Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
K tejto knihe som sa dostala úplnou náhodou. Nie je to štýl kníh, ktoré bežne čítam, ale predsavzatie skúšať nové veci stále pokračuje. Anotácia ma svojim spôsobom zaujala a sľubovala poriadne bláznivé a akčné čítanie. A presne to som aj dostala. Tak nejak mi to pripomínalo tie akčné blockbustery, pri ktorých vypnete, vôbec nemyslíte a len si užívate tú šialenú akciu pred vami. No a tak som sa cítila aj pri čítaní tejto knihy. Dlho som rozmýšľala nad tým ako ju ohodnotiť, koľko hviezdičiek dať. Nakoniec som sa rozhodla pre 3*, ale také tie dobré 3*.
<i>Nejsme normální. Nikdo normální by se nikdy nenechal nalejt k policii, ale my jsme extrém. Práce, co děláme, je špinavější než dvouhvězdičková štětka a za vrchol sociálního vyžití považujeme pozdravení se s někým, kdo si v posledních dvou hodinách nečistil zpod nehtů krev. Jsme PSZÚ Policejní Sledovací a Zásahový Útvar (nebo taky Parta Slizkých Zkurvených Úchylů což je vzhledem k tomu, že mezi námi jsou sériový vrah, pedofil, žhář, sadistka, nerd a další hříčky přírody, tak nějak přesnější). Vrána k vráně sedá a my jsme hejno bílých vran. Neměli nás hledat, neměli nás najít, ale hlavně si neměli myslet, že jim tohle může projít! Je jedno, že jde o sektu převtělujících se telekinetiků, my totiž přicházíme s tou největší opthalmo-stomatologickou lekcí všech dob oko za oko, zub za zub.</i>
Čo povedať po prečítaní tejto knihy. Začnem asi tým, že to bola teda jedna veľká šialená, divoká jazda. Celé to bolo viac než šialené, tiež tak trochu divné, akčné a išlo to všakovakými bizarnými smermi. Nečakala som nič a dostala som túto bláznivú zmes akcie, krvi, drsného humoru, sexu. Tu je na mieste asi menšie upozornenie. Ak nemusíte drsný až zvrátený humor, neradi čítate o potokoch krvi, lietajúcich končatinách a iných častiach ľudského tela, vadí vám keď postavy rozprávajú tak ako im ústa narástli a nie je teda núdza o štipľavé nadávky či ste radšej keď sex nie je až tak tvrdý, tak sa tejto knihe asi radšej vyhnite. Lebo práve toto všetko v nej nájdete a to požehnane. Ak jej však dáte šancu, zaručene sa pobavíte a užijete si to.
Veľkú časť knihy som netušila, ktorá bije, o čo tam ide a čo sa to tam vlastne deje. Jedna šialenejšia situácia striedala tú druhú. Nepomáhalo tomu ani to, že som sa občas strácala v dejových linkách predtým a teraz. Nevedela som ich nejak moc od seba odlíšiť a vždy keď som si myslela, že už čítam dejovú linku v prítomnosti, som zistila, že som stále bola v tej z minulosti. Keď už som si myslela, že viem o čom v tom celom ide a že mám v tom všetkom jasno, tak sa príbeh zvrtol takým smerom, že som ostala pozerať s otvorenými ústami, lebo takéto niečo som teda ani náhodou nečakala. Ale tlieskam, pretože to bol naozaj dobrý zvrat.
Suma sumárum, čítanie tejto knihy bolo zážitkom, ktorý stál za to a aj keď to niekedy možno až moc tlačilo na pílu, bola to zábavná divočina, to sa tomu nedá uprieť. Bolo to ozaj niečo iného ako som zvyknutá čítať, takže to bolo pre mňa takým oživením tej mojej čitateľskej rutiny a zabehnutých žánrov v nej.
Ďalší Dán za mnou a ja som zase o niečo závislejšia na jeho knihách. Priznávam kritická voči nim nedokážem byť a stále si užívam každú jednu či je dokonalá alebo nie. V mojich očiach boli perfektné zatiaľ všetky a táto nebola žiadnou výnimkou. Znova som dostala všetko čo potrebujem preto aby som bola spokojná a čítanie si užila. Obavy čo som kedysi mala, že či ma budú Dánové knihy baviť a ako mi sadnú sú ta tam a ja si užívam každú ďalšiu časť, ktorá sa ku mne dostane.
<i>Každý z nás má tú partiu kamarátov s ktorými to tiahne od školských čias. Ich priateľstvá, ktoré si vytvorili kedysi na základnej škole pretrvali a vydržali aj rôzne skúšky. Vždy stáli pri sebe, chodia aj na spoločné dovolenky. Tá posledná však všetko zmení a teraz je však jeden z nich mŕtvy. Samovražda. Aspoň to tak vyzerá. Čo ho k tomu dohnalo a prečo to spravil? Nič tomu na dovolenke nenasvedčovalo, žeby sa niečo takého malo stať. Každý z nich sa pýta prečo? Nik sa však nechce cítiť vinne a mať pocit, že za to môže práve on. To čo vyzerá ako jednoduchý prípad samovraždy, na ktorom nie je čo riešiť, však postupne ukáže komplikované vzťahy v partii a následky jedného blbého večera. Kto ma maslo na hlave a kto je v tom celom nevinne? </i>
Anotácia znie tentoraz tak jasne nejasne. Rozmýšľate aký prípad by ste si mohli pod ňou predstaviť, čo sa tam tentoraz asi takého stane čo upúta pozornosť partie z dverí č.141. Tento prípad dostanú tak nejak dobrovoľne nedobrovoľne. A tak sa púšťajú do vyšetrovania. Celé sa to javí spočiatku ako jasná samovražda a viac nie je čo riešiť. Lenže Krauz je Krauz, čo to už vyriešil (a čitatelia spolu s ním) a vie vycítiť keď niečo tak úplne nesedí. Navyše príde za ním jeden člen partie a odhalí niečo to možno všetko zmení. Postupne tak rozplieta tajomstvá, ktoré medzi títo kamaráti mali a zisťuje pravdu, ktorá viedla k tomu, že jeden z nich je mŕtvy. Musím priznať, že táto zápletka bola ozaj dobre vymyslená a nemala som ani tucha, že kto by za tým všetkým mohol byť. Jediné čo som vedela, že to nebolo len tak a že za tým celým je niečo viac. A aj bolo. Rozuzlenie tentoraz v štýle Agathy Christie a moje fanúšikovské ja sa tetelilo blahom.
Samozrejme by to nebola tá pravá dánovka, keby autor v príbehu nerozohral ešte jednu dejovú linku. A vy si znova kladiete otázku či sa tieto linky prepoja alebo nie? Prvá linka na chvíľu ustúpi tej druhej a autor rozohráva s postavami ďalšiu zaujímavú hru. Ako som sa ja tešila, že konečne príde rad aj na tú jednu postavu, ale tak nič. Verím, alebo skôr dúfam, že túto postavu spravodlivosť raz dobehne aj s úrokmi. Lenže keď sa tak pozriem na to ako to občas v našom štáte funguje, čoho odrazom sú aj niektoré dejové linky v týchto knihách, tak moje nádeje sa dramaticky zmenšujú.
Dominik Dán a jeho knihy sa pomaly ale isto stávajú súčasťou mojej čitateľskej rutiny a vždy sa teším až sa pustím do ďalšieho príbehu. Už teraz sa teším a som zvedavá čo si pre partiu z dverí č141 pripravil ako ďalšie.
Autorku Christy Lefteri a jej Včelára z Aleppa registrujem, ale knihu aj ju som obchádzala. Už však nebudem. Vďaka jednej výzve som sa dostala práve k tejto knihe Spev vtákov a štýl, ktorým autorka píše, si ma podmanil. To ako píše, to o čom píše vo mne zarezonovalo. Spev vtákov má krásnu farebnú, žiarivú a hrejivú obálku, ktorá vo vás vzbudí teplo a zahreje. Pod ňou sa však skrýva krásny, silný ale smutný príbeh, ktorý v sebe skrýva naozaj veľa.
Niša pochádza zo Srí Lanky. Pracuje na Cypruse ako pomocníčka v domácnosti a pestúnka. Snaží sa tak zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre svoju dcérku, ktorú nechala doma. Jedného dňa však Niša zmizne. Večer sa vyberie von a už sa nevráti. Polícia to nijak nerieši. Zaškatuľkujú to ako ďalší útek nespokojnej pomocníčky a vraj teda ušla na sever. To je všetko čo k tomu povedia. Pátrania sa ujmú Petra, jej zamestnávateľka a Jannis, jej priateľ. Ten sa živí ako pytliak a chytá migrujúce vtáky. Môže Nišino zmiznutie súvisieť s jeho prácou? Alebo je za tým niečo viac. Spolu tak odhaľujú pravdu o živote migrantov na ostrove a o tom ako sa k nim niektorí správajú.
Tak ako vás na knihu naláka krásna a farebná obálka, tak vás na ňu naláka aj anotácia, ktorá je jej opakom. Autorka sa pri tejto knihe inšpirovala prípadmi skutočných zmiznutí pomocníčok v domácnosti na Cypre. V tomto príbehu, v príbehu Niši, ale aj ostatných pomocníčok im dala hlas a život. Pre ľudí okolo nich sú neviditeľné, akoby ich brali len ako súčasť ich domáceho inventáru. Tieto ženy však neopúšťajú svoje domovy len tak z dlhej chvíle, ale majú na to svoje dôvody. Častokrát nemajú na výber a nemusia byť za tým len vojny. A práve to sa snaží opísať autorka v tejto knihe a urobiť z nich živé postavy z mäsa a kostí.
Spev vtákov je mnohovrstevným príbehom, ktorý toho v sebe skrýva veľmi veľa. Je to príbeh o Niši a ženách ako je on. Autorka však opisuje aj príbehy tých ostatných. Tých, ktorí tu ostali keď tieto ženy zmizli. Niektorí to akoby nechceli vidieť, neriešili a žili si ďalej svoje životy a iných to zase zasiahlo a ovplyvnilo. Zaujímali sa a nestačili im prázdne odpovede polície. Medzi takých v tomto príbehu patrili aj Petra s Jannisom. Museli sa naučiť žiť bez nej a každý z nich si musel prejsť vlastným osobným vývojov pod vplyvom týchto udalostí. Na každého z nich Nišino zmiznutie vplývalo inak. Trochu mi prišlo, že Petra po nej pátrala spočiatku z tak trochu sebeckých dôvodov. Niša bola súčasťou jej domácnosti, starala sa o jej dcéru a keď zmizla, zrazu akoby zmizla aj osoba, ktorá spájala mamu a dcéru a oni zrazu nemali nič spoločného. Museli si preto nájsť k sebe cestu bez nej.
Je to teda príbeh plný smútku, bolesti, prázdne, strate a ich rôznych podôb, ale aj príbehom o vzájomných vzťahoch, láske, nádeji, šťastí a materstve. Christy Lefteri v tak v príbehu opisuje viacero dôležitých tém, ktoré nútia človeka zamyslieť sa a otvárajú mu oči. Nič nie je jednoduché, nič nie je ľahké. A to ani život. Autorke sa dokonale podarilo vystihnúť atmosféru príbehu, ktorá bude po celý čas na vás doliehať. Aj keď budete vedieť ako to skončí, že happy end nehrozí, aj tak budete v sebe živiť iskričku nádeje "čo ak predsa".
Táto kniha vám svojím príbehom otvorí oči. Stačí sa len započúvať do spevu vtákov a vnímať jemné nuansy príbehu. Knihu môžem len a len odporúčať. Ja určite siahnem aj po ďalších knihách od autorky.
Freidu a jej štýl písania som si obľúbila už v predchádzajúcich knihách čo som od nej prečítala. Zatiaľ to bola hlavne teda séria s Pomocníčkou a prvou knihou so samostatne stojacím príbehom bolo Oddelenie D. To ma bavilo a tak som sa smelo pustila do jej ďalšej knihy. Na radu tentoraz prišlo Za zamknutými dverami. Je to už moja v poradí 5 kniha od nej, ale aj keď bola znova výborná, prišla mi bohužiaľ ako najslabšia z nich.
Keď mala Nora 11, jej otca zavreli. Ukázalo sa totižto, že je to sériový vrah. Odvtedy uplynulo 26 rokov a ona žije pokojný a osamelý život. Nikoho si k sebe nepúšťa. Je z nej úspešná chirurgička. Činy jej otca ju však začnú znova dobiehať. Niekto totižto začal vraždiť mladé ženy, ktoré sú jej pacientkami a navyše rovnakým spôsobom ako zabíjal jej otec. Nora sa snaží prísť na to čo sa deje, niekto totižto pozná jej tajomstvo a vyzerá to tak, že to chce na ňu hodiť. Všetky stopy totižto vedú práve k tomu, že to urobila ona. Nora začína byť čoraz viac paranoidná a nemôže si byť istá ničím. Podarí sa jej odhaliť pravdu v čas alebo skončí v putách?
Anotácia znie viac než dobre (trochu mi to pripomenulo seriál Prodigal Son) a je prísľubom zaujímavého príbehu s napínavou, dusivou až ťaživou atmosférou, ktorá sa bude okolo vás a hlavnej hrdinky sťahovať a sťahovať. To všetko som aj dostala. Svojím spôsobom. Kniha a príbeh mali v sebe naozaj všetko vyššie spomenuté, len som sa počas čítania nevedela zbaviť pocitu, že mi na tom celom niečo chýba. Príbeh máme možnosť sledovať v dvoch časových rovinách. V tej prvej (v prítomnosti) sledujeme Noru a to ako sa snaží žiť svoj život a nemať nič spoločného s tým čo kedysi robil jej otec. Lenže čo čert nechcel, niekto začne vraždiť jej pacientky rovnakým spôsobom ako on. Po celý čas si teda kladiete otázky typu čo sa to tam deje, kto to robí či kto to chce na ňu hodiť? V jednej chvíli dokonca rozmýšľate či to nemohla byť aj ona. A to práve pod vplyvom toho čo zisťujete vďaka druhej dejovej linke, ktorá sa odohráva 26 rokov skôr. Ako spoznávate Norino detstvo nadobúdate pocit akoby s ňou nebolo niečo v poriadku. A to povedie k tomu, že budete podozrievať aj ju a budete rozmýšľať či je obeť alebo páchateľ.
Autorka sa s vami po celý čas pohrávala a nechala vás hádať a podozrievať každého kto sa objavil v Norinom okolí. Nejde teda o to, žeby zápletka nebola vymyslená dobre. Práve naopak. Vymyslené a vyskladané to bolo naozaj dokonalo. Po tejto stránke to teda fungovalo naozaj výborne. Ani na moment ste si nemohli byť istý tým čo sa deje. Len to malo celé asi taký pomalší rozbeh. Chvíľu teda trvalo kým sa niečo začalo diať. Resp. občas ste mohli mať pocit, že sa tam toho ani toľko celkovo nedeje a celé to prešľapuje na mieste. To je možno jediná výtka, ktorú voči tejto knihe mám a prečo vlastne tá hviezdička dole. Knihe sa však nedá uprieť rýchla čtivosť, za čím je autorkin pútavý štýl písania a kratšie kapitoly, ktoré vás donútia otáčať stránku za stránkou aby ste zistili ako sa veci vlastne majú a čo sa to tam deje. Záver prekvapil a priniesol so sebou zaujímavý zvrat. Týmto smerom som nepremýšľala ani na moment. Toto teda autorke vyšlo. Tlieskam.
Aha a ešte je tu niečo čo mi tak trochu na knihe až tak nesedelo. A to postava Nory. Nemôžem si pomôcť, ale niečo mi na nej a jej správaní nesedelo, akoby stále niečo skrývala. Epilóg však priniesol ešte jedno odhalenie vnieslo do toho celého trochu svetla. Ak ste však počas čítania dávali pozor, mohli ste si všimnúť drobných náznakov, ktoré odhaľovali čo to z Norinej osobnosti.
Suma sumárum išlo o naozaj zaujímavý príbeh, ktorý upúta vašu pozornosť a pustí ju až na konci. Verte, že to bude veľmi rýchlo, lebo knihu dáte aj na jedno posedenie. Takže ak patríte medzi fanúšikov psychotrillerov či tvorby Freidy McFadden, tak po knihe určite siahnite.
Tima Weavera a jeho sériu s Davidom Rakerom som si naozaj obľúbila. Viem, že s každou ďalšou časťou dostanem znova vynikajúcu a premyslenú zápletku, ktorá potrápi a kde nič nie je hneď jasného a očividného. Zvraty, odhalenia v príbehu, postavy a celková atmosféra s tým správnym napätím a dávkou akcie, sú samozrejmosťou. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
<i>Za Davidom príde manželka Sama Wrena, aby ho požiadala o pomoc s jeho nájdeným. Sam zmizol už pred pár mesiacmi po ceste do práce. Nasadol do metra a už nevystúpil. Keďže nepatrí medzi zaujímavé prípady, polícia jeho zmiznutie až tak nerieši. A tu prichádza na scénu David. Ten začne po Samovi pátrať. S každou stopou odhaľuje tajomstvá, ktoré Sam skrýval. Sam uplietol okolo seba pavučinu tajomstiev a David ju teraz pomaly rozmotáva. Podarí sa mu to odhaliť pravdu za jeho zmiznutím a nájsť ho? Alebo je už neskoro?</i>
Ďalší prípad Davida Rakera za mnou a ja nemôžem byť viac spokojnejšia. Prípad znova začína nevinne, však čo by takého mohlo byť na zmiznutí jedného muža, ktorý nasadol do metra a nikde nevystúpil. Len niekde zmizol. Nebude isto prvým a ani posledným. Lenže Davidovi to nedá. Spočiatku spolu s ním v tom celom tápeme. Dôvodov jeho zmiznutia by mohlo byť veľa a každá ďalšia odpoveď a stopa nás s Davidom zavedú ďalším novým smerom. Tá je tentoraz zamotaná viac než dosť a dokáže potrápiť. Navyše vkladá autor do príbehu ešte jednu dejovú linku s ďalším prípadom a ten sa týka istého Uchvatiteľa, ktorý unáša mužov. Je nejaká spojitosť medzi Samom a jeho zmiznutím a Uchvatiteľom? Trochu sa v tom celom pomotáme kým sa dostaneme na správnu cestu, ktorá povedie k rozmotaniu zápletky. V istom momente si nebudete istý tým či je Sam páchateľom alebo obeťou.
Hovorím, dokonale vymyslená a vyskladaná zápletka, pri ktorej budete po celý čas hádzať tipmi, len aby ste na konci zistili ako ste sa mýlili. A toto je práve jedna z vecí, ktoré ma na tejto sérií bavia. A to, že páchateľ nie je hneď jasný, ale k jeho odhaleniu sa budete musieť dopracovať. Keď už sme sa v tom celom dobre pomotali, prichádza koniec, v ktorom to všetko vrcholí. A že to teda bol záver za všetky drobné. Myslíte si, že všetko je už uzavreté, že páchateľ je odhalený a chytený, že už viac sa toho nemôže stať? Nič, nič zlatá rybka, akvárko nebude. Autor totižto na vás vytiahne ešte jeden zvrat, po ktorom ostanete sedieť s otvorenými ústami a budete si želať aby ste mali po ruke pokračovanie.
Ak máte radi krimi v spojení s trillerom a hľadáte nejakú novú sériu do ktorej by ste sa pustili. Skúste siahnuť po tejto. Zaručujem vám, že neoľutujete. Ja zatiaľ teda neľutujem a som zvedavá aké ďalšie prípady nezvestných osôb sú pred Davidom Rakerom.
Keď som pred pár rokmi prečítala Zimný palác, bola to láska na prvú stránku a ja som vedela, že mám novú obľúbenú autorku. A tak som si postupne začala zaobstarávať všetky jej knihy. Pár, najmä tých starších mi ešte chýba. Medzi ne patrí aj táto dilógia. Tej som sa tak trochu vyhýbala, nakoľko som vedela o istej linke v nej, ktorú osobne v knihách nevyhľadávam. Avšak vďaka spoločnému čítaniu sa mi podarilo dostať k týmto knihách a tak prišiel aj ich čas.
<i>Arienne je speváčka. Niccolo hrá zase na violenčele. Obidvaja sa pohybujú na rovnakej scéne a stretávajú sa na koncertných pódiach a v zákulisí. Arienne pozná jeho povesť záletnika a netúži byť len ďalším menom na jeho zozname. Lenže vzájomná príťažlivosť je oveľa silnejšia. Snaží sa mu odolávať, ale ani ona sama nemôže poprieť, že ju k nemu niečo ťahá. Postupne sa teda zbližujú čoraz viac. Arienne odhaľuje Niccolovo tajomstvo a vstupuje do jeho sveta. Má tu však láska miesto alebo svoju vládu potvrdí túžba? Ich vzťah bude musieť prejsť skúškou. Kto vyhrá a kto sa spáli? Inkubus či ľudská žena? Začítajte sa do príbehu plného vášne a pôžitkov, krásy a lásky, ale aj temnoty a bolesti.</i>
Aj keď to bolo niečo iného ako som u autorky zvyknutá, musím povedať, že znova išlo o veľmi príjemný a zaujímavý príbeh, ktorý má v sebe to niečo čo si vás získa a donúti vás zaujímať sa o postavy. Proste autorka to vie, čo si budeme klamať. Nech sa chytí akéhokoľvek žánru, tak vytvorí naozaj krásny a silný príbeh, ktorý si čitateľa podmaní. Znova teda máme pred sebou jeden takýto príbeh. Teraz v jeho strede stoja Arienne (Alessandra), Niccolo (Amodeo) a ich láska. Ona človek a on sukubus. Jeho druh lásku nepozná, len vášeň a žiadostivosť. No aj napriek tomu ich to k sebe ťahá a vzniká tam niečo iného. Tak ako podľahla ona jemu, podľahol aj on jej.
Príbeh by sa dal rozdeliť na také tri tretiny. V tej prvej sme sa zoznámili s postavami a postupne sme nahliadali za závoj, ktorý obostieral Niccolov svet. Spolu s Arienne sme odhaľovali pravdu o tom kto je, čím je. Tu beriem ako plus, že sa mu snažila odolávať a nehodila sa mu okolo krku hneď. Trochu ho naťahovala. Bol tu teda priestor na už spomínané zoznámenie a spoznanie sa. Kým teda došlo k ich zblíženiu dozvedeli sme sa čo to o tom ako to vo svete inkúb a sukúb funguje. Na pozadí sa odohrávala aj linka v minulosti, ktorá bola ozaj zaujímavá a skrývala v sebe mnohé dôležité odpovede pre Arienne s Niccolom, ich vzťah a budúcnosť.
Potom tu máme druhú tretinu príbehu, v ktorej prevláda erotická linka. Jasné, že k sukubám a ich svetu patrí sex a rôzne telesné hrátky, ale v momente akonáhle sa tí dvaja zblížili boli ako králiky. Sem tam sme sa dozvedeli zas niečo viac čo nám pomohlo lepšie pochopiť tento svet, ale akoby ostatné linky išli zrazu do pozadia. Arienne sa tiež zmenila. Áno začala si konečne užívať život a nebola sústredená len a len na prácu, ale až moc prirýchlo a razantne zrazu všetko odsunula bokom a stredom jej sveta sa stal Niccolo. Nič iného a nikoho iného nevidela. Bol pre ňu jej slnkom, okolo ktorého sa točil jej život. Áno, majú byť osudovými milencami, ale niekedy je menej viac a nemuseli sa po sebe liepať každú jednu chvíľu.
A potom je tu famózna tretia tretina. V nej dala autorka priestor tomu čo na jej knihách milujem a čo je asi aj jedným z poznávacích znakov jej príbehov. A to minulým životom a reinkarnáciam. Táto dejová linka ma naozaj bavila, bola veľmi zaujímavá a niesla v sebe mnohé silné osudy a príbehy. Jediná vec čo ma mrzí, že sme sa toho nedočkali skôr a že nebol týmto príbehom venovaný väčší priestor. Naozaj to posunulo príbeh úplne niekde inde, novým a iným smerom, preč z tej až priveľmi zastúpenej erotiky. Príbeh vďaka tomu pôsobil zrazu úplne inak a bola to naozaj vítaná zmena. Vnieslo to tak do príbehu nový dych a veľmi zaujímavý záver, ktorý nalákal na pokračovanie. Ja len dúfam, že autorka bude v ňom pokračovať tak ako to bolo v tejto poslednej tretine a že tej erotiky bude o trochu menej. Práve tá prvá a posledná tretina totižto príbehu najviac svedčali.
Som rada, že som tejto dilógií dala šancu, aj keď teda obsahuje linku, ktorú až tak nevyhľadávam, resp. príbehy s ňou si volím opatrne. Ak si odmyslím ten stred príbehu, kedy už tej vzájomnej príťažlivosti a spojení bolo až príliš, išlo o naozaj zaujímavý príbeh, ktorý má niečo do seba, čím si človeka získa. Len bude musieť zvládnuť ten stred. Ja už som teraz zvedavá čo si autorka pripravila pre týchto dvoch milencov ďalej a kam posunie a zoberie príbeh ich lásky.
Tento rok som vďaka svojmu predsavzatiu skúšať nových autorov či tých, ktorých som dlho obchádzala, som sa dostala k Jonasovi Jonassonovi a jeho knihám. Jeho humor a štýl písania mi sadli. A tak bolo jasné, že postupne siahnem aj po jeho ďalších knihách. Na rad sa tento raz dostala asi jedna z tých najznámejších a to kniha o dobrodružstvách a živote istého storočného starčeka. Pri tejto knihe som sa stretla s viacerými protichodnými názormi a hodnoteniami (pri ktorej knihe nie). Ja som však bola spokojná a tento miestami viac než absurdný príbeh som si užila tak ako sa len dalo.
<i>Allan Karlsson oslavuje sto rokov. V dome dôchodcov kde žije chystajú pre neho veľkú oslavu. Má prísť starosta aj tlač. Len Allan sa rozhodne oslavy nezúčastniť a tak tesne pred jej začiatkom vylezie z okna a odíde. Cieľ nemá, vie len kde nechce byť. Na autobusovej stanici zoberie kufor, ktorý mu nepatrí, nasadne do autobusu a dá sa odviesť na miesto pokiaľ mu vyšli peniaze na lístok. A takto začína Allan svoju púť po Švédsku, počas nej získa nových priateľov a prežije toho naozaj veľa. Niežeby jeho život bol dovtedy nudný. Allan toho totižto za svojich sto rokov stihol prežiť naozaj veľa. Veď kto sa môže pochváliť tým, že prešiel Himaláje, pomohol s projektom Manhattan, stretol sa s Churchillom, s Trumanom či Stalinom a mnoho ďalšieho. Asi len Allan Karlsson.</i>
Tak tomuto hovorím jazda. A že to bola bláznivá, šialená a miestami naozaj absurdná jazda. Ale jednoznačne skvelá jazda, na ktorej ste sa ani na okamih nenudili. Všetko to začalo jedným nevinným útekom z okna. Allan isto vtedy netušil čo všetko zažije. Stále sa niečo dialo. Nie je tak núdza o humorné až absurdné situácie. Keď už si myslíte, že nič šialenejšieho sa nemôže stať, autor vás presvedčí o pravom opaku a naservíruje vám ešte šialenejšiu a absurdnejšiu situáciu ako tie pred ňou.
Príbeh je rozprávaný v dvoch dejových líniách. V tej prvej sledujeme Allana, ktorý vyliezol z okna a vydal sa tak na bláznivú cestu Švédskom. V tej druhej rozpráva priateľom, ktorých na ceste spoznal svoj životný príbeh. A že ten stál za to. Allan síce nemal ukončenú ani základnú školu, ale to mu nezabránilo v tom precestovať svet a zažiť jedno absurdnejšie dobrodružstvo za druhým. Dalo by sa o ňom povedať, že je to taký švédsky Forest Gump. Jeho príbeh by sa dal brať aj ako taký kurz históriou, historickými udalosťami a osobnosťami. Čo to zaujímavého sa teda dozviete, ale istý prehľad nezaškodí mať.
Toto všetko je zabalené do humoru autorovi vlastnému. Nesie v sebe správnu dávku sarkazmu, irónie, s ktorými podfarbuje až satyrické zobrazenie reality. Je to teda humor, ktorý nemusí sadnúť úplne každému. Ja práve takýto skoro až čierny humor mám rada a tak som sa pri čítaní dobre zasmiala.
Ak by som to mala celé zhrnúť tak to bolo naozaj príjemné a zábavné čítanie plné šialených až bizarných situácií. Moja cesta s Jonasom Jonassonom začala s jeho knihou Prorokyňa a trkvas, pokračovala Storočným starček a ešte ani zďaleka nekončí. A preto sa teším až siahnem po ďalšej autorovej knihe.
Táto kniha svojho času pohltila slovenskú knižnú scénu a momentálne je dokonca aj vypredaná. Každý ju opisoval ako ťažké a smutné čítanie, ktoré človeka dostane. Bol, resp. stále pretrváva istý hype okolo nej a kniha si stále so sebou nesie tú "nálepku" príbehu, ktorý by ste si mali prečítať. Je však ten hype okolo nej zaslúžený? Svojím spôsobom aj nie, aj áno. Ups, asi napíšem teraz niečo nepopulárneho. Príbeh ako taký nie je zlý, má svoj potenciál, a aj ho využíva. Len kým sa k nemu dostanete, budete musieť prejsť tak trochu nudným a pomalým začiatkom.
<i>Sedemnásťročná Izzy bola malá keď jej mama zastrelila jej otca. Za tento čin dostala doživotie. Mala to spraviť v stave nepríčetnosti. Čo ju však mohlo dohnať k tomu aby spravila niečo takéto? Izzy ju odmieta navštíviť a bojí sa, žeby sa mohlo stať niečo podobného aj jej. Teraz žije v pestúnskej rodine. Obidvaja z jej náhradných rodičov pracujú v múzeu a pracujú na katalogizácií predmetov, ktoré sa nachádzali v priestoroch bývalej štátnej psychiatrickej liečebne. Tam Izzy v jednom z kufrov objaví denník a neodoslané listy, ktoré patrili Clare Cartwrightovej.
Clara sa postaví svojím rodičom a odmieta si zobrať muža, ktorého jej vybrali. Miluje Bruna, prisťahovalca z Talianska. Jej otec ju však dá zavrieť do domova pre psychicky labilných ľudí. Keď príde o peniaze, tak ju presunú do štátnej psychiatrickej liečebne, v ktorej sú naozaj strašné podmienky. Každý tvrdí Clare, že trpí paranojou, bludmi keď tvrdí, že tam nemá byť a všetko na ňu narafičil otec aby sa jej zbavil. Podarí sa z tade Clare dostať a nájsť svoje šťastie alebo prežije celý život za týmito múrmi. Izzy jej príbeh zaujme a tak sa mu začne bližšie venovať. Otvára tým však aj svoju vlastnú trinástu komnatu.</i>
Už len anotácia vás zaujme a sľubuje naozaj silný príbeh, ktorý aj dostanete. Len sa k nemu budete musieť prepracovať cez zopár opisov, ktorých je na začiatku požehnane. Oni svoj význam majú a dotvárajú tak celkovú atmosféru príbehu a dodávajú tomu všetkému na dôveryhodnosti, len keby ich bolo na začiatku trochu menej. Je to už druhá kniha z prostredia psychiatrických liečební, ktorá pracuje s námetom neoprávneného zatvárania žien do takýchto miest (prvou bola Zrodená z trosiek a popola). Musím však priznať, že ani v jednej z nich som nedostala úplne tak to čo by som od toho čakala alebo si sľubovala. Je to kruté miesto a o to viac ak tam bol človek zavretý len preto aby ho odpratali z cesty, lebo to tak niekomu vyhovovalo. Keď si človek predstaví túto tému čaká skôr opisy krutých podmienok a zaobchádzania s pacientami. Čo sa týka prípadu Clary, ono to tu síce bolo, ale mala som pocit akoby autorka niekedy len prešla po povrchu. Avšak aj len tou trochou dokázala opísať kruté podmienky a procesy, ktoré tu vládli. Len keby ide trochu viac do hĺbky. Aj napriek týmto menším chybičkám ma jej príbeh zaujal. Oveľa viac ten Izyyin.
Ten bol síce tiež smutný, nemala to v živote ľahké a to čo vtedy spravila jej mama ju hlboko poznačilo. Najmä ak nechápe prečo tak spravila, k tomu sa bude musieť ešte dopracovať. Jej príbeh nepôsobil nejak výnimočne. Áno, mala ťažké detstvo ale to čím si prechádzala teraz boli také tie klasické problémy dospievajúcich. Priznávam, že podľa anotácie som od dejovej linky točiacej sa okolo Izzy, čakala asi niečo iného. Že viac sa bude zameriavať na to pátranie po tom čo sa stalo Clare. Jej linka sa zameriavala na jej vlastné vyliečenie a pochopenie jej mamy a toho čo sa stalo. A to dosiahla aj vďaka príbehu Clary, ktorý jej to všetko pomohol pochopiť. Záver oboch liniek bol naozaj dojemný a silný.
Som rada, že som si túto knihu prečítala. Pod jej povrchom sa skrýva naozaj silný príbeh. Ten hype okolo nej je v istej miere aj zaslúžený. Ak nad knihou rozmýšľate a nejak sa vám k nej podarí dostať, určite po nej siahnite.
Od Freidy mám zatiaľ prečítanú len sériu Pomocníčka. Jej štýl písania mi sadol, trillery mám rada a tak bolo jasné, že siahnem aj po jej samostatne stojacích príbehoch. Ako prvý na rad prišlo Oddelenie D a ja musím povedať, že som spokojná. Kniha mi dala všetko aby som mohla byť spokojná. Trochu mi to pripomínalo vibe kníh od Sebastiana Fitzeka, ale vieme, že ten je svojimi knihami niekde inde. Freida nesklamala a ja som si užila každú jednu stránku tohto príbehu.
<i>Amy študuje medicínu a postupne absolvuje prax na jednotlivých oddeleniach. Teraz ju čaká nočná služba na oddelení psychológie. Má tiež jedno tajomstvo.... Kedysi tu bola. Teraz je nútená čeliť svojej minulosti, ktorú sa snažila potlačiť a ktorá ju v túto jednu noc začne doháňať. Nočná služba začne nevinne a nič nevyzerá tak, žeby sa mohlo niečo udiať. Postupne sa však zbierajú rôzne drobné udalosti a Amy začne mať pocit, že sa tam niečo deje. Keď začnú miznúť pacienti a zamestnanci, Amy si uvedomí, že sú vo veľkom nebezpečí. Zvládne Amy túto noc alebo nevyjde z oddelenia D živá? Odpočítavanie do konca služby sa začína..</i>
Príbehy, ktoré sa odohrávajú na nejakom uzavretom prostredí mám rada, pretože ponúkajú vytvorenie dokonalej napätej atmosféry, ktorá sa postupne stupňuje až vás privádza do šialenstva. Ak toho dokáže autor naplno využiť, máte pred sebou dokonalý triller/psychotriller. Majstrom v tomto je Sebastian Fitzek, ale môžem po prečítaní tejto knihy povedať, že Freida sa tiež nemusí hanbiť. Tá sa rozhodla Oddelenie D zasadiť na oddelenie psychiatrie. To samo o sebe je prísľubom tej nepríjemnej, napätej, chladivej atmosféry, ktorú sa budete snažiť striasť zo seba a pri ktorej si budete priať aby už bol koniec.
No a v tomto prostredí a atmosfére Freida rozvíja svoj príbeh. Ten sa odohráva v dvoch časových rovinách. V tej prvej sledujeme Amy a jej prax v rámci nočnej služby na tomto oddelení. Čo začne nevinne a jednoducho sa však vďaka osadenstvu oddelenia rýchlo zvrháva. Napätie sa stupňuje, atmosféra hustne a vy tlačíte očami hodiny aby už bol koniec služby. Kým sa však konca dočkáme, bude sa tu musieť odohrať zopár nepríjemných a nebezpečných vecí. V druhej dejovej linke sa vraciame 8 rokov späť a spoznávame Amy ako mladé dievča, ktoré hovorí o sebe a svojej priateľke. Práve v tomto období sa malo odohrať niečo čo Amy poznačilo a čo hlboko v sebe potlačila. Teraz je s tým však konfrontovaná a musí sa k tomu znova vrátiť. To len umocňuje ten pocit, že neviete čomu môžete veriť. Neviete čo z toho čo sa deje je skutočné a čo je možno len výplod Amyinej mysle. Toto Freide vyšlo na výbornú. Po celý čas vás donúti rozmýšľať kto tam s ňou hrá túto zvrátenú hru. Kandidátov by bolo viacero. Aj motívom.
Postupne teda sledujeme ako sa Amy pod tým všetkým dostáva pod čoraz väčší tlak a hrozí, že sa mu poddá. Autorka nám postupne necháva menšie či väčšie omrvinky, ktorými sa čitateľa snaží naviesť na správnu stopu. Občas ho samozrejme viackrát zmätie, kým pred ním odhalí pravdu. Ak dávate naozaj dobrý pozor a nenecháte sa zmiasť falošnými stopami, ktoré vám sem tam autorka podhodí možno pravdu odhalíte rýchlo. Prekvapení, odhalení a zvratov je tu viac než dosť. Niektoré veci sú však viac zjavné a niektoré menej. Záver ma osobne určite prekvapil, sadol k tomu celému. Len ma asi nešokoval tak, žeby mi odpálilo závity.
Oddelenie D má možno svoje menšie mušky, ale to absolútne nevadí. Ak máte radi knihy Freidy, tak do nej určite choďte. Neoľutujete. Určite ju však neporovnávajte s Pomocníčkou alebo nečakajte niečo podobného. Oddelenie D je samostatne stojacím príbehom, ktoré si zaslúži aj samostatný pohľad, ktorý nie je ničím ovplyvnený.
O tejto knihe som samozrejme počula už predtým ako som sa pustila do jej čítania. Samozrejme, že tým čo ma pošťuchlo konečne po knihe siahnuť bol seriál od Netflixu. A aj keď sem tam z času na čas rada siahnem po sci-fi, mám pred týmto žánrom rešpekt. Predsa je rozdiel siahnuť po takom tom ľahšom oddychovom sci-fi ako môžu byť Kytonici od Sandersona či Akta Illuminae od Kristoffa a siahnuť po takom tom náročnejšom scifi ako je napr. Nadácia, či Problém tři teles, ktoré je ozaj hard sci-fi so všetkým čo k tomu patrí.
<i>V Říši středu zuří Velká kulturní revoluce a Číňané, kteří nechtějí zůstat pozadu za Sověty a Američany, se v rámci tajného vojenského projektu pokoušejí navázat kontakt s mimozemskými civilizacemi. Třicet let poté začnou na Zemi umírat významní vědci a vznikají sekty, které vybízejí k návratu k přírodě. Objeví se nová počítačová hra pro virtuální realitu, zvláštní, čarovná a znepokojivá, která jako by ani nepocházela z tohoto světa. A pomalu se začíná vyjevovat pravda o tajném projektu z éry Kulturní revoluce.</i>
Do čítania tejto knihy som išla s veľkým rešpektom a trochu menšími obavami. Predsa len na sci-fi takejto úrovne a kvality som neni zvyknutá a až tak ho nevyhľadávam. Ale moje zvedavosť bola silnejšia. Rešpekt som mala hlavne pred tou celou sci-fi, fyzikálnou, astrofyzikálnou, matematickou rovinou, z ktorej som mimo aj v bežnom živote a nie to ešte v nejakom príbehu. Priznávam, že niekedy som mala pocit, že čítam v španielčine a význam toho čo čítam ide mimo mňa, ale statočne som sa tvárila, že rozumiem. A aj som asi rozumela, aj keď sa mi to tak nemuselo zdať. V konečnom výsledku som chápala o čo v príbehu ide, čoho sa týka a čo to všetko znamená. Druhou vecou, ktorej som sa asi tak bála bolo to množstvo čínskych mien, ale dalo sa v nich úplne bez problémov orientovať a keby niečo bol vpredu aj ich zoznam.
Áno, bez akýchkoľvek okolkov priznávam, že nejde práve o najľahšie čítanie a musíte sa naozaj na to cítiť. Pretože tu musíte vnímať každú vetu, každé slovo či ten najmenší detail. Nemôžete tým len tak prejsť, lebo by sa mohlo stať, že vám niečo ujde. Keď už sa raz do čítania pustíte, mali by ste knihe venovať celú vašu pozornosť. Ak tak urobíte, dostane naozaj ale naozaj kvalitne napísaný príbeh, ktorý pod svojím povrchom skrýva naozaj mnoho vrstiev a ich objavovanie vás bude baviť.
Začíname "nevinne" a to v období kultúrnej revolúcie v Číne. Nie je to nič vymysleného, ale krutá a smutná realita. Nemusíte mať žiadny prehľad o tomto období a aj tak rýchlo pochopíte jeho smutnú stránku tohto režimu. Veda, výskum a akékoľvek intelektuálne myslenie bolo preň nepriateľom. Režim má však plán ako nezaostávať za ostatnými veľkými svetovými hráčmi. Presúvame sa tak ďalej a dostávame sa do súčasnosti. Tu sa nám postupne odhaľujú jednotlivé časti istého plánu, ktorý vtedajší režim započal už v období kultúrnej revolúcie. Zápletka je naozaj výborne vymyslená a vystavaná. Všetko čo sa udeje má svoj dôvod a opodstatnenie, aj keď to nemusí dávať zmysel v tom danom momente. Je to totižto súčasťou niečoho oveľa väčšieho. Aj keď to môže byť chvíľami trochu ťažšie na čítanie či pochopenie, vôbec nehrozí, žeby ste sa v tom stratili čo i len na okamih.
Po prečítaní plne chápem tie nadšené reakcie a hype okolo knihy. Každá jedna z nich je plne zaslúžená. Pretože toto je jedna čistá dokonalosť od prvej strany po poslednú. A to ešte nekončíme, lebo pred nami sú ďalšie dve časti. Ak sa možno bojíte ako predtým ja ale oslovil vás seriál z netflixu, skúste to a dajte knihe šancu. Dostane niečo čo sa vymyká hraniciam myslenia, chce to len pokoj a plnú sústredenosť na príbeh. On si to zaslúži a odmení sa vám za to.
