Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pokračovanie detskej fantasy série The House at the Edge of Magic so sebou prinieslo ďalšie dobrodružstvá štvorice, ktorú som si ešte viac obľúbila. Trol Eric bol láska už v prvej časti, no v pokračovaní mi aj Nine prestala toľko vadiť, pretože už nebola taká neznesiteľná a vytvorila som si lepší vzťah aj k Dr. Spoonovi a Flabbymu.
Bolo pre mňa príjemné čítať o nových situáciách, do ktorých sa hrdinovia dostali a kniha bola opäť napísaná pútavo, vtipne a s ľahkosťou, no mne sa tentokrát napriek tomu čítala akosi ťažšie a cez niektoré pasáže som sa akosi nevedela dostať - preto mi aj čítanie trvalo dosť dlho vzhľadom k povahe a dĺžke príbehu. Dej bol opäť skôr jednoduchší, s jednou dejovou linkou, čo je, samozrejme, vzhľadom k cieľovej skupine čitateľov viac než pochopiteľné, no môžem povedať, že aj pre mňa ako skoro 30-ročnú osobu bolo čítanie pútavé a zaujímavé. A musím povedať, že v závere, keď sa odkryla časť tajomstva pôvodu Nine, som nemala ďaleko od zimomriavok.
Tak či tak som si čítanie v konečnom dôsledku užila a viem si predstaviť, že deti by toto rozprávanie vyslovene bavilo! Myslím si, že aj keď som počas čítania tejto časti nechcela veľmi pokračovať ďalšími knihami, predsa len si zaobstarám aj ďalšie pokračovania, nakoľko ma zaujíma, čo sa s postavami bude diať ďalej.
Ak by aj vás dospelákov lákalo si prečítať niečo ľahučké, vtipné, plné fantázie a dobrodružstva, určte nespravíte krok vedľa - treba sa len nastaviť na to, že ide o detskú literatúru.
Budem úprimná - túto sériu som naozaj neplánovala čítať. Pravdepodobne nikdy. Nebyť tejto novej edície s prekrásnou obálkou od skvelého A. Macha, nikdy by som nebola objavila tento dračí svet a áno, bolo by to len preto, že sa mi pôvodné obálky... nuž prosto protivili. Teraz vám ale môžem - musím, dokonca - povedať, že by to bola jedna obrovská chyba! Žiaľ, čo sa kníh týka, som vskutku natoľko povrchná a toto bola pre mňa veľká lekcia.
Takto, na jednej strane je nesmierne obdivuhodné, že takýto príbeh napísal Ch. Paolini, keď mal ešte len 15 rokov. Na strane druhej je toto tak sakramentsky dobrý príbeh aj pre dospelého autora! Nenašla som v texte veľa momentov, kedy by som si povedala "aha, áno, toto písal teenager" a za to jeden veľký klobúk dole.
V knihe na mňa čakal dokonalo vybudovaný a do detailov premyslený svet, pútavá zápletka, brilantne napísané (a sympatické) postavy či dokonca (nejeden) vlastný jazyk a nenašla som vskutku nič, čo by mi prekážalo.
Čo sa týka atmosféry, pre mňa to bolo akoby sa stretol LOTR, Hobbit a Ako vycvičiť draka - jednoducho to celé malo pre mňa taký cosy dobrodružný vibe plný útulna, ale i napätia a dobrodružstva. Navyše som teda aj vyronila nejaké tie slzičky, ktoré v rámci celkového zážitku autorovi odpúšťam, aj keď ma ich príčina vskutku zaskočila a zabolela...
Takže zjednodušenie - ja som z knihy nadšená, úplne som si ju zamilovala a už sa neviem dočkať ďalších častí!
Takže, Christian . Hráč, ktorý si (opodstatnene) veľmi verí v stávke, ktorú uzavrie so svojimi kamarátmi.
Áno, tak ako asi aj väčšina z vás som si myslela, že to bude také klasické a ľahko predvídateľné klišé... Aby som nevyzradila priveľa - jednoducho, tým, čo sa udeje v druhej kapitole, Miška veľmi elegantne dostala do deja zaujímavý twist, ktorý celému príbehu dodáva celkom inú atmosféru a tak trochu mení zápletku. A tu rovno veľmi pochválim, že - ako sme už u autorky asi zvyknutí - v príbehu nie je zápletka len jedna, ale motá sa tam toho viac, čo v príbehu tvorí akúsi "viacrozmernosť".
Ďalej musím veľmi pochváliť prostredie a atmosféru príbehu, v ktorom som sa cítila naozaj veľmi dobre, a spolu s ním i postavy, ktoré sú napísané veľmi realisticky a uveriteľne. Bolo pre mňa naozaj osviežujúce čítať príbeh, v ktorom nie sú charaktery tak extrémne hyperbolizované, až pôsobia prehnane a "cringy", ale naopak nájsť medzi riadkami postavy, ktoré by som pokojne mohla stretnúť, keď dnes vyjdem na ulicu (sakra, bodaj by!!). S hlavnou postavou, Sarou Adamsovou, som sa vedela veľmi jednoducho stotožniť a prežívať dej cez ňu, no a Christian... do neho som sa úúúplne zamilovala.
Samozrejme, nebola by som to ja, keby som vynechala tento bod, takže jazyk - dokonalosť. Prirodzený, nepreplácaný, primerane zvolený a za mňa skvelo skonštruovaný prejav, ktorý sa mi krásne a ľahko čítal, žiadne zbytočné scény bez konca, všetko malo zmysel a k niečomu viedlo. Za mňa bolo veľmi super, že niektoré scény boli prepísané z POV oboch hlavných postáv - nie len časť tak a časť tak, ale boli prítomné aj prekryvy, čiže som videla ten istý moment očami oboch, za čo tlieskam a ďakujem.
No a v neposlednom rade som sa dočkala celééého spektra pocitov a emócií od pohody a "útulna", cez smútok, hnev, napätie, prekvapenie, vzrušenie, smiech, dojatie... pre mňa tam bolo všetko, len nie nuda. Naozaj úprimne v tej knihe nebola jediná pasáž, kedy by som sa nudila alebo mala potrebu preskakovať.
Ja autorke za príbeh ďakujem, naozaj som si ho užila, Christiana som si už privlastnila, čím sú aj právne náležitosti zabezpečené, a vám ho určite odporúčam
So sériou Habibi (a vlastne celkovo s tvorbou Baji Dolce) som sa stretla pred niečo vyše rokom a toto stretnutie bolo pre mňa viac než príjemné. Z toho dôvodu som sa tešila, no zároveň bála pokračovania v knihe s názvom Candy. Ako sa ukázalo, opodstatnene - v oboch prípadoch...
V prvom rade musím opäť raz zopakovať, že autorkin písomný prejav mi je nesmierne sympatický a veľmi dobre sa mi číta. Okrem toho ma Baja dokáže hneď zaujať a jej príbeh ma zas a znova okamžite pohltil. Výborne napísané postavy (hlavné i vedľajšie!!), skvele vybudované prostredie deja, no a tá atmosféra: #chefskiss
Neskutočne ma zaujal Dorianov backstory, ktorý celému príbehu dodal podstatnú hĺbku, avšak... som asi predsa čakala trochu viac.
Viac akcie, viac deja, viac spicy scén, silnejšie vyvrcholenie, hlbšiu zápletku.
Jednoducho som mala pocit, že slow burn je až príliš slow a že väčšina príbehu sa až priveľmi sústredí na všetky ostatné postavy, než tie dve hlavné. Vlastne som tak trochu mala pocit, že v tejto knihe sú len postavy a nie je medzi nimi žiadna výrazná hierarchia. Z môjho pohľadu bola väčšina knihy - i keď objektívne dobre napísanej - spojením viacerých medzi scén, ktoré nás doviedli k záveru, v ktorom sa v konečnom dôsledku tiež až tak veľa neudialo.
Každopádne mám ale pocit, že napriek tomu bude tento príbeh predsa len nakoniec podstatný a poslúžil ako slušná predpríprava finále série. Teda aspoň v to dúfam...
Pre mňa bola táto úplne prvá od autorky a mám z nej trošku zmiešané pocity. Na jednej strane to bol veľmi milý romantický príbeh (porovnateľný s Hallmark romantickým filmom) s vcelku predvídateľným dejom, no na druhej strane bola pre mňa naozaj zaujímavá asi len posledná tretina.
V značnej časti knihy mi vcelku dosť prekážala hlavná postava Ella a jej názory, postoje i prejav, no na druhej strane by sa na základe toho dalo povedať, ako veľmi dobre bola napísaná, nakoľko jej obľúbenosť u mňa rástla súmerne s tým, ako sa ona vnútorne menila.
Zároveň si myslím, že autorka trošku premrhala potenciál knihy, keďže viacero scén - z ktorých sa vykľuli len osekané výplňové a pre dej nijako neprínosné a nezaujímavé - by sa podľa mňa dali uchopiť trošku inak a pomôcť k dotvoreniu deja aj celkovej atmosféry. Tú som hľadala veľmi usilovne, nakoľko som čakala pocit, aký vo mne zanecháva tá krásna obálka, no dočkala som sa len veľmi slabého odvaru (ako keď si zriedite colu vodou a síce to má farbu a niekde na chvoste cítite tú chuť ale nie je to jednoducho to pravé)
Takisto mi dlho trvalo sa stotožniť s autorkiným štýlom, čo som ale neskôr vyhodnotila tak, že mi skôr nepasoval preklad, ale v tomto bode mám stále trochu otáznik, ktorý tam zostane, kým si neprečítam originál, čo si nie som istá, že sa mi chce absolvovať. Možno sa mi vyjasní pri niektorej z ďalších kníh od Julie.
Inak sa z toho ale v závere vykľul vcelku príjemný príbeh, v ktorom som miestami cítila ducha komunity Stars Hollow, no v mojom hodnotení sa nedostal nad hranicu priemeru.
Príbeh bol podľa očakávania skôr jednoduchý a s rýchlym priebehom, odohrávajúci sa v rámci jednej priamočiarej dejovej linky.
Ja som v príbehu našla a pocítila taký trošku vibe filmu Hocus Pocus mixnutý s novinkou Wonka - ale naozaj len zľahka. Niektoré pasáže boli naozaj veeeľmi bohaté na kreatívne uchopené situácie, až sa to mne zdalo už málinko prestrelené. Okrem toho mi chvíľami dosť vadila hlavná postava - dievčatko Nine - ktorá síce nemala ľahký život, no miestami bola napísaná ako veľmi nepríjemný drzý "fracek".
Čo ma zo všetkého mrzí najviac je, že zlaté písmená na obálke majú veeľmi slabú životnosť, ale to s príbehom ako takým nemá nič.
Každopádne za mňa to bolo naozaj príjemné a teším sa na ďalšie časti.
Ako sa mi prvá kniha série pozdávala, tak toto bola úplná bomba! Ešte lepšia zápletka, ešte lepšia dynamika, ešte lepší spice a aj humor mi viac sedel do môjho vkusu.
Bola to moja prvá skúsenosť s fake marriage a forced proximity trope súčasne v jednom príbehu a zrejme som objavila svoj nový obľúbený podžáner romantických kníh. Musím teda síce opäť vyzdvihnúť fakt, že je to klasická Teagan, čiže v príbehu nie je žiadna brutálna dráma, zato je to veľmi príjemné, vtipne oddychové čítanie, ktoré mi naozaj dobre padlo.
Hlavné postavy Ryan a Adrian sa mi spolu veľmi páčili a byť chvíľu pozorovateľom ich vzťahu (z veľmi dobre podaného dual POV) ma nesmierne bavilo a naozaj som si to užívala.
Navyše bez nátlaku priznávam, že som sa teraz už riadne namotala na túto sériu a i keď ma ešte len čaká tretie pokračovanie, veľmi dúfam, že vydavateľstvo bude vydávať aj zvyšné časti a to tak, že čím skôr!
Ja keďže som veľký fanúšik "Gilmoriek" postupne zbieram a čítam aj knižnú tvorbu seriálovej Lorelai - Lauren Graham.
Treťou knihou, ktorú som od nej čítala (ešte mi zostáva jedna) bola jej najnovšia s názvom Have I Told You This Already, od ktorej som čakala niečo podobné ako nám ponúkla v Talking As Fast As I Can, teda súbor osobných esejí, v ktorých nám s humorom sebe vlastným odovzdá svoje myšlienky.
V podstate sa tak aj stalo, avšak tentokrát mi celá táto zbierka prišla trochu akoby nasilu a len aby bola, ak viete, ako to myslím. Nebola v princípe zlá, no neoslovila ma natoľko, aby som z nej mala extra dobrý pocit,
Bola podľa mňa veľmi priemerná či už výberom historiek, štýlom písania a celkovým pojatím textov. Niektoré kapitoly boli pre mňa ako za trest a len niekoľko som si naozaj užila.
Napriek tomu, že som si označila niekoľko myšlienok, ktoré sa mi veľmi páčili, myslím si, že toto je titul, ktorý nemusíte mať a ani čítať, jedine že by ste boli naozaj veľkí fanúšikovia a chceli Lauren podporiť aj týmto spôsobom.
Pukom do srdca bol môj prvý hokejový román a musím povedať, že nie som sklamaná. Bavila ma zápletka aj autorkin typický štýl a humor, vďaka ktorým bol celý príbeh veľmi príjemným, ľahkým čítaním.
Som rada, že Teagan zostala verná dopisovaniu si a čiastočne bola teda aj táto kniha epistolárnym románom, ktoré mám vcelku rada. A keďže som fanúšičkou jej série Texting, osobne ma potešilo aj prepojenie na postavy z nej prostredníctvom Shepa s Denver a Zacha s Deliou, ktorí sa v deji mihli ako extra vedľajšie postavy.
Kniha je skôr romantika, no nájdete v nej aj nejaký ten spice (no nič extra výrazné). Celkovo mal dej dynamiku, zápletka v ňom nebola nejak extra dramatická a keď to vezmem "kolem a kolem" kniha sa mi páčila, rada som ju čítala a teším sa na ďalšie zo série.
4,5/5
Toto je za mňa nesmrteľná klasika, ktorú by mali čítať nielen deti, ale aj dospelí, keďže si myslím, že každá veková kategória si v nej nájde iné múdro.
