Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Žena, manželka, matka, redaktorka, historička, knihovníčka, čitateľka, frankofilka, potterhead, rpg hráčka... a mnoho iného :-)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nie je to len o deťoch. Nie je to len o vojne. Je to o Ugande a priľahlých územiach, o politike, o zvykoch, ľuďoch, nádejach i sklamaniach, o nových začiatkoch i nešťastných koncoch. A áno, je to aj o vojne a o deťoch. Deťoch vo vojne, deťoch vojakoch, deťoch, ktoré sa stali dospelými priskoro. Jagielski sa do toho vkladá, nie je to len výpočet faktov, je to príbeh, o nich i o ňom. Opäť iný štýl, ale výborný.
"Starší vedeli len obrábať pôdu, pri Chartúme nemali čo robiť. Nič teda ani nerobili. Doslova. Už dvadsať rokov. Ich synovia nič nerobili, lebo ani nič nevedeli. Nestihli sa stať roľníkmi a na to, aby sa naučili niečo iné, nemali ich rodičia peniaze. Túlali sa po meste, hľadali príležitostnú prácu za drobné. Nemali nijaké kvalifikácie, neboli schopní nič ponúknuť."
"Dedinky, z ktorých ich uniesli, už prestali existovať alebo sa presťahovali na neznáme miesto. Ich chatrče už obsadili iní, rodičia sa rozišli, majú nové deti. Vrátili sa z džungle a prekvapene a bolestivo zisťujú, že ich tragédia nie je pre ich najbližších tým najdôležitejším, že sa v podstate nič zásadné nestalo. Prázdnota, čo po sebe zanechali, sa rýchlo vyplnila. Čas nezastal, aj napriek ich presvedčeniu, ale kvapkal ďalej svojím zvyčajným tempom."
(Trošku ma sklamal počet preklepov, dokonca i hrubica.)
Marek Vagovič si dal riadnu prácu so zosumarizovaním všetkého, čo SMER bol, je a (zrejme) bude. Je trochu sladkotrpké čítať to dva roky po vydaní potom, čo všetko sa stalo tento rok. Ten zákulisný pre mňa bol nový - konkrétne mená, ako sa veci stali v časoch, keď som bola ešte malá a svet politiky pre mňa začínal aj končil tým, čo som odpočula z rozhovorov dospelákov.
V tejto koncentrovanej podobe sa človeku až nechce veriť, čo všetko sa ľuďom prepečie a čo všetko dokážu ľudia urobiť, keď majú na dosah moc a prachy. Pre mňa a moju sociálnu bublinu nepochopiteľné veci.
Bol by z toho po zbeletrizovaní dobrý sci-fi román. Akurát, že sa to deje u nás.
(čítané 11/2018)
Uzasna knizka plna drobnych pribehov vyborna ako zaciatok velkeho fantasy dobrodruzstva pre deti. Deti to uz bude bavit, dospelych to neunudi, idealna knizka na spolocne citanie na dobru noc. Mile (hoci ciernobiele) ilustracie a skvela plejada vybornych napadov.
Príjemná oddychovka o ženách rôzneho veku i spoločenského postavenia a ich rôznych láskach. Žiadny príbeh sa nestihol rozvinúť viac, ale väčšinou aj tie náznaky stačili. Sladko-trpký pocit.
V rámci žánru celkom fajn príbeh. Nečakané dedičstvo pre mladú ženu, ktorá vyrástla v sirotinci. Anna sa stane nielen bohatou dedičkou, ale aj legitímnou šľachtičnou a časť jej novej rodiny sa rozhodne ju premeniť na svoj obraz. Ako sa s tým jednoduché dievča vyrovná?
Krásny mladý šľachtic zahrnutý v príbehu, ako obvykle. Takže klasika, kde sa hlavné postavy predstavia hneď na začiatku a vy len rozmýšľate ako ich autorka dá dohromady - v tomto prípade je to pomerne pokojný a jednoduchý príbeh, ale mne sa práve toto tempo bez veľkých a často divných dejových prevratov celkom páčilo.
Strohý štýl mi miestami lahodil, inde ma rozčuľoval. Táto strohosť zvláštne kontrastovala so živými opismi ľudí, miest a atmosféry. Pohľad na okupované Francúzsko a život Židov v ňom s neustálym stresom a strachom z deportácií. Vhodné aj pre citlivejšie povahy práve vďaka štýlu, nedovolí príliš "rozbujniť" predstavivosť, takže ak si chcete prečítať niečo o druhej svetovej vojne a zároveň nemáte žalúdok na dnes tak rozšírené pamäti z koncentračných táborov, toto môže byť cesta.
v príbehu dievčaťa, ktoré opustili dve matky. Nachádzanie samej seba cez zmätenie vlastnými pocitmi. Dva rôzne svety, každý tak odlišný od toho druhého. Prispôsobovanie sa a tichá snaha o zachovanie vlastnej identity. Priveľmi otvorený záver. Príbuzní a priatelia z oboch svetov, tragédie aj drobné radosti v roku plnom neistoty a hľadania sa.
Množstvo faktov, ktoré si človek nedokáže zapamätať, ale prehrýza sa nimi lebo chce vedieť, trochu fascinovane, často zhrozene, občas nechápajúc. Snyder ozrejmuje, čo sa dialo na tzv. krvavom území približne v rokoch 1932 - 1945. Vymedzuje oblasť, zdôvodňuje a opisuje, čo sa dialo, prečo sa to dialo, dáva veci do súvislostí. A počíta... celú knihu počíta. Číslami vás zavalí, až má človek občas pocit, že už ďalšie čísla neznesie. Nenecháva nitku suchú, ale napriek tomu obviňuje vecne a svoje čísla podkladá faktami, hoci v závere píše, kde a prečo musel odhadovať.
A napokon hovorí o tom najdôležitejšom:
"Nacistický a sovětský režim proměňovaly lidi v čísla, z nichž část můžeme pouze odhadovat a část velmi přesně rekonstruovat. Jako vědci musíme po těchto číslech pátrat a uvádět je do souvislostí. A jako humanisté musíme oněm číslům vrátit lidský rozměr. Pokud to nedokážeme, znamená to, že Hitler a Stalin zformovali nejen náš svět, ale i naši lidskost.“
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Mladá Morgan dostane trest za výtržníctvo v podobe službe v domove dôchodcov. Tam narazí na starú Elizabeth Livingstonovú, ktorá pomaly ale isto prichádza o zrak. Začne jej čítať denníky jej otca a spolu narazia na tajomstvá, ktoré boli zabudnuté desaťročia a teraz pomaly vyplávajú na povrch.
A keďže "svět je malý a o náhody v něm není nouze" zistia, že ich vlastné životy sú prepletené viac ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Príbeh plynul bez väčších zádrhelov, atmosféra na Hornom jazere a okolo majáka bola čarovná a i rozuzlenie bolo zaujímavé. Áno, v príbehu bolo možno priveľa náhod (stupeň kakaové skvrny velikosti mexického dolaru to predsa len nedosiahlo), ale ani mi to nevadilo. Morganin slovník mi vadil oveľa viac a musím povedať, že ma v celej knihe spoľahlivo rušil.
Rodiny, ktorej sa veľmi dotklo rozdelenie Nemecka. Rodiny, ktorej najstaršia dcéra ušla na západ a odsúdila sa tým na štyridsaťročnú separáciu od zvyšku klanu.
Knihu napísala dcéra Hanny, utečenej dcéry a vychádza zo skutočných udalostí. Postavy aj udalosti sú reálne a pravdivé. Dielo je tvorené nielen osobnými príbehmi jednotlivých charakterov, ale aj náhľadom do politickej situácie v tom ktorom období. Zaujímavo sú vybrané citáty na začiatkoch kapitol.
Najväčším mínusom pre mňa bol samotný štýl autorky. Nevzalo ma to. A tak, hoci je to hodnotný príbeh a som rada, že o ňom Nina Willner napísala, trochu ma mrzí, že sa nedočkal lepšieho spracovania.
