Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nenazvala by som sa knihomoľom, napriek tomu som u mojich známych a priateľov známa tým, že veľa čítam. K mojej čitateľskej vášni ma viedla aj ma v nej podporovala moja mama. Takmer každú jednu knihu som dostala práve od nej. A keď sa u mňa v detstve prihlásili zdravotné problémy, nemocnica a barle, tak mi moja mamina chodila požičiavať knihy do knižnice. V to leto som ich prečítala okolo 50. Momentálne stíham knihy kupovať rýchlejšie, než čítať, pretože nie vždy je čas, najviac ma zamestnáva práca a cesta do nej a z nej (nie každý môže mať home office).
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Za seba viem s určitosťou povedať, že Hastings mi čoraz viac lezie na nervy. Jeho spôsob rozprávača mi nevyhovuje, pretože jeho postrehy sú príliš emotívne, nelogické a na to, že tvrdí akí sú s Poirotom priatelia, neustále o ňom pochybuje. Naopak väčšinu deja vyzdvihuje iného detektía. Neviem, či je to autorkin úmysel, ale popri Poirotovi pôsobí celý čas ako hlupák. Okrem toho si vo všeobecnosti všímam, že hádam v každej knihe rieši nejakú ženu alebo poukazuje na krásu nejakej ženy, ktorú videl. V tejto knihe mi tiež absentuje na konci to typické Poirotove odhaľovanie vraha a zhodnotenie ako prišiel na to, kto je vrah a prípadné odhaľovanie tajomstiev rodiny, v ktorej sa vražda udeje. Pri čítaní som mala taktiež problémy s tým množstvom francúzskych mien (u naozaj veľkého počtu postáv) a neustálym oslovovaním "monsieur", ktoré ma zdržiavali pri čítaní. V deji mi prišli príliš mätúce tiež dva zločiny, ktoré sa v príbehu spájali a spolu súviseli čo spôsobilo zapojenie zbytočne veľkého počtu postáv do príbehu. Keby som žila v dobe, keď prvýkrát vyšla Agathe Christie táto detektívka a prečítala by som si ju ako druhú v poradí, je dosť pravdepodobné, že by ma nepresvedčila o jej kvalitách ani o tom, aby som si kúpila aj jej ďalšie knihy. Na môj vkus to bolo moc zamotané a prepletené.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Veľmi dlho mi trvalo zvyknúť si na Hercula ako detektíva, dlho mi vadilo tá jeho hrdosť, ego, aký je on skvelý detektív. Preto som aj dlhé roky predtým radšej čítala od Agathy prípady slečny Marplovej. No zvykla som si. Aj na to, že nechce prezradiť svoje zistenia, či domnienky, hoci niekedy je to o nervy. Celkom sa mi páči, keď v knihe vystupuje práve pani Oliverová, všimla som si, že tieto knihy patria k mojim obľúbenejším, než tie s kapitánom Hastingsom. Možno je to tým, že mi pripomína slečnu Marplovú, do všetkého strká nos. Príbehu v tejto knihe veľmi jemná čo vytknúť, azda len to, že som čakala, že tá "tretia", ktorá nie je iba tou za ktorú sa vydáva, bude iná postava a nie tá, ktorá to nakoniec bola. Myslím, že celkovo som čakala trochu inakší koniec. Najzaujímavejšou postavou v príbehu bol pre mňa Dr. Stillingfleet.
Výborná kniha, z anglického prostredia, a zároveň s prvkami "exotiky" z islamského sveta. Som za polovicou knihy, stále netuším kto je vrahom, hoci možno tip by som mala. Ale predpokladám, že Agatha má opäť raz prekvapí niekým, koho by som vôbec netipovala.
Je neuveriteľné až zarážajúce, že autor tak skvelých príbehov ako je trilógia o Pánovi Mercedesovi alebo 11.22.63 napíše takúto hlúposť ako je Geraldova hra, plnú vnútorných psychologických diaľkové gov bez akejkoľvek dynamiky. Nech sa čitateľ snaží akokoľvek, postupne sa zamotá v príbehu natoľko, že nevie rozlíšiť, čo hlavná postava ležiaca celý čas na posteli momentálne rieši vo svojej hlave, alebo koľko postáv v jej hlave vystupuje, nevie rozlíšiť dej, ktorý sa prelína s iným dejom. Dostala som sa takmer do polovice knihy, nedokážem čítať viac, úplne mi to kazí očakávania, ktoré vôbec neboli naplnené. Knihu Geraldova hra odporúčam ideálne len masochistom, ktorí majú v hlave rovnaký chaos a zmätok, ako ústredná postava príbehu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Prvé čo mi po prečítaní knihy napadne je, že je to veľmi hlúpy príbeh. Niekomu príde divné, keď je príbeh napísaný v druhej osobe. Mne to divné nepríde, už som párkrát napísala nejakú krátku poviedku v druhej osobe, je to dané najmä tým, či je príbeh zaujímavý. Len ten môj skončil napokon dobre, alebo skôr varovaním. Tu končí zle. Človek, hoci má aj tú najbujnejšiu fantáziu, nemôže v pár posledných sekundách svojho života vymyslieť v hlave komplexný príbeh. Celá kniha je zmätená, čitateľ je zmätený, lebo postava nevie kde je sever. Máte problém lúštiť, kedy je dej dynamický a kedy statický, je v ňom veľa zbytočných opisov a zbytočných úvah a v nich si skryté ešte ďalšie úvahy. Prvá polovica knihy je naozaj nudná, vo väčšine je zložená z opisov a monológu hlavnej postavy, jej predstáv, jej úvah. Keď už mi bolo jasné, že celý tento príbeh nebude reálny, ale stále som nevedela, čo je teda realitou a ako sa s tým vysporiadať autorka, vravela som si, že sa hlavná postava zobudí v lietadle, s tým, že sa jej zdala nočná mora. Lietadlo poletí a pristane v Kalifornii. Ale nie, autorka sa rozhodla dokonať svoje dielo tým, k čomu havária naozaj smerovala. Po veľmi dlhej dobe, naozaj dlhej, asi najhoršia kniha akú som čítala.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Platanový rad je ďalšia z kníh od Johna Grishama, ktoré mi už potvrdili prečo je to môj najobľúbenejší autor. Kniha o dedičstve, o spochybňovanom ručne písanom závete a rasovej neznášanlivosti síce veľmi pripomína už predchádzajúce Grishamove knihy, no napriek tomu má dokázala vtiahnuť do deja. Občas som pretrpieť zbytočne natiahnuté časti knihy, predovšetkým pri procese v súdnej sieni, ale inak mala v sebe to, čo od Grishama očakávam, a to je neočakávaný zvrat. Platanový rad mi pripomína mix knihy "Kedy zabiť" - ktorá sa vlastne odohráva na tom istom mieste s rovnakým právnikom - a "Testament". Rovnako zomiera milionár, rovnako sám spácha samovraždu, rovnako má rodinu, ktorá o neho nejaví celý život záujem, dve ex-manželky, kopu mileniek a rovnako sa snažia dedičia spochybniť jeho testamentárnu spôsobilosť. No keď to porovnám, predsa len pri Testamente musím vyzdvihnúť jednu vec oproti Platanovému radu, a tou sú úžasné opisy Brazílie a príbeh posadený do divokej amazonskej džungle. Z toho dôvodu dávam Platanovému radu 4 hviezdičky, narozdiel od Testamentu, ktorý sa mi zdal predsa len o jednu úroveň lepší. Najlepšie postavy: Portia, Harry Rex, Jake a veľmi som držala palce Lettie.
Škoda, že ľudia veria každej hlúposti bez toho, aby si overili fungovanie fyziky, elektriny, ľudského tela atď. Už na začiatku po prečítaní niekoľkých viet musí mať rozumný a logicky zmýšľajúci človek pochybnosti a otázky, že prečo by mala fyzika v prípade nejakej jednej ženy fungovať inak než u 7 miliárd ľudí. Ľudia by sa mali naučiť menej veriť každej hlúposti a začať konečne premýšľať hlavou.
