Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje srdcovky
Moje aktivity
Tak toto bola doslova informačná nálož! Vôbec sa nečudujem, že Rachel Carson sa touto knihou podarilo naštartovať hnutie ekologického aktivizmu. Avšak Tichá jar nie je len zhrnutím devastujúcich škôd na (väčšinou) americkej prírode (pochopiteľne, keďže sa venovala štúdiu problémom najmä svojej domovskej krajiny), jej zničujúca sila je v tóne a citeľnej osobnej angažovanosti autorky.
Áno, väčšina informácií v nej sú dnes už skôr historické záznamy, než reálna skutočnosť, ale musíte brať do úvahy, že kniha vyšla v polke dvadsiateho storočia a čerpala informácie najmä zo zdrojov z 30. a 40. rokov. Dnes sme už v povedomí dosť popredu, ale napriek tomu sme neurobili veľký krok vpred, skôr ďalší krok vedľa, keďže až v súčastnosti zisťujeme dôsledky našich (ne)ekologických činov v druhej polovici dvadsiateho storočia.
Autorka je v uvádzaní dát, štatistík, výsledkov výskumu a pozorovaní naozaj dôsledná. Určite to nie je kniha na pár posedení. Navyše, jej správy sú často zdrvujúco zničujúce, takže si od nej budete určite potrebovať dat pauzu. Nie je ľahké čítať o tom, ako šmahom ruky dokážeme zničiť prosperujúci ekosystém na niekoľko desaťročí a pritom nedosiahnuť ani jeden z predtým stanovených cieľov. Nemusíte sa však báť, nehodí vás do kaskádových vôd bez plávacieho kolesa. Venuje pozornosť vysvetľovaniu, aby sa uistila, že naozaj chápete, o čom hovorí.
Napriek tomu, že väčšina dát v nej je už zastaraná, Tichá jar je predsa len nadčasovou knihou. Rachel Carson v nej oduševnene zdieľa svoju lásku k prírode a vyzýva čitateľa, aby sa zamyslel nad svojím konaním a postojom voči planéte, ktorú má možnosť obývať. Keďže na najbližšie roky aj zostane naším jediným domovom.
Ak sa zaujímate o ekológiu, túto knihu by sme rozhodne nemali vynechať.
Dievčatá sú podmanivé a okúzľujúce, strhnú vás ako lavína a zhodia vás z nôh.
Každá z trojice pochádza z inej sociálnej vrstvy, má iné problémy a iné nazeranie na svet, no keďže platí, že protiklady sa priťahujú (a žijú na jednom mieste), vytvoria si medzi sebou pevné priateľské puto. Možno sa nie vždy navzájom chápu, no nakoniec vždy nájdu vzájomné porozumenie.
Jedna je nešťastne zamilovaná do ženatého muža, túži sa zbaviť nevinnosti, no všetku svoju starostlivosť venuje svojim priateľkám.
Druhá je nešťastná zo stavu svojej krajiny a aktívne sa snaží zmeniť sociálne pomery, no zároveň ju sužuje snaha vyslobodiť milého z väzenia.
Tretia s veľkými snami o lepšom a krajšom živote, v ktorom by bola finančne zabezpečená, prepadá zúfalstvu a temnote. Spomína bohatého, no tvrdého snúbenca, avšak z túžby sa oddáva inému.
Chvíľu síce potrvá, kým sa naučíte odlišovať jednu od druhej, keďže vopred neviete, ktorá sa k vám prihovorí, no každá má svoj špecifický štýl a jazyk, vďaka ktorým ich rýchlo identifikujete. A potom vás strhnú do víru svojich životov.
Milujem Lydiu za to, že ukazuje, ako sa mladé ženy vyrovnávajú so životom a jeho prekážkami (či už úspešne alebo nie), ako dozrievajú v seba samy a ako sa vnútorne hľadajú.
Milujem Lydiu aj za to, že nevyšla v ústrety "everegreenu" - ženy/dievčatá sokyne bojujúce o muža, akoby to bolo to jediné, na čom záleží.
Milujem Lydiu aj za to, že je trochu ako Clarice Lispector a Hilda Hilst, no zároveň úplne iná.
Minuloročný Pulitzer bol naozaj zaslúžený! Nechválim len tak do vetra, Hernan Diaz sa krásne vyhral s kompozíciou aj podaním príbehu. Po tomto sa vám snáď bude zdať chronologicky postupujúci román nudne priamočiary .
Román Dôvera si od svojho čitateľa žiada značnú dávku dôvery. Ponúka spleť pamätí a rozprávania, z ktorých každé sa snaží spoznať alebo skresliť pravdu. Priblížiť sa alebo, naopak, rozmazať, čo sa vlastne stalo manželke bohatého finančníka s akciami, ktorý sa stráni spoločnosti.
Na začiatku bol publikovaný román. Čo nechýba na škandalóznych obvineniach v jeho vnútri, to dopĺňa aura neprístupnosti a tajombosti, ktorá obklopuje hlavných aktérov príbehu. Autor použil falošné mená, ale tomu, proti ktorému je poburujúci román napísaný, je úplne jasné, o čo autorovi išlo. A stoj čo stoj to musí napraviť! Lenže ako?
Všetci majú čo povedať o živote a záujmoch hlavnej hrdinky, no dostane aj ona raz šancu vyrozprávať svoj pozoruhodný príbeh? Alebo budú jej život rozprávať len podľa naratívov a predstáv mužov?
Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...
Dôvera vás úplne pohltí a veľmi ťažko sa púšťa z ruky, keď ju už rozčítate.
Všetky ilustrácie verne interpretujú básnický text, ktorému vdýchli akýsi druhý, temno-krásny život. A, samozrejme, prebásnenie od slovenského kráľa lyriky - Feldeka, je čerešničkou na torte. Veľmi oceňujem pridanú edičnú poznámku, ktorá vysvetľuje postup prekladu a zámer úprav. Poučným plusom je aj stručné zhrnutie Erbenovho života a diela.
Neviem nakoľko ste oboznámení s obsahom Erbenovej kytice, ale asi by som vás mala varovať, že to nie je žiadne čítanie na dobrú noc (a s deťmi už vôbec nie). Behajú tam zombie (vážne!), odtínajú sa časti tela (dospelých aj detí) a celková atmosféra je skôr temná, čo však knihe pridáva na istej vábnosti, ste zvedaví, či lyrický hrdina napriek všetkým prekážkam zvíťazí. Klasickým prídavkom je akési vyplývajúce ponaučenie z každej lyricko-epickej básne.
Cynthia D´Aprix Sweeney vo svojom spoločenskom románe skúma možnosti a podoby ľudského odpustenia, nielen voči ostatným, ale najmä sebe samému, pretože to je tá najťažšia úloha zo všetkých. S odvahou sa pozrieť do svojho vnútra a priznať si: "Zmýlil som sa." alebo "Bola to moja vina.". A úlohou pre Herkula je odpustiť si. Nie každý to dokáže, niekto musí najprv prejsť charakterovou katarziou, niekomu nepomôže nič, keďže si odmieta priznať svoj podiel viny. S autorkou sa vydáte na rôzne cesty sebaspoznávania a pozriete sa na rôzne veci z odlišných uhlov pohľadu. Získate perspektívu zo všetkých strán, nielen od troch súrodencov, ale aj od ľudí, ktorých životov sa najviac dotkli - od dcér či priateľky.
Och, bolo to doslova magické sa znova ocitnúť v Stredozemi (a v Númenore), prechádzať jej lesmi a pohoriami, pripomenúť si jej pradávnu aj novšiu históriu a prehĺbiť si "zákulisné" poznatky k legendám a povestiam a aj k samotnej hlavnej trilógii.
Tolkienovi fanúšikovia si určite zgustnú na všetkých príbehoch. A vôbec nevadí, že sú "nedokončené". V podstate to len znamená, že v istej forme pokračujú buď v Silmarilione, alebo v Húrinových deťoch alebo v Pánovi prsteňov atď.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Málokedy sa mi stane, že mi autor svojím textom tak priamo brnkne na strunu, ako sa mi to stalo s touto knihou.
V niektorých momentoch ma Levy naozaj chytila za srdce, v iných som len pozerala, že či čítam dobre. No nikto nie je dokonalý, však?
V podstate text možno zredukovať na jej život pred potratom s Lucy a život po bez Lucy. Veľmi mocne cítiť podmienenosť celého tónu knihy, jej hodnotení a rozprávania práve stratou dieťaťa, ktorá bola ešte relatívne čerstvá pri písaní. Žiaľ sa na vás potichu nalepí a aj po prečítaní poslednej strany sa nebude chcieť pustiť. Po prečítaní som nadobudla pocit, že napísanie, resp. vypísanie sa zo všetkého u Levy fungovalo ako akási forma terapie.
Ak máte chuť na zmenu alebo trochu experimentovať v čítaní, tak určite Proti všetkým pravidlám odporúčam. Po prečítaní vám ostane veľa priestoru na premýšľanie o slovách, ktoré autorka napísala, a ktoré vyšli naozaj so srdca. Môžem si tu dupkať, že ostatné postavy, okrem Lucy, boli ploché a všetko vidím len cez optiku Ariel, ale ak by nebola zaujatá, zmätená, egocentrická, ironická, láskavá, vášnivá, atď., tak by som jej neuverila ani slovo.
Myslím, že nebudem preháňať, keď poviem, že Mliekar je jednou z “najsilnejších” kníh, ktoré vyšli tento rok. Emocionálne vás na niekoľko dní doslova vycucá. Úplne. Nebudete môcť myslieť na nič iné, len ako sa bude príbeh odvíjať ďalej (a ako to všetko potom skončilo). Skvelé vnútorné, niekoľkostranové (a zároveň len niekoľkovetné) monológy krásne umocňujú reálnosť postavy, prostredia a deja. Sledovanie myšlienok “strednej sestry”, ktoré sa navzájom prestupujú, menia a okľukou vracajú na začiatok je miestami náročné, ale všetky tieto digresie majú svoj zmysel (miestami sú doplnené iróniou a sarkazmom). Príbeh sa odohráva v Belfaste, v severnom Írsku, kde konflikty medzi dvomi národmi a dvomi náboženstvami, boli súčasťou každodenného života už dlhé storočia. Ocitáme sa “v hlave” tínedžerky, ktorej každodennou realitou je násilný konflikt (obdobie The Troubles). V období, keď sa “ženské hnutie” ešte len formovalo, v priestore, kde byť ženou znamenalo byť ako ovcou vo veľkom stáde, so zakorenenými predsudkami a vžitými konvenciami. Stredná sestra je ako čierna ovca, číta si pri chôdzi, udržiava “asivzťah” s asi “asifarjerom”, aj keď by sa už mala, podľa matky a konvencií, dávno vydať.
Do jej sveta odrazu vstupuje mliekar – muž v strednom veku. Predátor. Sleduje ju na každom kroku. Nevnucuje sa strednej sestre nasilu, ale pomaly zapĺňa jej životný, a hlavne myšlienkový, priestor. Klebety o ich “vzťahu” sa začínajú šíriť ako požiar a čoskoro naberú obludné rozmery.
Autorka majstrovsky buduje napätie celým dejom. Bude vás doslova nútiť otáčať stránku za stránkou a čakať, čo sa zo situácie vykľuje.
Mliekar je “must have” do každej dobrej knižnice, a je v skvelom preklade Barbary Sigmundovej.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Bez mučenia priznávam, že kúpa Midnight sun bola čisto sentimentálna záležitosť. A teda, to bol emocionálny kolotoč! Miestami som mala chuť Edwarda poriadne prefackať, nech sa spamätá. Toľko rozoberať aspekty vzťahu, dookola sa opakovať ako pokazené rádio... Miestami mi to prišlo až neuveriteľné... Scény s Bellou boli zdĺhavé pre jeho nekonečné citové výlevy, až sa čitateľ stratí v slede udalostí. Bellin pohľad mal dynamiku. Edwardov bol ako zošúverený slimák.
Jediná dynamika a napätie prišlo ku koncu, keď sa do deja zamotal James (FYI: v Bellinom pohľade som nemala rada koniec). Tu som zaň bola vďačná.
Je milé dozvedieť sa o Edwardovom pohľade na vec, ale keby mala kniha o tristo strán menej, ani by jej to veľmi neublížilo. Nechápte ma zle, celkom sa mi to páčilo, ale bolo to zbytočne zdĺhavé.
Na druhej strane sa dozviete super doplnkové informácie o rodine Cullenovcov, o ich fungovaní a vzťahoch. Čo je asi jediné skvelé plus na celej knihe (predsa len, vzťah Belly a Edwarda poznáme).
Takže... dôležitá otázka. Oplatí sa? Ak ste zvedaví fanúšikovia Twilight ságy, tak určite. Moje frflanie si nevšímajte, niekomu sa možno bude páčiť ultra hĺbková sonda do Edwardovho kamenného vnútra.
Autorka Mary Beard (profesorka antickej histórie) v dvoch esejách a niekoľkých doslovoch (k reprintom anglických vydaní) rozvíja všeobecne známu tézu o vplyve antickej kultúry na naše súčasné vnímanie sveta, resp. postavenia žien v spoločnosti. Zaujímavo a expresívne píše o vnímaní žien v súčasnej spoločnosti a názorne dopĺňa túto myšlienku na príkladoch "mocných" žien (a v obrazovej prílohe).
*
Kniha sa snaží chronologicky zmapovať momenty, kedy museli ženy zmĺknuť na pokyn mužov. Začína hneď v Homérovej Odysei, kde Telemachos prikáže matke Penelope, aby zavrela ústa a išla tkať a on sa mohol porozprávať s ďalšími mužmi. Pokračuje napríklad tragickým príbehom Medúzy (mne jej vždy bolo ľúto), Io, Filomély a iných žien, ktoré nasilu donútili mlčať o skutkoch, ktoré na nich napáchali muži. Všetky legendy premieta do našich zaužívaných vzorcov správania.
*
V druhej časti poukazuje na dvojitý meter našej spoločnosti. Muž, napríklad kandidát na anglického premiéra, nevie na otázky reportéra o mzdách ľudí správne odpovedať. Ani jeho protikandidátka nemá tušenia, ale ju na sociálnych sieťach zvozia a ponadávajú jej, kým k mužovi blahosklonne poznamenajú, že do ďalšieho interview by si to mal doštudovať.
Dokonca je niekedy jedno, aký názor zastávate, vždy sa nájde niekto, kto vám vynadá alebo vás v lepšom prípade pošle k sporáku variť. A to treba zmeniť!
