Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Zakázaný dotyk som mala možnosť čítať ešte v štádiu príprav na vydanie a trochu závidím všetkým, ktorí tento príbeh ešte len budú objavovať, navyše v takomto prekrásnom grafickom spracovaní.
Autorka nám opäť raz priniesla príbeh s veľmi dobre premyslenou zápletkou. Každého čitateľa určite veľmi potešia nové postavy a miesta, ktoré nám autorka predstaví, mňa obzvlášť ale nadchlo prostredie galérie La Pavona - kto ma pozná (alebo sleduje aj na druhom profile) asi aspoň trochu tuší, že umenie - a obzvlášť to maliarske - mám viac ako veľmi rada.
Pre svojich verných čitateľov, ktorí už poznajú aj ostatné autorkine príbehy, pripravila viac než milé prekvapenie v podobe niektorých postáv z predchádzajúcich kníh, čo mňa osobne veľmi bavilo a takéto prepojenia mám v knihách rada. Táto vsuvka však bola uchopená tak, že nebude nijakým spôsobom rušiť nových čitateľov, ktorý sa s autorkou stretávajú prvý krát, čo musím určite pochváliť.
Čo mi v knihe možno trošku chýbalo, bola horúca chémia medzi postavami - a nehovorím o spicy scénach. Tých je síce tiež pomenej, no vôbec mi to neprekážalo. Jednoducho som sa asi priveľmi naviazala na sériu Nekompromisní a teraz mi už nič menej nestačí. Tým určite nechcem povedať, že je niečo v neporiadku, práve naopak! Dynamika medzi postavami je skvelá, ich dialógy sú veľmi energické, živé a plné temperamentu. Nemala som však pocit, že by to medzi hlavnými postavami iskrilo tak, ako som z pera autorky zvyknutá.
Za postavami a prostredím však ani v najmenšom nezaostáva zápletka, ktorá je veľmi zaujímavá. Keď som knihu začínala čítať, čakala som niečo jednoduchšie a ani v jednom z mojich tipov som sa netrafila, z čoho som bola síce trošku smutná, pretože som veľmi súťaživá a aj toto som brala ako takú malú súťaž, no na druhej strane som bola ako čitateľ nesmierne rada za to, že som sa v Miške nesklamala a opäť raz sa veľmi umne pohrala s mojimi očakávaniami a prekonala ich.
Dnes to bude taká trošku nevšedná recenzia, nakoľko asi prvý krát idem písať recenziu po re-readingu. A tento špeciálny post sa bude týkať špeciálnej knihy - Konfliktu od Michaely Brnkovej . Jej Konflikt som totiž prvý krát čítala a recenzovala pred 2 rokmi - v novembri 2022 - a až vďaka nej som sa cítila, že som tak naozaj vstúpila do tejto našej skvelej knihomoľskej komunity. Jednoducho sa mi spája s mnohými spomienkami, veľa pre mňa znamená a navždy bude mojou srdcovkou!
A ako ste si už určite všimli, nie je to len tak. Vyšla totiž v špeciálnej limitovanej edícii s novou obálkou a oriezkou a och-môj-bože ja nemám slov, ako krásne je spracovaná!
Prečítať si ju znovu bolo podobné ako vrátiť sa domov a veľmi sa mi páčilo, aké pocity vo mne príbeh opäť vyvolal. Opäť ma úplne dostala dynamika postáv a humor, na ktorý som si u autorky už zvykla aj z jej ostatnej tvorby.
Veľmi sa mi páčilo - hlavne po prečítaní aj iných kníh - že mafiánske prostredie je v knihe zachytené aj na reálnych scénach z "biznisu" a nie len v slovách o tom, aký je hlavný hrdina mafián...
Nakoľko som zistila, že som vcelku dosť vecí pozabúdala, niektoré zvraty (najmä na konci príbehu) som prežívala akoby prvý krát, čo bolo pre mňa úplne skvelé a opäť som sa mohla nechať ohúriť umným talentom autorky
Záver knihy vo mne tiež prebudil množstvo zabudnutých pocitov a prežívala som podobnú frustráciu ako ten úplne prvý krát, kedy som na ďalšie pokračovanie musela dlhé roky čakať (dobre, no, neboli to dlhé roky, ale jednoznačne to tak na mňa pôsobilo po tom, ako Miška knihu ukončila )
Na záver môžem len zopakovať, čo som už o knihe niekoľkokrát za tie roky povedala - 1. chcem ju vidieť sfilmovanú (!!!) a 2. maximálne ju odporúčam!
Pokračovanie duológie #TheAnatomyDuology s názvom Immortality: A Love Story mi prinieslo opäť veľmi príjemné prekvapenie v podobe nového prostredia, zápletiek aj postáv.
Hazel Sinnett bola vplyvom okolností prinútená opustiť Edinburg a presunúť svoje osobné aj pracovné pôsobenie do Londýna, kde sa vďaka jej nevídanej lekárskej praxi dostávame do kráľovskej rodiny a tiež do tajného spolku veľmi významných ľudí, ktorí majú spoločné veľké tajomstvo.
Toto pokračovanie sa mi veľmi páčilo a bolo pre mňa príjemne plynulým nadviazaním na prvú časť príbehu. Naozaj mi veľmi sadol vývin udalostí aj posun hlavnej postavy nielen vnútorne ale aj priestorovo.
Nové zápletky a napätie boli podľa mňa uchopené zmysluplne a navyše sme sa v úplnom závere dočkali aj vyvrcholenia romantickej linky, ktoré sa mne osobne celkom páčilo.
Celkovo vlastne asi nemám príbehu a celej duológii ani čo vytknúť. Keby som sa snažila, asi niečo nájdem, ale ja vlastne ani nechcem, keďže sa mi obe (audio)knihy veľmi páčili a čitateľsky ma naplno uspokojili, za seba ich odporúčam a som s tým takto stotožnená.
I keď to tak podľa obálky veľmi nevyzerá, spoločné čítanie Icebreakera s @vycitujem_knihy bolo ideálne na začiatok septembra, keďže dej začína spolu so začiatkom školského roka na University of California v Maple Hills. Už toto nám naznačuje, že kniha je zasadená primárne do školského prostredia, a teda že aj hlavní protagonisti sú v mladšom veku. No a práve toto bol najväčší problém, ktorý som s príbehom mala...
Hlavné postavy Anastasia a Nate sú vlastne ešte deti a sú napísaní ako typický teenageri, ktorí síce majú nejaké životné ciele (čo je možné vnímať najmä u Anastasie), no aj tak majú v hlave len párty, alkohol, kamošov a všemožné nezáväzné krátkodobé vzťahy... Áno, presne také "vťahy".
Ako je z obálky evidentné, príbeh sa odohráva v prostredí ľadového klziska, keďže Stassie a Nate sú krasokorčuliarka a hokejista, čo sú v podstate takmer jediné ich povahové vlastnosti tvoriace celé ich osobnosti a nemôžem úplne povedať, že by mali nejakú výraznú hĺbku, i keď tiež nepatria medzi najplytšie - obaja majú vo svojom backstory niečo, s čím sa musia vysporiadať a čo si so sebou ťahajú. Musím však určite oceniť, ako obaja v priebehu deja vyrastú, dospejú a dozrejú, čo je niečo, čo som počas čítania veľmi vnímala, nakoľko na začiatku mi obzvlášť Anastasia a jej osobnosť dosť nesadla, no ku koncu bolo nielen na nej badať veľký vnútorný posun.
Samotný dej je v knihe podľa mňa taký celkom nijaký a musím citovať @vycitujem_knihy, ktorá vo svojom hodnotení napísala: "kniha je vraj "spajsy", za mňa nie je spajsy, len sa v nej vyskytuje s€x, so mnou to ani nehlo, určite mohli byť tieto scény napísané aj lepšie", s čím ja môžem len maximálne súhlasiť. Za mňa tam stála za povšimnutie možno jedna a pol scény, ak by som veľmi chcela napísať niečo pekné.
V podstate ide o veľmi oddychové čítanie, z ktorého mám pocit ako z nedeľných filmov pre teenagerov na Markíze (čo si dokonca myslím, že niečo obdobné určite už niekto sfilmoval) a určite vôbec nerozumiem celému tomu hype, ktorý okolo knihy vnímam. Bolo v nej niekoľko pekných myšlienok, to áno, ale že by bola niečo extra určite nemôžem povedať.
Čo ma potom už vlastne ani veľmi neprekvapilo, bol záver, ktorý bol za mňa príliš klišé, príliš predvídateľný a príliš umelo dokonalý.
3,5/5
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tri veci:
1. Audioknihu nahovorila milovaná Lauren Graham.
2. Popisy miest a jedál sú v tejto knihe nozaj skvostné.
3. "Ak je vaša matka láskou vášho života, čím je potom váš manžel?"
No a to by tak zhrnulo väčšinu mojich pocitov z tejto knihy, ktorú som počúvala ako audio a vlastne takto spätne ani neviem, prečo som sa rozhodla až pre tri hviezdy. Asi že sa mi to celkom príjemne počúvalo, i keď som do dnešného dňa veľmi neprišla na to, či išlo o cestovanie v čase alebo obyčajné halucinácie hlavnej postavy. Neviem, či mi niečo ušlo niekde okolo úvodu, kam som sa už nevedela vrátiť, aby som pochopila, čo sa vlastne udialo, no zanechalo to vo mne v závere len veľa zmätku a otázok.
Dokonca som sa uchýlila až k tomu, že som si musela prečítať viacero recenzií na Goodreads (čo úplne bežne nerobím), aby som si skúsila nejako upratať pointu tejto knihy, no maximálne som sa len utvrdila v tom, že som nebola zmätená sama.
Každopádne, ak si chcete prečítať veľmi zvláštnu sentimentálnu fikciu (vo všetkých možných smeroch - od celého toho časového nonsensu až po tridsiatničku, ktorá si za plat copywriterky môže dovoliť dlhú a vcelku luxusnú dovolenku v Taliansku), v ktorej si ale prečítate priam dokonalé opisy Talianskeho pobrežia a jedla a ktorá sa navyše v posledných kapitolách zvrtne na rýchly spád veľmi chaotických udalostí, smelo do toho!
Toto čítanie mi padlo naozaj veľmi dobre. Kniha bola ľahká, jednoduchá a veľmi dobre sa mi čítala. Dej bol správne svižný a dynamický, postavy boli tiež napísané výborne no a samotný príbeh? Tak krásne citlivo uchopenú romancu som nečítala ani nepamätám.
Autorke sa veľmi dobre podarilo zachytiť pocity, ktoré v mladosti mal asi každý. Priateľstvo, láska, nádeje a sny, neistoty ohľadom budúcnosti, ale tiež vnútorný zmätok či objavovanie seba samého boli v knihe vyobrazené skutonče veľmi čisto, úprimne, autenticky a uveriteľne a ja veľmi tlieskam.
Samozrejme, nemôžem opomenúť fakt, že som väčšinu času mala chuť na hranolky a práve vďaka tejto knihe som si ich dala nespočetne veľa krát s kečupom, čo som dovtedy nerobievala. Veď to zistíte sami, keď po knihe siahnete.
Ja ju určite odporúčam, veľmi rada sa pozriem na ďalšie tituly z autorkinho portfólia a k tejto sa, verím, niekedy ešte vrátim.
Od tohto príbehu som čakala príjemnú oddychovú romantiku a nejaký ten spice, čiže vidíte, že moje očakávania neboli nijako závratné.
Rovno môžem povedať, že toto moje minimálne očakávanie bolo naplnené, no okrem toho som dostala naozaj krásny príbeh, ktorý ma dojal, vybehla mi pri ňom nejedna slzička a ani nespočítam, koľkokrát som mala celotelové zimomriavky.
Napriek tomu, že už na začiatku som vedela, ako kniha dopadne (čo koniec-koncov pre tento žáner asi tak trochu typické, však?), mi tento príbeh pripadal v niečom iný. Bol svieži, trošku akoby inak napísaný, hlavné postavy mi pripadali veľmi skutočné a reálne, nenašla som tam žiadne cringe klišé, ktoré by mi prekážalo. Do oboch som sa úplne zaľúbila a milujem autorku najmä za to, ako napísala Stevie, a to či už jej vonkajší vzhľad alebo osobnostné rysy.
#forbiddenromance trope ma v tomto podaní veľmi bavil, príbeh bol príjemne svižný, dynamický, žiadna obrovská dráma, vedľajšie postavy boli tiež skvelé a v príbehu zmysluplné, jednotlivé dejové linky (Steviena vlastná, Zandersova vlastná a ich spoločná) sa vzájomne pekne striedali a pretínali. Spicy scény boli tiež veľmi fajn a celkovo som si čítanie veľmi užila.
Mám len 3 veci, ktoré by som vytkla:
1) slovenský preklad / korektúra mala miestami celkom muchy
2) ku koncu sa mi už príbeh zdal trošku zdĺhavý a akoby sa tam v každej - každej druhej kapitole dej cyklil (podobné vetné konštrukcie, podobné pointy...)
3) naozaj videl Zanders zo svojho penthousu, čo Stevie ukázala jeho mame dole pred vchodom budovy? Ja bývam "len" na 11. poschodí a určite by som tam nedovidela ani keby som mala vyše 190cm a orlí zrak...
Sečteno, podtrženo to ale bolo veľmi príjemné čítanie a teším sa veľmi na pokračovanie série!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Birthday Girl - kniha spod pera Penelope Douglas, ktorá po celom svete žne veľké úspechy a má veľké množstvo fanúšikov, nakoniec neunikla ani mne.
Pred začatím som mala len veľmi hmlistú predstavu o tom, do čoho sa púšťam. Vedela som o #ForbiddenLove a #AgeGap tropes a, samozrejme, o nejakom trojuholníku syn-tatko-dievča. No a na moje veľké sklamanie, presne o tom kniha aj bola - bohužiaľ, nič viac.
SPOILER ALERT
Veľmi som chcela, aby sa mi kniha páčila. A neberte ma zle, atmosféra príbehu je super, celé to prostredie malého amerického mesta bolo veľmi príjemné a svojím spôsobom veľmi cozy. Avšak postavy, ach jaj...
MMC Pike bol síce fajn, ale chýbala mi u neho taká chlapská rozhodnosť a dominancia. Nemal nič z toho "I will burn this world for you", ktoré mám na mužských postavách rada a až prííííííliš ho zaujímal názor okolia, ktoré v celom deji vlastne ani nebolo veľmi prítomné.
FMC Jordan síce mala len 19 rokov, ale to, koľkokrát táto osoba vyprovokovala nejakú drámu (z ktorej nakoniec nič) a skončila tým, že sa balila a odchádzala, pričom naozaj reálne nikam nešla a v konečnom dôsledku sa vždy vracala, to bolo niečo neuveriteľné a zakaždým ma to len rozčúlilo. Doteraz vlastne neviem, čo na nej Pike mal okrem toho, že bola mladá, štíhla, krásna a blond (klišé, klišé, klišé)
No a zvyšok postáv som si pracovne označila ako NPCčka, pretože sa tam len tak nejak vyskytovali a ich prítomnosť, poťažmo nejaká aktivita, bola vždy len veľmi plytká a jednoúčelová - slúžila len na to, aby nasmerovali hlavné postavy tam, kde ich autorka potrebovala - nič viac, nič menej.
Napríklad - Cole tam bol (viac nie ako áno) len na to, aby sa ukázalo, že Jordan je najprv s ním a potom s jeho tatkom - koniec úlohy. Coleova mama tam bola len na to, aby sa Jordan urazila a odišla - koniec úlohy. Jay tam bol len na to, aby sa Cole dozvedel o romániku svojho otca a nakoniec sa urazil a odišiel - koniec úlohy. Máte predstavu?
A keď sa pýtate, či aspoň tie spicy scény stáli za to - neboli najhoršie, ale Douglas ich teda určite vie spraviť aj oveľa lepšie, to som si overila pri jej knihe Corrupt.
Normálne by som za toto dala spokojne len 1 hviezdičku. Tak prečo nakoniec 3? Za atmosféru a za to, v akom očakávaní ma kniha držala, čím ma nútila stále čítať viac a viac, lebo som stále verila, že už už určite príde nejaká bomba, zvrat, brutálna scéna, nejaký mindblowing zlom... V závere ma to čítanie samo osebe bavilo napriek tomu, že nič z toho nenastalo.
Žeby som knihu ale mohla odporúčať veľmi nemôžem povedať.
PS: Nie je súčasťou môjho hodnotenia príbehu, avšak slovenský preklad a korektúra, to je jedna obrovská tragédia...
Nemám rada motivačné knihy. To je ideálny začiatok recenzie knihy, ktorá je sčasti motivačná... Na druhej strane, mám veľmi rada (auto)biografie, memoáre a silné príbehy - a to sú presne aspekty, ktoré ma oslovili v prvom rade.
Michalove knihy som ešte nečítala, no jeho ako osobu som registrovala práve vďaka recenziám jeho diel na rôznych profiloch a je pre mňa veľkou cťou, že ma oslovil a poslal mi tento svoj najnovší prírastok do knižnej rodiny.
Kniha dostala nálepku "Autobiografia", no ja som ju vnímala skôr ako zbierku autobiografických esejí. Pozostáva totiž z mnohých kapitol, ktoré sú skôr kratšie a, ako aj Michal sám uviedol, každá má nejaký logický úvod a záver a bezprostredne na seba nenadväzujú. Zachytávajú však jeho spomienky a čriepky z jeho života, ktorý je v mojich očiach naozaj výnimočný.
Viem, že to nie je ani zďaleka porovnateľné, no sama mám určité ochorenie, ktoré je náročné nielen pre mňa, ale aj pre mojich blízkych, preto som počas čítania mnohokrát mala slzy na krajíčku, nakoľko Michal dokázal pomenovať a popísať mnoho pocitov, ktoré tiež kvôli mojej situácii prežívam. Musím povedať, že som si z jeho príbehu veľa zobrala a kniha ma skutočne dokázala motivovať. Pooznačovala som si v nej množstvo viet a citátov či celých úryvkov, ku ktorým sa budem rada vracať a musím povedať, že ma veľmi milo prekvapilo, koľkokrát som sa počas čítania pobavila a úprimne zasmiala, nakoľko v kapitolách nechýbajú ani úsmevné spomienky.
Táto recenzia však nemôže byť o príbehu, pretože nie je možné zrecenzovať niekoho život, i keď za odvahu, statočnosť a nezlomnosť by si autor určite zaslúžil všetky hviezdy, ktoré existujú.
Môžem ale určite ohodnotiť grafické prevedenie publikácie, ktoré je skvelé a vizuálne veľmi pekné. Za čo ale strhávam bodík je úprava textu, ktorý by podľa mňa zniesol o niečo pozornejšiu korektúru a menšie štylistické úpravy.
Pokračovanie detskej fantasy série The House at the Edge of Magic so sebou prinieslo ďalšie dobrodružstvá štvorice, ktorú som si ešte viac obľúbila. Trol Eric bol láska už v prvej časti, no v pokračovaní mi aj Nine prestala toľko vadiť, pretože už nebola taká neznesiteľná a vytvorila som si lepší vzťah aj k Dr. Spoonovi a Flabbymu.
Bolo pre mňa príjemné čítať o nových situáciách, do ktorých sa hrdinovia dostali a kniha bola opäť napísaná pútavo, vtipne a s ľahkosťou, no mne sa tentokrát napriek tomu čítala akosi ťažšie a cez niektoré pasáže som sa akosi nevedela dostať - preto mi aj čítanie trvalo dosť dlho vzhľadom k povahe a dĺžke príbehu. Dej bol opäť skôr jednoduchší, s jednou dejovou linkou, čo je, samozrejme, vzhľadom k cieľovej skupine čitateľov viac než pochopiteľné, no môžem povedať, že aj pre mňa ako skoro 30-ročnú osobu bolo čítanie pútavé a zaujímavé. A musím povedať, že v závere, keď sa odkryla časť tajomstva pôvodu Nine, som nemala ďaleko od zimomriavok.
Tak či tak som si čítanie v konečnom dôsledku užila a viem si predstaviť, že deti by toto rozprávanie vyslovene bavilo! Myslím si, že aj keď som počas čítania tejto časti nechcela veľmi pokračovať ďalšími knihami, predsa len si zaobstarám aj ďalšie pokračovania, nakoľko ma zaujíma, čo sa s postavami bude diať ďalej.
Ak by aj vás dospelákov lákalo si prečítať niečo ľahučké, vtipné, plné fantázie a dobrodružstva, určte nespravíte krok vedľa - treba sa len nastaviť na to, že ide o detskú literatúru.
