Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje srdcovky
Moje aktivity
Knihou nás prevedie lovec drakov, ktorý vôbec netúži pokračovať v ošemetnom rodinnom biznise, a chce sa stať rytierom; princezná, ktorá chce vziať svoj osud do vlastných rúk a vládnuť svojej krajine, nie sa vydávať, a krásny princ z obávaného veľkého kráľovstva, ktorý nedokáže naplniť otcove očakávania, a tak radšej pred svetom ukazuje masku dokonalého rytiera.
Každý z trojice chce byť niekým iným, resp. zmeniť podmienky situácie, v akej sa nachádza, a tým ovládnuť svoj osud. Avšak život je hrozne nefér a veci nejdú podľa plánu.
Prvých sto strán budete mať pocit, že ste sa ocitli v typickej čarokrásnej rozprávke (s ňuňu dráčikmi), no potom to začne naberať temnejší spád. Výprava za mocným a nebezpečným drakom temnie každým krokom, čo sú k nemu bližšie, a naši hrdinovia sú nútení konfrontovať sa so svojimi vnútornými strachmi a obavami, ktoré naberajú reálne kontúry.
Byť šarmantným rytierom, keď ním ani za nič nechcete byť, je na prt, a pritom ešte aj dokazovať svoju odvahu. Byť jemnou, dokonalou princeznou, ktorá odpadáva už len pri pohľade na niečo škaredé, je náročné, keď máte srdce plné odvahy a bojovnosti, a rozhodne nechcete byť "jemná dáma". A byť sprievodcom na loveckej púti za drakom, ktoré chcete chrániť, a nie im ubližovať, a zároveň snívať o tom, že budete ako rytier v lesklej zbroji zachraňovať panny, no ste len chudobný sedliak... no, to je úplne nanič. Avšak osud má v rukáve schované rôzne karty...
Vládci jidla vám v kapitolách o chove prasiat, pestovaní sóje, nadmernom rybolove vlečnými sieťami a výrobe paradajkového pretlaku odhalí temnejšiu stránku potravinárskeho priemyslu, čítaj biznisu.
Lebo nadnárodným spoločnostiam ide o zisk, nie o vaše zdravie či nebodaj životné prostredie. Pre nich je výhodnejšie kŕmiť armádu čínskych prasiat sójou pestovanou na odlesnenej pôde v Brazílii a rozvážať ju cez polku sveta, ako ju pestovať doma. Nehovoriac o tom, že kŕmne zmesi sója + kukurica v kombinácii s akútnym nedostatkom pohybu zvieraťa vytvoria skôr objemovo veľké, ale dosť tučné mäso.
Mňa osobne prekvapila "cesta" paradajkového pretlaku. Paradajky sa vypestujú v Číne a spraví sa znich akýsi rozvar. Ten putuje napríklad aj do Talianska, kde sa zriedi a dochutí, čo umožní, že na produkte môže byť legálne uvedené - vyrobené v Taliansku, a potom veselo putuje do Európy, prípadne ešte zriedenejšie verzie do Afriky.
Vládci jidla poukazuje na ekologické, ekonomické aj spoločenské dopady globálneho trhu a obchodovania s potravinami, ktoré sa stávajú číslami a percentami v tabuľkách, komoditami, vďaka ktorým "nakŕmime" svet. Veľkou otázkou na zamyslenie ostáva, či sa len nekŕmime odpadom, ktorý chutí rovnako v Amerike, Ázii aj v Európe.
Vládci jidla mi v mnohom otvorili oči a rozhodne patria medzi najlepšie knihy, aké som v poslednej dobe čítala.
Ak ste aspoň raz prečítali jednu Dramione ff, absolútne nič vás v tejto knihe neprekvapí. Celý magický svet je dosť chabo prerobený, doslova viete povedať, ktorá HP postava bola ktorá. Na to potom nadväzuje slabo vybudovaný magický svet, ktorý sa rúti pod svojou vlastnou váhou, ked mu nerobí barličku HP, pretože príbeh je primárne zameraný na "romantický" vzťah Heleny a Kaina (nenechajte sa oklamať ako ja, že je to skvelý nový fantasy svet; fakt nie je. Je to pokrivená verzia Príbehu služobníčky so štokholmským syndrómom), všetko ostatné je druhoradé a v istom zmysle aj nepodstatné, tvorí len letmo zbúchanú kulisu ich narušenému vzťahu.
A to ma dostáva do poslednej fázy nespokojnosti. Sme ochotní akceptovať masového vraha ako hrdinu, akýmkoľvek spôsobom ospravedlňovať jeho činy, len preto, že je sexi, pekný a ochranársky k "vyvolenej" žene. Jednou rukou vraždí a druhou akože dáva, a to stačí na to, aby bol "dobrý"?
Och, a všimli ste si, že ked preskočíte asi 500 strán druhej časti (retrospektíva), v tretej nebudete vôbec stratení, pretože do kontextu dejovej línie prítomnosti z toho nič nepotrebujete vedieť?
Grosteskne zvrátená brilantnosť, cynicky nastavujúca zrkadlo kultu osobnosti a ilúzii moci. Pripravte sa na niekoľkostranové vety, v cca 35-stranových kapitolách možno napočítate štyri, ale oslobodenie textu od interpunkcie mu dodáva divú intenzitu.
Ak neviete, čo budete toto leto čítať, dovoľte mi túto dilemu vyriešiť za vás. Ostrov(y) uprostred oceánu, takmer na rovníku, more, piesok, divoká príroda... a zakázaná láska. Otrepané? Ak nenazriete hlbšie, možno. Tavares však namiešal osviežujúci koktail, ktorému chýba už len dáždniček navrchu.
Vymyslený príbeh sa zakladá na skutočných historických udalostiach, ktoré tvoria jadro knihy. Portugalsko sa na začiatku 20. storočia ocitlo v politicky nestabilnej situácií, konštitučná monarchia čelila ostrej kritike a len málo politikov nemyslelo skôr na seba ako na krajinu, ktorú mali spravovať. Portugalsko bolo obvinené, že vo svojich kolóniách, na ostrove Svätý Tomáš a na Princovom ostrove, kde sa nachádzali najväčšie kakaovnílové a kávové plantáže krajiny, stále využíva zakázanú otrockú prácu. Anglickí obchodníci hrozia bojkotom, ak sa podmienky pracovníkov nezlepšia, resp. im ich anglický zástupca nepotvrdí/nevyvráti ich domnienky.
Celé spoločensko-politické pozadie vykresľuje inteligentný bohém a obchodík s "pokrokovými" myšlienkami, no srdcom rojalistu, ktorého vymenujú za nového guvernéra kolónie. Taký zapadákov ho pôvodne nelákal (ale keď potrebuje utiecť od milenky, vzdialené ostrovy v Atlantickom oceáne zrazu nezneli ako fakt zlý nápad), nehovoriac o nemožnej úlohe, ktorá ho čakala. Presvedčiť plantážnikov, že svet presvedčení, v ktorom žijú, už v civilizovanom svete nemá miesto a zabezpečiť dôstojné podmienky pre pracujúcich, prípadne o tom všetkom aspoň presvedčiť anglického konzula.
Svet nových humánnych ideí však prudko narazí na odpor "tradície" a právnických slučiek. A to, čo pôvodne bola osvietenská misia, sa rýchlo mení boj s veternými mlynmi.
Ešteže na ostrove stretne lásku svojho života! Tajfún vášne na seba nenechá dlho čakať. Má to však háčik...
Hoci Rovník nie je žiadna kabelková kniha, stany vám budú len tak lietať pred očami!
Rovník mapuje koniec jednej veľkej éry v dejinách Portugalska a krásne spája históriu s fikciou.
Toto asi nebude pre každého, ale bolo to také krásne!
Takaši Hiraide zaznamenal, ako malú-veľkú časť jeho života ovplyvnilo hravé mačiatko - Čibi. Dozviete sa, ako preniklo do života jemu a jeho manželke, ako ich toto nevinné stvorenie zmenilo a ovplyvnilo a čo pre nich znamenala jeho strata. Avšak odkaz Čibi si so sebou niesli ďalej.
Dôraz na detail, krátke, prchavé okamihy šťastia či smútku, akoby zaznamenané na fotografii. Plynutie života. Poskladané do pestrej mozaiky.
Myslím, že časť japonskej tvorby sa neodmysliteľne spája s prírodou, čo odráža ich bytostné vnímanie jej krásy a premien. Treba s tým počítať. Tu sa koncentruje najmä na záhradu za domom, a je to nádherné. V nás to prírodné tak nedominuje, čo je škoda.
V zdanlivo statickom príbehu je dynamickým prvkom práve živá mačička, ktorá stvára rôzne šibalstvá, no zároveň sa akýmsi zvláštnym spôsobom dotýka Haraideho a jeho manželky, mení ich zvnútra.
Pojem wabi-sabi sladkastú melanchóliu príbehu vystihuje asi najlepšie. Pre všetkých milovníkov japonskej kultúry, prírody a literatúry je to určite must have.
Poznámky sú skvelý pomocník, ale tu sú vyčerpávajúco a zbytočne podrobné. (Nikdy som si nemyslela, že toto poviem.) Áno, dodatočné informácie sú super, ale 80 % obsahu informácie daného hesla k pochopeniu príbehu naozaj nepotrebujete. Porovnanie napríklad vtáčikov alebo rastlín tu a v Japonsku je v istom zmysle obohacujúce, ale absolútne nesúvisí s obsahom príbehu a zbytočne vás to vytiahne z deja. (Čo mi po istej dobe fakt začalo liezť na nervy.)
(Ak by vás to zaujímalo, ilustrátorka Katarína Hlinková vytvorila obálku podľa fotografií skutočnej Čibi.)
Tak toto bola doslova informačná nálož! Vôbec sa nečudujem, že Rachel Carson sa touto knihou podarilo naštartovať hnutie ekologického aktivizmu. Avšak Tichá jar nie je len zhrnutím devastujúcich škôd na (väčšinou) americkej prírode (pochopiteľne, keďže sa venovala štúdiu problémom najmä svojej domovskej krajiny), jej zničujúca sila je v tóne a citeľnej osobnej angažovanosti autorky.
Áno, väčšina informácií v nej sú dnes už skôr historické záznamy, než reálna skutočnosť, ale musíte brať do úvahy, že kniha vyšla v polke dvadsiateho storočia a čerpala informácie najmä zo zdrojov z 30. a 40. rokov. Dnes sme už v povedomí dosť popredu, ale napriek tomu sme neurobili veľký krok vpred, skôr ďalší krok vedľa, keďže až v súčastnosti zisťujeme dôsledky našich (ne)ekologických činov v druhej polovici dvadsiateho storočia.
Autorka je v uvádzaní dát, štatistík, výsledkov výskumu a pozorovaní naozaj dôsledná. Určite to nie je kniha na pár posedení. Navyše, jej správy sú často zdrvujúco zničujúce, takže si od nej budete určite potrebovať dat pauzu. Nie je ľahké čítať o tom, ako šmahom ruky dokážeme zničiť prosperujúci ekosystém na niekoľko desaťročí a pritom nedosiahnuť ani jeden z predtým stanovených cieľov. Nemusíte sa však báť, nehodí vás do kaskádových vôd bez plávacieho kolesa. Venuje pozornosť vysvetľovaniu, aby sa uistila, že naozaj chápete, o čom hovorí.
Napriek tomu, že väčšina dát v nej je už zastaraná, Tichá jar je predsa len nadčasovou knihou. Rachel Carson v nej oduševnene zdieľa svoju lásku k prírode a vyzýva čitateľa, aby sa zamyslel nad svojím konaním a postojom voči planéte, ktorú má možnosť obývať. Keďže na najbližšie roky aj zostane naším jediným domovom.
Ak sa zaujímate o ekológiu, túto knihu by sme rozhodne nemali vynechať.
Dievčatá sú podmanivé a okúzľujúce, strhnú vás ako lavína a zhodia vás z nôh.
Každá z trojice pochádza z inej sociálnej vrstvy, má iné problémy a iné nazeranie na svet, no keďže platí, že protiklady sa priťahujú (a žijú na jednom mieste), vytvoria si medzi sebou pevné priateľské puto. Možno sa nie vždy navzájom chápu, no nakoniec vždy nájdu vzájomné porozumenie.
Jedna je nešťastne zamilovaná do ženatého muža, túži sa zbaviť nevinnosti, no všetku svoju starostlivosť venuje svojim priateľkám.
Druhá je nešťastná zo stavu svojej krajiny a aktívne sa snaží zmeniť sociálne pomery, no zároveň ju sužuje snaha vyslobodiť milého z väzenia.
Tretia s veľkými snami o lepšom a krajšom živote, v ktorom by bola finančne zabezpečená, prepadá zúfalstvu a temnote. Spomína bohatého, no tvrdého snúbenca, avšak z túžby sa oddáva inému.
Chvíľu síce potrvá, kým sa naučíte odlišovať jednu od druhej, keďže vopred neviete, ktorá sa k vám prihovorí, no každá má svoj špecifický štýl a jazyk, vďaka ktorým ich rýchlo identifikujete. A potom vás strhnú do víru svojich životov.
Milujem Lydiu za to, že ukazuje, ako sa mladé ženy vyrovnávajú so životom a jeho prekážkami (či už úspešne alebo nie), ako dozrievajú v seba samy a ako sa vnútorne hľadajú.
Milujem Lydiu aj za to, že nevyšla v ústrety "everegreenu" - ženy/dievčatá sokyne bojujúce o muža, akoby to bolo to jediné, na čom záleží.
Milujem Lydiu aj za to, že je trochu ako Clarice Lispector a Hilda Hilst, no zároveň úplne iná.
Minuloročný Pulitzer bol naozaj zaslúžený! Nechválim len tak do vetra, Hernan Diaz sa krásne vyhral s kompozíciou aj podaním príbehu. Po tomto sa vám snáď bude zdať chronologicky postupujúci román nudne priamočiary .
Román Dôvera si od svojho čitateľa žiada značnú dávku dôvery. Ponúka spleť pamätí a rozprávania, z ktorých každé sa snaží spoznať alebo skresliť pravdu. Priblížiť sa alebo, naopak, rozmazať, čo sa vlastne stalo manželke bohatého finančníka s akciami, ktorý sa stráni spoločnosti.
Na začiatku bol publikovaný román. Čo nechýba na škandalóznych obvineniach v jeho vnútri, to dopĺňa aura neprístupnosti a tajombosti, ktorá obklopuje hlavných aktérov príbehu. Autor použil falošné mená, ale tomu, proti ktorému je poburujúci román napísaný, je úplne jasné, o čo autorovi išlo. A stoj čo stoj to musí napraviť! Lenže ako?
Všetci majú čo povedať o živote a záujmoch hlavnej hrdinky, no dostane aj ona raz šancu vyrozprávať svoj pozoruhodný príbeh? Alebo budú jej život rozprávať len podľa naratívov a predstáv mužov?
Nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá...
Dôvera vás úplne pohltí a veľmi ťažko sa púšťa z ruky, keď ju už rozčítate.
Všetky ilustrácie verne interpretujú básnický text, ktorému vdýchli akýsi druhý, temno-krásny život. A, samozrejme, prebásnenie od slovenského kráľa lyriky - Feldeka, je čerešničkou na torte. Veľmi oceňujem pridanú edičnú poznámku, ktorá vysvetľuje postup prekladu a zámer úprav. Poučným plusom je aj stručné zhrnutie Erbenovho života a diela.
Neviem nakoľko ste oboznámení s obsahom Erbenovej kytice, ale asi by som vás mala varovať, že to nie je žiadne čítanie na dobrú noc (a s deťmi už vôbec nie). Behajú tam zombie (vážne!), odtínajú sa časti tela (dospelých aj detí) a celková atmosféra je skôr temná, čo však knihe pridáva na istej vábnosti, ste zvedaví, či lyrický hrdina napriek všetkým prekážkam zvíťazí. Klasickým prídavkom je akési vyplývajúce ponaučenie z každej lyricko-epickej básne.
