Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
Jeden chlapec, jedna bytovka a desať príbehov. Obyvatelia, ktorí sa medzi sebou až tak moc nemusia, no zdieľajú jeden starý dom s modernou nadstavbou a tak chtiac nechtiac, ich životy sú prepojené. Príbeh sa točí okolo Olivera, chlapca, ktorý je v každom príbehu o rok starší, niekedy do život obyvateľa zasiahne viac, niekedy menej.
Hlavnou témou sú ale vzťahy.
Naplnené, nenaplnené, rodinné, susedské, funkčné, nefunkčné, partnerské, kamarátske, nepovedané, predstavované...
Je to výborne napísané, rozumne, jednoducho, pôsobivo, trefne. Netreba ísť do hĺbky a pritom sa dá vidieť veľa, nie iba o hlavných a vedľajších postavách. Je milá i smutná. Ľahko sa dotýka mnohých tém, môže zasiahnuť na citlové miesto. Kniha rozsahom malá (sotva 250 strán) a pútava, takže rátajte s tým, že keď sa začítate, pôjde to strana za stranou.
Je skvelá.
Táto kniha vôbec nie je tak dobrá, ako sa zdá, ako by mohla byť.
Téma je super. Dve sestry Augusta a Julia, dvojičky, ale pritom tak rozdielne. Od detstva až po rannú dospelosť. A Parfait, iný kontinent, iný život, iné starosti.
Striedani postáv a pomerne rýchle posúvanie v čase.
Jednoducho a pútavo napísané.
Lenže tomu niečo dôležité chýbalo.
Občas mi akoby chýbali celé vety, ktoré by dej posunuli viac plynulo a nie tak skokovo.
Občas by sa hodilo zájdenie do väčšej hĺbky, vysvetlenie, pochopenie.
Akoby sa autorka chcela pustiť do viacerých náročných tém, ale zároveň sa toho i bála. A to je podľa mňa škoda. Rodinné vzťahy, sesterstvo, uprchlíci, putá a väzby, rodina a byť usadení alebo naopak nájsť domov inde. A do toho tie životné trápenia, lásky, nelásky, straty, starnutie, rozhodnutia.
Bolo to fajn čítanie, aj pekné, aj smutné. Boli strany, ktoré ma naozaj dostali, ale zároveň boli aj strany, kedy som si povzdychla "Ach, aká škoda". Neviem sa zbaviť pocitu, že kniha mohla byť viac náročná a pokojne i dlhšia.
"Občas, když přichází přepětí, tisíc otázek v hlavě, pocit, že to nezvládám, zatoužím uniknout do normálního života. Zároveň vím, že ani v normálním životě všechno neprobíha normálně... A co je to vlastně 'normální'?"
Nádherná knižka Kamily Hladkej (stojí aj za Horníckymi vdovami), v ktorej približuje život šiestich reholných sestier rôzneho veku. Je to väčšinou veľmi krásne a povzbudivé čítanie, aj keď obzvlášť staršia generácia to nemala jednoduché. Sestry rozprávajú o svojom detstve, rozhodnutí vstúpiť do kláštora, ako ich rozhodnutie prijala rodina, ako to majú s neistotou, ako zvládajú ťažké chvíle, tie staršie spomínajú aj pôsobenie počas režimu, kedy boli zakazované a ich činnosť trestaná. Aj keď občas dôjde na ťažšie témy, nejde sa v nich nijak do hĺbky a nepreberajú sa ani kontroverzné témy. Niekto to môže knihe vyčítať, ja som za to naopak rada. Páči sa mi, že autorka ukázala sestry v akejsi prirodzenej ľudskej podobe, nie ako záhadné ženy schované pod hábitom. Páči sa mi tá sila a odhodlanie, ktoré zo sestier vyžarovalo, aj napriek občasnej neistote a pochybnostiam. Celé to bolo pre mňa veľmi povzbudivé čítanie, hoci veriaca nie som. Možno za to môže aj to, že som predtým čítala nemálo dosť ťaživých kníh (Kokrhání kohoutů, pláč psů, Dcera války, Krv je len voda...). K tomu nie rovna pozitívne udalosti v našej spoločnosti v posledných dňoch. Sestry boli akýmsi balzamom na dušu a upokojením, že to zvládneme, dobre to dopadne a stále je tu veľa pokorných, dobrých ľudí, ktorí pomáhajú bez rozdielu a nerobia rozdiel. Prečítajte si ju.
"[...] naše společnost je dnes otevřená, ale po odsunu a následné totalitě jsme všichni jaksi 'uni'. Jeden jako druhý. Musíte být čitelný. Musíte býť zařadtelný. A když nejste, tak jste divný. Proto, abych dokázala jít městem a nést na sobě hábit, řekla jsem si pro sebe, že vlastně prokazujeme službu společnosti tím, že jsme jiní. Jsme jiní jako lidé bez domova, jako lidé jiné národnosti, jako lidé jiné sociální vrstvy... A společnost nás musí chtě nechtě příjimat nebo tolerovat, nastavujeme jí zrcadlo."
- „Já vím," řekl Luka. Chtěla jsem, aby taky zuřil, ale věděla jsem, že vina jedné strany ještě nedokazuje nevinnost té druhé.
Príbeh Any a na pozadí neho vojna v Chorvátsku, ktorá bola súčasťou viacerých ozbrojených konfliktov v rámci občianskej vojny v Juhoslávii. Konflikt o ktorom asi všetci vieme, že bol (minimálne o masakri v Srebrenici počul snáď každý), ale ako to celé prebiehalo… Autorka sa nepúšťa do žiadnych detailov, chcela na jednej rodine, na jednom dievčati ukázať, čo spraví vojna s ľudmí, ako ich ovplyvní na celý život. A spravila to veľmi dobre.
Strieda sa minulosť, kedy bol Ana ešte dieťa a vojna začínala a súčasnosť, kedy je Ana už v New Yorku a minulosť je niečo, s čím sa potrebuje vyrovnať. Je to pomerne silný príbeh, aj keď tých “ach” momentov je tam len pár. Ale ako celok… je to proste celé smutné a nespravodlivé. A môžeme si hovoriť koľko chceme, že toto do súčasnej Európy nepatrí, toto sa nemôže opakovať… a pritom sa to deje znova, nie tak ďaleko. A naše deti si budú čítať o ďalších konfliktoch, traumy sa budú prenášať na ďalšie generácie, spoločnosť sa bude vyrovnávať s ďalšími následkami.
Dobre napísané, odporúčam, ale zároveň absolútne chápem, ak na to v súčasnej dobe nebudete mať absolútne žiadnu kapacitu.
- Od té chvíle jsem nabíjela zásobníky. Moje drobné, hbité prsty se k tomu dokonale hodily. Seděli jsme se Stallonem na podlaze uprostřed hromady střeliva, třidili a nabíjeli. Vysvětlil mi, že náboje se pašuji přes Maďarsko a někdy i Rumunsko nebo Českou republiku - země, které věděly, co to znamená svrhnout komunisticky režim a byly ochotné ignorovat embargo uvalené Evropskou unií.
Otec teda nad Klárinou otázkou krčí ramenami a potom utrúsi svoje staré známe:
„Rodina musí držať pohromade.“
„Možno nemusí.“
Výborná! Tak ako ma sklamala Táto izba sa nedá zjesť, tak ma prekvapila Krv je len voda. Spočiatku, na prvý pohľad obyčajný príbeh o dysfunkčnej rodine. Autorka výborne pracuje so striedaním postavy mama - otec - Klára, tá istá situácia z pohľadu troch postáv a postupné posúvanie sa v deji, občas krátky časový úsek, občas dlhý. Neustále napätie, či situácia vyústi v nejakú razantnú zmenu alebo sa vlastne nič nestane, všetci ostanú v nespokojných životoch. Alebo...
„A všetci budu šťastní ako mávnutím prútika. Všetci budú šťastní…“
Nenaplnené detstvo, nefunkčná rodina, toxické vzťahy.
Minulosť, prítomnosť, budúcnosť.
Sebedeštrukcia, neustále úniky preč, do snov a plánov, hlavne mimo realitu, neschopnosť sa z toho vyhrabať a niečo zmeniť.
Čo si na pleciach nesú rodičia a čo nakládajú má svoj deti.
Ťažko pochopiteľné, smutné, neľahké.
Každá postava by potreboval pomoc, ale každá inak.
Každá by potrebovala objať a vypočuť.
Ako veľmi sú niektorí ľudia schopní ubližovať sami sebe? A svojim najbližším.
Nenaplnená materská láska, vzdiaľujúca sa otcovská.
Po dlhej dobe slovenská kniha, ktorá ma naozaj dostala. Hoci bola neskutočne smutná, ťaživá a reálna. Ešte aj nadávky sú tam dobre zakomponované!
Mám novú obľúbenú spisovateľku. Dolly Alderton. Už z jej predchádzajúcej knihy Vše, co vím o lásce som bola nadšená a teraz mi to potvrdila aj v Jsi tam? Tridsiatnička Nina, autorka kuchárskych kníh. Londýn. Na prvý pohľad všetko krásne. Rodina, kámošky, práca, čerstvý vzťah. Na druhý pohľad je tam choroba v rodine, kámošky, ktoré sa vydávajú alebo rodia, no a s mužmi to tiež nie je také, ako sa spočiatku javí.
Hoci má Nina úplne životný štýl a nastavenie ako ja, ohromne moc mi sadla. Jej názory, trefné pripomienky, humor, ako žije, ako sa vysporiadava s problémami. Ako kámošky by sme si osobne asi moc nesadli, ale takto knižne, to mi funguje. Je skvelá. Vtipná, skutočná, úprimná. Chcem ďalšiu knihu od Dolly Alderton (len prosím tvrdú väzbu a lepšiu obálku, tak ako to mala jej prvá kniha, ktorú vydalo nakladateľstvo Moba).
"Umíš se dělit?" zašeptal.
"O co?"
"O mě?"
[...] "Jestli to jinak nepůjde, tak ano,” kývl jsem chvatně, "zvládnu se o tebe dělit."
.
Veľmi smutná lovestory. 50. roky, Brighton. Vášivá láska dvoch mužov v represívnej dobe, ktorá za inakosť trestala. Marion a jej spoveď zo súčasnosti sa strieda s Patrickovými denníkovými zápiskami z minulosti. Obaja milovali policajta Toma. Ona dlho zatvára oči, on dlho toleruje. A Tom žije dvojitý život. Všetci spolu aj každý zvlášť. Ako dlho môže taký vzťah v tej dobe fungovať?
Pomalé, smutné, krásne napísané, nespravodlivé a keďže LGBT komunita stále nemá takú slobodu, akú by si zaslúžila, tak i dôležité.
Nie je to napísané vyslovene napínavo, ale i tak som sa od toho akosi nevedela odtrhnúť.
Na jeseň bude aj vo filmovom spracovaní.
Pod nie zrovna peknou obálkou je skvelý obsah pre každého, kto sa pohybuje v Brne s deťmi. Brno je fantastické mesto a s okolím má nespočet možností za každého počasia a všetky vekové kategórie. Brno je kids-friendly od športovania, cez umenie a vzdelávanie až po trávenie voľného času. A práve čo sa týka pohybu, prirodzeného učenia sa a voľného času, s tým vám pomôže táto kniha. Kdo se nudí, míři do Brna má štyri časti. V prvej sú fajn detské ihriská (veľké, originálne, zaujímavé), v druhej aktivity v Brne, v tretej výlety po južnej Morave a v poslednej ďalšie možnosti, kam v Brne s deťmi (pumptracky, k vode, za zvieratkami, dopravné ihriská atď.).
Ak tu žijete a máte dieťa, pravdepodobne aspoň polovicu miest poznáte. No pravdepobone mnohé ešte nepoznáte. A to ich možno máte za rohom. A občas si možno poviete, tak kam dnes vyrazíme? Aký výlet dáme? Na ktorom ihrisku ich vypustíme? Otvoríte knihu, nemusíte premýšľať, nemusíte hľadať v mapách. A máte to aj s kaviarňou poblíž či informáciou o verejnej toalete. A mnoho ďalších drobných a užitočných tipov zameraných na deti (napr. pracovné listy v info centre).
So synom Brno a okolie poznávame od jeho narodenia, takže aj keď mnoho miest poznám a máme už prejdených, i tak som si knihu šla kúpiť. I počas našej viac ako ročnej prestávky od Brna, kedy sme cestoval obytňákom, nám tu pár ihrísk a aktivít pribudlo. Plus syn je starší a aj to poznávanie je už teraz o inom. Príde mi užitočná a môžem z nej čerpať aj keď tu máme návštevy s deťmi.
Knihe chýba akurát mapa. Pri výletoch síce je QR odkaz na na mapy.cz, ale jednoduchá malá mapka s bodmi, kde sa čo v Brne a okolí nachádza, to tam citeľne chýba. A asi i lepšia obálka, taká, ktorá viac naláka, než odradí. Keby na knižku nedostanem odporúčanie od priateľov, tak by ma ani nenapadlo po nej siahnuť.
Inak je to skvelý a užitočný sprievodca pre miestnych aj tých, ktorí sem idú na dovolenku.
"Máme tendence představovat si své životy lineárně, ale ve skutečnosti jsou cyklické. Pochopitelně by mě nikdy nenapadlo popírat, že postupně stárneme, ale přitom prochádzíme obdobími zdraví a nemoci, optimismu a pochybností, svobody a omezení. Jsou chvíle, kdy je všechno snadné, a časy, kdy je všechno neskutečně složité."
Pomalá kniha o pomalom zvládaní ťažších období. Autorka prepája vlastnú životnú skúsenosť s príbehmi ďalších ľudí, tradíciami, minulosťou, zvykmi i počasím. Je to napísané moc pekne. Vlastne až tak hygge, úplne to vidím na jesenné čítanie, deka, teplý nápoj, sviečka, za oknami nič moc počasie. Ale tiež uvedomovanie si cykličnosti ročných období, radosti zo zimy, plávanie v mori v každom ročnom období, oslava slnovratu (aj toho zimného) a najmä o tom, že keď nám je ťažko, nanič a máme fakt náročné obdobie, nemusíme sa hecovať, povzbudzovať a prekonávať. Môžeme proste spomaliť a pomaly to zvládnuť, zvyknúť si na zmenu, novú životnú situáciu. Odpočívať. Zazimovať sa.
"Jsou chvíle, kdy se tetelíme blahem, a chvíle, kdy nedokážeme ani vstát z postele. Obojí je normální. A obojí vyžaduje perspektivu."
Tak ja neviem. Začala som čítať a hovorím si, to je blbosť, asi dám len pár strán a potom odložím a vrátim do knižnice. Lenže o pár ďalších strán to bolo fakt skvelé. A v tomto duchu sa to striedalo až do konca. Vtipné úseky striedali slabé. Niekde fantasticky použitý humor a paródia vystriedal taký ten lacný a jednoduchý. Postavy boli trefné i na zabitie (ha!). Dej bizarný až tragikomický. Koniec to nijak nerozuzlil a mal od obojeho. Bonusový bod ale pridávam za Brno, to si myslím čitatelia z Brna užijú o čosi viac než tí, ktorí mesto nepoznajú.
Netrúfam si ju odporúčať, pretože si viem predstaviť, že veľa ľudí baviť naozaj nebude a naopak si viem predstaviť, že niekomu príde geniálna. A tiež neviem, či ešte niekedy siahnem po ďalšej knihe od autorky, i keď chystaná Havířovina ma podľa anotácie trochu zaujala. Bola to skrátka taká nevšedná kniha s humorom, ktorý vám môže i nemusí sadnúť a zároveň oboje súčasne. Pritom paradoxne som ju prečítala za jeden deň, takže čosi na nej bude.
