Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje srdcovky
Moje aktivity
Cynthia D´Aprix Sweeney vo svojom spoločenskom románe skúma možnosti a podoby ľudského odpustenia, nielen voči ostatným, ale najmä sebe samému, pretože to je tá najťažšia úloha zo všetkých. S odvahou sa pozrieť do svojho vnútra a priznať si: "Zmýlil som sa." alebo "Bola to moja vina.". A úlohou pre Herkula je odpustiť si. Nie každý to dokáže, niekto musí najprv prejsť charakterovou katarziou, niekomu nepomôže nič, keďže si odmieta priznať svoj podiel viny. S autorkou sa vydáte na rôzne cesty sebaspoznávania a pozriete sa na rôzne veci z odlišných uhlov pohľadu. Získate perspektívu zo všetkých strán, nielen od troch súrodencov, ale aj od ľudí, ktorých životov sa najviac dotkli - od dcér či priateľky.
Och, bolo to doslova magické sa znova ocitnúť v Stredozemi (a v Númenore), prechádzať jej lesmi a pohoriami, pripomenúť si jej pradávnu aj novšiu históriu a prehĺbiť si "zákulisné" poznatky k legendám a povestiam a aj k samotnej hlavnej trilógii.
Tolkienovi fanúšikovia si určite zgustnú na všetkých príbehoch. A vôbec nevadí, že sú "nedokončené". V podstate to len znamená, že v istej forme pokračujú buď v Silmarilione, alebo v Húrinových deťoch alebo v Pánovi prsteňov atď.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Málokedy sa mi stane, že mi autor svojím textom tak priamo brnkne na strunu, ako sa mi to stalo s touto knihou.
V niektorých momentoch ma Levy naozaj chytila za srdce, v iných som len pozerala, že či čítam dobre. No nikto nie je dokonalý, však?
V podstate text možno zredukovať na jej život pred potratom s Lucy a život po bez Lucy. Veľmi mocne cítiť podmienenosť celého tónu knihy, jej hodnotení a rozprávania práve stratou dieťaťa, ktorá bola ešte relatívne čerstvá pri písaní. Žiaľ sa na vás potichu nalepí a aj po prečítaní poslednej strany sa nebude chcieť pustiť. Po prečítaní som nadobudla pocit, že napísanie, resp. vypísanie sa zo všetkého u Levy fungovalo ako akási forma terapie.
Ak máte chuť na zmenu alebo trochu experimentovať v čítaní, tak určite Proti všetkým pravidlám odporúčam. Po prečítaní vám ostane veľa priestoru na premýšľanie o slovách, ktoré autorka napísala, a ktoré vyšli naozaj so srdca. Môžem si tu dupkať, že ostatné postavy, okrem Lucy, boli ploché a všetko vidím len cez optiku Ariel, ale ak by nebola zaujatá, zmätená, egocentrická, ironická, láskavá, vášnivá, atď., tak by som jej neuverila ani slovo.
Myslím, že nebudem preháňať, keď poviem, že Mliekar je jednou z “najsilnejších” kníh, ktoré vyšli tento rok. Emocionálne vás na niekoľko dní doslova vycucá. Úplne. Nebudete môcť myslieť na nič iné, len ako sa bude príbeh odvíjať ďalej (a ako to všetko potom skončilo). Skvelé vnútorné, niekoľkostranové (a zároveň len niekoľkovetné) monológy krásne umocňujú reálnosť postavy, prostredia a deja. Sledovanie myšlienok “strednej sestry”, ktoré sa navzájom prestupujú, menia a okľukou vracajú na začiatok je miestami náročné, ale všetky tieto digresie majú svoj zmysel (miestami sú doplnené iróniou a sarkazmom). Príbeh sa odohráva v Belfaste, v severnom Írsku, kde konflikty medzi dvomi národmi a dvomi náboženstvami, boli súčasťou každodenného života už dlhé storočia. Ocitáme sa “v hlave” tínedžerky, ktorej každodennou realitou je násilný konflikt (obdobie The Troubles). V období, keď sa “ženské hnutie” ešte len formovalo, v priestore, kde byť ženou znamenalo byť ako ovcou vo veľkom stáde, so zakorenenými predsudkami a vžitými konvenciami. Stredná sestra je ako čierna ovca, číta si pri chôdzi, udržiava “asivzťah” s asi “asifarjerom”, aj keď by sa už mala, podľa matky a konvencií, dávno vydať.
Do jej sveta odrazu vstupuje mliekar – muž v strednom veku. Predátor. Sleduje ju na každom kroku. Nevnucuje sa strednej sestre nasilu, ale pomaly zapĺňa jej životný, a hlavne myšlienkový, priestor. Klebety o ich “vzťahu” sa začínajú šíriť ako požiar a čoskoro naberú obludné rozmery.
Autorka majstrovsky buduje napätie celým dejom. Bude vás doslova nútiť otáčať stránku za stránkou a čakať, čo sa zo situácie vykľuje.
Mliekar je “must have” do každej dobrej knižnice, a je v skvelom preklade Barbary Sigmundovej.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Bez mučenia priznávam, že kúpa Midnight sun bola čisto sentimentálna záležitosť. A teda, to bol emocionálny kolotoč! Miestami som mala chuť Edwarda poriadne prefackať, nech sa spamätá. Toľko rozoberať aspekty vzťahu, dookola sa opakovať ako pokazené rádio... Miestami mi to prišlo až neuveriteľné... Scény s Bellou boli zdĺhavé pre jeho nekonečné citové výlevy, až sa čitateľ stratí v slede udalostí. Bellin pohľad mal dynamiku. Edwardov bol ako zošúverený slimák.
Jediná dynamika a napätie prišlo ku koncu, keď sa do deja zamotal James (FYI: v Bellinom pohľade som nemala rada koniec). Tu som zaň bola vďačná.
Je milé dozvedieť sa o Edwardovom pohľade na vec, ale keby mala kniha o tristo strán menej, ani by jej to veľmi neublížilo. Nechápte ma zle, celkom sa mi to páčilo, ale bolo to zbytočne zdĺhavé.
Na druhej strane sa dozviete super doplnkové informácie o rodine Cullenovcov, o ich fungovaní a vzťahoch. Čo je asi jediné skvelé plus na celej knihe (predsa len, vzťah Belly a Edwarda poznáme).
Takže... dôležitá otázka. Oplatí sa? Ak ste zvedaví fanúšikovia Twilight ságy, tak určite. Moje frflanie si nevšímajte, niekomu sa možno bude páčiť ultra hĺbková sonda do Edwardovho kamenného vnútra.
Autorka Mary Beard (profesorka antickej histórie) v dvoch esejách a niekoľkých doslovoch (k reprintom anglických vydaní) rozvíja všeobecne známu tézu o vplyve antickej kultúry na naše súčasné vnímanie sveta, resp. postavenia žien v spoločnosti. Zaujímavo a expresívne píše o vnímaní žien v súčasnej spoločnosti a názorne dopĺňa túto myšlienku na príkladoch "mocných" žien (a v obrazovej prílohe).
*
Kniha sa snaží chronologicky zmapovať momenty, kedy museli ženy zmĺknuť na pokyn mužov. Začína hneď v Homérovej Odysei, kde Telemachos prikáže matke Penelope, aby zavrela ústa a išla tkať a on sa mohol porozprávať s ďalšími mužmi. Pokračuje napríklad tragickým príbehom Medúzy (mne jej vždy bolo ľúto), Io, Filomély a iných žien, ktoré nasilu donútili mlčať o skutkoch, ktoré na nich napáchali muži. Všetky legendy premieta do našich zaužívaných vzorcov správania.
*
V druhej časti poukazuje na dvojitý meter našej spoločnosti. Muž, napríklad kandidát na anglického premiéra, nevie na otázky reportéra o mzdách ľudí správne odpovedať. Ani jeho protikandidátka nemá tušenia, ale ju na sociálnych sieťach zvozia a ponadávajú jej, kým k mužovi blahosklonne poznamenajú, že do ďalšieho interview by si to mal doštudovať.
Dokonca je niekedy jedno, aký názor zastávate, vždy sa nájde niekto, kto vám vynadá alebo vás v lepšom prípade pošle k sporáku variť. A to treba zmeniť!
Nedávno som podľahla Instagramovému "šialenstvu" okolo knižky Bezhviezdne more a priniesla som si ju domov. Plná očakávaní z (väčšinou) superlatívnych recenzií som sa pustila do čítania. Hneď v prvých kapitolách som však narazila na hrubý múr "rozprávkovej" jednoduchosti, ktorá mala asi v čitateľovi navnadiť pocit magickosti a čarovnosti, ale mňa jednoducho vytáčala. Neustále som mala pocit, že čítam sloh nejakého školáka na prvom stupni ZŠ. Jednoduché vety pospájané spojkou a. Dookola. Enumerácia vlastností alebo javov (s hádajte akou spojkou?) a! (Prepáčte, že som až takto ironická, ale neskutočne ma to vytáča aj teraz.). Druhá dejová línia (prítomnosti) je písaná oveľa dynamickejšie a lexikálne vyspelejšie (chvíľu som naozaj rozmýšľala, či je chyba v preklade alebo autorka písala "elementárne" úmyselne, ale práve pri čítaní druhej dejovej línie som pochopila autorkin štýlový zámer s "rozprávkami"). Keď sa však prehryziete týmto (približne sto stranovým) úvodom, konečne sa dopracujete k dychberúcemu príbehu, ktorý očarí.
Rozumiem, prečo Bezhviezdne more uchvátilo množstvo čitateľov po celom svete. Je písané pre náruživých knihomoľov, ktorí by dali čokoľvek za to, aby mohli tráviť čas na mieste prepchatom knihami a príbehmi ako je Srdce alebo Prístav na Bezhviezdnom mori.
Dojem niečoho "poznaného, či známeho" v čitateľovi umocňujú aj priame, či nepriame alegórie na dobre známe príbehy, napr. na pohári z tekutinou je priviazaná mašlička s textom "Vypi ma". Niekomu môže vadiť autorkine prepožičiavanie si motívov z iných príbehov, najmä ak sú očividnejšie, napr. ako spomínaná narážka na Alicu v krajine zázrakov . Neviem do akej miery bolo požičiavanie si motívov zámerné, resp. nezámerné. Určite bolo využité s cieľom priblížiť sa čitateľovi, zreálniť svet hlavnej postavy. Mne viac vadila akási "reklama" známym značkám... pre príbeh nebolo potrebné uviesť, do akej kaviarne si pôjdu kúpiť kávu a pod, ale našťastie, nebolo toho veľa.
Knižku určite odporúčam všetkým milovníkov dobrej fantasy. Mňa môžno neočarila úplne (asi som už na podobný štýl stará), ale rozhodne neľutujem, že som sa nechala inšpirovať a kúpila som si Bezhviezdne more. Bolo to krásne čítanie.
Celkovo veľmi pekná knižka s krásnymi ilustráciami. O triedu lepšími ako od Ľudovíta Fullu (menej desivé; neviem presne opísať v čom, ale celkovo mi prídu lepšie). Jedinou nevýhodou je jej váha. Kriedový papier na také veľké množstvo strán nebol práve šťastný výber, pretože v ruke je neudržateľná, jedine na kolenách alebo položená na stole. Lepšie by ju bolo rozdeliť na viacero častí (ako sa to v podstate doteraz robilo), a potom by sa aj jej celková cena "stratila", pretože aj keď ide o kompletné vydanie s ilustráciami národného umelca, pôvodná cena (cca 80€) vzhľadom na kúpischopnosť ľudí je viac ako prestrelená. A mimochodom, zozbierané rozprávky sú viac menej v pôvodnom stave a veľmi pekné.
Johanna Basford opäť dokázala vyčarovať omaľovánku, ktorá chytí za srdce každého, kto rád kreslí. Príjemne sa pri nej človek zrelaxuje. Mne najviac pomáha odfiltrovať stres zo skúšok, keďže navštevujem vysokú školu. Vo všetkých ohľadoch som s ňou spokojná, aj keď... daný papier sa skôr hodí na pastelky a akvarely ako fixky (mne osobne trošku pretláčajú).
