Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
„Domnievam sa, že po rodine túži každý, lebo by nás mala ľúbiť za každých okolností.“ (s. 108)
Niektorí z nás majú okolo seba rodinu od prvého nádychu na tomto svete. Starajú sa o nás rodičia, starí rodičia, máme súrodencov, tety, ujov, strýkov, bratrancov a sesternice. Nie všetci však majú takéto šťastie. Po príchode na svet zostanú sami, alebo s osobou, ktorá nie je vhodná na výchovu dieťaťa, lebo sa necháva viesť vlastnými démonmi, či už je to alkohol, drogy, neriešené psychické problémy...
Harper patrí do skupiny ľudí, ktorí nepoznajú svojich rodičov. Matka zomrela na následky dopravnej nehody krátko po tom, čo ju porodila. O otcovi nemá žiadne informácie. Do ôsmich rokov sa o ňu starala stará mama, ktorá zomrela na predávkovanie. V pestúnskych rodinách to však bolo ešte horšie.... Po jednom úteku z takejto rodiny si ju vzal pod ochranné krídla Oliver Jackson. To sa však nepáčilo a nepáči zvyšku jeho rodiny. Napríklad Ridge, Oliverov syn si myslí, že Harper sa chce priživiť na Oliverových peniazoch.
V tomto trileri z prímorského prostredia s romantickou líniou sa vydáte na cestu plnú napätia, rodinných tajomstiev a vzťahov, morského sveta, prehodnocovania minulosti. Nevyhnete sa úvahám o rodine, nebezpečenstve hľadania príbuzných prostredníctvom DNA testov, zamyslíte sa nad úskaliami adoptovania si embrya.
Oceňujem prítomnosť morských živočíchov v príbehu, obzvlášť lamantínov. Zaujala ma aj farma so stehnovkami a výroba morského hodvábu, ktorý sa spomína už v mytológii a tiež v knihe Julesa Verna Dvadsaťtisíc míľ pod morom: „Posádka ponorky Nautilus mala odev z byssu, čo je práve označenie pre tieto vlákna podobné vlasom.“ (s. 133)
Čo všetko prinesie Harperino pátranie po otcovi a príbuzných? Ako sa vyrovná Ridge s narušenými vzťahmi vo svojej rodine? Vydáte sa spolu s hlavnými postavami postupne rozpletať jednotlivé vlákna? Ridge totiž verí tomu, že to je cesta k riešeniu: „Ak sa mu podarí rozpliesť jednotlivé vlákna, celú túto motanicu dokáže vyriešiť.“ (s. 141)
„Ľudia bez nádeje, bez lásky, bez štipky radosti zo života sú len chodiacimi mŕtvolami.“ (s. 187)
Túto knihu som pôvodne začala čítať spolu so synom. Nemôžem sa mu priznať, lebo by bol veľmi sklamaný, ale Vám áno. Potajomky som ju dočítala a ešte raz ju čítam spolu s ním. Príbeh je určený pre mladších čitateľov (10 rokov), ale na svoje si určite prídu aj starší, ktorí milujú príbehy plné fantázie, tajomna, dobrodružstva, mágie a súbojov dobra a zla.
Dej sa odohráva v alternatívnej minulosti. Hraničiar Bartolomej dostane od mníchov dôležitú úlohu. Ochrániť sirotu Nathaniela pred Zlom, ktoré ho chce dostať. Nathaniel je posledným potomkom druidov a zároveň nádejou na záchranu sveta. A tak sa ocitneme v lese, v chalupe, kde sa tieto postavy snažia nájsť cestu k sebe. Túlame sa a spoznávame bylinky. Miestami som mala pocit, že som spolu s nimi a užívam si pokoj a harmóniu.
Dej plynie pomaly až kým idylické nažívanie naruší cholera, útok svorky vlkov a príchod ZLA. Naši hrdinovia sa vydajú na cestu. Zažijú mnohé dobrodružstvá. A spolu s nimi stretneme aj mytologické bytosti: jednorožce, draky, čarodejnice, dryády... .
Celým príbehom sa tiahne motív dubových listov a duba. Nathaniel má znamenie: tri prekrížené dubové listy vzadu na krku. Neskôr ho dryády zavedú do dubového hája. Nesmiem zabudnúť ani na strieborný amulet s týmto motívom...
Ilustrácie Nadje Mišovičovej dotvárajú atmosféru knihy. Očarila úvodná obálka. V knihe sú síce čiernobiele obrázky, ale to im neuberá na kráse. Portréty, ktoré znázorňujú postavy majú vyčlenenú celú stranu, ale nájdete tam množstvo drobných kresbičiek, ktoré spríjemňujú čítanie: sušené byliny, amulet s dubovými listami, vĺča... .
Ak hľadáte knihu na spoločné rodinné čítanie, alebo pre milovníka fantasy verím, že Nathaniel je správna voľba. Zaujímavý príbeh, ktorý obsahuje pozitívne vzory a rady do života: „No nikdy nesmieš zabudnúť, že aj celkom obyčajný človek môže dosiahnuť neobyčajné veci.“ (s. 94)
Ak túžite čítať motivačnú knihu, kde Vás autor poľutuje, aké ťažké to v živote máte, respektíve, kde Vás utvrdí, že Vaša sebaľútosť je v poriadku, tak ste na nesprávnom mieste. Všetci totiž v živote prekonávame prekážky. Niektorí bojujú so zákernou chorobou, iní sa snažia prekonať smrť najbližších, ďalším stroskotá manželstvo… . Sú však ľudia, čo sa musia popasovať s kombináciou problémov, ktoré ich v živote stretli. No nevzdávajú to. Aj o tom je táto kniha. Ako sa nevzdať, ako prekonávať problémy, o neľutovaní sa, o práci na sebe, o raste.
Slovami autora Vás kniha nasmeruje nasledovne: „Ukáže ti, ako bojovať. Ukáže ti, ako prekonávať všetko to ťažké a zdolávať to zdanlivo neprekonateľné. Dá ti udalosti v tvojom živote do súvisu. Pomôže ti precitnúť a pochopiť.“ (s. 13)
Mnoho motivačných kníh ponúka veľa prázdnych slov a málo konkrétnych rád. Zo dna ku hviezdam si vážim lebo:
-Autor sa nebojí otvorene písať o problémoch
-Nedáva falošnú nádej, že nás zachránia nejaké zázraky, len preto, lebo v nich veríme a čakáme, že sa naplnia
-Očakávať výsledky bez tvrdej práce je pochabé
-Tvoje sťažovanie sa nikoho nezaujíma
-Duševné problémy sú rovnako dôležité ako tie fyzické a netreba ich pokladať za slabosť
Okrem vymenovaných bodov Kadlec rozoberá aj svoje vlastné problémy s ktorými vo svojom živote bojoval, ako nad nimi zvíťazil, poučil sa a posunuli ho na jeho ceste. Veľmi oceňujem aj krásne citáty, ktoré sú v jednotlivých kapitolách a príbehy, ktoré mu zverili čitatelia, kamaráti. Mňa najviac zaujal príbeh Sliepky ako záchranárky, ktorý si prečítate na s. 204 -- 205.
Potrebujete v živote motivovať? Máte pocit, že všetky problémy sveta sa na Vás sypú? Mám pre Vás dobrú správu. Táto kniha Vám pomôže prekonať ťažké chvíle, ak si rady, ktoré sa dočítate vezmete k srdcu. Lebo to nie je iba o čítaní. Ale aj o aplikácii do života. Aby ste mohli RÁSŤ a plniť si svoje SNY. Budete sa ďalej sťažovať, alebo začnete na sebe PRACOVAŤ?
Prvý podnet, ktorý Vás inšpiruje zobrať knihu Hlasy priepasti do rúk je obálka, ktorá upúta farbami, zaujímavou postavou a miznúcim názvom. Na prednej a zadnej predsádke nájdete mapu sveta. V záverečnej časti knihy sú dodatky, ktoré zahŕňajú zoznam postáv, hodnosti a tituly, opis planéty Penekmonion, slovník a ilustrácie. Spomínam to hneď v úvode, lebo ak si na začiatku čítania vizualizujete postavy, uľahčí Vám to čítanie. Hlasy priepasti sú plné originálnych charakterov, ktorých je v texte požehnane, ale dokážete sa v nich rýchlo orientovať, ak dáte na moju radu.
Valent vytvoril originálny svet, postavy, ich hierarchiu, lietajúce stroje awyony a rubín. Rubín je parazit, ktorý nositeľovi dodáva silu a schopnosti, má to samozrejme háčiky... V knihách rada nahliadnem do psychiky postáv a tiež si vychutnávam filozofovanie. Toto však nie je ten typ knihy. Prevažujú tu výcviky, tréningy, boje. Dej rýchlo postupuje a ani chvíľu nemáte čas nudiť sa. Veľmi pozitívne hodnotím aj zaujímavé pomenovania postáv, predmetov, častí krajiny. Autor si dal záležať na využití mytológie.
Dejových línií je v knihe viac, dokonca sa tu nachádzajú aj retrospektívne kapitoly. Z postáv som si najviac obľúbila sirotu Priu. Oceňujem, že autor zobrazil ženské postavy ako rovnocenné mužom. Pria, Menyana či Malak však napriek tomu nie sú identické s mužmi. Napríklad Pria zle znáša chladný svet paláca a života bez ľudského prístupu: „Žila obklopená stovkami ľudí a napriek tomu sa cítila osamelejšie, ako keď žila v horskej osade s tridsiatimi obyvateľmi a trávila väčšinu dní vyhnaná na horské svahy.“ (s. 90)
„Malú osadu síce vymenila za hradbou obohnaný zámok, kde sa to hemžilo ľuďmi, no nikto z nich v skutočnosti nebol s ňou. Ani len Kyun.“ (s. 89)
K nezabudnuteľným postavám patrí aj Kenguryon. Jeho originalitu vystihuje napríklad konštatovanie: „Počujem farby!.“ (s. 192) V deji sa objaví aj zlo, ktoré predstavuje entita Motu. Bolo by naozaj skvelé vedieť o ňom viac zákulisných informácií.
Som zvedavá na pokračovanie tejto knihy. Ako Beta reader ďalšej (nie tejto) knihy som ju síce mala možnosť prečítať, ale ešte nie je vo finálnej verzii. Čo v knihe zostane nemenné a čo sa autor rozhodne pozmeniť zostáva na jeho autorskom cítení. Bude to však určite zaujímavé...
Sira Johna, jeho manželku Marianne, jej spoločníčku Hanu a kočiša postretne tragická nehoda. Koč prepadne cez okraj útesu a padá k rieke spolu s celým osadenstvom. Jeden cestujúci je mŕtvy a jednu cestujúcu odplavil prúd. A tu sa začína príbeh zamotávať...
Túto recenziu je náročné písať, aby som nevyzradila niečo kľúčové. Stretneme sa s motívmi zámeny, nevery, podvodu, ale aj s láskou, odpustením a milosrdenstvom. Odpúšťanie je náročné, ale vždy tu je TEN, čo nás nesklame: „Boh vám odpustí. Pravda, niektorí ľudia možno nie.“ (s. 312)
Nebezpečná zámena je pútavým čítaním z obdobia regentského Anglicka, dej je napínavý, autorka postupne dávkuje nové odhalenia a skutočnosti a knihu neviete pustiť z ruky. Opisy vidieka sú také, že som sa chcela na chvíľu premiestniť v čase a priestore. Pri fotení a natáčaní k Nebezpečnej zámene sa mi to na chvíľu aj podarilo. Tento príbeh patrí do kategórie tých, nad ktorými ešte premýšľate aj po závere. A záver? Počas čítania som bola veľmi zvedavá, aký osud autorka postavám vymyslela. Pravdepodobne neuhádnete.
Záver recenzie patrí jednej z najkrajších myšlienok v knihe:
„Ale pre Boha nie je nič nemožné. A nijaká jama, ktorú si vykopeme, príliš hlboká. Už k nám vystiera ruku, aby vás z nej vytiahol...“ (s. 358)
Cítite, že vo svojom živote by ste potrebovali zmenu? Príbeh, ktorý žijete nezodpovedá tomu, ako ho túžite smerovať? Ak ste si odpovedali áno, kniha Dušana Kadleca môže byť impulzom, ktorý Vás k zmene inšpiruje, či povzbudí.
Nerozhodne však za Vás. Ponúkne Vám možnosti, cesty... . Konečný výsledok si určíte sami. Čo si z knihy vezmete záleží na Vašej životnej situácii, osobnosti... Možno si dáte do poriadku vzťah, alebo ho ukončíte, pretože zistíte, že je toxický. Naberiete odvahu skúsiť niečo, po čom ste dlho túžili.
„Vytvárajme si teda pôdu pre porozumenie, nie pre konflikt. Naučme sa riešiť a ničiť problémy, nie seba navzájom.“ (s. 92)
V knihe odznejú aj skutočnosti, ktoré Vám nemusia byť príjemné. Ohrozia Vaše doterajšie videnie sveta, zbúrajú Vaše obranné múry. Ale niekedy je potrebné povstať z popola, aby ste mohli začať nový lepší začiatok.
Čo by som vyzdvihla na tejto motivačnej publikácii? Systematickosť, úprimnosť, otvorenosť autora, zapojenie vedeckých výskumov a veľmi inšpiratívne citáty, napríklad:
„Spoločnosť rastie vtedy, keď starí ľudia sadia stromy, o ktorých vedia, že v ich tieni nikdy nebudú sedieť.“ Grécke príslovie (s. 201)
Veľmi ma oslovil aj motív vážky, ktorý sa vyskytuje na obálke aj v celej knihe. Má to svoj dôvod. Ale nebudem prezrádzať.
Prajem Vám, aby ste žili životy po akých túžite...
Ručné stehy, precízna práca, hodiny obetované kusu odevu z ľanu, vlny, či hodvábu. Aj takto vyzerala realita, kým vznikli šaty, spodnička, košeľa či nohavice. Žiadna fast fashion, nekvalitné plastové materiály, otrocká práca a produkt, ktorý môžete po pár praniach hodiť do koša.
Sylvie je krajčírka a motív šitia je vkusne všitý do celého príbehu. Okrem toho v úvode nájdete všetky činnosti, ktoré sú späté s chodom hospodárstva. Sú súčasťou deja a ja som si toto spomalenie a opisy nádhernej prírody veľmi užívala. Očarili ma aj umelecké prirovnania, napríklad: „Sylvine myšlienky sa sypali ako jesenné lístie.“ (s. 60) Vianoce v Akádii som si vychutnala ešte viac.
„To, či je človek spokojný, závisí viac od jeho postoja než od okolností.“ (s. 388)
Veľmi bolestivou časťou bola historická línia. Akádijčania si zažili veľmi kruté podmienky. Keď Vás násilne vytrhnú z Vašich koreňov a presadia Vás do inej pôdy, potrebujete obrovskú silu, aby ste prežili. Hlavne keď Vás na novom mieste mnohí nechcú. Ale sú tu aj takí, ktorí sú ochotní pomôcť. Nepripomínajú Vám tieto udalosti súčasné dianie?
„Angličania vzali ich zásoby a nechali ich tam stáť sprázdnymi rukami a, čo bolo horšie,
sprázdnymi srdcami.“ (s. 155)
Romantická línia bola pomalá, hĺbavá, vzácna, sprevádzaná Božou prítomnosťou a motívom jabloní a jabĺk. Pohár jablkového muštu niekedy dokáže viac ako uhasiť smäd.
Toto bola moja prvá prečítaná kniha od autorky a ja som si ju vychutnávala, aj keď ma veľmi zasiahli bolestivé miesta v deji. Určite siahnem aj po jej ďalších knihách. Príbeh som dočítala pár dní dozadu. No musela som nechať dozrieť dojmy z tejto knihy, tak ako dozrievajú jablká na jabloniach, aby z nich vzišiel čo najlepší mušt.
Uvažovali ste niekedy nad tým, čo po sebe zanecháte ďalším generáciám? Aký odkaz, posolstvo, či niečo hmatateľné, čo prinesie osoh? Alebo pozitívne zmení svet k lepšiemu? Ja som nad tým neraz uvažovala, no je ťažké prísť s niečím, čo po Vás zanechá výraznú pozitívnu stopu.
S knihou Muž, ktorý sadil stromy som mala prvý kontakt počas vysokej školy, keď som ju počúvala ako audioknihu v českom jazyku. Už vtedy ma hlboko zasiahol príbeh pastiera Elzéarda Bouffiera.
Jean Giono ako mladý muž prechádza po starom regióne Prímorských Álp. Jedného dňa, keď zúfalo hľadá vodu, stretne na svojej ceste pastiera a ten mu poskytne vodu, jedlo a nocľah vo svojom kamennom dome na samote v horách. Elzeárd mu ukáže, čomu sa venuje: „Už tri roky sadil stromy v tejto samote. Vysadil ich stotisíc.“ Toto je jeho projekt. Nezaujíma sa, komu patrí pôda na ktorej sadí. Giono je z Elzeárdovho poslania nadšený.
V roku 1914 vypukne prvá svetová vojna a Giono narukuje na päť rokov. Po návrate domov sa rozhodne, opäť vydať do hôr a zistiť, či Elzeárd prežil, či pokračuje vo svojom projekte... to sa dozviete z tohto krásneho príbehu, ktorý vo mne zasadil myšlienku, že bolesť zo straty milovaných osôb nemusí vyústiť v bezhraničný smútok, ale môže poskytnúť silný impulz k vzniku nádherného poslania.
TÁTO ÚTLA NOVELA S POSOLSTVOM VÁS MŽE INŠPIROVAŤ K HĽADANIU TOHO VÁŠHO.
Publikácia je pútavým, ale emočne náročným čítaním. Pripomínať si udalosti, ktoré sa udiali je dôležité zviacerých dôvodov: „Táto kniha však nie je len ominulosti. Je to výzva na zamyslenie sa nad tým, ako sa história môže opakovať aaký vplyv má na našu prítomnosť. Pripomína nám, čo sa môže stať, keď neznášanlivosť apredsudky
zvíťazia nad ľudskosťou azdravým rozumom.“ (s. 10) Slová Igora Rintela zúvodu knihy sú aktuálne aj v súčasnej svetovej situácii, keďže sa v 21. storočí stále vyskytujú vojnové konflikty. Napriek vyspelosti ktorou sa oháňame, používame nehumánne spôsoby riešenia konfliktov. Mali by sme si čoraz viac pripomínať, ako môže vojna zničiť ľudské životy, zasiať nenávisť a pripraviť nás oľudskú dôstojnosť.
Autorky sa venujú aj židovskému pogromu, ktorý sa vTopoľčanoch odohral dňa 22. septembra 1945 čo je veľmi citlivou témou pre mnohých obyvateľov mesta aich potomkov. Kopecká aBeňová nás oboznámia aj s masovou vraždou na kopci blízko obce Nemčice, sdejinami židovskej komunity, so stavbami, ktoré boli súčasťou Topoľčian, spolitickým, hospodárskym aspoločenským životom vprvej polovici 20. storočia. Najväčší priestor vknihe však patrí spomienkam apríbehom tých, ktorí prežili.
Vzávere by som upriamila pozornosť na jednu zmnohých silných myšlienok z
diela:
„Topoľčany nie sú len miestom na mape; sú symbolom kolektívnej pamäti aidentity, ktorá presahuje hranice času apriestoru. Sú mementom, varovaním pred tým, čo sa môže stať, keď zlo nájde živnú pôdu vľudských srdciach.“ (Rintel, s. 10)
Na kontinente Skríria, v mestečku Glipovo, na okraji útesu, pod ktorým naháňa hrôzu Temné more, stojí milá chalúpka. Šíri sa znej vynikajúca aróma domáceho jedla. Koho vnej nájdete? Rodinku Igibyovcov. Maminka Nia varí dobroty aučí deti, dedko Podo pracuje vzáhrade azbiera malých škodcov tľapov. Janer túži odísť ďaleko azažiť dobrodružstvo, Tink je stále hladný avečne sa dostane do nejakých problémov aLeli napriek svojmu telesnému postihnutiu trénuje hru na harflautu amiluje čas strávený so psíkom Nugetom.
Na prvý pohľad vyzerá všetko idylicky, ale opak je pravdou. Skríria je pod nadvládou Gnaga Bezmenného ajeho Tesákov. Tesáci obyvateľstvu znepríjemňujú život a naháňajú strach. Tieto desivé jaštery sjedovatými slinami unášajú vybrané deti vČiernom kočiari ašíria hrôzu vcelej krajine.
Knihu som čítala so šesť apol ročným synom. Opýtala som sa ho, čo sa mu na knihe páčilo: „Najviac sa mi páčil Janer, chcel by som byť ako on, páčil sa mi aj Tink aLeli, domček na strome apoklady Anniery.“ Poklady Anniery sa snaží vypátrať aj Gnag Bezmenný.
Janer sa spočiatku vyhýba zodpovednosti za súrodencov, ale starý otec ho učí: „Muž musí klásť potreby iných pred svoje, je to súčasť jeho života.“ (s. 43)
Vcelej knihe sú krásne vzory súrodeneckej spolupatričnosti, lásky, obety. Nechýba ani morálny kompas, ktorý detských, ale aj dospelých čitateľov navedie správnym smerom.
„Jedna vec je, chlapče, ak má človek prázdne vrecká na tom nie je nič zlé. Ale ak má prázdne srdce to veru nie je dobré.“ (s. 51)
Pri čítaní tejto knihy zažijete pocit útulnosti sršiaci zchalúpky, kníhkupectva, ale hlavne zo vzťahov; dobrodružstvo, vychutnáte si krásnu prírodu, objavovanie prostredníctvom tajnej mapy, spev drakov, ajediné kníhkupectvo vGlipove, ktoré vlastní Oskar: „Knižný kútik bol miestom plným zázrakov. Nekonečné rady kníh roztrhaných, oškvŕknutých či starodávnych zapĺňali každú policu azákutie takmer až po strop kdesi ďaleko nad ich hlavami. (s. 119)
Fanúšikovia fantasy si túto knihu určite zamilujú amyslím, že nielen deti. Ja som jej príjemnej atmosfére apútavému príbehu podľahla.
