčšinou prchavé výstupy na vrchol.
Príbeh o prvom a jedinom Zátopkovom trénerovi (Jan Haluza) dodáva celej knihe temný nádych politiky, drobnička o Oľge Fikotovej, ktorá si mohla vziať "západniara" bola napriek dobrému koncu len potvrdením toho, aké zložité to v tých rokoch bolo. A Broadbent sa snaží cez svedkov ukázať Emilovu "politickú" úlohu počas rokov jeho slávy i osvetliť, čo sa to vlastne stalo v roku 1968.
Páčil sa mi štýl, prišiel mi rozumne vyvážený. V istých momentoch hrá na city, používa klasické obraty, inde je naopak veľmi stručný, až rázny, ale spolu to dáva veľmi čitateľný výsledok o bežcoch na dlhé trate z čias, kedy sa písala významná kapitola bežeckej histórie.
Ak vás táto téma čo len trochu zaujíma, prečítajte si to a neoľutujete. Mne po nej ostal taký trpko-sladký pocit, ale určite sa k nej ešte vrátim.
Dám 3, lebo Eadlyn si to u mňa ako hrdinka vylepšila, aj keď teda som sa pol knihy spamätávala z toho, že som predošlé časti čítala pred rokom a tú štvrtú krátko potom ako vyšla...
Eadlyn konečne trochu dospela, to je veľké plus, zvyšok bol vlastne dosť nudný a skončilo to pomerne (pre mňa) očakávane. Ale čítalo sa to príjemne, tá "nuda" skôr spočívala v tom, že sa tam prakticky nič prevratné nestalo - alebo keď sa stalo, zohralo sa to na jednej-dvoch strán a zvyšok bol taký nemastný-neslaný.
v dejinách Uhorska s nadväznosťou na všetko ostatné v Európe.
Mám pocit, že sa Perniš touto knihou posunul viac do odbornej literatúry, je to pomerne náročné čítanie hlavne na zorientovanie sa v rodokmeňoch a vzájomných vzťahoch, bez obrazovej prílohy (rodokmeňov) by to asi klasický čitateľ nezvládol. Ja som sa celkom slušne orientovala už predtým, ale občas som si veru dohľadávala kto kde s kým ako :-)
Inak je to veľmi podrobná práca, myslím, že už by jej napriek edícii v ktorej vyšla, pomohol poznámkový aparát. Niekde by to "zľahčilo" text, takto sa občas dôležité hlavné veci zlievali s doplnkovými. V predošlých dielach "medailónikovitého" typu to nevadilo, kapitoly boli kratšie, šlo sa viac po jednej línii. Tu je situácia menej prehľadná, veľmi zložitá a tak sa jednotlivé odbočky množia a občas to pôsobí chaoticky.
Inak autor odviedol mravenčiu prácu, len jeho inak veľmi dobrý čitateľný štýl nemal úplne šancu v toľkej záplave faktov. Ale ak vás zaujíma toto obdobie našich dejín a rod Anjouvcov, určite choďte do toho :-)
Clay dostane balík s kazetami. 13 strán, 13 príbehov, 13 osôb, ktoré istým spôsobom ovplyvnili Hannah na jej ceste k samovražde. Hannah sa cez kazety prihovára týmto trinástim ľuďom v hre podľa vlastných pravidiel... tak trochu zo záhrobia, lebo v čase, keď Clay pásky dostane, Hannah je už dva týždne mŕtva. Na Claya čaká ťažká noc...
Nie je to opis samovraždy, ani jej oslava. Nemusíte s Hannah súhlasiť, ani vás o to neprosí. Len vysvetľuje a ponúka "cestu do hlubin študákovy duše"... alebo do duše obyčajnej teenagerky. Preplieta drobné radosti a strasti... malé poníženia a nepríjemnosti života na strednej škole, ktoré ale vo svojej prepletenosti môžu dať veľmi neutešený obraz.
Nie, konanie Hannah nebolo riešením a v Clayovom pohľade na vec to ukazuje i sám autor. Lenže človek nikdy nie je sám a niekedy potrebuje pomoc aj vtedy, keď ju priamo nepýta. A my by sme mali mať oči i srdce otvorené volaniam o pomoc.
To je odkaz tejto knihy.
Eleonora Akvitanska - akvitanska vojvodkyna, francuzska kralovna, vojvodkyna normanska, vojvodkyna z Anjou, kralovna anglicka, nezavisla zena, zena v podruci dvoch manzelov, neverna manzelka, obet doby, sudkyna na dvoroch lasky, vaznena kralovna, manzelka, matka, patronka, obet vlastnych tuzob, vzdelana kralovna, ziarliva manzelka... to vsetko bola, chcela byt, mala byt alebo to z nej urobili ludia okolo nej a po nej.
Jean Flori sa snazi splet mytov a legiend okolo Eleonory rozpliest a pozriet sa na jej zivot, osobnost i vplyv prisne na zaklade pramenov, ktore cita v kontexte doby a kulturneho prostredia. Nemilosrdne kritizuje svojich predchodcov a kolegov v ich uvazovani (najde sa i nejaka chvala samozrejme) a vo svetle pramenov hlada odpovede na mnohe otazky okolo tejto dvojnasobnej kralovnej.
V prvej polovici knihy sa venuje chronologicky zivotu Eleonory striktne na zaklade pramenov a odmieta rozne domnienky, dokonca sa vyhyba priklonom vlastnej osoby na rozne strany. V druhej polovici knihy potom rozobera najpalcivejsie momenty a otazky okolo Eleonory, rozobera rozne teorie a snazi sa hladat ich nedostatky ci naopak potvrdit zavery svojich kolegov, aby nasledne vyskladal vlastnu myslienku, ci priniesol svoju hypotezu.
Komplexne dielo, ktore ukazuje autorovu odbornost a scitanost v problematike. Bohaty poznamkovy aparat, obrovsky zoznam pramenov a literatury dokazuju, ze Flori si nedaval male ciele a osobnost Eleonory Akvitanskej rozobral skutocne podrobne venujuc sa i na prvy pohlad nedolezitym malickostiam.
Hutny text, ktory je narocny na citanie, splna podla mna najvyssie kvality hodnotnej vedeckej prace.
Toto je kniha, ku ktorej sa človek môže vrátiť raz za pár dní a vždy v nej nájde niečo nové. Prakticky bez textov, s mnohými obrázkami a pritom plná zaujímavostí. S dieťatom, ktoré to zaujíma sa s ňou dá vynikajúco pracovať a zaujme aj dospelého, aspoň ja som si ju listovala nadšene aj sama.
Židovské dievča Iboja žije v Liptovskom Mikuláši s rodičmi a štyrmi súrodencami v predvečer druhej svetovej vojny... k deju asi viac ani netreba.
Knihy s touto témou sú väčšinou dobré, čo si budeme hovoriť. Ale Moruša je písaná pekným vypísaným, trošku poetickým štýlom. Iboja opisuje nielen pobyt v koncentračnom tábore, ale aj život pred ním a po ňom, sú tam zaujímavé opisy Liptovského Mikuláša z predvojnového obdobia, krátke drobničky o rôznych zaujímavých postavách mesta. Nie slávnych, ale takých tých každodenných ľuďoch - kamarátka z takého konca, žobrák z iného...
Príhody zo školy, opis pomerne osvietených rodičov, prvé náznaky budúcej búrky, vojna a útek do Budapešti.
Páčilo sa mi, že nevenovala pol knihy opísaniu hrôz Osvienčimu, bola to súčasť príbehu, ale netlačila príliš na to utrpenie - možno i preto, že Iboja mala tak ako Rudolf Vrba "šťastie", že sa časom dostala do "lepšej" časti tábora. Aj tu opisovala najmä vzťahy, ľudí, riešila filozofiu i politické názory.
Rozhovor na záver so samotnou Ibojou bol už len čerešničkou na torte (je z leta 2016):
- Ako sa z Dánska pozeráte na to, že na Slovensku sa do parlamentu dostala politická strana, ktorej predstavitelia sa v minulosti prezentovali ako radikálni pravicoví extrémisti a na svojom zmýšľaní dodnes nič nezmenili? Im podobní, prejavujúci sa xenofóbne, antisemitsky, homofóbne a antihumanisticky, prežívajú v súčastnosti akúsi renesanciu v celej Európe. Musí to byť depresívne, keď vidíte, že obluda, ktorá zničila mnohých vašich blízkych, sa znova prebúdza k životu. Čo môžeme proti tomu urobiť?
- V Dánsku sa o Slovensku píše veľmi zriedka. Považujem to za nedostatok, ktorý prehlbuje vzdialenosti medzi európskymi krajinami a zakrýva dôležitosť vývoja jednotlivých štátov pre budúcnosť celej Európy. Robiť proti fašizoidným hnutiam sa dá len to, čo už robíte - informovať, budiť, vysvetľovať, svedčiť médiách, na besedách a zhromaždeniach každého druhu, filmom, dokumentmi, hudbou, satirou, voľbami - ale tak, aby nekončili víťazstvom diktátorov, tak ako sa to už stalo a ako sa to všade okolo nás stále stáva. A čo sa týka zabúdania - jedine Nemci sa dokonale vyrovnali s neblahou minulosťou, ale aj tam, ako všade v Európe, rastie nacionalistické hnutie.
Budem mať 95 rokov. V mojom živote sa už udialo všetko a som rada, že sa mi podarilo konvertovať všetky, aj tie najhoršie zážitky na životnú skúsenosť. Keď cítim smútok nad zahaľovaním skutočnosti politickou korektnosťou, nad úpadkom duchovných hodnôt, nad povrchným bažením po lacnej zábave, nad ohrozením demokratických slobôd, nad rastom šovinizmu, nad mocenským egoizmom, nad náboženským fanatizmom a terorom, nad hlúposťou, nečestnosťou a neľudskosťou, tak ten môj smútok cítim najviac za svoje deti a vnúčatá, za budúce generácie a za neschopnosť človeka byť vďačný za úžasný dar života.
(str. 367-368)
Chcela by som túto pani stretnúť.
To je asi najlepsia charakteristika diela Tamery Alexander.
Olivia Aberdeenova odchadza po smrti manzela a odsudeni nashvillskou spolocnostou do zrebcina Belle Meade k priatelke svojej nebohej matky. Ridley Cooper je vojak na jednej zo stran pocas obcianskej vojny. Robert Green je hlavny koniar v zrebcine Belle Meade... a cernoch. General Harding vedie svoj zrebcin tvrdou ale spravodlivou rukou.
To su skvele prisady do jemneho nadychaneho romanu z cias tesne po obcianskej vojne. Trochu romantiky, vela dzentlmenstva, spolocenskych statusov i novej slobody.
Citalo sa to krasne a hoci to neboli strany nabite nejakym akcnym dejom, hltala som stranu za stranou. Velmi kvitujem jemnost iskrenia medzi hlavnou dvojicou a uplny top je opis nedelnej bohosluzby v cernosskom zbore :-)
