Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pred pár rokmi som cestovala na Sicíliu a chcela som sa s ňou oboznámiť prostredníctvom literatúry, no nechcela som čítať o mafii a tak som prišla až ku Gepardovi od autora Giuseppe Tomasi di Lampedusa. Gepard je knieža zo Saliny, silný predstaviteľ aristokracie, ktorý si uvedomuje, že nastávajú zmeny a že je nutné sa prispôsobiť. Je to skvelá ukážka doby, keď sa mení spoločenské zriadenie v krajine. Čiže to staré, vznešené a spôsobné končí a nastupuje dravé, nové, podnikavé, bohaté, bez spôsobov a vznešenosti, pôsobiace až smiešne (starosta v malom fraku), feudálov strieda buržoázia a rada by obsadila ich miesto, preto sa s nimi premiešava. Zároveň je tu i láska, žiarlivosť a opojenie krásou. Knihu som mala možnosť porovnať aj s Viscontiho filmom a musím povedať, že oboje sa vydarilo.
Alena Morštajnová prosto "umí", voliť slová, osoby, príbeh, skladať prepracovanú mozaiku na pozadí bežných dní, kde sa skoro nič nedeje, napriek tomu sa neviem odtrhnúť od čítania. Je to už štvrtá jej kniha, ktorú som prečítala za jeden deň a to jedným dychom, ktorý sa mi pri čítaní v istom momente zastaví, lebo vždy príde prekvapivý moment, ktorý nečakám a obráti celý dej iným smerom.
Vždy je to iná téma, ktorú v malomestských dvorčekoch rieši, tentokrát násilie. Vzniká v dôsledku rodinných pomerov, nenaplnených očakávaní a zneuznania od ľudí, autorka nám to pekne odkrýva a pomenúva príčiny i dôsledky, domáce hlavne fyzické plodí ďalšie násilie na ľuďoch, lebo sa ho jeho účastníci snažia popierať. Tu sa prepletú osudy dvoch rodín, ktorých tieto dôsledky zasiahnu, vyvolajú únik, traumu, chorobu.
Les a záhrada sú pre dve hlavné postavy príbehu blahodarným prirodzeným liekom, bez toho aby tušili, že ich príbehy sú prepletené.
Stále premýšľam, ako by to bolo, keby postavy príbehu konali inak, vyhľadali pomoc, pomenovali svoje problémy, riešili ich....
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Opat velmi provokativna kniha Juliana Barnesa, vzbudzujuca vselijake emocie, nazory, otvarajuce temy, o ktorych nas ani nenapadlo uvazovat v takejto rovine. Pribeh, tentokrat menej rozvinuty, o to vsak viac tajomny v postave Elizabeth Finch. Zjavne jej ziak je nou fascinovany, co je jasne od prvej sekundy, ked chodi do jej kurzu Kultura a civilizacia a popisuje ju, ako vyzerala vo vzdy rovnako ladenom obleceni, topankach, sperkoch, ako sa stoicky spravala, nemutene hovorila aj fajcila, ako si ziskavala autoritu len svojim hlasom, nehovoriac o jej nazoroch a reakciach, ktore tieto nazory vyvolavali, bol skratka ocareny jej intelektom aj naslednych 20 rokov, spolocnych polrocnych obedov. Vela veci z knihy mi bolo neznamych, legendu o sv. Ursule som nepoznala a nezamyslala sa nad nou a jej vplyvom na svet, brala som ako fakt, ze existuje ursulinsky rad a nic za tym. Rovnako ani historia Juliana Apostatu mi znama nebola, cela esej o nom a vplyve na krestanstvo a co by bolo, keby nebol vlastne tym spravnym mierumilovnym vladcom, je velmi zaujimava. Zda sa, ze je jednoduchsie diskutovat o nom, nech o Elizabeth Finch, ktora o sebe neprezradza takmer nic a vnima seba na pozadi. Necudujem sa, ze jej prednaska vzbudila vasne, prepojenie Juliana Apostatu na Hitlera bolo kontroverzne.
