Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nenazvala by som sa knihomoľom, napriek tomu som u mojich známych a priateľov známa tým, že veľa čítam. K mojej čitateľskej vášni ma viedla aj ma v nej podporovala moja mama. Takmer každú jednu knihu som dostala práve od nej. A keď sa u mňa v detstve prihlásili zdravotné problémy, nemocnica a barle, tak mi moja mamina chodila požičiavať knihy do knižnice. V to leto som ich prečítala okolo 50. Momentálne stíham knihy kupovať rýchlejšie, než čítať, pretože nie vždy je čas, najviac ma zamestnáva práca a cesta do nej a z nej (nie každý môže mať home office).
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Naozaj nádherný, príjemný príbeh o malom chlapcovi a nazeraniu na svet očami dieťaťa, ktoré sa ukrýva v každom z nás. Ako dospelá vnímam koniec príbehu smutne, rozlúčka s Malým princom, ktorého už nikdy neuvidíme. Ale viem, že keby som bola dieťaťom, mala by som v sebe stále tú nádej, že ho opäť raz niekde stretnem. Prinajmenšom v sebe samej. Ďakujem autorovi za toto pekné dielo.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
„Vyberte toho, kto s najmenšou pravdepodobnosťou spáchal zločin, a v deviatich prípadoch z desiatich už nemusíte robiť vôbec nič.“
Karty na stole je pekne zamotaná kniha, v ktorej do poslednej chvíle neviete určiť, kto je vrah. Čas od času sa mi už podarí odhaliť vraha skôr, ale tu som sa asi príliš nechala viesť predslovom v knihe a vetou, ktorú som z knihy citovala. Naozaj som si myslela, že napokon bude vrahom tá osoba, o ktorej by to človek najmenej povedal, tá jemná, ustráchaná a nevinne sa tváriaca. Samozrejme ako postupuje príbeh, všetko zamotané sa pomaly odmotáva.
Nie len Hercule Poirot má pred sebou pomerne málo dôkazov a indícií a žiaľ, nemôže sa oprieť ani o svedkov. V knihe postupuje typicky poirotovsky, psychologicky, prostredníctvom rozhovorov a psychoanalýzy. Súčasne však treba poukázať a na skvelú postavu Ariadny Oliverovej, ktorú som si už za tie roky veľmi obľúbila (pripomína mi trochu slečnu Marplovú), a ktorá do vyšetrovania prispeje vždy nejakou skvelou poznámkou alebo skutočnosťou, ktorú sa niekde dopočula, videla, zažila. Myslím, že v tejto knihe mi prišiel navyše len superintendent Battle, ktorý bol spomalený, priamy, a ničím nevýrazný. No knihu ako celom som si veľmi užila a aj rozuzlenie, a teda odhalenie vraha bolo pre mňa prekvapivé.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Krásny, precitlivený a príliš romantický fiktívny príbeh z obdobia holokaustu a koncentračných táborov o romantických predstavách Židovky Evy a jej tehotenstve a pôrode dieťaťa v Osvienčime.
Keď sa povie fikcia, vybaví sa mi otázka: "Naozaj treba písať ešte aj fiktívne príbehy z uvedeného obdobia, keď je tak veľa skutočných príbehov? Príbehov skutočných ľudí, ktorí holokaust prežili?" Pritom samotná autorka na konci knihy uvádza, že vychádzala zo skutočných príbehov žien, ktoré prežili holokaust v koncentračnom tábore Osvienčim, z príbehu matky a dcéry, ktoré prežili Pochod smrti tak, že sa ukryli v baraku na najvyššej prični a nikam nešli, príbeh o žene, na ktorej Mengele robil experimenty, otehotnela a s pomocou "blockälteste" porodila na prični v baraku dieťa, príbeh o dieťati, ktoré sa narodilo v koncentračnom tábore a celý život malo problémy s lámavosťou kostí a dýchacie ťažkosti, ochorenia pľúc.
Doteraz som prečítala niekoľko skutočných príbehov ľudí, čo koncentračné tábory prežili a vedela som z ich rozprávania, ktoré sa v mnohom zhodovalo, že dozorcovia, dôstojníci a nacisti považovali Židov za menej než zviera, boli len pre nich číslo, a preto by neoslovili Žida menom, maximálne oslovením "hej ty". Taktiež nechápem ako mohla jedna postava, Eva, zažiť toho toľko aj za tri osoby, a že ju za ten priamy pohľad do očí dôstojníka (pretože sa nikde v knihe nespomína, že by klopila zrak ako sa to niekoľkokrát píše v skutočných príbehoch) a drzosť, s akou vystupovala nezastrelili už počas appelu.
O to viac ma zarazili v knihe tie nezrovnalosti a slová ako: "Napríklad vyvolával ich po mene...", z čoho veľmi jasne kričalo, že sa jedná o fikciu, a tento fakt mi neustále pripomínali ďalšie nezrovnalosti. V jednej časti dôstojník SS udrel Evu do členka, ktorý jej potom krvácal. Z daného opisu mi bolo jasné, že členok jej zlomil, no autorka sa tým veľmi nezaoberala a po pár stránkach ako keby sa na to zabudlo. Ako zvládala toľko týždňov pracovať so zlomeným členkom? Z vlastnej skúsenosti totiž viem, že hoci aj malá odlomená kostička v členku sa hojí aspoň mesiac, a to v ideálnych podmienkach. A chybičku, ktorá sa možno stala až pri preklade, kedy sa z trimestra počas tehotenstva (kedy môže byť budúcej mamičke nevoľno a môže zvracať) stal semester ani nespomínam.
Nie, nie v každej knihe je cítiť, že sa jedná o fikciu, ale v tejto to bolo veľmi citeľné, minimálne tými veľmi romantizovanými predstavami Židovky na mieste, kde asi málokto mal pomyslenie na nejakú romantiku. A tak sa pýtam, prečo namiesto fikcie nemohla autorka radšej rozpovedať skutočný príbeh skutočných ľudí, čo tieto hrôzy zažili, bez akéhokoľvek zjemňovania a romantizovania? Z tohto dôvodu dávam iba 2 hviezdičky, lebo mi to príde trochu ako neúcta voči skutočným ľuďom a ich vlastným príbehom.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Vedela som, že Kaviareň v Kodani bude klišé romantika, no v danom čase som chcela čítať naozaj nejakú pohodovú oddychovku a to práve táto kniha spĺňa. Príbeh lásky je jednoduchý, plný klišé zauzlenia a rozuzlenia a opäť zauzlenia a rozuzlenia. Mylné názory, ktoré o sebe dvaja hlavní predstavitelia majú a postupné objavovanie toho druhého, jeho skutočnej povahy, no zároveň seba samého.
Kniha však nie je iba o romantickej láske, a táto druhá stránka ma zaujala oveľa viac. Krásne opisy Kodane a zaujímavých miest v nej, pričom mnohé veci spomenuté v knihe som sama v Kodani navštívila, keď som tam pár rokov dozadu bola na výlete. A veru vrátila by som sa do nej opäť, a to aj vďaka tejto knihe, ktorá mi pripomenula vlastné zážitky. V spomienkach som mala možnosť sa vrátiť späť do tohto čarovného mesta, vrátiť sa v myšlienkach k výletu do Nyhavnu, k homárovej polievke v reštaurácii pri tých farebných domčekoch, k výletu po kanáli, k vyše 400 schodom Church of Our Saviour, kde som si poničila kolená, k malej morskej panne, ku ktorej sme sa dostali až po zotmení, k Amalienborgu ale aj k Rosenborgu, či zábavnému parku Tivoli, kde má priateľ presvedčil ísť na kolotoč, ktorý ma nie len vyniesol do výšky ale aj otočil dolu hlavou (dosť som si vtedy zavrieskala ako ma to tam nadhadzovalo ). Ak by tam mal niekto namierené, určite odporúčam aj akvárium Den Blå Planet.
Pre mňa osobne sú ľudia v Kodani dokonalí predstavitelia Európy, blondiaci s modrými očami, podobní voľakedy typickým Nemcom. V Kodani je hádam najmenej cudzincov a miešancov oproti iným mestám, ktoré som v Európe navštívila. A síce úplne s autorkou nesúhlasí čo sa týka domáckej pohostinnosti Dánov, je fakt, že podobne ako u Nemcov, dostanete naozaj to za čo si zaplatíte.
Hoci pre niekoho je to len prázdna romantika, pre mňa má táto kniha aj spomienkovú hodnotu a najradšej by som sa do tejto chladnej a upršanej Kodane okamžite vrátila, pretože stále ponúka veľa zaujímavých miest, ktoré som ešte nevidela a určite stoja za to.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Detské fantasy, príbeh o bezmennom chlapcovi (zrejme autorova predstava jeho osoby v detskom veku) vo veku 7 rokov a jeho predstave o "bubulákovi spod postele" v podobe zlomyselnejšej a krutejšej postavičky podobnej "Raťafákovi plachte" nazývanej Ursula. V knihe sú síce zaujímavé nadprirodzené, fantasy momenty odohrávajúce sa na farme Hampstockových (naozaj neviem, čo je toto za rodinku, čo tu bola akože odpradávna a dávnych vekov), ale inak ide o samé nezmysly. Nič nehovoriaci príbeh, z ktorého nevedno, čo ním autor chcel povedať, plný detskej fantázie. V knihe nič nie je vysvetlené, ani základné otázky: "kto?", "ako?" a "prečo?". Na môj vkus veľmi slabá kniha.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Netuším akým spôsobom sa táto kniha stala bestsellerom, jedine ak v UK a v iných štátoch na ňu dali zľavu, podobne ako Martinus v rámci knihy mesiaca. Priznám sa, že toto bola moja prvá kniha mesiaca, ktorú som si kúpila, a pravdepodobne aj posledná. Som sklamaná, lebo vôbec nenaplnila moje očakávania, na to ako bola vychválená až do nebies. Pre niekoho je to skvelá oddychovka ale ja sa pri oddychovke minimálne nenudím a tu som sa nudila, nuž, hádam aj dve tretiny knihy Až na konci knihy to začalo byť zaujímavé, hoci hlavné postavy ma permanentne štvali a vytáčali. Nebudem sa vyjadrovať k jednotlivým postavám, stačí, že napíšem, že to bolo štyria starí (senilní) ľudia, ktorí si nechcú priznať, že už majú pokročil vek a tak majú sedieť, lúštiť krížovky, čítať knihy a pliesť. Asi najzaujímavejšia linka je okolo "kňaza" Matthewa Mackieho a kolo stavbára Bogdana. Odhaľovanie "vraha" alebo skôr v tejto knihe postavy pôsobiacej ako vinník bolo neuveriteľne rozťahané a umelo prerušované, neplynulo to prirodzene, logicky sa neodvíjalo, malo skôr pôsobiť prehnane tajomne a neskôr šokujúco. To, čo v prípade slečny Marplovej u kníh od Agathy Christie považujem sa celkom zábavné, tu v prípade starých babičiek považujem za otravné. Naozaj vrchovato mi tu lezie na nervy celá Elizabeth s jej správaním. Ostatné hlavné postavy sa zvládnuť dajú, z nich mi však príde trochu zábavný iba Ron. Zvážte sami, či sa do tejto knihy pustíte, ale pre mňa to bolo minimálne 3-týždňové premáhanie. Pre mňa to bola strata peňazí.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ako fikcia je to relatívne dobré, ale človek sa nemôže zbaviť toho dojmu, že nie je to nič viac, len tá fikcia, ktorá sa odráža od jediného skutočného faktu, a to že Agatha Christie naozaj na niekoľko dní zmizla. Určite by som si veľmi rada prečítala o zmiznutí Agathy Christie, ale podloženom faktami, dôkazmi, ktoré sa dajú dohľadať. Takto som mala z celého príbehu pocit, že Agatha Christie bola submisívne úbožiatko, ktoré robí všetko pre svojho manžela, a ten si to necení a ešte si aj nájde inú, ktorá je len mladšia od Agathy a tichšia a v podstate sa neprejavuje. Neviem aký bol skutočný Archiebald Christie. Len dúfam, že nebol až taký sviniar ako je vykreslený v tejto knihe. Myslím, že ostanem redovšetkým pri tom, že Agatha Christie bola fenomenálna spisovateľka a autorka úžasných detektívnych kníh, ktoré budem navždy milovať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Táto kniha ma zasiahla viac, než väčšina, ktoré čítam. Rezonuje vo mne dodnes a to je už nejaký ten mesiac, možno viac, od jej dočítania. Mnohí ju odporúčajú pre deti a dospievajúcich, aby si ju prečítali, aby vedeli, čo drogy prinášajú. Že to nie je iba zábava, veselosť a stav beztiaže, či úplnej pohody, ale aj tvrdé a ťažké odvykanie, nebezpečný svet, neustály problém, kde vziať peniaze na ďalšiu dávku alebo ako ju získať. S tým sa postupne ťahá aj prostitúcia a povedala by som, že aj zneužívanie. A ten, kto to neodhadne správne, či chtiac, či nechtiac, zo dňa na deň ukončí svoj život. Ja by som však knihu oveľa viac odporúčala rodičom, aby si uvedomili kam môže viesť ich nezáujem o dieťa, ich snaha zarobiť čo najviac, no zároveň strata času na výchovu dieťaťa a venovanie sa mu. Výstraha pre rodičov, aby nezatvárali oči pred tým, čo sa deje s ich deťmi, aby im nedávali prehnanú slobodu a nedopriali im všetko na svete, len, aby im dieťa už dalo pokoj. Keď tento stav hrozil už v minulom storočí, aké časté môže byť drogovanie, fetovanie detí v dnešnej dobe? A najmä, nejaké 12-13 a ani 14 ročné dieťa nevie posúdiť častokrát nebezpečenstvo drog, ani alkoholu, potrebuje byť vedené za ručičku, aby malo šancu dožiť sa dospelosti a viesť ako-tak dobrý život. Myslím si, že táto kniha pohltí takmer každého. A asi jediné, čo ma mrzí, že hlavná predstaviteľka sa časom vrátila k drogám a zmietala sa od drog k vytriezvovaniu a odvykávaniu a stále dookola. Christiane F. stále žije, je približne vo veku mojej mamy, a napriek tomu, že si zničila život drogami a zrejme stále si ho ničí, naďalej žije. Za to moja mama nie, a pritom si ani sama účelovo nikdy neničila život. Asi len nerozumiem životu alebo osudu.
Celý čas, čo som čítala Klienta som si vravela, že prečo už takto Grisham nepíše. Kládla som si otázku: "Čo sa s ním stalo?" Klienta by som zaradila medzi Grishamove klasiky, skvelo a pútavo vykreslené príbehy. Príbeh o malom, vypočítavom chlapcovi, ktorý sa zapletie do mafiánskych vecí, ani netuší ako. Hoci ma deji častokrát zarážalo chlapcovo správanie, najmä jeho vypočítavosť, schopnosť obalamutiť mafiánov, dospelých, lekárov, či policajtov, aj fakt, že ako prvé si začal zháňať právnika, hoci v tej dobe ešte netušil, či je to dobrý nápad. Tak si vravím, že keď je Mrk Sway taký inteligentný a bystrý, prečo už dávno nie je v triede pre nadané/nadpriemerne inteligentné deti, alebo v škole pre nadané deti. Alebo prečo aspoň nepreskočí ročník. To je hádam jediná vec, ktorá ma v knihe zarážala. Napriek tomu ma príbeh bavil, veľmi dobre sa čítal a dej mi rýchlo ubiehal. Ak fanúšik Johna Grishama, Klienta odporúčam všetkými desiatimi a radím ho medzi Grishamove lepšie knihy, respektíve medzi jeho klasiky.
Ak by som mala zhrnúť túto knihu ako celok a povedať čo mi ako prvé napadlo po jej dočítaní, tak by som povedala, že som v prvom rade pocítila zmätok a šok (ale predpokladám, že o to autorke išlo). V knihe sa zdanlivá pravda mení na klamstvo a odhaľuje sa nová pravda, ktorá sa neskôr taktiež zmení na klamstvo a odhalí sa ďalšia pravda, napokon už čitateľ ani nevie, čo teda je pravdou a čo nie. Ale na druhej strane takýto zvrat nie vždy je na škodu a určite to pohne čitateľom ako čistý happy end, koniec koncov, ani život sám nie je prechádzkou ružovou záhradou. Počas čítania má príbeh úplne vtiahol do deja, niekomu trvá knihu prečítať deň, mne to trvalo dva dni. No počas čítania som bola mysľou úplne ale úplne v inom svete, a v tomto prípade autorke dávam 100 bodov za pútavý dej. Čo by som však vytkla je odsudzujúci pohľad Lowen na Verity na základe "autobiografie", ktorú napísala. Všímam si totiž rovnaké správanie v spoločnosti, ako ľahko dokáže spoločnosť zavrhnúť matku, ktorá sa nespráva k dieťaťu podľa zaužívaných vzorov a predstáv, ktorá vníma materstvo inak. Viem, že tu to odsúdenie je kvôli väčším prehreškom a zdanlivému strašne mi správaniu psychopata. No naša spoločnosť sa dokáže takto správať ak pri menších prehreškoch matky. Z deja ma väčšinu knihy držal v napätí vzťah medzi Lowen a Jeremy, ich romantické vzplanutie, či sa dajú dokopy alebo nie, či podľahnú vášni a príťažlivosti alebo nie. Naopak sexuálne scény a opisy sexu mi prišli v takomto žánri častokrát nadbytočné, prípadne nevhodné. Na konci som si už nebola istá, kto je v knihe ten manipulátor a myslím, že mi potom bolo najviac ľúto Verity. A to, čo sa bolo urobené sa vlastne vôbec nelíšila od toho, čo mala údajne ona vykonať. Napokon hodnotím knihu asi takto: 85% knihy by som dala plný počet hviezdičiek, tomu zvyšku by som dala 3 hviezdičky. Preto výsledné hodnotenie je 4 hviezdičkové.
