Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
Ach, Delphine de Vigan, opäť ma dostala. A prekvapila. Po troch prečítaných knihách tento rok (Děti nade vše, Ani později, ani jinde a Pouta) som sa pustila do štvrtej pripravená na ďalšiu sondu do ľudí, trápenie a problémy.
A ono to aj prišlo, ale spôsobom, ktorý som naozaj nečakala. Svojim spôsobom pozitívnejšia kniha, oproti ostatných rozhodne. Kvôli afázii hlavnej hrdinky, ktorá stráca schopnosť používať správne slová, je miestami až komická. Ale de Vigan práve touto rečovou poruchou ešte viac zvýraznila ten skutočný problém.
Pod tým všetkým je nie iba jeden smutný príbeh z detstva a potreba vďačnosti. Nie bežného každodeného ďakujem. Ale hlbokej úprimnej vďačnosti.
Po jazykovej stránke perfektné.
Krátke, úsporné a zároveň silné.
Zatiaľ asi najkrajšia kniha od Delphine de Vigan. Ale ešte ma ich pár čaká a už viem, že autorka vie veľmi prekvapiť. Má jedinečnú schopnosť uchopiť silný príbeh jednoducho, trefne a vyždímať z hrdinov i čitateľov veľa emócií.
Ak sa niečo v recenziách a komentároch k tejto knihe opakuje, tak je to: “Tohle je ženský text!” Sama autorka touto vetou začína a niekoľkokrát zopakuje. No je to jasné z každej jednej vety. Toto je ženský text. A materský. Nech vás to neodradí, naopak. Na jednej strane zabudnutá írska poetka Eibhlín Dub Ní Chonaill, ktorá po vražde manžela napísala Caoineadh Airt Uí Laoghaire, najväčšiu báseň napísanú v Írsku v 18. storočí. Na druhej strane Doireann Ní Ghríofa, súčasná poetka a autorka tejto prvotiny, ktorá popri rodení, kojení a výchove štyroch detí roky pátra po živote Eibhlín.
Toto je jedinečná kniha v ktorej sa mieša poézia, biografia, detektívka, žalospev, román, história, sila, oddanosť a odhodlanie.
Toto je kniha, ktorú by som prehliadla a nenapadlo by ma nej v kníhkupectve siahnúť, ak by som na ňu nedostala odporúčanie.
A to by bola obrovská škoda.
Jeden z najkrajších textov, aké som tento rok mala možnosť prečítať.
Toto je výnimočný text!
Skôr pre mládež, ale zaujme aj dospelých. Prvotina, pár múch to má, napríklad dospelé osoby nevykreslil zrovna najvernejšie, no inak prekvapivo dobrý príbeh o chlapčenstve, dospievaní, prvej cigarete, pivu a okamihoch, ktoré vedú k tragédií. Štrnásť rokov, dospelosť stále ďaleko, no oni si ju chcú priblížiť. Autor s ťaživou atmosférou dobre pracuje od samého začiatku a vôbec v polovici nemusel povedať, čo sa na konci stane, pretože takto to bol záver nie o tom, čo sa stane, ale ako. A to mu trochu ubralo.
Toto bolo prekvapivo skvelé a pokorné. Autor sa podelí so svojimi skúsenosťami a spomienkami zo života lesného mnícha. Pôvodne úspešný ekonóm, ktorý všetok ten fajnový život opustil a 17 rokov žil ako mních v rôznych krajinách. A potom sa vrátil do Švédska. Pridá nejakú múdrosť, ale takou nenútenou formou, len ako poznatok, čo jemu dáva zmysel a chce sa podeliť. A úprimne opisuje aj návrat do Švédska, kde mal blízko k depresiám (čo by ste asi od mnícha nečakali) a ako potom žil s diagnózou ALS. V janurái tohto roku umrel. No trochu sa mi nepáči český preklad, pretože kniha sa pôvodne volá "I May Be Wrong”, čo k obsahu sedí oveľa lepšie.
Keďže sa filtrovaná výberová káva stala mojim obľúbeným nápojom, rada sa o nej dozvedám viac. Najnovšie vyšla v ČR kniha Filtrovaná káva od Petry Streleckej, zakladateľky brnenskej Industra Coffee. Ktorá nie je iba o filtrovanej káve. Nájdete tam i recepty. Na koláče! Ale ono to nakoniec nie je na škodu. Ak sa o výberovú kávu zaujímate dlhšie, veľa nového sa určite nedozviete. No kniha môže perfektne fungovať u ľudí, ktorí chodia do kaviarne a chceli by poznať to pozadie, čo odlišuje výberovú kávu od tej, ktorú kúpiť v supermarkete (alebo v Starbucks). Aký je jej pôvod a cesta do strednej Európy. Prečo sa už praží svetlejšie a aké sú možnosti filtrovania a prípravy. Ako si ju pripraviť doma, aké pomôcky k tomu treba s odporúčaním na konkrétne. Kam pokračovať, keď sa chcete vzdelávať ďalej. Pretože toto je naozaj len intro. Mne spočiatku nesedel štýl, mala som pocit, že by sa kľudne mohla volať Industra Story. A tým nemyslím prvú kapitolu, no tých osobných vsuviek tam bolo akosi veľa. Do veľkej miery ale za to mohli moje očakávania. Toto predsa nie je ďalšia kniha o káve pre laikov. Teda svojim spôsobom je, ale nakoniec musím uznať, že je to vlastne prijemne napísaná kniha ktorá si čitateľov môže získať práve tým, že je tak osobná. Industru pozná asi každý v Brne, kto pije (kvalitnú) kávu. Petra má úspechy aj na súťažiach. A kávová kultúra sa v ČR i na Slovensku vyvíja práve týmto smerom, takže mnohým môže objasniť, čo je to vlastne za trend a prečo i v malých mestečkach vznikajú pražiarne a kaviarne s výberovou kávou. K tomu pekné fotky a recepty a príbeh jednej kaviarne.
Táto kniha by mala pokračovať. Alebo začať tam, kde skončila. Väčšinou nemám problém s otvoreným koncom, nejasným koncom, koncom, ktorý nech si čitateľ ukončí ako sám chce. Ale tu by som chcela pokračovanie v podaní Delphine de Vigan. A ja už teraz viem, že tento rok prečítam najviac kníh práve od nej. Táto je druhá a mám rozčítanú tretiu.
Pouta sú krátky príbeh o vzťahových, rodinných, kamarátskych, pracovných, spoločenských... putách. O mlčaní, domnienkach, strachoch a rozpade. Trpia dospelí, trpia deti. Vo vnútri, v sebe. Trápenia, ktoré nie je vidno na prvý pohľad, ktoré sa pred okolím môžu ukrývať roky, ktoré sa ťažko pomenúvajú, ktoré môže byť zle pochopené.
Výborná kniha.
Pred pár rokmi som prečítala útlu knižku Hedvábí od Alessandra Bariccoa. Bol to prekrásny poetický príbeh. Myslím si, že som následne prečítala aj ďalšiu autorovu knižku s názvom Mladá nevěsta, ale z nej si nevybavujem absolútne nič. No Hedvábí mám stále v pamäti pre nádherný jazyk a Japonsko. Budem po nej musieť siahnuť znova. Pretože teraz som unesená z knihy Oceán more. Aktuálne putujeme pešo i obytňákom po juhozápadnom pobreží Portugalska, tak voľba čítania bola pomerne jasná. A bolo to opäť krásne čítanie. Magické, poetické, zvláštné, smutno-krásne. Niektoré kapitoly boli mimoriadne krásne. Niektoré kapitoly boli mimoriadne zvláštne. Ale ako celok je to mimoriadna kniha. A ak ju budete čítať pri oceáne alebo mori, tam kde sa vlny lámu o útes, tam kde sa cítite maličký a tam kde cítite silu oceánu či mora, tam bude čítateľský zážitok o to intenzívnejší.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Je veľká škoda, že sa tejto knižke nedostalo väčšej pozornosti, rozhodne si ju zaslúži. Ide o knihu z kategórie young adult, no veľmi dobre napísanú. Dej citlivo hovorí o teenagerke Ave, ktorá vinou požiaru prišla takmer o všetko. Rodičov, domov a kvôli rozsiahlym popáleninám a niekoľkomesačnej rekonvalescencii prakticky aj o svoj predchádzúci život. Teraz musí začať od znova. S tvárou, ktorá v ľuďoch vyvoláva všetko od ľútosti, cez posmech až po des. Ava má veľa dôvodov, prečo ostať ukrytá pred očami všetkých ostatných. No má zároveň vytrvalú tetu a uja, tím lekárov a špecialistov, ktorí ju podporujú a postupne nachádza spolužiakov, ktorí ju berú takú aká je, aj s jej jazvami. Koniec koncov, nejaké jazvy si nesieme všetci a nie všetky je vidieť. Kniha je pomerne realistická, ukazuje aké náročné je prejsť liečbou popálenín, aký je život s jazvami na tele i aký náročný je návrat do života, obzvlášť ak ste na strednej škole. Hľadanie nového normálu. Hlavné hrdinky, Ava i Piper taktiež trefne poukazujú na nevhodné reakcie okolia, čím ale zároveň vidno, aké náročné je pre okolie vyrovnať sa s tým, že niekto utrpel vážne zranenie či stratu. Konfrontácia, komunikácia. Pomoc alebo minimálne konzultáciu od terapeuta by nepotrebovali iba zranení, no i okolie. Jizvy jako křídla ukazujú na silu priateľstva, rodiny i obľúbených záľub, ktoré môžu pomôcť prekonať strach. Je to pekná kniha o vážnych témach a s tou správnou porciou humoru. Pre mládež skvelá, no osloví aj dospelých.
„Musíte se naučit začít říkat ne věcem, které dělat chcete, s ohledem na to, že máte jen jeden život“.“
TL;DR: “Nestihnete všetko. Zmierte sa s tým.”
„Čím víc se zaměřujeme na to, abychom čas využívali dobře, tím víc nám bude každý den připadat jako něco, čím musíme projít na cestě k nějakému klidnějšímu, lepšímu, uspokojivějšímu bodu v budoucnosti, který ale nikdy nenastane.“
Toto vlastne nie je ďalšia kniha o time managmente. Páčil sa mi ľahko filozoficky nádych, s akým Oliver Burkeman píše a koľko zaujímavých postrehov ponúka. Trefne si rýpne do “mít vše hotovo”, výchovy, digitálnych nomádoch, mindfulness i tých, ktorí “hľadajú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom”. Pravdou je, že sa stále upíname na niečo v budúcnosti, a začína to už s deťmi. Náš voľný čas nie voľný, plníme ho ďalším zoznamom úloh, hoc príjemnejším. Nevieme žiť tu a teraz. A keď sa o to aj snažíme, je to kŕčovité a neprirodzené.
„Činnosti, které je vytěžují, jsou fakticky vzato příjemnější: je určitě hezčí mít před sebou dlouhý seznam řeckých ostrovů, které nám zbývá navštívit, než obrovský štos smluv k revizi nebo dlouhý seznam rodin bez domova, jimž potřebujeme najít bydlení. Stále však platí, že jejich uskutečnění jako by záviselo na snaze zvládnout více, než se zvládnout dá. Tím se objasňuje, proč je život přeplněný příjemnými aktivitami často méně uspokojivý, než by člověk čekal.“
Čo s tým? Na to po dočítaní neprídete. Autor vám nedá ďalší návod, ako všetko zvládnuť. Naopak. Chcem vám povedať, že to vôbec nestihnete a tak je to úplne v poriadku. Len to musíte prijať. Nie rezignovať, nie lepšie plánovať. Prijať seba a život taký, aký je. Možno vás bude kniha štvať, ale spať vám to asi nedá. Naviac zmieriť sa s tým, že všetko nestihneme nie je tak jednoduché, ako o tom čítať a prikyvovať, že autor má pravdu. Na konci sú síce nejaké tipy, beriem že sa tomu nevyhol vzhľadom na to, čomu sa roky venoval a že si to tento typ literatúry žiada. Ale stejnak si k tomu svojmu riešeniu budete musieť nájsť svoju cestu a to nemusí byť tak jednoduché. Štyritisíc týždňov nie je zas tak veľa a mnoho z nich už máte za sebou. Stojí za to ich prežiť plnohodnotne.
„V jakých ohledech ještě musíte přijmout fakt, že jste, jací jste, a ne takoví, jací si myslíte, že byste měli být?“
Perfektná. Výborná. Pútava. Krásna. A to ani nemusíte byť hudobný fanúšik. Alebo fanúšik Nirvany či Foo Figters. Toto bolo tak nádherné čítanie jedného talentovaného, odhodlaného a stále skromného hudobníka, ktorý svojimi spomienkami vzdáva poctu najväčším hudobníkom, svojej rodine a najmä hudbe. Pretože láska k hudbe je to, čo cítiť z každej stránky. Bola som trochu skeptická, ale už od prvej kapitoly ma kniha chytila, bavila a nepustila. Je to presne tá, ktorú dáte kľudne na posedenie, za jeden víkend. A bude vám dobre na duši, budete si púšťať hudbu, ktorú Dave Grohl spomína (na Spotify je playlist) a veľká pravdepodobnosť, že po dočítaní budete knihu odporúčať ďalej. Ja si asi kúpim aj papierové vydanie, tak bola krásna. A kvôli tejto knihe si pri najbližšej možnej príležitostí kúpim kyblik KFC a k tomu šampanské, len aby som zistila či, je to naozaj tak chutné. A vôbec mi nebude vadiť, ak nebude, pretože ja za sebou nemám taký koncert, ako Dave s kapelou.
