Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Rád čitam knihy.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Čo sa týka historického kontextu, Wilde zomiera ako 46 ročný vo Francúzsku po tom, ako sa v roku 1897, po ukončení dvojročných povinných práci, ocitá na slobode, no bez akýchkoľvek finančných prostriedkov na to, aby sa dokázal uživiť. Okamžite sa rozhodne opustiť britskú spoločnosť a putuje do zmieňovaného Francúzska. Wilde bol obvinený z podozrenia, že bol homosexuál; de jure to ale nikdy dokázané nebolo. Na Oscarove nešťastie, bola homosexualita vo viktoriánskej ére považovaná za jeden z najväčších priestupkov voči spoločnosti. Práve kvôli tejto domnienke bol Wilde odprataný na okraj spoločnosti.
Javí sa mi, že sa Wilde odhodlal prostredníctvom troch hlavných postáv (Dorian Gray, Basil Hallward, Lord Henry) skritizovať anglickú spoločnosť v danej dobe; jej rigidnosť, názorové smerovanie, a koniec koncov aj konvenčné myslenie spoločnosti. Svet Doriana Graya je svetom Oscara Wilda.
Novela je nadýchnutá poriadnou dávkou gotickej atmosféry, ktorá symbolizuje dlhotrvajúcu viktoriánsku éru. V tomto diele sa nám Wilde predstavuje ako majster slova; jeho talent je citeľný pri podrobných opisoch života zo zákulisia britskej aristokracie, dialógu postáv a hlavne pri vykresľovaní Londýna, ktorý je ponorený do nočného sveta.
Nikdy nekončiace, obsesívne naháňanie sa za krásou, mladosťou a hlbším zmyslom života, dovedú hlavného protagonistu príbehu na životné chodníčky, ktoré sa nijak inak, ako fatálnou katastrofou skončiť ani nemôžu; teda, ako pre koho.
Dorian sa snaží dobehnúť nedobehnuteľné – prírodu a čas.
Revolučný gotický príbeh, ktorý pojednáva o dobre a zle, dualizme ľudskej mysle a o morálnych útrapách, ktoré sprevádzajú život génia, jeho rodiny a najbližších; a koniec koncov a výtvor, ktorý vzišiel z mysle tvorcu.
Možno by sa dalo povedať, že dielo je svojím špecifickým spôsobom nepríjemnou manifestáciou sveta budúcnosti, ktorý oplýva oslavou racionality a pozitivistického vývoju vedy a techniky; čo môže veľmi ľahko viesť k strate morálneho cítenia a odcudzeniu sa okolitému svetu - vytrhnutie jedinca z jeho prirodzeného stavu.
Preindividualizovaná spoločnosť postavila človeka do ťažkej pozície. Namiesto komfortu a bezstarostného slobodného stavu, - ktoré boli poskytnuté prvotnými väzbami (napr. v stredoveku to bol pocit spolupatričnosti k určitej vrstve spoločnosti - sedliactvo, malomešťianstvo) - človek nachádza v kapitalistickej a silno individualizovanej spoločnosti presný opak: úzkostlivosť a bezmocnosť. Ak ako ľudstvo budeme sústreďovať našu kolektívnu pozornosť na "ja", namiesto "my", veľmi ľahko sa môžeme dostať do stavu neslobody, ktorí pocítili naši predkovia v 20. storočí; hlavne počas nadvlády totalitných režimov.
Racionalita, samostatnosť a prosperita individualizmu zažili najväčší rast počas epochy osvietenstva v novoveku. Tieto faktory položili elementárny základ toho, ako vyzerá a kam sa uberá novodobá spoločnosť; no aj napriek by sme nemali zabudnúť na starú slovesnú múdrosť: ... "všetkého veľa škodí" ....
Podobnú myšlienku hlása aj jeden z popredných filozofov 20. storočia, ktorý väčšinu svojho času sústredil na obhajobu pluralitnej demokracie - Isaiah Berlin. Hovorí o tom, že práve pokrok a vyzdvihovanie individuality, ktoré so sebou priniesla racionálna osveta novoveku, sa nepriamo podieľali na vzniku totalitných režimov - ideály jedného indivídua boli vysoko nadradené nad názormi a pocitmi daného národa.
Autor - ako známy sociálny psychológ, člen Frankfurtskej školy a jeden z popredných predstaviteľov humanistickej psychológie - sa snaží poukázať na to, ktoré psychologické a spoločenské aspekty, resp. zmeny v chovaní nemeckej spoločnosti doviedli NSDAP k víťazstvu v demokratických voľbách. Ako je možne, že sa raz z poprednej demokratickej krajiny kontinentálnej Európy stalo rodisko najkrvavejšieho režimu v dejinách ľudstva.
Opis vojnových zážitkov prvej svetovej vojny v podaní Ernsta Jünger - známeho člena nemeckého ideologické smeru "Konservative Revolution" - vo mne miestami vyvolával skľučujúce pocity. Autor pri opise každodenného života, buď v zákope, alebo v dedinách v blízkosti fronty, si určite servítku pred ústa nedáva. Sonda do života plného neistoty a úzkosti, ktorú vyvolávajú šrapnely letiace nad helmami zúčastnených. Tento denník poukazuje na krutosť a neférovosť vojnového konflikt, na zbytočnosť a bezvýznamnosť vojny - vyhasnuté životy mnohých, ktorí padli v zákopových vojnách, kde sa existencia na každom metri štvorcovom snažila o svoju fyzickú manifestáciu.
Ernst Jünger je mnohými považovaný za kontroverznú osobnosť - na budovaní tejto reputácie dopomohla aj táto publikácia. Dalo by sa konštatovať, že dielo je glorifikácia stavu, ktorý vojna vyvoláva - vojenský konflikt je neodvrátiteľný a slúži ako očista generácie; no zároveň aj jej zocelenie.
Aj napriek všetkým negatívam, ktoré adrenalín pri tanci so smrťou v človeku evokuje, našli mnohí práve vo vojne svoj zmysel života.
Dojemný príbeh toho, ako môže konvenčné myslenie rodičov a okolia dohnať myseľ človeka do zatratenia. K tomu ešte pridajte striktné dodržiavanie rodinných tradícií, bez akejkoľvek možnosti odchylky a život človeka sa môže veľmi rýchlo premeniť na nočnú moru.
Simone bola jedným z hlavných predstaviteľov myšlienkového hnutia existencionalizmu v 20. storočí, pri čítaní knihy som sa zamýšľal aj nad tým, či by si rovnakú cestu vybrala aj Zaza, ak by jej bola ponúknutá príležitosť - myslím si, žeby mala čo povedať.
Yalom nás prostredníctvom tohto diela pozýva na cestu alternatívnou dejovou líniou (možno nie až tak alternatívnou), resp. načrtnutie situácie, ak by sa Nietzsche skutočne odhodlal uposlúchnuť svojich priateľov a pokračoval by v hľadaní odbornej lekárskej pomoci, ktorá by mu pomohla s vyliečením jeho útrap.
Dialógy medzi Doktorom a nadaným nemeckým filozofom sú famózne a pútavo skoncipované , nasiaknuté neskutočným množstvom psychoanalytických (Yalom je sám psychoanalytik) a filozofických otázok - je to možno aspoň nejaká sonda do Nietzscheho hlavy a predstavenie jeho popredných myšlienok a toho, nad čím filozofoval väčšiu časť svojho života. Ocenil som taktiež to, že sa autor do deja snažil zakomponovať aj ďalšieho rakúskeho psychoanalytika - Sigmunda Freuda, s ktorým sa Breuer radil o tom, ako má pri liečbe svojho pacienta postupovať - Freud je v tomto diele vyobrazený ako mladý, nadaný lekár - hlavne ale ako najbližší Breuerov priateľ -, ktorý je budúcnosťou svojho oboru (tak sa aj stalo). Atmosféru dokresľuje opis viedenského života na prelome 19. a 20. storočia.
Sled události, ktoré si zobral Bauman pod svoju mušku, môžu v človeku zanechať dojem, akoby bol denník napísaný včera, a nie pred trinástimi rokmi. Príchody migrantov do Európy a následne strašenie politikov, ktoré iba dopomáha k vzbudzovaniu stavu neistoty medzi občanmi; načrtnutie možného alarmujúceho problému virtuálnej reality, kedy "tu" a "teraz" môže stratiť na dôležitosti - to, čo bude ľudí udržiavať pri živote bude prosté - "tam"; poukázanie na to, že nemáme tak ďaleko od toho, aby sme svoj mozog vystavili preťaženiu, z dôvodu nespočetného množstva neukojiteľných sociálnych (nie len tých) podnetov z nášho okolia; o úpadku tolerancie v spoločnosti.
Autor je taktiež značne kritický voči kapitalistickému zriadeniu spoločnosti, resp. voči tomu, aké hodnoty sú ľudstvom následne na základe tohto zriadenia vytvárané.
Jasne a zrozumiteľné vyobrazenie meniaceho sa diskurzu v pedagogickom myslení naprieč dejinami ľudstva. Nazeranie na pedagogiku, a jej nasledujúci vývin je popísaný prostredníctvom predstavenia základných zmien v ekonomickom, sociálnom, kultúrnom, náboženskom a politickom ponímaní sveta.
Ideál vychovaného dieťaťa, ktorý stelesňovala antika, je diametrálne odlišný od toho ideálu, ktorý my ako spoločnosť nasledujeme v modernom svete, alebo nie je ?
"Co jsi, cos byl a co budeš, o tom vždy přemýšlej."
Veľká vďaka patrí nadácii Biblion, za ich snahu o sprostredkovanie sondy do mysle najväčšieho českého reformátora. Okrem zastávania tohto životného poslania, bol Hus aj humanistom a kazateľom - velikán, ochotný položiť život za svoje presvedčenie; upálený preto, že sa snažil o odstránenie nemravnosti z kruhov cirkvi. Husove Listy sú nasiaknuté múdrosťou ducha revolty mučedníka, z ktorých si vieme odniesť nie jedno ponaučenie.
Úprimne ani neviem, ako slovami vyjadriť životný príbeh Doktora. Hrdinstvá a symbolika, ktoré reprezentujú Henryk Goldszmit, Stefani Wylczińska a vlastne každý, kto sa podieľal na úspešnej organizácii Domova Sirôtkou, sú vlastnosti nami, už skoro zabudnuté; nezištnosť, sebazaprenie, sebaobetavosť.
Inšpiratívny príbeh, ktorý sa točí okolo pedagogického zboru, jeho korešpondentov, ale hlavne ich zverencov, ktorí pobývajú väčšinu času v Domove Sirôtkou, kde viera a nádej v lepší zajtrajšok nikdy nezhasla, práve naopak, viala do posledného okamihu ich rozlúčenia.
