Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Sira Johna, jeho manželku Marianne, jej spoločníčku Hanu a kočiša postretne tragická nehoda. Koč prepadne cez okraj útesu a padá k rieke spolu s celým osadenstvom. Jeden cestujúci je mŕtvy a jednu cestujúcu odplavil prúd. A tu sa začína príbeh zamotávať...
Túto recenziu je náročné písať, aby som nevyzradila niečo kľúčové. Stretneme sa s motívmi zámeny, nevery, podvodu, ale aj s láskou, odpustením a milosrdenstvom. Odpúšťanie je náročné, ale vždy tu je TEN, čo nás nesklame: „Boh vám odpustí. Pravda, niektorí ľudia možno nie.“ (s. 312)
Nebezpečná zámena je pútavým čítaním z obdobia regentského Anglicka, dej je napínavý, autorka postupne dávkuje nové odhalenia a skutočnosti a knihu neviete pustiť z ruky. Opisy vidieka sú také, že som sa chcela na chvíľu premiestniť v čase a priestore. Pri fotení a natáčaní k Nebezpečnej zámene sa mi to na chvíľu aj podarilo. Tento príbeh patrí do kategórie tých, nad ktorými ešte premýšľate aj po závere. A záver? Počas čítania som bola veľmi zvedavá, aký osud autorka postavám vymyslela. Pravdepodobne neuhádnete.
Záver recenzie patrí jednej z najkrajších myšlienok v knihe:
„Ale pre Boha nie je nič nemožné. A nijaká jama, ktorú si vykopeme, príliš hlboká. Už k nám vystiera ruku, aby vás z nej vytiahol...“ (s. 358)
Cítite, že vo svojom živote by ste potrebovali zmenu? Príbeh, ktorý žijete nezodpovedá tomu, ako ho túžite smerovať? Ak ste si odpovedali áno, kniha Dušana Kadleca môže byť impulzom, ktorý Vás k zmene inšpiruje, či povzbudí.
Nerozhodne však za Vás. Ponúkne Vám možnosti, cesty... . Konečný výsledok si určíte sami. Čo si z knihy vezmete záleží na Vašej životnej situácii, osobnosti... Možno si dáte do poriadku vzťah, alebo ho ukončíte, pretože zistíte, že je toxický. Naberiete odvahu skúsiť niečo, po čom ste dlho túžili.
„Vytvárajme si teda pôdu pre porozumenie, nie pre konflikt. Naučme sa riešiť a ničiť problémy, nie seba navzájom.“ (s. 92)
V knihe odznejú aj skutočnosti, ktoré Vám nemusia byť príjemné. Ohrozia Vaše doterajšie videnie sveta, zbúrajú Vaše obranné múry. Ale niekedy je potrebné povstať z popola, aby ste mohli začať nový lepší začiatok.
Čo by som vyzdvihla na tejto motivačnej publikácii? Systematickosť, úprimnosť, otvorenosť autora, zapojenie vedeckých výskumov a veľmi inšpiratívne citáty, napríklad:
„Spoločnosť rastie vtedy, keď starí ľudia sadia stromy, o ktorých vedia, že v ich tieni nikdy nebudú sedieť.“ Grécke príslovie (s. 201)
Veľmi ma oslovil aj motív vážky, ktorý sa vyskytuje na obálke aj v celej knihe. Má to svoj dôvod. Ale nebudem prezrádzať.
Prajem Vám, aby ste žili životy po akých túžite...
Ručné stehy, precízna práca, hodiny obetované kusu odevu z ľanu, vlny, či hodvábu. Aj takto vyzerala realita, kým vznikli šaty, spodnička, košeľa či nohavice. Žiadna fast fashion, nekvalitné plastové materiály, otrocká práca a produkt, ktorý môžete po pár praniach hodiť do koša.
Sylvie je krajčírka a motív šitia je vkusne všitý do celého príbehu. Okrem toho v úvode nájdete všetky činnosti, ktoré sú späté s chodom hospodárstva. Sú súčasťou deja a ja som si toto spomalenie a opisy nádhernej prírody veľmi užívala. Očarili ma aj umelecké prirovnania, napríklad: „Sylvine myšlienky sa sypali ako jesenné lístie.“ (s. 60) Vianoce v Akádii som si vychutnala ešte viac.
„To, či je človek spokojný, závisí viac od jeho postoja než od okolností.“ (s. 388)
Veľmi bolestivou časťou bola historická línia. Akádijčania si zažili veľmi kruté podmienky. Keď Vás násilne vytrhnú z Vašich koreňov a presadia Vás do inej pôdy, potrebujete obrovskú silu, aby ste prežili. Hlavne keď Vás na novom mieste mnohí nechcú. Ale sú tu aj takí, ktorí sú ochotní pomôcť. Nepripomínajú Vám tieto udalosti súčasné dianie?
„Angličania vzali ich zásoby a nechali ich tam stáť sprázdnymi rukami a, čo bolo horšie,
sprázdnymi srdcami.“ (s. 155)
Romantická línia bola pomalá, hĺbavá, vzácna, sprevádzaná Božou prítomnosťou a motívom jabloní a jabĺk. Pohár jablkového muštu niekedy dokáže viac ako uhasiť smäd.
Toto bola moja prvá prečítaná kniha od autorky a ja som si ju vychutnávala, aj keď ma veľmi zasiahli bolestivé miesta v deji. Určite siahnem aj po jej ďalších knihách. Príbeh som dočítala pár dní dozadu. No musela som nechať dozrieť dojmy z tejto knihy, tak ako dozrievajú jablká na jabloniach, aby z nich vzišiel čo najlepší mušt.
Uvažovali ste niekedy nad tým, čo po sebe zanecháte ďalším generáciám? Aký odkaz, posolstvo, či niečo hmatateľné, čo prinesie osoh? Alebo pozitívne zmení svet k lepšiemu? Ja som nad tým neraz uvažovala, no je ťažké prísť s niečím, čo po Vás zanechá výraznú pozitívnu stopu.
S knihou Muž, ktorý sadil stromy som mala prvý kontakt počas vysokej školy, keď som ju počúvala ako audioknihu v českom jazyku. Už vtedy ma hlboko zasiahol príbeh pastiera Elzéarda Bouffiera.
Jean Giono ako mladý muž prechádza po starom regióne Prímorských Álp. Jedného dňa, keď zúfalo hľadá vodu, stretne na svojej ceste pastiera a ten mu poskytne vodu, jedlo a nocľah vo svojom kamennom dome na samote v horách. Elzeárd mu ukáže, čomu sa venuje: „Už tri roky sadil stromy v tejto samote. Vysadil ich stotisíc.“ Toto je jeho projekt. Nezaujíma sa, komu patrí pôda na ktorej sadí. Giono je z Elzeárdovho poslania nadšený.
V roku 1914 vypukne prvá svetová vojna a Giono narukuje na päť rokov. Po návrate domov sa rozhodne, opäť vydať do hôr a zistiť, či Elzeárd prežil, či pokračuje vo svojom projekte... to sa dozviete z tohto krásneho príbehu, ktorý vo mne zasadil myšlienku, že bolesť zo straty milovaných osôb nemusí vyústiť v bezhraničný smútok, ale môže poskytnúť silný impulz k vzniku nádherného poslania.
TÁTO ÚTLA NOVELA S POSOLSTVOM VÁS MŽE INŠPIROVAŤ K HĽADANIU TOHO VÁŠHO.
Publikácia je pútavým, ale emočne náročným čítaním. Pripomínať si udalosti, ktoré sa udiali je dôležité zviacerých dôvodov: „Táto kniha však nie je len ominulosti. Je to výzva na zamyslenie sa nad tým, ako sa história môže opakovať aaký vplyv má na našu prítomnosť. Pripomína nám, čo sa môže stať, keď neznášanlivosť apredsudky
zvíťazia nad ľudskosťou azdravým rozumom.“ (s. 10) Slová Igora Rintela zúvodu knihy sú aktuálne aj v súčasnej svetovej situácii, keďže sa v 21. storočí stále vyskytujú vojnové konflikty. Napriek vyspelosti ktorou sa oháňame, používame nehumánne spôsoby riešenia konfliktov. Mali by sme si čoraz viac pripomínať, ako môže vojna zničiť ľudské životy, zasiať nenávisť a pripraviť nás oľudskú dôstojnosť.
Autorky sa venujú aj židovskému pogromu, ktorý sa vTopoľčanoch odohral dňa 22. septembra 1945 čo je veľmi citlivou témou pre mnohých obyvateľov mesta aich potomkov. Kopecká aBeňová nás oboznámia aj s masovou vraždou na kopci blízko obce Nemčice, sdejinami židovskej komunity, so stavbami, ktoré boli súčasťou Topoľčian, spolitickým, hospodárskym aspoločenským životom vprvej polovici 20. storočia. Najväčší priestor vknihe však patrí spomienkam apríbehom tých, ktorí prežili.
Vzávere by som upriamila pozornosť na jednu zmnohých silných myšlienok z
diela:
„Topoľčany nie sú len miestom na mape; sú symbolom kolektívnej pamäti aidentity, ktorá presahuje hranice času apriestoru. Sú mementom, varovaním pred tým, čo sa môže stať, keď zlo nájde živnú pôdu vľudských srdciach.“ (Rintel, s. 10)
Na kontinente Skríria, v mestečku Glipovo, na okraji útesu, pod ktorým naháňa hrôzu Temné more, stojí milá chalúpka. Šíri sa znej vynikajúca aróma domáceho jedla. Koho vnej nájdete? Rodinku Igibyovcov. Maminka Nia varí dobroty aučí deti, dedko Podo pracuje vzáhrade azbiera malých škodcov tľapov. Janer túži odísť ďaleko azažiť dobrodružstvo, Tink je stále hladný avečne sa dostane do nejakých problémov aLeli napriek svojmu telesnému postihnutiu trénuje hru na harflautu amiluje čas strávený so psíkom Nugetom.
Na prvý pohľad vyzerá všetko idylicky, ale opak je pravdou. Skríria je pod nadvládou Gnaga Bezmenného ajeho Tesákov. Tesáci obyvateľstvu znepríjemňujú život a naháňajú strach. Tieto desivé jaštery sjedovatými slinami unášajú vybrané deti vČiernom kočiari ašíria hrôzu vcelej krajine.
Knihu som čítala so šesť apol ročným synom. Opýtala som sa ho, čo sa mu na knihe páčilo: „Najviac sa mi páčil Janer, chcel by som byť ako on, páčil sa mi aj Tink aLeli, domček na strome apoklady Anniery.“ Poklady Anniery sa snaží vypátrať aj Gnag Bezmenný.
Janer sa spočiatku vyhýba zodpovednosti za súrodencov, ale starý otec ho učí: „Muž musí klásť potreby iných pred svoje, je to súčasť jeho života.“ (s. 43)
Vcelej knihe sú krásne vzory súrodeneckej spolupatričnosti, lásky, obety. Nechýba ani morálny kompas, ktorý detských, ale aj dospelých čitateľov navedie správnym smerom.
„Jedna vec je, chlapče, ak má človek prázdne vrecká na tom nie je nič zlé. Ale ak má prázdne srdce to veru nie je dobré.“ (s. 51)
Pri čítaní tejto knihy zažijete pocit útulnosti sršiaci zchalúpky, kníhkupectva, ale hlavne zo vzťahov; dobrodružstvo, vychutnáte si krásnu prírodu, objavovanie prostredníctvom tajnej mapy, spev drakov, ajediné kníhkupectvo vGlipove, ktoré vlastní Oskar: „Knižný kútik bol miestom plným zázrakov. Nekonečné rady kníh roztrhaných, oškvŕknutých či starodávnych zapĺňali každú policu azákutie takmer až po strop kdesi ďaleko nad ich hlavami. (s. 119)
Fanúšikovia fantasy si túto knihu určite zamilujú amyslím, že nielen deti. Ja som jej príjemnej atmosfére apútavému príbehu podľahla.
Vedeli by ste si predstaviť, že uzavriete manželstvo na základe dohody? Bez možnosti zamilovať sa? Spoznať toho pravého? Koľko DÁM sa muselo podvoliť tlaku rodiny, aby si voči nej splnili povinnosť? Dá sa v takom zväzku nájsť šťastie? Aj tieto myšlienky mi rezonovali mysľou pri čítaní Džentlmena Jima.
Dej sa odohráva v regentskom období v Anglicku. V týchto časoch to mali ženy veľmi náročné, o ich životoch rozhodovali muži. Čo mohli ponúknuť? „Ženy sa v tomto svete nemali veľmi ako chrániť. Okrem pravidiel slušného správania im zostávalo máločo. Presne tie pravidlá nútili džentlmenov, aby sa k nim správali s rešpektom, priam až s úctou. Maggie si takú úctivosť nikdy skutočne necenila. Nie, keď sa k nej tak správali len kvôli jej pohlaviu.“ (s. 178)
Maggie sa však nechce uspokojiť s omrvinkami, ktoré by mala zbierať po mužoch. Vychovával ju len otec, a tak sa mu podarilo vykresať nebojácnu ženu s vlastným názorom. Bohužiaľ svojím posledným rozhodnutím túto cestu podkopal.
Hlavná hrdinka má svoj pohľad na svet, v jazde na koni sa vyrovná mužom. Vyrastala spolu s Nicholasom, ktorý slúžil na ich panstve. Nicholas ju rešpektuje a tento rešpekt je vzájomný, napriek jej postaveniu. Sú pre seba navzájom prvou láskou: „Skutočnosť je taká, že sme boli viac než len priatelia. Dokonca viac než milenci. Boli sme spriaznené duše. Boli sme jeden pre druhého rovnako potrební ako svetlo alebo vzduch.“ (s. 95)
Autorka poukazuje na závislosť žien od mužov (otcov, manželov...) a zároveň na spoločnosť, v ktorej sa dáma pohybuje, ktorou je posudzovaná a ktorá nezabúda: Smotánka má kolektívnu pamäť dobrú ako slon.“ (s. 93)
Pri čítaní som si vychutnala závan histórie, odhaľovanie tajomstiev, krásnu prírodu, romantickú líniu a hlboko som sa zamýšľala nad postavením žien v minulosti a v súčasnosti. Kniha je napísaná pútavo, každou stranou máte potrebu dozvedieť sa viac... a túžbu ľahnúť si do trávy a počúvať šum neďalekého potoka... . Aj takéto emócie vo mne kniha zanechala.
Mýty a biblické texty sú neustálou súčasťou našej kultúry. V rôznych formách a obmenách sa s nimi stretávame nielen v literatúre, ale aj v umení. Veľmi zaujímavým spôsobom ich spracoval Ján Sina. Okrem toho príbeh uchopil svojským vyjadrovaním a zaujímavými myšlienkami: „Nasledujúcu štvrťhodinku Taber uviazol v klietke emotívnych myšlienok.“ (s. 16)
Musím konštatovať, že debutový román Hádanky má príjemne prekvapil. Počuli ste o povolaní knižného archeológa? Ak nie, hlavná postava Ján Taber je predstaviteľom tejto profesie. Pre svojho klienta sa snaží vypátrať a získať rukopis Petrova apokalypsa. Ten vraj predĺži život človeka, ktorý ho drží v rukách minimálne o päťdesiat rokov. Hľadaným artefaktom sa stanú aj kľúče. Od čoho? To sa predsa musíte dopátrať...
Táto cesta však nebude jednoduchá. Stretne na nej dve zaujímavé dámy a neskôr aj mytologické či biblické bytosti. Autor je zorientovaný v mytológii, v biblických textoch, dokázal bravúrne vystavať posmrtný svet a zakomponovať do neho spomínané postavy, umiestniť mestá, ktoré neexistujú (Babylon, Efez...)
V príbehu nájdeme aj romantickú líniu, nie je však kľúčovou, čomu zodpovedá aj priestor, ktorý jej autor ponechal. Pri prelínaní reálnej línie s tou v Podsvetí si uvedomíme aj iné skutočnosti:
„Každá hodina na zemi je dar a ktokoľvek tvrdí opak, je blázon.“ (s. 205)
Hádanky sú pútavým mysterióznym príbehom s prvkami trileru. Dej je zaujímavý, chcela som vedieť, ako sa bude vyvíjať a čo ďalšie nám autor pripravil. V knihe som ocenila aj krásne portréty od dubnického maliara Viliama Schmidbauera, ktoré pomáhali priblížiť postavy. Užitočnou pomôckou bol aj zoznam postáv v úvode.
Odporúčam čitateľom s otvorenou mysľou, ktorí majú radi históriu, mytológiu a u autorov oceňujú bohatú fantáziu. S knižným archeológom som si vychutnala dobrodružstvo, HĽADANIE a odkrývanie tajomstiev.
Už sa Vám stalo, že ste nepomohli spolužiačke, či spolužiakovi, ktorí čelili šikne? Zatvorili ste oči pred tým, keď si v práci šéf dovoľoval ku kolegyni, ktorej to očividne nebolo príjemné? Obišli ste suseda, ktorý sa na seba snažil upriamiť pozornosť „zvláštnymi“ spôsobmi, ktoré naznačovali, že nie je psychicky v poriadku? Prehliadli ste monokel, či zranenia, ktoré si minule priniesla mamička zo susedstva na detské ihrisko spolu so svojím dieťaťom?
„Viete, ľudia nechcú vidieť pravdu. Ak im poviete, že ste spadli, uveria tomu, lebo je to pre nich jednoduchšie.“ (s. 140)
Často nechceme poznať odpovede, nechávame zatvorené oči, tvárime sa, že nepočujeme. Lebo ak by sme sa rozhodli podať pomocnú ruku, možno by bolo ublížené aj nám. Alebo by sme museli čeliť nepríjemným konfrontáciám. Ale čo ak NÁM jedného dňa nikto nepodá ruku, keď budeme čeliť problémom?
Život Sašky, ktorá zostala po nevere svojho partnera sama s dieťaťom, bez práce, financií, v maličkom bytíku je taký zaujímavý, že chcete rýchlo poznať koniec. A nie je to len jej príbeh, ktorý Vás núti nasadiť rýchle tempo čítania. Alex, Laura, Simona či Saškina mama majú tiež životy poznačené smútkom, komplikáciami, problémami...
Natali absolvovala tréning, ktorý ju oprávňuje vykonávať poradenstvo na Národnej linke pre Ženy zažívajúce násilie. Na túto linku nastúpila pred desiatimi rokmi. Skúsenosti z práce a rodičovstva sa určite podpísali na tvorbe knihy. Nemyslím námetom, ale spôsobom ako píše. Dokáže sa vcítiť aj do nás matiek, do vyčerpanosti, problémov, pochybnostiach o sebe, ale aj do našej obrovskej lásky k deťom, ktoré by však nemali byť zmyslom nášho života: „Milovať niekoho iného znamená, že mu poskytneme súcit, porozumenie, starostlivosť, lásku. Nezištne.“ (s. 190)
Ak milujete vidieť svet z motorky, oceníte uveriteľný romantický príbeh, nebojíte sa emócií, toto je kniha pre Vás.
Zuzanu Bilavskú som začala sledovať na instagrame a dosť dlho som netušila, že napísala osem (v tom čase sedem) kníh. Po prečítaní Sľubu, rozhodne siahnem aj po jej ďalších románoch.
Za krásnym vizuálom knihy sa skrýva aj výnimočný príbeh. Dej Sľubu sa cca do polovice odohráva počas vianočných sviatkov a tak si na svoje prídu aj milovníci tohto čarovného obdobia.
Myslíte, že príslovie: „Stará láska nehrdzavie.“ je pravdivé? Jola a August spolu prežili nádherné roky plné vzájomného spoznávania, nezabudnuteľných zážitkov, priateľstva, až kým sa ich cesty nerozdelili. August sa s rodičmi odsťahoval do Londýna a obaja začali žiť nové životy bez toho druhého.
V románe je obsiahnutá téma neplodnosti, adopcie, kríza manželstva, fungovanie v toxických vzťahoch, hľadanie seba samého, workoholizmus, láska z detstva, nové začiatky. Časťou deja sa ocitneme na Slovensku a chvíľu pobudneme v Londýne.
Oceňujem postavu Franka, ktorý započal naozaj nádherný projekt, o ktorom sa však musíte dočítať sami. Obľúbila som si aj Jolkinu maminu, lebo sa napriek ťažkej strate nevzdáva a rozdáva aj žije svoje múdrosti: „V živote môžeš mať niekoľko vzťahov a každý bude niečím výnimočný (...).“ (s. 29)
Moje sympatie si získal aj August. Je to knižný hrdina, ktorý je hodnotovo ustálený a aj napriek zblúdeniu, by ste ho chceli mať doma. A tie jeho hlášky: „ „Tvoj muž je blázon. Nevie vari, že po svete behajú zlodeji a kradnú krásne manželky?“.“ (s. 67)
Sľub je v tomto období moja druhá prečítaná kniha s vianočnou témou. Môžem konštatovať, že je to skvelý začiatok vianočného čítania. O tejto knihe chcem napísať veľa, ale môžem vyzradiť len málo, aby ste si príbeh vychutnali pri čítaní.
Dať SĽUB pred oltárom je pre niekoho iba vyrieknutie slov, ktoré po vyslovení zanikajú závratnou rýchlosťou. Pre druhého to je vytetovanie slov do duše, ktorá ich v sebe nosí a žije až do posledného výdychu. Čo znamená SĽUB pre Vás?
