Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Priznávam, že prvá kniha si ma svojou jednoduchosťou a ľahkosťou získala. Zároveň však riešila aj ťažšie témy a celé to bolo vyvážené. Preto som sa tešila aj na ďalšiu časť. Kedysi som tento žáner mala naozaj rada, ale postupom rokov sa môj vkus trochu menil. Aj napriek tomu sem tam po takýchto knihách siahnem. A to práve vtedy keď potrebujem niečo oddychového. Vtedy sa takéto knihy ukazujú ako ideálne.
<i>.Dawn rovnako ako Allie hľadala na škole a vo Woodshille nový začiatok. Jej bývalý ju podvádzal a ona po tom čo ho pristihla s inou zanevrela na mužov. Sústredila sa na štúdium a svoj sen. Chce byť spisovateľkou. Čo jej priatelia a okolie nevie, je že už ňou tak nejak je. Publikuje totižto na nete príbehy štipľavého charakteru. Aj keď na mužov zanevrela a po žiadnom vzťahu netúži, je tu Spencer, ktorý jej neustále dáva najavo ako ho priťahuje. Aj keď so svojím citmi bojuje, musí si priznať, že aj ona k nemu asi niečo cíti. Bojí sa však niekomu otvoriť a začať veriť znova. Mať zlomené srdce jej raz stačilo.</i>
Aj napriek tomu, že prvá časť nepriniesla nič nového čo sa týka zápletky, aj tak som z nej bola paf. Užívala som si každú jednu stranu, chyby som vnímala, ale akoby som ich nechcela vidieť. Pri tejto druhej už však prišlo mierne vytriezvenie. Možno to bolo spôsobené aj tým, že som ich čítala blízko po sebe. Aby som to vysvetlila. Nebolo to zlé. Práve naopak. Znova som dostala príjemný a silný, ale hlavne úprimný príbeh o novej nádeji, vyliečení svojho vnútra, nájdení schopnosti veriť znova (či už v seba, svoje city alebo nový vzťah) a dovolení si byť znova šťastnými. Len asi potrebujem medzi knihami z tohto žánru, prostredia väčší odstup, aby som nemala pocit, že čítam znova to isté len v inej farbe a s inými postavami.
Znova tu máme podobnú šablónu ako pri prvej časti. Naši dvaja hrdinovia sa poznajú. Ťahá ich to k sebe, samozrejme s tým bojujú, jeden alebo obaja z nich si so sebou nesú isté bremeno z minulosti a skrz, ktoré majú okolo seba vystavaný múr. Ten postupne ako sa zbližujú a nachádzajú k sebe cestu rozoberajú, zdôverujú sa tomu druhému a vidia aj tvár toho druhého, ktorú skrývali za maskami. Aby to nebolo však také ľahké, na ceste k vlastnému šťastiu budú musieť prekonať aj isté prekážky, ktoré im ukážu to, že sa môžu oprieť o toho druhého keď to potrebujú a že môžu byť aj zraniteľnými, ten druhý ich zachytí.
Prvá časť sa sústredila na príbeh Allie a Kadena. V tej druhej prišli na rad Dawn a Spencer, s ktorými sme sa už stretli v predchádzajúcej časti. Už vtedy bolo asi každému jasné, že tí dvaja skôr či neskôr skončia spolu. Autorka rovnako aj prostredníctvom nich do príbehu votkala silné a ťažké témy. Obaja si niesli svoje boliestky, traumy z minulosti, ktoré ich ovplyvňovali. Ani jeden z nich nie je taký ako sa tvári navonok. Spencer nie je tým bezstarostným chalanom, ale aj on si nesie svoje tajomstvá a trestá sa za chyby, ktoré narobil keď bol mladý, ale snaží sa žiť. Dawn má za sebou nie práve najpríjemnejší vzťah a preto jej trvá, kým niekoho k sebe pustí. Chce Spencera, ale zároveň nie, lebo sa bojí, že ju sklame aj on, ešte skôr akoby mu dala vôbec nejakú šancu. Chápem, že to čím si prešla ju hlboko poznačilo a aj, že napriek tomu sa snažila byť silná a húževnatá. Len akoby sa celý príbeh točila dookola v tom čo cíti a miesto toho aby to pustila zo seba a poddala sa tým citom (či už tým pekným, alebo škaredým), tak s nimi neustále bojovala.
Áno, postupne sa jeden pred druhým postupne odhalia svoje najbolestivejšie tajomstvá a tak začne kolotoč sú spolu/nie sú spolu, chcú sa/nechcú sa. Niekde asi v strede príbehu to pôsobí už trocha obohrato. Dawn neustále bojuje so svojimi citmi. A chúďa Spencer tým trpí. Chce tu byť pre ňu, aj jej to dáva najavo, len nie vždy mu to Dawn dovolí. Vy začnete čakať nie na moment kedy sa dajú dokopy, ale na moment kedy sa to kráľovský medzi nimi pokazí, aby sa mohli uzmieriť a bol koniec. Aj keď som si obe postavy obľúbila v minulej časti a tešila sa na ich príbeh, tak mi to celé v konečnom dôsledku pôsobilo tak nijako.
Aj napriek výhradám, ktoré som k tejto časti mala, nedá sa jej uprieť to, že bola dobre napísaná. Boli tu romantika, humor, vtip, ľahkosť ale aj smútok a vážnosť. Autorka vie ako toto všetko zmiešať a vytvoriť príbeh, ktorý prečítate veľmi rýchlo. Stránky sa vám budú otáčať samé a ani sa nenazdáte a budete na konci. Určite sa pustím aj do ďalších častí, len si budem musieť medzi nimi urobiť asi väčšie rozostupy.
Ďalší Tim Weaver a jeho David Raker za mnou. Tohto súkromného detektíva, ktorý pátra po nezvestných osobách si obľubujem každou časťou viac a viac. Vždy sa teším na ďalšiu časť a neviem sa dočkať toho aký prípad bude David riešiť tentoraz a kam ho to zavedie. Viem teda, že dostanem všetko čo potrebujem k spokojnému čitateľskému zážitku. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
<i>Po tom ako David skoro zomrel pri poslednom prípade takmer zomrel, odišiel z Londýna aby sa zotavil. Všetko nechal za sebou. V jeden deň ho osloví jeho bývala priateľka Emily. Vie čím sa živí a chce od neho pomoc. Pred pár mesiacmi zmizla jej sestra s manželom a dvoma dcérami. Ich dom vyzerá akoby ho opustili v tom okamihu. Večera bola na stole, televízor zapnutý, len rodina nikde. Davida to zaujme a tak sa pustí do pátrania po sestre Emily a jej rodine. Do pavučiny tajomstiev, ktorá obopína toto zvláštne zmiznutie sa rýchlo zamotá aj on. Kým odhalí pravdu, ktorá siaha naozaj hlboko do minulosti, poriadne sa potrápi.</i>
Táto časť pôsobila tak trochu inak ako predchádzajúce tri. Jednak sme zmenili prostredie a odišli z Londýna, ale aj zápletka a pátranie pôsobili tak trochu inak. Hneď na začiatku sa objavuje mŕtve telo na pláži, ale to David nerieši a nevenuje mu pozornosť. Jeho zmysly súkromného detektíva sa prebudia až potom čo za ním príde jeho bývala priateľka Emily s prosbou o pomoc. Začíname teda naozaj napínavo. Predsa len nemôže jedna rodina len tak zmiznúť a nezanechať po sebe žiadnu stopu, absolútne nič. Akoby sa len dvihli od večere a adios amigos. David sa však nenecháva odradiť a začne po rodine pátrať. A my spolu s ním.
Musím priznať, že priznať, že táto časť a zápletka ma naozaj potrápili. A poriadne. Dlhý, dlhý čas sa to celé rozvíja rôznymi smermi a častokrát som si kládla otázku "čo sa to tam kurňa deje". Nech som sa snažila akokoľvek nedokázala som si nič z toho poskladať dokopy. Ide o nejaký súkromný rodinný problém? Alebo je za zmiznutím rodiny niečoho iného? A aký súvis s tým má fotografia, na ktorej má byť istý záhadný muž a ktorú chce niekto nájsť za každú cenu? Je do toho zapojená nejak mafia vo Vegas? Zdá sa, že všetko vedie práve k tejto fotografii muža. Kto to je a prečo chce niekto jeho existenciu utajiť? Tak tomuto hovorím poriadne zamotaná zápletka. Ale, že poriadne zamotaná. Ozaj dlho, dlho nebolo jasné čo sa tam deje. Až ku koncu to postupne všetko začínalo do seba zapadať a dávať zmysel. Ale zase aby som si nekrivdila, pri jednej časti zápletky som začala tušiť, žeby mohlo byť za ňou práve niečo takéhoto, ale ten zvyšok teda nie. Ten bol pre mňa veľkým prekvapením.
S kľudným svedomím môžem povedať, že ďalšia výborná časť s Davidom Rakerom. Aj keď teda pôsobila trochu inak ako som bola zvyknutá pri prvých troch častiach. Všetko čo tieto časti robilo takými skvelými, bolo aj tu, len trochu v inej podobe. Nudiť som sa nenudila, potrápiť som svoje mozgové bunky potrápila, prekvapená som bola. Takže spokojnosť po každej stránke. A teraz sa už teším a som zvedavá na ďalší Davidov prípad. Jediné čo ma mrzí je, že táto séria ostáva neznáma pre slovenského čitateľa a ešte ju u nás nik nevydal. To by trebalo rýchlo napraviť.
K tejto sérií som sa dostala úplnou náhodou a to vďaka spoločnému čítaniu. Priznávam sa, že dovtedy som o nej ani nepočula. Ale anotácia ma zaujala a keďže mám rada históriu, tému cestovania v čase a ich kombinácia je niečím ideálnym pre mňa, tak som si povedala prečo nie a dala sa do čítania tejto série. Ani neviem čo poriadne som čakala, ale za to som dostala naozaj príjemný a zaujímavý príbeh.
<i>Xanthe a její matka Flora opouštějí Londýn, aby začaly znovu a převzaly vedení obchodu se starožitnostmi v historickém městečku Marlborough. Xanthe s některými nalezenými starožitnostmi cítí zvláštní spojení: Když se jich dotýká, dokáže vycítit jejich minulost a jejich příběhy. Když ucítí silné pouto k nádhernému stříbrnému chatelainu, viktoriánskému přívěsku na opasek, musí se dozvědět víc. Když si chatelaine prohlíží, přenese se zpět do sedmnáctého století, do doby, ze které šperk pochází. Dozví se, že v jeho minulosti došlo k nespravedlnosti. Zjeví se jí duch, který obývá její nový domov, a vyzve ji, aby zachránila život jeho dcery. Zároveň Xanthe vyhrožuje, že ublíží Floře, pokud neuspěje. Zatímco Xanthe bojuje, aby zachránila dívku v bouřlivých dnech roku 1605, setká se s architektem Samuelem Applebym. Možná to bude právě on, kdo jí pomůže děvče zachránit. A možná také bude důvodem, proč se nedokáže přimět vrátit do přítomnosti.</i>
Táto kniha bola mojím prvým stretnutím s autorkinou tvorbou, takže som vôbec nepoznala jej štýl písania a nevedela som čo čakať. Už po pár stranách som však bola z toho celého naozaj milo prekvapená. Paule Brackston sa totižto podarilo vytvoriť príjemný príbeh, v ktorom sa prelína prítomnosť s minulosťou (históriou). A to je ako som už spomínala vyššie, niečo čo ja veľmi môžem. Ponorila som sa teda do stránok tohto príbehu a nechala sa unášať jeho minulosťou a prítomnosťou. Príbeh zväčša stojí na opisovaní, čo niekomu môže po pár stranách vadiť. Ja však myslím, že tu to opisovanie bolo podané príjemným a nenúteným spôsobom.
Príbeh začína pomalšie a odohráva sa v dvoch časových líniách. Na začiatku sa zoznamujeme s Xanthe a jej mamou Florou, ktoré si spolu otvárajú obchod so starožitnosťami. Z tohto prostredia som čítala asi málo kníh, preto mi to prišlo naozaj zaujímavé. Trochu mi to pripomenulo seriál Stratené duše. Xanthe má tiež zvláštnu schopnosť, vďaka ktorej k nej predmety spievajú, volajú ju k sebe a ona poznáva ich príbehy. A táto jej schopnosť je základom pre druhú dejovú linku. Táto linka aj vďaka tomu plynulo a prirodzene prechádza do druhej dejovej linky, ktorá sa odohráva v minulosti. Tieto dve časové linky sú ozaj pútavo vymyslené a každá z nich skrýva v sebe zaujímavý príbeh.
V minulosti sa Xanthe dostáva do 17 st. a aby pomohla slúžke Alice musí odhaliť pravdu o tom kam zmizli prívesky z chatelainu (inač veľmi krásna vec). Chcel to na Alice niekto hodiť a ak áno, tak prečo? Alebo to malo nejakú spojitosť s jej vierou, ktorú bola v tej dobe nútená tajiť? Priznávam, že tu som trochu čakala, že sa to pátranie bude vyvíjať trochu inak. Niežeby to mala Xante jednoduché, predsa len v 17st. bolo postavenie ženy úplne iné. Snažila sa pomôcť Alice tak ako jej to vtedajšia doba dovoľovala. Bolo to teda ozaj napínavé až do poslednej strany, aj keď priznám, že koniec mi prišiel taký rýchly a možno až moc jednoducho vyriešený.
Krámek se starožitnostmi je už druhou knihou s témou cestovania v čase, ktorú som v krátkej dobe čítala. Túto tému mám ozaj rada a preto som bola aj zvedavá ako bude uchopená v tomto príbehu. Autorka cestovanie v čase nijak moc nekomplikovala, nezavádzala nejaké priveľké pravidlá a poňala to naozaj jednoducho. Xanthe tak skákala do minulosti, do prítomnosti, tam a späť, podľa toho ako potrebovala. Niečo si odskočila zistiť, potvrdiť a potom sa mohla znova vrátiť do minulosti aby pomohla Alice. Neboli s tým spojené žiadne komplikácie. Práve pri tejto linke som čakala, že to bude práve trochu komplikovanejšie a nie vždy bude jej návrat späť do prítomnosti taký ľahký.
Táto kniha bola pre mňa príjemným prekvapením, nečakala som, že ma to zaujme až takto. Zaujímavo podané cestovanie v čase a rovnako zaujímavá aj zápletka. Teším sa na ďalšie časti.
Tess Gerritsen je známa asi predovšetkým vďaka sérii Rizzol a Isles. Vďaka nej som ju spoznala a obšúbili si ju aj ja. Túto sériu mám naozaj rada, autorkin štýl písania mi sadol a preto sa vždy teším keď je oznámená nejaká nová kniha od nej. Okrem už spomínanej série však napísala aj samostatne stojace príbehy. Z tých som čítala zatiaľ len dva ale posledný, Tvár noci (pri ktorom som mala pocit, že ho ani nepísala sama autorka), spôsobil to, že som sa od jej tvorby trochu odtiahla a nechcela si kaziť spomienky. Preto som aj trochu opatrne pristupovala k tejto knihe. Raz mi to fiasko s jej knihami stačilo. Našťastie sa podobná situácia tentoraz neopakovala a ja som dostala knihy od starej dobrej Tess Gerritsen. Aj keď pár výtiek by som mala, ale nie je to nič strašného.
Maggie pracovala ako tajná agentka. Po jednej misii sa však rozhodla s touto prácou skoncovať. Po nejakom čase sa presťahuje do mestečka Purity. Tam vedie viac menej pokojný život. Stále je však v strehu, najmä po tom čo sa u nej doma objaví istá žena, ktorá ju prišla varovať a ktorej mŕtve telo nájdu na Magiinej príjazdovej ceste. Maggie sa objaví na svojich priateľov z mestečka, ktorý sú tiež bývalými agentmi CIA na dôchodku. A tak sa všetci spolu púšťajú do pátrania a odhalenia pravdy o tom kto po Maggie ide a ako to súvisí s misiu, ktorá sa odohrala pred 16 rokmi. Prípad však preberá aj veliteľka miestnej polície Jo Thibodeauová, ktorá nie je ani trochu nadšená z toho, že sa jej to pátrania stará aj skupina dôchodcov, najmä keď má pocit, že jej niečo taja a sú vždy o krok pred ňou.
Pobrežie špiónov je prvou časťou novej série od Tess Gerritsen. Anotácia ma zaujala, autorku mám tiež rada (Tvár noci ignorujem) a tak bolo jasné, že sa do tejto knihy pustím. Pobrežie špiónov je naozaj dobrým a vzrušujúcim trillerom z prostredia špiónov a ich životov a ako plus sa nezameriava na tých mladých, aktívnych ľudí ale dáva priestor práve už tým starým a vyslúžením. Autorka tak ukazuje, že aj agenti na dôchodku majú stále čo povedať. Ani neviem povedať čo takého som od anotácie čakala a predstavovala si, ale asi to bolo o trochu niečo iného ako som dostala. Príbeh ma však aj napriek tomu zaujal a ja som si jeho čítanie užila. Ale aj napriek tomu som sa nevedela zbaviť dojmu, že mi na tom celom niečo nesedí.
Príbeh sledujeme v dvoch časových líniách. V minulosti a v prítomnosti. V prítomnosti sa stretávame s Maggie ako agentkou na dôchodku, ktorú dobieha jej vlastná minulosť a posledná misia, ktorá ju veľmi ovplyvnila a ktorá skončila tragédiou. Vďaka linke v minulosti sa stretávame s Maggie ako agentkou a zisťujeme pravdu o tom čo sa stalo pred 16 rokmi a čo všetko k tomu viedlo. A tu je ten kameň úrazu, ktorý mi na tom celom vadil. Niežeby neboli obe linky zaujímavé, to jednoznačne boli ale občas som mala pocit, že práve linka z minulosti častokrát hrá v deji prím, že sa príbeh celkovo viac menej sústreďuje na ňu a linka v prítomnosti tak ide do úzadia. A to som asi čakala, že to bude naopak, že skôr sa to bude celé odohrávať v prítomnosti a sem tam sa pomedzi to dozvieme čo to o Magiinej minulosti.
K linke v prítomnosti sme sa viac menej poriadne dostali až v poslednej tretine knihy, čo je za mňa veľká škoda, pretože to stálo za to. Niežeby dovtedy nebolo núdze o rôzne zvraty a odhalenia, ktoré to celé posúvali k pravde, len mi na tom chýbal nejaký väčší spád. Áno, akcie tu bolo dosť ale pôsobilo to celé v konečnom dôsledku tak nemastne neslane. S čím som ešte bojovala bola Maggie, ktorá mi tak úplne nesadla a ja som jej to celé nedokázala na 100% uveriť. Akoby stále hrala istú hru a držala si masku agentky.
Aj teda keď som mala k tomu celému isté pripomienky, čítanie knihy som si užila. Malo to niečo do seba a Pobrežie špiónov je tak sľubným začiatkom novej série. Určite je sa na čo tešiť.
Hotovo. Je to za mnou. Keď som sa do tejto série púšťala, nevedela som tak úplne pochopiť do čoho idem a čo ma čaká. To som však dostala bolo niečo neuveriteľné až epické. S rozsahom, ktorý prekračuje všetky možné hranice. Táto séria si právom zasluhuje každú jednu chválu, ktorá je na ňu písaná. Ten hype okolo nej je právom zaručený, pretože je to proste niečo neskutočného. High sci-fi vo svojej najčistejšej dokonalosti a zaslúži si označenie fenomén. Ako to celé opísať? Ako opísať moje dojmy z toho celého, ktoré spracovávam ešte aj pár dní po dočítaní?
<i>Velkolepé finále nejoceňovanější sci-fi série současnosti. Půl století po Bitvě soudného dne mezi lidmi a Trisolarany stále trvá napjaté přiměří, jehož zárukou je fundamentální princip temného lesa. Země díky trisolaranským technologiím zažívá dosud nevídanou éru prosperity. Lidská věda postupuje mílovými kroky kupředu a Trisolarané zase přejímají pozemskou kulturu. Zdá se, že obě civilizace budou záhy schopny rovnoprávně koexistovat v míru bez strašlivé hrozby vzájemného zničení. Lidstvo ve zlatém věku má však sklon k samolibosti. V nové éře se z hibernace probouzí Ccheng Sin, letecká inženýrka z jednadvacátého století. Přináší s sebou informace o dávno zapomenutém projektu z počátku trisolaranské krize a sama její existence může narušit křehkou rovnováhu mezi oběma světy. Dosáhne lidstvo ke hvězdám, nebo zahyne už v kolébce?</i>
V prvej časti sa postavám podarilo naviazať kontakt s mimozemskou civilizáciou a dokázať tak, že vo vesmíre nie sme sami. V druhej časti nad ľudstvom visel príchod mimozemskej civilizácie, ktorá sa nechystala prísť ale v priateľskom duchu. V tretej časti to zase celé autor posúva novým smerom, na vyššiu úroveň. Civilizácia už prišla, vzťahy sa však nesú v napätom duchu. Je jasné, že tento krehký mier nebude mať dlhú trvanlivosť, lebo každá so strán stále sleduje vlastné ciele a tak sa dostávame do poslednej fázy tohto príbehu. Je viac než jasné, že konfliktu sa nevyhneme. Znova platí to čo pri druhej časti- nečakajte žiadne šialené medzihviezdne boje, prenasledovanie sa a navzájom opätované si útoky a streľby. Tie boje prebiehajú práve vo veľmi inteligentnej úrovni. Ako áno, vybuchujúce stanice sú tu. Ale je to celé naozaj dobre premyslené a kvalitne podané. Nejde o žiadne lacné, jednoduché, nepremyslené či prázdne scény. Každá jedna scéna je premyslená a vedie k nej sled udalostí.
Táto séria patrí k tým, ktoré sa časťou od časti zlepšujú a neustále sa posúvajú ďalej. Zápletka sa neopakuje, nič nestagnuje ale stále to ide ďalej a ďalej. Až za hranice všetkého možného či nemožného. Na začiatku série sme sa stretli s myšlienkou čo ak vo vesmíre nie sme sami. Autor však z nej postupne prešiel do myšlienky, že vesmír je preplnený a skôr či neskôr mu isto hrozí pomalý zánik. Desivá predstava. Predstava, ktorú autor dovedie do takého konca, ktorý vo vás ostane ešte pár dní rezonovať a len tak ho z hlavy nedostanete. Viem, že je to len sci-fi, predstavivosť autora, ale kľudne to môže celé slúžiť aj ako varovný príklad pre ľudstvo. Pretože ak sa nad tým všetkým človek zamyslí, niektoré zo zápletiek pôsobili viac než reálne.
Dejových liniek je v tejto časti viac než dosť a príbeh sa väčšinu času odoberá viacerými smermi. Ani jeden z nich nie je priamy a nedrží sa jednej vytýčenej línie. Niektoré dejové linky sa rozvetvujú do ďalších, iné si idú vlastnou cestou a niektoré sa v istom bode stretnú a prekrížia sa. Každá jedna udalosť, každá jedna situácia ku ktorej dôjde má svoj zmysel a opodstatnenie, aj keď sa to nemusí tak najprv zdať.
O tom množstve rôznych teórií, ktoré nájdeme aj v tejto časti už písať asi zmysel nemá. Lebo by som sa asi opakovala. Občas som sa cítila akoby som sa v nich strácala, keďže fyzika, astronómia, astrofyzika nepatria medzi moje silné stránky. Autor to však našťastie podáva tak, že aj keď ste totálny laik, tak celkovú podstatu toho čo chce povedať pochopíte. A to je asi najdôležitejšie na tom celom. Na príbeh sa tak treba sústrediť, venovať mu plnú pozornosť a vnímať jeho jednotlivé nuansy a odtiene. Ten sa vám za to určite odmení a daruje vám tak neuveriteľný zážitok.
Táto séria si plne zaslúži všetku pozornosť, ktorá jej je venovaná. Áno nejde o ľahké čítanie, ktoré dáte na posedenie. Mne tých takmer 1800 strán, ktoré majú všetky tri časti dokopy, chvíľu trvalo. Ale ten čas, ktorý som tejto sérií venovala stál za to a neľutujem ani jeden večer, ktorý som strávila nad jej stránkami. To čo som dostala bolo niečo oveľa väčšieho ako som si mohla kedy predstaviť.
Knihy z tohto žánru, prostredia som mala kedysi naozaj rada, postupne som však prešla na iné žánre a tento nechala tam niekde v mojej čitateľskej minulosti. Občas však z času na čas po nich siahnem, najmä keď potrebujem niečo oddychového a nenáročného, po všetkých krimi, trilleroch a fantasy knihách. Práve vtedy sa takéto príbehy ukazujú ako ideálne. Splnia to čo od nich potrebujem a zároveň dostanem celkom príjemný príbeh. Takže výhra po každej stránke.
<i>Alle Harperová odchádza na vysokú školu a svoj starý život a minulosť necháva za sebou. Urobí za tým všetkým hrubú čiaru a chce začať od znova, aj keby to znamenalo, že preruší kontakty so svojimi rodičmi. S čím však nepočítala bolo to, že nájsť ako tak decentný podnájom nebude také ľahké. Posledná obhliadka však vyzerá nádejne. Prenajímateľom je však mladý chalan Kaden, ktorý je síce príťažlivý ale má arogantné a odmerané správanie. Najprv nie je nadšený, žeby mal izbu prenajať práve Allie ale potom súhlasí pod podmienkou troch pravidiel. Allie súhlasí, lebo strechu nad hlavou potrebuje a spať v aute nechce. Pravidlá sú na to aby sa dodržiavali, ale Allie s Kadenom to k sebe čoraz viac ťahá ako sa bližšie spoznávajú.</i>
Dalo by sa povedať, že príbeh ako tento s podobným námetom a premisou ste už čítali. Ona nastúpi na školu, spozná jeho, ktorý je nedostupný a tak trochu arogantný. Prípadne aj začnú spolu bývať, či uzavrú nejakú dohodu s pravidlami, ale samozrejme ich to k sebe ťahá. Obaja majú tiež niečo za sebou, pred niečím utekajú, schovávajú sa a navzájom si pomáhajú nájsť pevnú pôdu pod nohami a zahojiť staré rany. V podobnom duchu sa nesie aj Začať znova a keď sa človek na to bližšie pozrie nejde o nič nového medzi knihami z tohto žánru, prípadne ešte aj prostredia (univerzita, vysoká škola). Pri čítaní si môžete dokonca aj odškrtávať jednotlivé body, ktoré k tomuto žánru patria.
Čo teda robí so Začať znova práve ten príbeh, ktorý by ste si mali prečítať, aj keď nejde o nič nového v tomto žánri? Jednak je to samotný príbeh Allie a Kadena a ich slow-burn romanca, ktorá je napísaná naozaj dobre. Potom určite aj štýl, ktorým autorka píše a ktorý je naozaj príjemný. Autorka v knihe tiež neváha rozoberať ťažšie témy, ktoré vpíše práve do príbehov Allie a Kadena. Celé je to doplnené o ďalšie postavy, ktoré si vás tiež získajú a samozrejme nemôžu chýbať humor a rôzne vtipné situácie, ktoré vyvažujú tie vážnejšie a ťažšie.
Do tejto série som sa púšťala s minimálnymi znalosťami o nej. Neviem prečo som bola v tom, že celá séria sa bude točiť o Allie s Kadenom. Na nich je však zameraná len táto prvá časť a v tie ďalšie sa už budú točiť okolo iných postáv a ich cesty za šťastím. S niektorými z nich sme sa spoznali už teraz a ja sa tak teda teším na ich príbehy. Ale späť k Allie s Kadenom. Ako som už vyššie spomínala ich vzťah je naozaj pekným príkladom slow-burn romance. Vidíte ako ich to k sebe ťahá, čakáte na ten moment kedy podľahnú jeden druhému ale k ničomu sa neponáhľajú a nevrhajú sa hneď jeden po druhom, aj keď príležitostí by na to mali viac než dosť. Najprv sa stali priateľmi, postupne sa zbližovali a otvárali jeden pred druhý. Najprv sa teda museli naozaj spoznať a až potom mohli začať budovať svoj vzťah. Aj keď je vám jasné ako to celé bude medzi nimi prebiehať a kedy príde ten ktorý zvrat, ktorý to na chvíľu zdramatizuje, aj tak to budete celé prežívať spolu s nimi. A v tom je čaro štýlu písania Mony Kasten.
Od tejto série som nečakala nič. Vlastne hej, čakala som presladený príbeh, ktorý bude plný klišé, ktoré patria ku knihám z tohto žánru. Moja chyba. Nedostala som síce nejak nový príbeh, ktorý by som v inej obdobe už nečítala, ale to vôbec nevadí. Čo som ale dostala je príjemný príbeh o nových začiatkoch, o tom ako nechať za sebou minulosť, ktorá nám ubližuje a o nových šanciach začať znova. Takže ak hľadáte nejakú príjemnú oddychovku, smelo sa pustite do tejto série.
Sylvia Plath a jej tvorba mi bola známa. O jej asi najznámejšej knihe, ktorá je čiastočne aj jej autobiografickým príbehom, som počula. Vedela som, že mala isté problémy a ako ukončila svoj život. Tam moja známosť s ňou začínala a končila. Aj vďaka jednej výzve a môjmu predsavzatiu skúšať staršie, známe knihy sa mi dostal do rúk Sklenený zvon. Ja viem, neskoro. Ale lepšie neskoro ako nikdy. Čítanie tejto knihy bolo naozaj silným zážitkom
<i>Esther Greenwoodová, výborná a talentovaná študentka literatúry, odchádza do New Yorku na stáž. Pobyt vo veľkomeste výrazne zapôsobí na jej krehkú psychiku: pocit nečakanej slobody v nej zápasí s výchovou vštepeným pocitom zodpovednosti. Ester túži byť sama sebou a zároveň nechce sklamať očakávania blízkych. Návrat domov jej psychický stav zhorší, navyše ju neprijmú do kurzu tvorivého písania, po čom veľmi túžila. Matka ju donúti vyhľadať psychiatrickú pomoc. Napriek terapii Esther upadá a má pocit, akoby „uviazla pod skleneným zvonom a lapala po vzduchu“.</i>
Kniha sa mi čítala zároveň ťažko aj ľahko. Štýl rozprávania autorky bol naozaj pútavý a jedinečný. Niečím si vás podmanil. To čo rozoberala a opisovala sa čítalo už ťažšie. Autorka tento pocit, stav depresie opísala naozaj autenticky a obdivuhodne. Veď práve ona sama si týmto prechádzala. To ako sa cítila vliala do riadkov príbehu Esther. To čo to znamená cítiť sa akoby ste boli uväznený pod skleneným zvonom, pochopia najlepšie len tí čo si ňou prechádzajú, my ostatní sa to môžeme len snažiť pochopiť. A možno sa tak cítil v živote aspoň raz každý z nás. Len sme tomu nedali meno.
Sylvia Plath príbehom Esther nestraší, nechce aby sme ju ľutovali. Chce len aby sme venovali pozornosť jej príbehu a tak ho len jednoducho len rozpráva. Keď sa kedysi človek cítil inak, niečo ho trápilo či zožieralo, bralo sa to len ako taký vrtoch, epizódka, ktorá prejde a tak k tomu pristupovali pri jej liečení. Jej liečenie bolo ďaleko od toho správneho a efektívneho. Rovnako ako správne zadefinovanie a pochopenie toho čo depresia naozaj je.
Som rada, že som si prečítala túto knihu, pretože išlo o naozaj silný príbeh. A myslím si, že by si ju mal prečítať v živote aspoň raz každý z nás.
Michala Ries je môj minuloročný autorský objav. Odkedy som prečítala moju prvú knihu od nej, sa snažím dostať aj k jej ostatným knihám. Postupne sa mi táto kôpka zmenšuje a už mi ich tak veľa neostáva. Našťastie jej však stále vychádzajú nové, takže všetko dobré. Tentoraz sa ku mne dostala autorkina prvotina. A o tom, že to bolo znova silné čítanie, ktoré ma emočne požulo, vyžmýkalo a na konci vypľulo, niet pochýb.
<i>Júlia vďaka svojmu otcovi miluje motorky a všetko čo s nimi súvisí. Lenže pri tragickej udalosti prichádza o otca. Stratí však aj seba a od toho dňa je na úteku. Snaží sa znova nájsť a žiť, ale je to ťažké. Myslí si, že vie čo je správne a čo nie. Keď sa znova vráti do mesta, stretáva jeho. Adama. Motorkára telom a dušou. A je zasnúbený. Z Betky, jeho snúbenice sa stane Júliina kamarátka. Dlho nemala vo svojom živote niekoho ako ona. Júliu a Adama to však k sebe ťahá čoraz viac. Obaja sa tomu snažia odolávať, ale dokedy tak budú vládať. Júlia chce Adama, to nepopiera, ale nechce ublížiť Betke. Lenže to čo srdce chce je niekedy silnejšie ako hlas rozumu.</i>
Michala Ries má neskutočný talent zobrať obyčajný príbeh so života a napísať ho tak aby ťa do živého. Príbeh, ktorý autorka opisuje vás nenechá chladnými a tak si počas čítania si teda prejdete asi všetkými emóciami, ktorými to pôjde. Zasiahne vás to, zarezonuje to vás a donúti vás to zamyslieť sa nad príbehom. Autorka opisuje život taký ako je, neprikrášľuje ho. Témy, ktoré vo svojich knihách opisuje sú skutočné a možno práve niekto tam vonku si niečím podobným prechádza. A to robí jej knihy tak kvalitnými. Tá realita života.
Príbeh a zápletka sa môžu zdať na prvý pohľad jednoduchými. Ale nie sú. Pretože taký nie je ani život. Na úteku je príbeh plný lásky, túžby, nevery, bolesti, strate a vyrovnávaní sa s ňou. Je to príbeh o tom dobrom, peknom a zlom, škaredom v živote. Nosnou témou tohto príbehu je nevera. Autorka ju však nijak neglorfikuje, neodľahčuje, neromantizuje, neospravedlňuje. Nie je to nič pekného a postavy po celý čas bojujú so vzájomnými citmi, ale aj sami so sebou. A práve vnútorné boje bývajú častokrát tými najťažšími. Autorka dáva priestor a hlas každej jednej strane z tohto trojuholníka. Po celý čas sa budú vo vás byť rozporuplné pocity. Budete cítiť tu chémiu a napätie medzi Juliou a Adamom, bude čakať na to až dôjde medzi nimi k tej reakcií, ktorá všetko zmení. A potom si spomeniete na Betku, ktorá si toto všetko nezaslúži. Budete si klásť otázky ako kedy je nevera neverou? Stáva sa nevera neverou až fyzickým kontaktom, alebo je ňou už aj myšlienka? Je teda emočná nevera neverou?
Čo robí knihy Michaly Ries takými skutočnými sú postavy. Sú to postavy z mäsa a kostí, dýchajú a žijú. A vy viete, že tam vonku je niekto ako oni. Júlia bola mladá, po smrti svojho otca sa hľadala. Svoje staré je stratila a tak prijala to nové. Lenže cítila, že potrebuje niečo iného a tak sa snažila postupne hľadať rovnováhu medzi jej starým a novým ja. Mala v sebe veľa bolesti a smútku, ale postupne sa s tým vyrovnávala. Nešla za ničím cez mŕtvoly, ale bola ochotná obetovať aj vlastné šťastie len aby niekomu neublížila. Potom tu bol Adam. Typický alfasamec, ktorý svoje city neodhaľuje a správa sa tak trochu odmerane. Ako však príbeh postupoval, mali sme možnosť ho spoznať bližšie a nahliadnuť pod masku pána dokonalého. Chémia medzi ním a Júliou bola neskutočná. Cítili ste ako ich to k sebe ťahá a ako obaja s tým bojujú, pretože tu bol ešte niekto tretí. A to Betka. Tá si svojou povahou získala naozaj každého. Usmievavé a dobrosrdečné zlatíčko. Možno však žila vo svojej krásnej a dokonalej bubline a nechcela vidieť to čo sa okolo nej deje, aj keď to bolo očividné. Radšej predtým zatvorila oči. Júlia. Adam. Betka. Tri strany trojuholníka. Nech sa stane čokoľvek, jedna zo strán skončí ublížená.
Zaujímavým aspektom príbehu bolo pre mňa aj prostredie motoriek, motorkárskeho sveta, ich klubov. S týmto sa až tak často v knihách nestretávam. Na motorku som v živote nesadla a asi ani nesadnem, ale autorka ten ich svet, tú ich túžbu, to čo cítia keď sa vezú popísala naozaj živo. Bolo vidno, že jej je táto oblasť naozaj blízka.
Do príbehu Júlie, Adama a Betky sa začítate hneď od prvej strany. Ich príbeh vás chytí a pohltí. Všetko, aj to pekné aj zlé budete prežívať s nimi. Ani sa nenazdáte a ste na konci. Záver vám zasadí jednu veľkú emočnú facku. Ale taká je realita života. Keby mi niekto povie, že toto, TOTO, bola autorkina úplne prvá kniha, tak neverím. Tak neskutočne autenticky a realisticky napísaný príbeh, že dovidenia a ja pred ňou skladám poklonu.
Pamätám si ako pred pár rokmi začala vychádzať u nás táto séria. Najprv som ju obchádzala, ale nechala som sa prehovoriť a do série som sa pustila. A bola to láska na prvý pohľad. Odvtedy ubehlo už 12 rokov. Teraz sami vďaka spoločnému čítaniu naskytla šanca znova si ju prečítať a ja som si povedala "prečo nie". A bolo to znova tak výborné ako som si pamätala.
Liam mal zomrieť pri potopení Titaniku v roku 1912. Maddy pri havárií lietadla v roku 2010. A Sal pri požiaria v roku 2026. Ani jeden z nich nezomrel. Pár okamihov pred smrťou sa pri nich objavil neznámy muž so slovami aby mu podali ruku. Liam, Maddy a Sal dostali šancu žiť. Stávajú sa však súčasťou organizácie, ktorá sa stará o napravovanie narušenej histórie. Cestujú časom a zabraňujú iným aby menili minulosť. Každý z nich má svoju úlohu v tíme. Teraz ich čaká ich prvá úloha. Zvládnu zachrániť svet včas a vrátiť mu jeho pravú podobu?
Cestovanie v čase patrí medzi moje obľúbené zápletky. Je to námet, ktorý má v sebe vždy veľký potenciál a je len na autorovi/autorke ako to uchopia. Pri tomto námete si treba dávať pozor aby ste sa v tom celom nezamotali a nebolo to teda priveľmi komplikované. Alexovi Scarrowovi sa tomu podarilo vyhnúť a vytvoril tak naozaj výbornú sériu. Je to totižto poriadne divoká jazda časom a to hneď od prvých strán. Začneme možno na niektorých trochu chaoticky, keďže skáčeme z jednej časovej línie. Pravda, je toho naraz naozaj veľa. Však na prvých stranách sa ocitneme na Titanicu, v roku 2010 a 2026, vidíme Dvojičky, pozrieme sa na atentát na Kennedyho, potom sme zrazu ďaleko v budúcnosti a potom zase v minulosti, v ktorej sa k moci dostáva Hitler. Taký menší historický guláš. Myslím, že výhodou tejto série je aj to, že môže slúžiť aj ako taká učebnica dejepisu, v ktorej sú podané tie ktoré historické udalosti primeraným a nenáročným spôsobom pre čitateľa, ale zároveň sa dozviete aj čo to z histórie.
Alex Scarow vie presne ako narábať s jednotlivými komponentami cestovania v čase a k jednotlivým časovým líniám pristupuje obozretne. Všetko vysvetľuje a tak nehrozí, žeby ste mohli v nich stratiť a netušili ste v ktorej sa práve nachádzate. Vie, že to nie je to len tak, že šup ste v minulosti a teraz sa starajte aby ste to napravili. Nie. Jednotlivé dôsledky cestovania má naozaj premyslené a vyriešené. Nič nie je bez následkov a aj len malinká zmena v minulosti sa istým spôsobom prejaví v prítomnosti. Alternatívnu históriu má teda poriešenú naozaj dobre a do detailov. Tiež si nemôžete cestovať v čase len tak ako sa vám zachce, ale aj to má svoje následky, ako už naznačil v tejto časti.
Čo robí túto sériu návykovou je jednak samotné cestovanie v čase, ktoré so sebou prináša zaujímavé zápletky. Potom nemôžeme zabudnúť ani na postavy. Každý z našich troch hrdinov má niečo do seba, je zaujímavý a má svoju úlohu a poslanie. A samozrejme nemôžem zabudnúť na Boba (manifestujem, že ak by raz chceli natočiť podľa kníh film či seriál aby ho hral Lewis Pullman. Kto vie prečo, tak vie prečo). Potom je tu štýl, ktorým je to celé písanie a tá správna dávka napätia, akcie, zvratov či odhalení. A samozrejme krátke kapitoly, pri ktorých si poviete ešte jednu a nenazdáte sa a ste na konci knihy.
Jeden veľký zvrat si pamätám, inač asi nič takého výrazného už nie a tak je to pre mňa akoby som to čítala po prvýkrát. Už teraz sa teda teším a som zvedavá na ďalšie časti, pretože hneď v tejto prvej nám nechal autor pár zajímavých zápletok, ktoré čakajú na ich rozuzlenie.
Ako opísať Temný les? Mám pocit, žeby som kľudne mohla zobrať názor k prvej časti tejto trilógie okopírovať ho a prilepiť sem. Rovnako dokonalý čitateľský zážitok. Syndróm druhých častí? Temný les nevie čo to je a tomuto označeniu sa vysmieva každou jednou stránkou. Berie to čo v sebe niesol Problém tři teles a rozvíja to ešte viac a ďalej. Príbeh sa tak povyšuje na novú úroveň.
<i>.Udalosti v Problemu tři teles boli len začiatkom. A ako to všetko začalo? No tým, že sa jednej žene podarilo vyslať signál, ktorý zachytili tam vonku vo vesmíre. Čo teraz ak je kontakt medzi Zemou a civilizáciou Trisolanov z vesmíru naviazaní? Tí sa k našej planéte blížia. Nebude to síce hneď, ale asi tak za cca 400 rokov. Treba sa pripraviť a vymyslieť ako na nich. Lenže je tu menší problém, tí druhý sem poslali sofóny, ktoré mali zastaviť akýkoľvek ďalší technologický vývoj a ktoré Trisolanom umožňujú dozvedieť sa o tom čo sa na Zemi deje a o každom pláne. Na jedno miesto však nedovidia. Do ľudského vnútra. A tak sa začína boj s časom. OSN vyberie a predstaví 4 ľudí, meditátorov, ktorý majú vymyslieť plán ako sa postaviť Trisolanom a vyhrať. Každý je na to sám a nik nemá vedieť na tom čo robia okrem nich. Podarí sa to niektorému z nich? Alebo je ľudstvo na dobro stratené?</i>
Kontakt naviazaný, mimozemská civilizácia sa blíži a aj keď jej to potrvá, nepríde v priateľskom duchu. Dostávame sa tak teda do ďalšej fázy príbehu. V tej treba vymyslieť ako túto našu planétu ochránime. Týkať sa to bude síce až neskorších generácií, ale niečo treba robiť už teraz. Prvá časť príbehu sa nesie práve v tomto duchu kedy sa ľudia snažia niečo vymyslieť. O to sa majú postarať štyria zvolení meditátori. Každý z nich však sleduje vlastný cieľ. Tak ako sa ľudstvo snaží s obmedzenými prostriedkami ďalej rozvíjať, tak sa postupne približujeme čoraz viac k tomu aby sme sa pozreli aj tam von. Do vesmíru. Tam sa dostávame niekde v polovici príbehu. Nečakajte však hneď medzihviezdne boje, streľby a ratatata ničenie. Ono je to celé proste naozaj inteligentne a premyslene podané, že dovidenia. Všetko sa deje postupne a tým správnym tempom. Nič nie je uponáhľané a ku každej jednej záležitosti či situácií dôjde v tom momente kedy má.
Znova je to teda plné rôznych fyzikálnych, astrofyzikálnych, matematických a pod. teórií. Pocit, že občas čítam v inom jazyku ostal, ale nebolo to nič strašného, už som sa v tom celom orientovala o niečo lepšie a viac ako pri prvej časti. Aj napriek tomu, že to bolo chvíľami možno až moc odborne napísané, sa to dalo dobre pochopiť. Nemuseli ste sa v živote stretnúť s tou akou teóriou, ale zmysel a podstatu toho všetkého ste predsa len pochopili. Rozumeli ste tomu o čom to celé má byť a na čo chce autor tým poukázať.
Zároveň tu okrem týchto rôznych teórií nájdete rôzne zaujímavé filozofické a sociologické úvahy, vďaka ktorým sa nad tým všetkých zamyslíte. Zamyslíte sa nad vývojom ľudstva ako spoločenstva ako takého, nad vývojom techniky, modernizácie, civilizačného pokroku atď. Bude sa snažiť pochopiť tú potrebu vymyslieť riešenie, hľadanie cesty, ciele a záujmy individualistov ale aj skupín. Veľmi silnou úvahou a myšlienkou je tá o temnom lese.
"Vesmír je temný les. A každá civilizace je ozbrojený lovec, který se krade podrostem tiše jako stín, opatrně odhrnuje větve před sebou a našlapuje jako kočka. Bojí se i hlasitě nadechnout. Musí si dávat pozor, protože lovcu jako on je plný les."
Čím budete bližšie k záveru tejto časti, tým vám budú jednotlivé veci do seba čoraz viac a viac zapadať. Všetko dá svoj zmysel. Aj tá najmenšia a najmenej podstatná udalosť či informácia sa ukáže ako dôležitá a zapasuje do druhej časti mozaiky, ktorá tvorí príbeh tejto trilógie. Obraz je zas o niečo komplexnejší a celistvejší, ale ešte mu chýba posledná časť a tou je tretia časť, ktorá toto celé uzavrie.
Táto séria si plne zaslúži všetku pozornosť, ktorá jej je venovaná. Áno nejde o ľahké čítanie, ktoré dáte na posedenie. A aj keď nad každou časťou strávite viac dní, ani jeden z nich nebudete ľutovať. Dostane totižto príbeh, ktorý sa vymyká všetkým rámcom tohto žánru. A takých je len pár.
