Boží blud

Name: Boží blud
Brand: Citadella
SKU: 245048
Price: 392 CZK
Availability: InStock
Rating: 4.63 (155 reviews)
ISBN: 9788089628667

Richard Dawkins

Keď známy britský evolučný biológ Richard Dawkins vydal v roku 2006 knihu The God Delusion, okamžite tým rozpútal živú diskusiu v masmédiách aj na internete. Tento vedec už... Číst víc

: 4,6 155 hodnocení

Nakladatel: Citadella, 2016

Počet stran: 479

Brožovaná vazba
Slovenština

Cena: 392 Kč

Skladem 1 ks
Posíláme ihned

Další knižní vydání (7)

Brožovaná vazba
Čeština, 2016
Skladem 1 ks
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 9 dní.

361 Kč
Brožovaná vazba
Angličtina, 2016
Skladem 1 ks
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si!

374 Kč
Brožovaná vazba
Angličtina, 2025
Více než 30 dní
Tento produkt je na objednávku a jeho dodání může trvat i více než 30 dnů. Uděláme ale všechno pro to, abychom vaši objednávku odeslali co nejdříve a o její cestě vás budeme včas informovat.

287 Kč
Pevná vazba s přebalem
Čeština, 2009
Vyprodané
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Brožovaná vazba
Angličtina
Vyprodané
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Brožovaná vazba
Angličtina, 2016
Vyprodané
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Brožovaná vazba
Angličtina, 2007
Vyprodané
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Knihomolský pomocník

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Tituly skladem doručujeme do druhého dne
Knihomolská záložka ke každému nákupu
Více než 9 000 výdejních míst

Naši skřítci doporučují

Poslední den dětství. Kniha Vysvědčení, Zlý Urban. NAKLADATEL Kalibr, 2026. Chci si přečíst.

Více o knize

Prohlédnout ukázkuUkázka

#Bůh

Keď známy britský evolučný biológ Richard Dawkins vydal v roku 2006 knihu The God Delusion, okamžite tým rozpútal živú diskusiu v masmédiách aj na internete. Tento vedec už predtým napísal mnoho diel o vzťahu filozofie a vedy, v ktorých okrem iného usvedčoval vieru v B oha z iracionálnosti a poukazoval na jej negatívny vplyv na spoločnosť. V tejto poslednej knihe sa však tejto téme venoval naplno, aby zvýšil sebavedomie ateistu a podporil všetkých, ktorí by chceli odvrhnúť náboženstvo, a ukázal im, že i bez neho sa dá žiť plnohodnotný, mravný a šťastný život. Dawkinsova kniha sa dá v zásade rozdeliť na tri časti. V prvej sa autor sústreďuje na tzv. hypotézu Božej existencie, podľa ktorej „existuje akýsi nadčlovek, nadprirodzená inteligencia, ktorá úmyselne vyprojektovala a stvorila vesmír a všetko v ňom, vrátane nás“. Dawkins ukazuje, že hypotéza o existencii takejto inteligentnej bytosti je vedeckou hypotézou, ktorú je potrebné analyzovať ako každú inú, a že existujú len chabé dôvody pre jej prijatie, zatiaľ čo dôvody na jej odmietnutie sú obrovské. „Ilúziu dizajnu v živom svete oveľa úspornejšie a neporovnateľne elegantnejšie a bez potreby nejakého inteligentného konštruktéra vysvetľuje darvinovský prirodzený výber.“ V druhej časti knihy sa autor snaží nájsť prirodzené dôvody, prečo je náboženstvo všadeprítomné, a či je náboženské presvedčenie nevyhnutné pre našu morálku. V závere potom vysvetľuje, aké sú jeho dôvody pre nekompromisný postoj k náboženstvu – ako pre náboženské dogmy umierajú tisícky ľudí v krajinách tretieho sveta na pohlavne prenosné choroby, ako je deťom vnucovaná viera ich rodičov často krát na základe fyzického i psychického teroru, ako náboženský fundamentalizmus bojuje proti vede, genetickému výskumu a vyučovaniu evolučnej teórie na školách a ako náboženský fanatizmus stojí v pozadí terorizmu.

Naše katalogové číslo: 245048

Počet stran: 479

Vazba: brožovaná vazba

Rozměr: 140×210 mm

Hmotnost: 405 g

ISBN: 9788089628667

Rok vydání: 2016

Jazyk: slovenština

Nakladatel: Citadella

Kategorizace

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

4,6 / 5

	151
	10
	5
	5
	6

Čtenářské recenze

Shrnutí recenzí

Shrnuto pomocí AI, která může dělat chyby.

Kniha analyzuje náboženství z perspektivy vědy a logiky a podávať zložité témy s často vtipným a srozumitelným štýlem. Čtenáři ju označují za přesvědčivou a podnětnou pro formování kritického myšlení, zároveň však autorův ostrý tón a některé přidané texty vyvolávají kontroverze. Některé recenze upozorňují i na opakování a obtížnější angličtinu originálu či nedostatek slovenského překladu.

Čtenáři oceňují

Srozumitelně a místy vtipně vysvětluje náročné vědecké a filozofické pojmy.
Předkládá pevné argumenty založené na vědeckých faktech a logické analýze.
Podněcuje kritické myšlení u věřících i nevěřících.
Mnozí čtenáři ji považují za zásadní či doporučované dílo nového ateismu.
Poutavý styl udržuje pozornost i při hlubších tématech.

Čtenáři také hodnotí

Dawkinsův tón bývá ironický a výsměšný, což může být pro někoho odrazující.
V knize se objevují rozvláčné a opakující se pasáže.
Doslovy či komentáře přidané vydavatelem byly některými recenzenty kritizovány za nevhodný nebo protichůdný tón.
Originál v angličtině může mít místy náročný jazyk a zmíněn je i nedostatek překladu do slovenštiny.

Pomohlo vám shrnutí?

Úžastna kniha od autora ktorý sa nebojí poukázať na to že náboženstvo nie je take sladkasté ako si od deststva myslíme. Ponúkne myšlienku na to koľko nešťastia vo svete sa deje kvôli náboženským zastaralým dogmám. V strede knihy bolo čítanie náročné kedže tam rozobera podrobnejšie evolúciu a niekde som sa trošku strácal. V konečnom zhodnotení je to super kniha, určite odporúčam.

Kniha opisuje pohľad evolučného biológa na náboženstvo a jeho problémy. Dawkins skvele argumentuje prečo sa myslí, že boh je ľudský výmysel a vyvracia náboženské argumenty.

Bola som na túto knihu zvedavá, keďže sa venujem a zaujímam ateizmom a evolúciou, Dá sa povedať, že splnila moje očakávania. Autor sa kriticky pozerá na náboženstvo, analyzuje ho, rozpráva o fungovaní náboženstva, zameriava sa na nezrovnalosti v Biblii a na všetko negatívne , čo prichadza s náboženstvom. Určite povinná literatúra aj spolu s Hararim pre každého, kto si chce zachovať nadhľad a zdravý rozum.

Lacné

Neprečítal som ju celú a ani to nebolo nedávno, takže môžem napísať len základný pocit, ktorý vo mne zanechala: lacné argumenty proti duchovnu v posmešnej a povýšeneckej atmosfére. Možno v nej niečo nájde, čo hľadá, ale nech isto skúsi v kníhkupectve prečítať si aspoň kúsok.

nezáleží od vášho stanoviska - stojí to za prečítanie

Knihu odporúčam prečítať komukoľvek, kto je fascinovaný spiritualizmom alebo náboženstvom. Autor, ako renomovaný evolucionista a hlavne vedec, ponúka svoj pohľad na tématiku náboženstva; na kreacionizmus, inteligentný dizajn, theocentrizmus a mnoho ďalšieho (napr. odveký súboj medzi zástancami Darwina - čiže evolucionistov, ako je autor samotný - a zástancami kreacionizmu; rozobratie "dôkazov" Tomáša Akvinského a Anselma z Canterbury; čistiek, ktoré sa konali v mene Božom).
Mna osobne, okrem iného zaujali citácie, ktoré autor ponúka na začiatku každej kapitoly, ako napr.:

"Podivná je naša situácia tu, na Zemi. Všetci sem prídeme na krátku návštevu, nevediac prečo, napriek tomu sa nám niekedy zdá, že za tým všetkým stojí božský zámer. Z pohľadu každodenného života však vieme jedno: človek je tu pre iných ľudí - predovšetkým pre tých, od úsmevu a spokojnosti ktorých závisí naše vlastné šťastie."
Albert Einstein

Zaujímavý filozofický počin, ktorý vás doslova núti sa zamýšľať nad tým, ako vnímate svet, Boha (Bohov ?), prírodu - čokoľvek s tým späté. Kniha je hodná prečítania a mám taký pocit, že ju ešte otvorím viac krát, ako raz.

Intelektuálne nepoctivá

Hoci nikto nemôže tohoto oxfordského giganta obviniť z nevzdelanosti, mal som pocit, že čítam prejav rečníka debaty. Dawkins sa na môj vkus stroho a arogantne vyjadruje k veciam o ktorých veľa nevie, generalizuje a odmieta dialóg. Nedá sa vyhnúť porovnaniu s jedným z najväčších odporcov kresťanstva, Nietzschem, ktorý bol ako syn pastora intímne spojený s témamy ktoré kritizoval. Jeho Antikrist teda zasahuje na úplne inej úrovni ako Boží Blud napísaný britským akademikom.

Autor vidí cez tunelové videnie

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Knihu som prečítal a pokladám ju skôr za dielo neurčené na konverziu veriacich, ale na indoktrináciu ateistov autorovým svetonázorom, ktorý by som nenazval skresleným, ale skôr neotvoreným. Pán Dawkins je nepochybne skvelý evolučný biológ (v častiach knihy, ktorej sa venuje svojmu oboru vyniká), ale jeho nedostačujúce vzdelanie v oblasti religionistiky, sociológie, histórie a astrofyziky sa značne prejavujú. Nevravím, že som odborníkom vo všetkých vyššie zmienených oboroch, ale aktívne sa o ne zaujímam a na ilustráciu môjho problému s jeho knihou uvediem zopár príkladov: Hneď v úvode prekvalifikuje panteistov a do istej miery aj deistov ako ľudí, ktorí neveria v Boha, pričom panenteizmus, animizmus a iné typy náboženstiev úplne odignoruje. Autor nerozumie panteizmu s s tým spojeným spinózizmom, uvádza, že panteisti sú ľudia, ktorí používajú prírodu a Boha ako synonymum a v Boha skutočne neveria pričom pantheisti veria, že príroda a celý vesmír tvoria jednu nadprirodzenú inteligentnú entitu menom Boh. Einsteina kvalifikuje ako neveriaceho pričom to bol spinozista a teda panentheista (viera, že vesmír je v Bohu), samozrejme autor uvedie Einsteinove poznámky, ktoré dokazujú, že neverí v osobného Boha, ale v panenteistického (autor si ich vykladá ako prejavy ateizmu), ale záhadne zabudne zmieniť Einsteinov najznámejší výrok, ktorým odpovedal na priamu otázku:,,Veríte v Boha?“ slovami:“Verím v Spinózovho Boha.“ Čím sa jasne prihlásil k spinózizmu a viery v Boha. Autor si zároveň mylne myslí, že spinózizmus je panteistický pričom je panenteistický (čo mu ale nemožno zazlievať, keďže sa o tom stále vedú debaty) Ďalej sa venuje iba ním nazývaným „teistom“, ktorých klasifikuje ako jediných pravých veriacich.
Inde zase aplikuje zákony evolučnej biológie na astrofyziku, čo nedáva zmysel. Jedným z jeho argumentov, prečo vesmír nemohol stvoriť Boh je ten, že takáto entita by musela byť veľmi inteligentná a všetky inteligentné entity sú produktom evolúcie kedy im predchádzajú primitívnejšie tvory. Inteligentný Boh by teda musel mať primitívnejších predchodcov. Tieto evolučné zákony boli odvodené z pozorovania súčasného vesmíru a súčasných prírodných zákonov, ale tie neplatili vždy. Keby sa pán Dawkins viacej zaujímal o astrofyziku, tak by zistil, že prírodné zákony sa utvárali v prvých Planckových časoch po vzniku vesmíru a neboli vždy rovnaké. Napr. vedci predpokladajú, že dnešné 4 sily (gravitácia, elektromagnetizmus, silná sila a slabá sila) boli pôvodne iba2 alebo 1 a neskôr sa rozdelili, to je dôvod prečo vedci nedokážu vyrátať čo sa dialo prvé Planckové časy po vzniku vesmíru, pretože na to sú naše rovnice prikrátke, keďže opisujú naše súčasné prírodné zákony, ktoré vtedy neplatili, inými slovami, keď vtedy neexistovala gravitácia, tak nemohli platiť fyzikálne zákony. Autor sám poznačuje, že nevieme, čo sa stalo prvé chvíle po veľkom tresku, ale vôbec sa už nezaujíma prečo. Kam tým mierim...autor aplikuje súčasné prírodné zákony vzniku inteligentného života nie na raný vesmír, ale dokonca pred jeho vznikom, kedy mohli (a s najväčšou pravdepodobnosťou) aj platili úplne iné prírodné zákony. Môže nám pripadať čudné, že by mohlo existovať niečo nestvorené a inteligentné bez nejakého predchodcu, ale túto úvahu máme preto, že v našom svete má všetko nejaký počiatok a všetko nejakého predchodcu, je to odvodené od našich prírodných zákonov, ale tak to nemuselo byť pred vznikom nášho vesmíru a jeho prírodných zákonov. Pred vznikom vesmíru mohli platiť prírodné zákony, ktoré by zaručili existenciu nestvorenej inteligentnej a večnej entity, ktorá nemá žiadneho predchodcu a mohla by hypoteticky stvoriť náš súčasný vesmír. Autor sa prikláňa k hypotéze mnohovesmíru a tvrdí, že nerozumie prečo je táto teória taká nenávidená medzi fyzikmi. Je to preto, že táto hypotéza nie je postavená na absolútne žiadnych dôkazov a pozorovaní. Vychádza matematicky, ale matematicky vychádzajú aj všetky druhy teórií strún (ktoré sa líšia) pričom platiť môže iba 1. To líši teóriu od hypotézy, teória je postavená na dôkazoch a hypotéza nie. Keďže nevieme ako presne vznikol vesmír, nemôžeme vedieť či nevznikli aj miliardy ďalších. Ďalej pripisuje konflikty akými sú bosnianska občianska vojna a konflikt Izrael vs. Palestína náboženstvu, pričom v konflikte na Balkáne malo náboženstvo minoritnú úlohu a požívalo sa skôr ako prejav nacionalizmu (Zora Hesová: Věkovitá i křehká sousedství: proměny soužití muslimů a křesťanů na Balkáně) zatiaľ čo v konflikte Izrael – Palestína má stredne veľkú rolu a úplne ignoruje všetky ďalšie sociálne aspekty a príčiny konfliktu. A v podobnom duchu sa nesie aj môj ďalší problém: náboženstvu dáva priveľkú váhu a ignoruje, že veci sú komplikované a majú zložité a komplexné príčiny. Taktiež sa nevie vcítiť do ľudí opačného názoru, zmieňuje sa o tom ako smúti, keď vidí ženu v burke (pričom myslí nikáb, ale autor nepozná rozdiel), pretože to považuje za prejav patriarchálneho útlaku, lenže ju nevidí na fotkách v Afganistane, kde je na to zákon, ale v Spojenom kráľovstve, teda to robí dobrovoľne a nevypočuje si jej argument, že si tvár a telo zakrýva preto, aby ju ľudia nesúdili podľa jej postavy a tváre, ale podľa toho aký je človek, a aby sa nemohla stať pyšná na svoju krásu. A to ma privádza k ďalšiemu bodu mojej kritiky, autor nerozumie kultúrnemu a morálnemu relativizmu. Tvrdí, že morálny Zeitgeist napreduje a je progresívny, podľa koho napreduje? Podľa autora. Je to jeho subjektívny názor a podľa iných názorov (a že ich je požehnane) je svet v morálnom úpadku. Morálne je totiž podľa každého niečo iné, on sa však spolieha na internetové dotazníky, v ktorých mali respondenti podobné výsledky a nezamýšľa sa nad tým, že to môže byť tým, že to vypĺňali iba ľudia s prístupom na internet, ktorí zrejme museli vedieť anglicky a boli pravdepodobne vychovaní v západnej civilizácii. Keby sa šiel spýtať izolovaných kmeňov v Západnej Papuy, ktoré sa nemohli zúčastniť dotazníka, lebo nemajú internet, tak by mohol získať iné výsledky. Stále veľká časť sveta je bez internetu alebo nevie anglicky čo ich diskvalifikuje z účasti na dotazníku. Autor nevie, že svet sa skladá z viacerých civilizácií a vadí mi, keď delí ľudí na civilizovaných a na barbarov, čím delí kultúry na nadriadené a podriadené pričom človek nemôže objektívne posúdiť, ktorá kultúra je nadriadená. Autor sa vlastne takto stáva pokrytcom, pretože sa podivuje nad tým, keď vidí ako si ľudia myslia, že ich náboženstvo je to pravé, pretože sa doň narodili. Autor nazýva svoju kultúru civilizovanú a iné barbarské, prečo si autor myslí, že je jeho kultúra civilizovaná? Pretože sa do nej narodil a bolo mu to od mala vštepované. Keby sa narodil v Saudskej Arábii, tak by dosť možno pokladal svoju kultúru za civilizovanú a západnú za barbarskú. Ako vie autor, že jeho kultúra je civilizovaná? Porovnal ju s inými a jeho mu prišla najmorálnejšia. Najmorálnejšia z akého hľadiska? Z hľadiska morálky svojej kultúry. Aký je princíp jeho morálky? Spôsobovať čo najmenšie utrpenie (a robiť čo najväčší prospech) a podľa toho posudzuje ostatné kultúry a nenapadne ho, že v Japonsku sa morálka stavia na inom princípe a podľa tohto princípu posudzovať celý okolitý svet. Taktiež uviedol ako typy morálky utilitarizmus, deontológiu a absolutizmus a zabudol na hedonizmus, eudaimonizmus a morálny nihilizmus, ale to mi až tak nevadí. Ďalej tvrdí, že Spojené štáty ohrozuje teokracia, teokracia je v modernej dobe chápaná ako vláda duchovenstva, skutočne si autor myslí, že v USA by mohol zasadnúť ako neobmedzený vládca arcibiskup a všetky ministerské posty obsadiť biskupmi, kongres kňazmi a zrušiť voľby? Ako by obišli všetky váhy a protiváhy? A to je to čo myslím tým, keď hovorím, že prikladá náboženstvu až príliš veľkú váhu. Časť tohto problému je v tom, že nepozná rozdiel medzi americkým a francúzskym typom sekularizmu, ktorý by mu vysvetlil Richard Bulliet. S touto knihou mám množstvo ďalších problémov, na ktoré si teraz nespomeniem, som zrejme zaujatý už len tým, že ja používam definíciu náboženstva od Yuvala Noaha Harariho a preferujem americký typ sekularizmu pred francúzskym. Táto kniha má svoje pozitíva a dozvedel som sa z nej zopár zaujímavých historických faktov, ale keď ju čítam, tak mi furt príde, že autor sa na svet pozerá iba cez tunelové videnie.

Stoji za precitanie

Bola som na tuto knihu velmi zvedava a splnila moje ocakavania. Je tam vela myslienok s ktorymi sa stotoznujem avsak nemyslim ze moze presvedcit veriaceho o neexistencii boha. To vsak ale nie je nutne ucelom. Odporucam

Kniha vo veľmi príjemnej forme poukazuje na naše vnímanie náboženstva, prevažne kresťanstva, no autorove postrehy sa dajú jednoducho preniesť aj na iné kultúry a náboženstvá. Dielo odhaľuje ako nekriticky náboženstvo vnímame a ako prehliadame logické nezrovnalosti v náboženských učeniach. Autor sa na celý koncept náboženstva, viery a Boha pozerá z pohľadu vedca a hodnotí ich ako štandardné vedecké hypotézy. Knihu určite odporúčam každému, kto sa chce pozrieť na náboženstvo aj z iného pohľadu, na Slovensku sú názory ako tie v knihe skôr v úzadí a určite stojí za to ich preskúmať. Každý, kto sa už nad spomínanými témami zamýšľal môže v knihe nájsť nové argumenty, fakty, dáta a postrehy autora, ktoré by mu na um neprišli.

Haleluja!

Ciste a priame nazory. Krasne citanie nie len o tom ako sa klameme nabozenstvom. Urcite pozrite aj dalsie knihy tohoto autora.

Richard Dawkins

Je členem New College a přednáší na Oxfordské univerzitě. Za svou knihu The Blind Watchmaker (Slepý hodinář) dostal cenu Královské společnosti pro literaturu a cenu Los Angeles Times. Ještě známější je však jeho druhý bestseller The Selfish Gene (Sobecký gen).

Nakladatelství Citadella

Vydavateľstvo Citadella bolo založené v roku 2013 s cieľom ponúknuť čitateľom široký výber z rôznych žánrov. Prinášame knihy z celého sveta a každý v našej spoločnosti sa snaží navrhnúť knižný titul, ktorý by bol zaujímavý a urobil radosť, či priniesol nové informácie našim verným, ale aj novým čitateľom. Vďaka tejto filozofii si u nás nájde knihu každý, od malých začínajúcich čitateľov, cez nadšencov športu, ľudí, ktorí potrebujú byť motivovaní, alebo hľadajú rôzne duchovné odpovede, či hltačov skutočných príbehov.

Obchodní název: Citadella Publishing, spol. s r.o.

Adresa: Údernícka 9; 851 01 Bratislava; Slovenská republika

E-mail: info@citadella.sk

392 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Boží blud

Další knižní vydání (7)

361 Kč

374 Kč