Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Fantasy a slovenská tvorba, je spojenie, ktorému som sa dlho dlho vyhýbala. Mala som isté predsudky, že to nebude také dobré. Ale už sa pár krát presvedčila o tom, že sa mýlim a že aj na Slovensku máme fantasy, ktoré sú naozaj dobre napísané. Katja od Natali Fox k nim môžem s kľudným svedomím zaradiť. Z toho čo som dostala som bola príjemne prekvapená, pretože išlo o celkom fajn príbeh a tak bolo jasné, že sa pustím aj do ďalších častí aby som zistila ako budú pokračovať osudy Katje, Argosa a ich priateľov. A tak som chytila do rúk druhú časť a musím povedať, že sa mi páčila ešte viac ako tá prvá. Čo sa teda udialo a kam sa príbeh posunul ďalej?
<i>Katja prišla o všetko. O rodinu, o domov. V jej kráľovstve sa usadila kráľovná víl Aria a rozprestiera svoju moc po celej krajine. Pustoší ju, opantáva mysle mužov a na hraniciach vyvoláva bitky. A niečo hľadá. Niečo čo by mohlo už tak veľkú moc ešte viac posilniť. V Katji sa prebúdza mágia, ktorá bola dlho utlmená. Pomôcť by jej mal čarodejník s Južných ostrovov. Mal by ju tiež zaviesť k bájnym Vedánom. Práve u nich má zistiť pravdu o jej poslaní a úlohe. Dokáže ovládnuť svoje schopnosti a prijme to čo ju čaká? Kým v prvej časti išli s Argosom rovnakým smerom, ich cesty sa teraz rozdelili. Kým Katja putuje na juh, Argos musí ísť na sever. Rovnako aj na neho čaká dôležitá úloha v nadchádzajúcej vojne. Prepletú sa znovu ich osudy? A akú cenu si vyžiada ich cena? </i>
Prvá časť skončila v tom najlepšom momente a tak som sa nevedela dočkať kedy sa pustím do druhej časti, aby som zistila ako to bude celé pokračovať a akým smerom sa bude príbeh ďalej vyvíjať. A sklamaná som teda nebola. Na príbehu bol vidieť obrovský posun smerom vpred. Kým v prvej časti sme sa ešte len zoznamovali so svetom a postavami, ktoré autorka vytvorila. Tentoraz na nás čaká ešte o niečo viac prepracovaný príbeh a svet. Ten pokrok v písaní autorky je naozaj viditeľný.
Neustále sa niečo deje a naši hrdinovia sú stále na cestách. Nenudia sa ani na chvíľu, keďže nepriateľ sa nedá tak ľahko odradiť a stále po nich ide. Nie je teda núdza o akciu, boje či vypäté momenty. Zápletka je plná nových odhalení, nechýba samozrejme aj zopár zvratov. Zistili sme tak nové veci a spoznali zopár tajomstiev. Vďaka týmto novým zisteniam, sa tak v zápletke pre celú sériu, posúvame zase o niečo ďalej. Ešte je však toho pred nami veľa.
Okrem nových miest, sme spoznali aj nové postavy, ktoré isto ešte zohrajú dôležité úlohy. Katja postupne dospieva, aj keď zo začiatku som ju mala chuť prefackať aby sa toľko neľutovala. Ale kto by sa jej po tom všetkom aj čudoval, že. Avšak to všetko čo postupne prežíva na ceste do útočiska u Vedánov, ju zoceľuje a ona tak dospieva. Pravda, ktorú zistí totižto nebude ľahká. Tak ako jej úloha, na ktorú je predurčená. Trochu ma zamrzelo, že Katjiinmu príbehu venovala autorka takmer 400 strán a ten Argosov zhrnula na posledných sto stranách. Aj jeho postava rástla a vyvíjala sa. Len tomu tak bolo na oveľa menšom počte strán ako u Katji.
Prvá časť bola pre mňa príjemným prekvapením, no a tá druhá ešte väčším. Zároveň to bolo pre mňa takým utvrdením, že slovenskej fantasy tvorby sa nemusím báť a aj na našom knižnom trhu máme fantasy knihy, ktoré dokážu zaujať a dať čitateľovi zaujímavý čitateľský zážitok. Takže ak váhate tak ako kedysi ja, zahoďte všetky obavy a pustite sa do čítania tejto série. Ja už sa teraz teším na tretiu časť.
Julie Caplin a jej séria Romantické úteky sú ideálnym čítaním na leto. Vypnete pri nich, oddýchnete si, trochu pocestujete z pohodlia domova a spoznáte tak nové krajiny. Nasajate tamojšiu atmosféru a ochutnáte miestne dobroty. Už to potom chce len letenku a môžete cestovať. Ja som teda aj toto leto siahla po jej knihách. Zbalila som si moje knižné cestovateľské kufre a vydala sa do Francúzska aby som sa tam poprechádzala po tamojších viniciach.
<i>Čarovné francúzske vinice v oblasti Champagne sú ako stvorené pre romantický príbeh. Presvedčí sa o tom aj svadobná koordinátorka Hattie, ktorá čerstvo unikla z chladného, prázdneho a nezáživného vzťahu. Pôvodne prišla do château Saint Martin zabudnúť na všetky problémy a pripraviť svadbu pre svoju sesternicu, no stojí ju to až príliš veľa úsilia. Hlavne keď jej pozornosť rozptyľuje príťažlivý a sebavedomý vinár Luc. Podnikajú spolu výlety do okolia a vychutnávajú si miestne kulinárske delikatesy. Hattie zrazu zisťuje, že či už za to môžu bublinky, alebo Lucovo kúzlo, zrejme je až po uši zamilovaná. A to je niečo, s čím vôbec nepočítala...</i>
Vinice vo Francúzku sú typickou Caplinovkou. Máme tu cestovateľskú linku, v ktorej sa prenesieme do čarovného prostredia francúzskych viníc. Kulinársku linku, kde "ochutnáme" miestne špeciality až sa nám budú zbiehať slinky. A samozrejme nemôže chýbať romantická linka, v ktorej nájdu dvaja ľudia svoje šťastie (a možno nie len dvaja). Takže stará dobrá Julie Caplin so všetkým čo k tomu patrí. Nič zložitého netreba čakať, všetko beží podľa zabehnutých koľají pre tento žáner. Príbeh tak plynie plynulo, príjemným tempom a vy len nasávate a užívate si tamojšiu atmosféru. Priznám sa, že keď bol príbeh zasadený do prostredia viníc, čakala som, že v nich budeme viacej. Že sa to bude točiť okolo viníc, zberu hrozna, príprave vína/ šampanského ale táto zápletka sa odohrávala skôr akoby len na pozadí ako vedľajšia zápletka. Ku koncu táto linka dostala zaujímavý smer, ktorý príjemne prekvapil a ktorý by som prijala keby sa objavil v knihe aj skôr. Priestor v príbehu dostávala hlavne príprava svadby, ktorá sa tu mala konať. A aj to bolo také polovičaté najmä prvú polovicu príbehu. Ale končím so sťažovaním, pretože aj napriek menším výhradám som si príbeh užila. Ten splnil čo mal a ja som si pri ňom počas tých dvoch večerov oddýchla a čítanie si užila.
Čo ma potešilo, bola krátka zastávka našej dvojice v Paríži, kde sme sa mohli znova stretnúť s hlavnou dvojicou z jedného z prvých príbehov tejto série. A presne toto mám rada na Juliinich knihách sú tie drobné prepojenia medzi jej knihami, ktoré predstavujú postavy z príbehov či už tie vedľajšie alebo hlavné. Takmer vždy sa v príbehu mihnú postavy, ktoré kedysi svoje šťastie už našli a my tak zistíme ako sa majú po čase. Alebo sa príbeh točí okolo postáv, ktoré v inom príbehu hrali vedľajšiu postavu a teraz prišiel rad na nich nájsť svoje šťastie.
Romanticka linka v tejto časti bola pomalá a jemná. Aj keď teda Hattie slintala nad Lucom od prvých strán. Obaja si so sebou niečo niesli a postupne k sebe nachádzali cestu. Ich doťahovanie vás bude baviť a len budete čakať kedy to dajú dokopy. Hattie to však berie ako letný románik a po svadbe sa chce vrátiť späť do Anglicka. Má za sebou vzťah, ktorý nedopadol šťastne a ona sa bojí znova na niekoho naviazať, byť podľa nej na niekom závislá či dovoliť aby bol niekto závislý na nej a meniť svoj život kvôli mužovi. Už to raz urobila. Občas som ju mala chuť trochu prefackať aby sa spamätala a neuvažovala o sebe len ako o barličke pre niekoho, ale našťastie to zvládla sama. A tak mohol zazvoniť zvonec, jej rozprávka s Lucom dospela do zdarného konca. Jasné, že už od prvých strán viete čo bude a ako to skončí. Ale to vôbec nevadí. Budete im držať palce. A nielen im.
Túto sériu mám naozaj rada a to hlavne pre jej oddychový a cestovateľský aspekt. Takže ak by ste radi cestovali, pozreli sa do iných krajín, tak určite siahnite po knihách od Julie Caplin a nechajte sa unášať romantickými útekmi. Mňa teraz čaká ako ďalšia zastávka Praha.
Tajemství čokoládovny je druhou časťou zo série Starožitnosti od Pauly Brackston. K tejto sérií som sa dostala len tak náhodou. Prvá časť Krámek se starožitnostmi ma zaujala a tak bolo jasné, že budem v čítaní série pokračovať aj ďalšími časťami. And here we go. Znova som dostala celkom príjemné čítanie a pokračovanie, ktoré sa vydarilo a ktoré so sebou prinieslo ďalšiu zaujímavú zápletku.
<i>Xanthe pri svojom prvom cestovaní v čase pomohla Alice, zanechala tam však Samueala. Medzi nimi začalo niečo vznikať, ale keďže obidvaja sú z iných časov, nie je možné aby boli spolu. Snaží sa preto žiť normálny život. Znova naberá odvahu spievať a vystupovať. Pri hľadaní nových starožitností do obchodu, narazí na konvičku na čokoládu, ktorá k nej zaspieva. Xanthe má víziu, že Samuel je v nebezpečí. Nečaká dlho a znova cestuje v čase aby mu pomohla. Táto cesta časom však nebude taká jednoduchá. Narazí na nebezpečného protivníka. Zároveň sa však dozvie viac o svojej schopnosti a o jej osude. Dokáže zachrániť Samuela? Vráti sa bezpečne späť?</i>
Čo ma oslovilo v prvej časti bolo práve spojenie prítomnosti, minulosti a cestovania časom. Kombinácia, ktorú mám ozaj rada. Takže bolo jasné, že prvej časti sa pustím do tej druhej. A tak sa stalo. Musím priznať, že som asi skôr čakala ten štýl pokračovania, že nová časť-nová zápletka-nové cestovanie časom-nové obdobie. Na moje prekvapenie sme v linke cestovania časom nadviazali a pokračovali tam kde sme skončili. Len s menším časovým skokom. A príbehu to sedelo.
Príbeh znova sledujeme v dvoch dejových a zároveň časových líniách. Tá v prítomnosti je viac-menej jednoduchá. Xanthe žije svoj život, pracuje v obchode a začína znova spievať a vystupovať. Starosti jej stále robí mamina choroba. K tomu počuje spievať konvičku a zistí, že Samuel je v nebezpečí. Necháva teda všetkého čo má a pripravuje sa na to aby mu mohla ísť pomôcť. Aby to nemala však také jednoduché, objavuje sa jej bývalý. Tu jej musím vytknúť jej správanie k mame. Áno, je chorá ale Xanthe k nej pristupuje skoro ako k nesvojprávnej. A navyše všetko pred ňou neustále zatajuje a klame jej. Pritom myslím, že keby jej aspoň niečo z toho povedala, nebolo by to na škodu. Pretože raz sa to bude musieť prevaliť. Pravda by bola určite lepšia ako neustále klamstvá a tajomstvá. Jedného spojenca si tu však našla a to je dobré. Pretože to potrebuje, keďže stať sa môže čokoľvek. Ak by som mala zhrnúť linku v prítomnosti, tak to čo som napísala vyššie, by bolo asi tak všetko k nej. Nič takého výrazného sa v nej nedialo (Liam sa ešte stále nerozhýbal) a celé to slúžilo len akoby medzi vyplnenie času kedy si Xanthe odskočí z minulosti späť.
Druhá dejová a zároveň časová linka, je tá v minulosti. Tentoraz nič autorka nenaťahuje a do cestujeme do nej hneď krátko po začiatku. Táto linka bola naozaj zaujímavá a celú tú zápletku ohľadom cestovania časom posunula zase ďalej. Xanthe zisťuje, že nie je sama, ktorá dokáže cestovať časom a takým ako ona sa hovorí prevracači času. Stretáva tu tak nebezpečného protivníka a zisťuje, že záchrana Samuela nebude asi taká jednoduchá. Tento protivník vie čo Xanthe dokáže a niečo od nej chce. Mala by si dávať pred ním pozor, pretože dotyčný ešte dobre zamieša kartami na záver tejto časti.
Zároveň však získava spojencov aj tu v minulosti a práve tí jej pomôžu lepšie pochopiť jej schopnosti a to čo s nimi má robiť. Konečne sme sa dozvedeli aj trochu viac ohľadom cestovania v čase a autorka vytýčila isté pravidlá v ňom. Tiež poukázala aj na isté možné následky. Vďaka tomu to nepôsobilo tak jednoducho a ľahko ako v prvej časti. Táto linka bola teda veľkým prínosom pre príbeh.
Som rada, že som sa k týmto knihám dostala. Naozaj som pri prvej časti čakala asi úplne niečo iného, ale našťastie som sa mýlila. Druhý príbeh z tejto série som si užila rovnako ako ten prvý, ak nie ešte viac. A po tom závere, ktorý si pre nás autorka prichystala, sa už naozaj teším na tretiu časť.
3,5*
Aj keď väčšinou radšej vyhľadávam žánre ako sú fantasy, krimi či triller. Občas siahnem však na prestriedanie chutí aj po nejakej tej romanci. Hlavne vtedy keď hľadám niečo oddychového pri čom vypnem. Nedávno sa mi tak do rúk dostala táto knižka. Hledej mě mezi řádky je autorkinou prvotinou, čo na príbehu miestami aj cítiť. Na druhej strane ide však aj o celkom príjemný a vydarený debut. Je to proste také jednoduché, oddychové čítanie, ktoré nijak neurazí.
<i>Leigh túži písať poéziu. Má svoj štýl a píše skôr moderné básne, ktoré sa týka Taylor Swift či One direction. Podarí sa jej dostať na prestížny magisterský program a vďaka nemu sa chce zlepšiť v písaní. Stretne tam však jeho. Willa. Kedysi spolu chodili do školy a páčil sa jej. Lenže skritizoval jej báseň a na to nedokáže zabudnúť. Leigh ho neznáša. Pre Willa je múzou. To však ona nevie. Navyše Leigh má zrazu na kurze pocit akoby nečítala tých správnych autorov a nepísala tie správne básne. Vo svojej tvorbe si začne byť neistá. Aj keď s Willom nechcela mať nič spoločného, začne ich to k sebe ťahať. Will dokonca napíše aj báseň, ktorá môže byť aj o Leigh. Obaja si tak uvedomujú, že pri rozoberaní spoločných básni by sa mali sústrediť aj na to čo je medzi riadkami, na to čo ostáva nevypovedané. Nájdu sa tak medzi riadkami?</i>
Anotácia sľubuje nenáročný príbeh a presne to aj čitateľ dostane. Dej nie je vôbec nijak komplikovaný. V jednoduchosti však spočíva krása a práve vďaka nej ide o celkom príjemné čítanie. Nie je to však nič čo by ste už v inej obdobe nečítali a práve preto to môže celé pôsobiť tak trochu priemerne, keďže s ničím novým to neprichádza. Prečo by ste mu aj napriek tomu mali dať šancu? Jednak to bude práve prostredím, v ktorom sa príbeh odohráva a tým čomu sa naše postavy venujú. Neviem však či je to zvykom to, že keď autor/ka zasadia príbeh do univerzitného prostredia tak jedna z postáv študuje kreatívne písanie a chce byť spisovateľom/kou. Buď je to isté klišé, alebo som len mala ja to šťastie čítať po sebe dva príbehy, v ktorom postavy študovali ten istý odbor. Autorka však práve prostredie kreatívneho písania využíva naplno a v príbehu tak pracuje s rôznymi workshopmi či prednáškami, ktoré naše postavy navštevujú. Venuje teda prostredníctvom toho pozornosť tomu čo píšu, analyzujú a hodnotia. Práve toto v tých iných príbehoch nebolo až tak zastúpené. Aj keď musím priznať, že všetkým tým rozborom básni som nerozumela ani za mak. Hold táto moderná poézia ide mimo mňa.
Potom tu máme romantickú linku. Tá je tiež celkom fajn, nijak neurazí a viete práve ľahko odhadnúť čo sa bude medzi postavami diať. Kedy sa postupne začnú zbližovať, kedy sa už zblížia, kedy príde ten moment kde sa rozídu ale potom prídu na to, že spoločne všetko zvládnu, prekonajú a dajú sa teda znova dokopy. K veľa nedorozumeniam medzi postavami dochádza hlavne pre neporozumenie, nepochopenie toho čo ten druhý hovorí a absencii snahy/ochoty vypočuť ho. Will bol zaujímavou postavou, toho som si aj celkom obľúbila, len autorka mu nedala nejaký veľký priestor na vyjadrenie sa a rozvoj. Celé sa to sústreďovalo hlavne na Leigh a tá bola teda "zaujímavou" postavou. Na to, že mala 27, sa skôr správala ako nejaká 16-tka. Či už vo vzťahu k Willowi, ktorý radšej skončila ako začal, či voči jej rodičom (pri ktorých rozvode myslela hlavne len a len na seba) alebo voči svojej tvorbe. Neustále voči sebe pochybovala a na miesto toho aby bola sama sebou v živote aj v tvorbe, stále sa snažila niekomu zapáčiť a konať podľa toho ako si myslí, že od nej čakajú. Proste postava na facku. Asi od polovice som mala strašnú chuť s ňou zatriasť aby sa konečne spamätala.
No aj napriek tomu, že ide skôr priemerný príbeh, myslím, že si zaslúži dať mu šancu. Je to taká príjemná a jednoduchá oddychovka, pri ktorej naozaj vypnete. Trochu sa tak ponoríte do vôd kreatívneho písania. Autorka v príbehu načrtne aj vážnejšie témy ako sú strata blízkeho či rozvod rodičov. Na to, že išlo o jej prvotinu, to nebolo zlé a podarilo sa jej vytvoriť celkom fajn knihu. Určite však má priestor kde sa vo svojej tvorbe ďalej posúvať.
4,5*
Jeden z dôvodov prečo mám rada autorkine knihy je to, že ich témami a ich spracovaním tne do živého. Pri čítaní si prejdete celou škálou emócií od smiechu a radosti cez hnev a beznádej až po smútok a slzy. Čítanie jej príbehov bolí. Emočne. A táto kniha teda bolela. Rozmýšľam, že či nebudem masochistka keď sa tak rada týram čítaním. Ale aj napriek tej bolesti tie príbehy stoja za to. Ide o naozaj silné príbehy a nájdete v nich množstvo krásnych a silných myšlienok.
Stojí láska za príkoria, ktoré so sebou prináša? Dva páry, jeden príbeh. Erich s Lesiou rozohrali hru bez pravidiel. Každý do nej išiel z vlastným cieľom. On ju chcel získať a ona mu neplánovala nikdy podľahnúť. Lenže sa tak stalo. Pravda, ktorá vyplávala navrch však všetko zmenila. Ako to teraz s nimi bude? To čo medzi sebou mali ostalo krehké a narušené zradou a klamstvami. Musia sa teda rozhodnúť či chcú bojovať o spoločnú budúcnosť a čo jej sú ochotní obetovať. A ani tretia strana z trojuholníka neostáva byť ticho a nepovedala tak ešte posledné slovo.
Vzťah Adama a Júlie si prešiel mnohými prekážkami kým našli svoje šťastie. Teraz však hrozí, že bude znova ohrozené. Po rokoch sa objavuje osoba, ktorú si obaja znepriatelili. Júlia zmizne a Adam prevráti aj celý svet, len preto aby ju zachránil. Jeho pátranie ho dovedie až k Erichovi. Zmizla totižto aj Lesia a všetko nasvedčuje tomu, že ich má jedna a tá istá osoba. Každú však uniesla z iných dôvodov. Vznikajú tak nečakané spojenectvá. Na jednej strane Adam s Erichom, ktorí sa snažia nájsť svoje partnerky a na druhej Júlia s Lesiou, ktoré v tejto situácií nachádzajú oporu jedna v druhej. Ako to celé dopadne? A zvládnu to oba vzťahy? Alebo sa zmenia?
Na autorkiných knihách sa mi páči to, že sú istým spôsobom prepojené a že sa vždy v príbehu mihnú postavy z iných kníh. Tentoraz sa to autorka rozhodla zobrať na novú úroveň a prepojiť jej dve série ešte viac. Predstavte si to ako keď sa jednotlivé marvelovky spoja do veľkej tímovky. Pravidlá hry sú pokračovaním knihy Bez pravidiel a zároveň pokračovaním prvej autorkine duológie Na úteku + Na love. Teda bolo jasné, že kým sa pustím do tejto knihy, tak si prečítam prvú sériu. Tu mám za sebou a tak som sa mohla pustiť do Pravidiel hry. Nevedela som čo čakať, resp. vedela som čo chcem aby som dostala ale vôbec som netušila akoby mohla autorka spojiť príbehy týchto dvoch dvojíc. Ako budú teda ich príbehy pokračovať?
Ešte predtým než som sa do knihy pustila sa ku mne dostali názory rôzneho druhu. Niektorí boli nadšení, iní zase sklamaní. Chápem, že nie každému môže vyhovovať smer, ktorým autorka posunula príbeh. Asi väčšina z nás čakala pokračovanie erotickej romance v takom duchu ako bolo Bez pravidiel. Áno, priznávam, že aj ja som čakala niečo podobného a teda smer, ktorým sa kniha vydala krátko po začiatku ma tak trochu prekvapil. Nečakala som to. Svoje dôvody však autorka vysvetlila na konci knihy a ja som pochopila prečo spravila to čo spravila. Dalo to však knihe a príbehu úplne nový rozmer. Z erotického románu sa tak po pár stranách stalo niečo iného. Bola to dráma, bol to triller, bol to príbeh dvoch vzťahov a ich sily. Nie každý vzťah vydrží všetko čomu je vystavený a niekedy naši hrdinovia neskončia spolu, aj keď to veľmi chceme.
Páčilo sa mi ako autorka v Adamovi a Júlii a Erichovi s Lesiou vytvorila dve diametrálne odlišné dvojice. Aj keď vzťahy oboch možno začali rovnako. Neverou. Každá z dvojíc sa k nej však postavila inak. Kým Adam s Júliou s ňou bojovali, trápilo ich to čo robili a jej dôsledkom postavili čelom a prijali ich. Nevera Ericha a Lesie mala úplne iný nádych. Tí dvaja vedeli čo robili. Hrali hru bez pravidiel. Oni dvaja sa dôsledkom toho čo urobili a z akých dôvodov musia ešte len postaviť. A vyrovnať sa s tým. Sú ale takí silný aby to zvládli?
Aj keď teda ich vzťahy majú možno spoločného menovateľa, sú úplne iné. Vzťah Ericha a Lesie bol iný ako ten Adamov a Juliin. Adam by pre svoju rodinu zabíjal. Erich tvrdil, že si vybral Lesiu ale bolo to naozaj tak? Vo chvíľach kedy mal pátrať po nej, prevracať celý svet hore nohami kvôli nej či byť pri nej tak tam proste len sedel a čakal. Tá jeho nečinnosť a neochota postaviť sa pravde ma štvala. Čakala som od neho viac. Skôr ako o ich vzťah bojoval so stratou predstáv o svojom svete, o ľuďoch, ktorých poznal a ktorým veril. On a Adam boli diametrálne odlišný. Adam bol Adamom. Občas som bola v šoku kam je až ochotný zájsť, čo všetko je ochotný urobiť. Niektoré veci mi tak neboli po chuti, ale on už bol proste taký. Nad tým čo urobil, však nemávol len tak rukou, ale bude si to niesť so sebou už po celý život.
Dosť o mužských postavách. Teraz o tých ženských. Pretože práve o ženskej sile, súdržnosti, spolupatričnosti a odvahe nevzdávať sa a bojovať je tento príbeh. Júlia s Lesiou boli síce rozdielne ale obe mali podrezaný jazyk, tvrdohlavú povahu a obrovskú vnútornú silu. A to ich spojilo. V tej malej a chladnej miestnosti sa spoznali a vzniklo medzi nimi silné puto a priateľstvo. Jedna druhej boli oporou a nedovolili si to vzdať. Lesia aj keď Júliu nepoznala, bojovala za ňu, za ne.
Zo začiatku ma možno štvalo to akým smerom sa príbeh uberá , že to nie je len o Lesii a Erichovi a o tom sexuálnom napätí medzi nimi. A to žáner erotických romancí nečítam, tak neviem čo som chcela z neho ďalšiu dávku. Možno preto, že autorka to dokáže napísať naozaj reálne, nič neprikrášľuje a neidealizuje. Svojím knihám a príbehom nedáva také konce akoby chceli čitatelia, ale také ako potrebujú. Možno nie vždy ružové a krásne, ale skutočné a reálne. Koniec má zamrzel pri oboch dvojiciach. Pri každej iným spôsobom. Kým láska Adama a Júlie bola silná, tá medzi Etichom a Lesiu bohužiaľ nie. Mrzelo ma to za oboch, aj keď teda musím povedať, že Erich si nezaslúžil takú ženu ako je Lesia. Niekedy však láska a vášeň nestačia a nie sú riešením na všetko. Nemôžeme vždy čakať slnkom zaliaty happyend, kde sa všetci pochutnajú šťastní za ruky a odídu do západu slnka. Život je bohužiaľ niekedy krutý a smutný.
Joj, nečakala som, že sa tak rozpíšem, ale pri Miškiných knihách, to už asi tak mám. Začnem písať a skončím až keď to zo seba všetko dostanem. Pravidlá hry nemusia sadnúť každému. Áno, sú iné ako Bez pravidiel, ale určite stoja za prečítanie. Namiesto erotickej romance, v ktorej hrdinovia so seba strhávajú šaty a majú väčšiu výdrž ako zajačik duracell, sme dostali príbeh, ktorý je niečím oveľa väčším. Je to dráma, je to triller, je to život. Bolo to temnejšie, surovejšie, plné napätia, akcie či nervy vypätých momentov. Ale zároveň je to príbeh o sile lásky, priateľstva, rodiny, našej vlastnej sile a odvahe ale aj príbeh o nenávisti, hneve, trápení, zrade. Proste o živote.
Pamätám si tie časy, keď som bola pred pár rokmi zbláznená do tejto série. Takže keď sa mi naskytla možnosť znova sa k nej vrátiť, bolo jasné, že ju využijem. A tu som po re-readingu druhej časti. Musím povedať, že to bolo rovnako dobré, ak nie lepšie čítanie ako vtedy. A keďže od môjho čítania tejto knihy ubehlo 12 rokov a ja som si pamätala tak max jeden zvrat (a o ktorom som si nebola istá kedy príde), bolo to ako akoby som to čítala znova po 1x. Užívala som si teda každú jednu stránku a vnímala detaily a náznaky vecí, ktoré mi pri prvom čítaní mohli ujsť.
<i>LIAM O'CONNOR mal zomrieť pri lodnej havárii v roku 1912. MADDY CARTEROVÁ mala zomrieť pri leteckom nešťastí v roku 2010. SAL VIKRAMOVÁ mala zomrieť pri požiari v roku 2026. Dostali však druhú šancu. Pracujú pre Spoločnosť, o ktorej existencii nikto nevie. Majú jedinú úlohu: ochrániť dejiny, ako ich poznáme, a zneškodniť každého, kto sa pokúsi ch zmeniť. Keď Maddy omylom otvorí časový portál na mieste a v čase, kedy nemala, Liama to vrhne späť v čase o neuveriteľných 65 miliónov rokov, priamo doprostred lovísk doteraz neobjavených predátorov. Dokáže sa Liam spojiť s Maddy a Sal, skôr než ho usmrtia nebezpečné dinosaury a než spôsobí taký posun v dejinách, ktorý zničí našu realitu?</i>
Cestovanie časom + história + konšpiračné teórie? Kombinácia, z ktorej pradiem blahom a spokojnosťou. Táto séria je možno primárne určená mladšiemu čitateľovi, čo občas na príbehu poznať, ale aj ten starší si na tom celom niečo nájde. V prvej časti Alex Scarow položil základy jeho pravidiel v cestovaní časom. Vie čo robí a ako s tým má pracovať aby v tom nebol človek stratený. Aj tá najmenšia zmena sa prejaví istým spôsobom a vtedy prichádzajú na rad Liam, Maddy a Sal, aby to preskúmali a zabránili tomu aby to prešlo do niečoho horšieho. Pri minulej misii bol s nimi ešte Foster, teraz bude naša trojica na všetko už sama. Samozrejme, že im to nepôjde hneď od ruky a nejaké chybičky narobia.
Jedna taká chyba a o zápletku pre túto časť je vystarené. Pri ich prvej misii riešili to čo by bolo keby Nemecko vyhralo 2SV a tentoraz sa presunú trochu ďalej do minulosti. Trochu podstatne ďalej. A to do éry dinosaurov. Vďaka tejto zápletke som sa tak mohla vrátiť do časom kedy aj mňa ako malú fascinovali dinosaury a pozerala som Dynotopiu, Stratený svet, Krajinu dávnych vekov či Prechádzky s dinosaurami. Lenže ako sa ukáže tak títo dinosauri možno nebudú asi takí priateľskí. Stačí im pozorovať ľudí a buuum je tu ďalšia zmena. Samozrejme, že aj naši hrdinovia to nebudú mať s návratom domov také ľahké. Pri snahe prežiť v minulosti, poslať odkaz a dostať sa späť, sa tak postarajú o zopár zásadných zmien v budúcnosti.
Znova nás teda čaká zaujímavá a divoká zápletka. Práve prostredníctvom nej zapracoval autor do príbehu teóriu o reptiliánoch. Ani som netušila, že niečo takého sa rieši. Bežne človek teda možno nad takým niečím mávne rukou, pretočí očami a ide ďalej. Alex Scarrow to však podá takým spôsobom, že vo vás vzbudí zvedavosť a chcete vedieť viac. Bravo.
Ak by som sa mala pokúsiť nejak zhrnúť túto časť. Takže tu máme napätie, akciu, alternatívnu históriou a paradoxy spojené s cestovaním v čase, no a nemôže samozrejme chýbať aj správna dávka humoru. Prirátajte k tomu sympatické postavy, prudko čitateľný štýl, ktorým autor píše a krátke kapitoly, ktoré vás donútia otáčať stránku za stránkou, lebo nechce skončiť práve v ten moment. Plus táto časť má na konci jeden obrovský zvrat, ktorý vám odvarí mozgové závity a donúti vás zamyslieť sa nad tým všetkým čo ste doteraz prečítali a čo viete. Keď toto všetko zmiešate máte jednu skvelú sériu, ktorá pobaví čitateľov všetkých vekových kategórií. Má to len jednu chybičku krásy a to, že v slovenčine vyšli v preklade len prvé štyri časti.
Autorku Holly Jackson a jej knihy registrujem samozrejme už dlhšiu dobu. Jednu z nich som už aj dokonca prečítala. A to konkrétne Ako nájsť vraha: Príručka pre dobré dievčatá. Ku knihe som sa vtedy dostala vďaka seriálu. Kniha ma vtedy bavila a autorkin štýl písania mi sadol. Prišlo mi to ako zmes ya+krimi+trilleru+detektívky. Len k pokračovaniu som sa ešte nedostala. Ale ja to napravím. Medzi tým sa mi však naskytla príležitosť prečítať inú z jej kníh, ktorá stojí samostatne. A keďže ma Ako nájsť vraha bavilo, tak som neváhala a pustila sa do Zvláštneho návratu Rachel Priceovej.
<i>Svetlá. Kamera. Lži! Celý život Annabel Priceovej poznačil deň, keď jej matka bez stopy zmizla a jediným svedkom bola práve maličká Bel. Tá si však na nič z toho nespomína. Rachel je preč, pravdepodobne dávno mŕtva, a jediné, po čom jej dcéra túži, je, aby to už konečne všetci nechali tak. Napriek tomu však Priceovci súhlasia s tým, aby sa o nevyriešenom prípade natočil dokument, a Bel dúfa, že len čo sa natáčanie skončí, život sa vráti opäť do normálu. No vtom sa stane nemožné. Jej matka je po šestnástich rokoch späť s neuveriteľnou historkou o tom, čo sa jej vlastne prihodilo. Natoľko neuveriteľnou, až si Bel nie je istá, či je pravdivá. Ak však Rachel klame, kde po celý ten čas bola? A... môže byť nebezpečná? Kamery bežia a Bel neostáva iné, iba na vlastnú päsť vypátrať, prečo sa Rachel Priceová vrátila z mŕtvych...</i>
Už len samotná anotácia znie zaujímavo a dokáže nalákať na knihu. To a plus moja pozitívna skúsenosť s autorkinou tvorbou bolo prísľubom zaujímavého príbehu, ktorý možno aj trochu potrápi. A presne to som aj dostala. Tentoraz mi to prišlo ako niečo medzi young/ new adult v spojení s trillerom. Teda taký triller pre mladších. Čomu bola prispôsobená aj zápletka. Tá bola síce dostatočne zapletená a komplikovaná, no na druhej strane možno tak trochu ľahšia a teda prispôsobená cieľovej skupine knihy. Na svoje si však príde aj dospelý čitateľ. Teda aspoň ja som si ju isto užila. Predsa len aj ja mám v sebe takého zvedavého škriatka a prípad nezvestnej ženy, ktorá zmizla bez stopy a zrazu sa objaví po 16 rokoch? Akože nie je o čom. Sem s ním. Chytená na háčiku som bola a spolu s Bel som sa tak mohla pustiť do pátrania po pravde čo vlastne vtedy pred 16 rokmi stalo.
Holly Jackson vie ako budovať a pracovať s atmosférou v knihe. Vie kedy podhodiť tú ktorú stopu či zaviesť možno aj tým správnym smerom, len preto aby nám po pár stranách ukázala, že ideme predsa zle. Nie je teda núdza o dostatočné množstvo zvratov a odhalení, ktoré príbeh posúvajú tým ktorým smerom. Či to bol ten správny alebo nesprávny, zistíme až nakoniec. Zápletka bola teda dostatočne zaujímavo vyskladaná aby mala moju pozornosť. Už od začiatku som mala dve teórie. Prvá bola, že Rachel klame a že za jej "zmiznutím" je niečo čo nevieme. Druhá, že predsa len naozaj zmizla a možno bude naozaj za tým jej otec, ako bola pôvodná teória polície. Len mi prišli obe moc priamočiare a očividné na to aby boli pravdivé. Predsa len také jednoduché to nemôže byť. Takže som teda váhala medzi tým, že či sa mi to podarilo odhadnúť alebo ma autorka len dokonale mätie. Možno z každého rožku trošku, alebo už mám za sebou toľko trillerov, že sa nedám tak ľahko prekvapiť a zmiasť. To už ale neprezradím. Poviem len to, že záverečný zvrat ma svojim spôsobom dostal a prekvapil. Aj keď jednej dielik z neho mi istý moment prebleskli mysľou.
S čím som ale trochu bojovala bola postava Bel. Chápem, že nebolo pre ňu jednoduché keď sa jej mama objavila na prahu dverí po 16 rokoch s istou neuveriteľnou historkou. Ale jej správanie k nej bolo ozaj nepríjemné. Už od prvého momentu jej odmietala veriť a pochybovala o nej. Chytala ju za každé slovíčko, všetko otáčala proti nej a snažila sa ju nachytať. Mala svoju pravdu o tom, že mama klame a toho sa držala ako niečoho pevného. Nič iného nepripúšťala a chcela za každú cenu odhaliť klamstvo jej mamy. Dokonca odmietala chápať svoju sesternicu za to, že sa chcela zblížiť s tetou, ktorá zmizla ešte pred jej narodením. Aké sebecké, že? Teda aspoň v očiach Bel. Pravda, ktorú nakoniec odhalila jej však otvorila oči a zatriasla jej svetom. Ak by som to mala teda zhrnúť, Bel je hrdinka s ktorou budete isto bojovať a za jej nálady by ste ju najradšej prefackali. Zlatá Pip.
Som rada, že som sa pustila do autorkiných kníh, aj keď teda mám nejaké resty na doháňanie, ale ja to raz doženiem. Zvláštny návrat Rachel Priceovej je príjemným a nenáročným trillerom, s tou správnou atmosférou a dávkou zvratov. Už sa teda len začítať a zistiť ako to vtedy bolo. Kto váhate, smelo do toho.
Po tom čo so mnou emočne zamávala autorkina prvotina a prvá časť tejto série Na úteku, mi bolo jasné, že do pokračovania sa pustím čoskoro. A tu som. Mám prečítané. A stále spracovávam svoje dojmy z tejto časti, ale aj série celkovo. Keď som sa do tejto časti púšťala, nevedela som poriadne čo čakať, čo chcem aby som dostala. Ďalšiu emočnú nálož? Viac drámy, trápenia sa? Kam sa ďalej môžu postavy po konci prvej časti posunúť a čo s nimi bude? Takéto otázky a im podobné mi išli celý čas hlavou. Ako som postupne otáčala stránky tejto knihy dostávala som aj odpovede. A musím povedať, že Michala Ries to znova dokázala a príbehu Júlie a Adama dala to správne zakončenie.
<i>Júlia a Adam sa stretli v nesprávanom čase. On bol zadaný a mal pred svadbou. Avšak to čo bolo medzi nimi bolo oveľa silnejšie a aj napriek tomu, že sa snažili odolávať, svojím citom podľahli. Aj keď Júlia Adama naozaj milovala, intenzita jej citov k nemu a pocit zrady boli silnejšie a ona si znova zvolí útek. Teraz však prišiel čas prestať utekať a nájsť znova pevnú nohu pod nohami. Na to ale musí Júlia uzavrieť svoju minulosť, aj keby to znamenalo konfrontáciu s Betkou a Adamom. Keď sa tí dvaja znova po rokoch stretnú, ich vzájomné city vzplanú vášňou ako kedysi. Nič sa nezmenilo. Júlia chce Adamovi dokázať, že to myslí vážne a že k sebe patria. On chce od nej len to jedno a potom ju konečne vypustiť z hlavy. Z oboch sa tak stávajú lovci. Kto z nich bude nakoniec lovec a kto korisť? Ulovia si konečne vlastné šťastie? </i>
„Je ťažké odpustiť niekomu, kto Vám ublížil. Oveľa ťažšie je však odpustiť sebe, že ste ublížili iným. Ak sa mi to podarí, bude to posledná bodka nášho príbehu alebo sa začne písať nový?“
Na začiatok treba povedať, že Na love bolo úplne iné ako Na úteku. Po všetkých stránkach. Ale určite nie v zlom. Bolo to len iné ako som pôvodne čakala. Je to temnejšie, akčnejšie, vážnejšie, drsnejšie a vášnivejšie. Tá vzťahová dráma s milostným trojuholníkom bola ukončená a uzavretá. Už je to len o dvoch stranách z neho. Za to čo Adam s Júliou spravili, zaplatili obaja svojím vzťahom, ktorý skončil skôr ako stihol začať. Teraz prišiel čas pohnúť sa ďalej. Obaja sa zmenili. Júlia už nebola to oplašené a zmätené dievča ako v prvej časti. Vtedy sa ešte nepoznala, hľadala sa a na taký vzťah intenzívny vzťah nebola pripravená. V tejto časti si prešla poslednou fázou vyliečenia sa, vnútornej zmeny a dospela. Menila sa a rástla ako osobnosť. Už vedela čo chce. A tým bol Adam. Už mu bolo len treba dokázať, že je na ich vzťah pripravená.
A on? Keď mu pred pár rokmi vtrhla do života, bolo to ako uragán. Prevrátila mu ho hore nohami a potom znova zmizla. Pripomínalo mu to vzťah jeho rodičov, kedy jeho otec miestami šalel z jeho mamy. A to on nechcel. Lenže s tým čo srdce chce sa nedá dlho bojovať. Už teda odpadla otázka budú spolu/nebudú spolu. Každému bolo jasné, že tí dvaja skôr či neskôr spolu skončia. Pretože proste museli. Len sa k tomu museli prepracovať. Romantická linka je v tejto časti snáď ešte reálnejšia a je dôkazom toho, že nie vždy to musí byť muž, ktorý dobíja ženu. Adam o Júliu a ich šťastie už bojoval, teraz je to na nej.
Keďže už trojuholník neriešime a príbeh sa celý točí okolo Júlie a Adama, autorka nás ešte viac prenáša do prostredia, ktoré je obom blízke a ktoré ich spája. A tým sú prostredie a svet motorkárskych klubov. Autorka nás do tohto sveta zaviedla ešte viac a hlbšie a ukázala nám tak ďalšie jeho stránky. K tomuto prostrediu sa viazala aj jedna dejová linka, ktorá mi v súvislosti s tým všetkým nejak nerezala. Nesedela mi k tomu celému, kľudne by som sa zaobišla bez nej, ale ok no.
Aj keď mi Na lovej prišlo o štipku slabšie ako Na úteku, knihu som si užila s každou stránkou a išlo o naozaj výborné pokračovanie. Prečítanie tejto duológie môžem len a len odporúčať. Tak ako aj ostatné knihy od Michaly Ries.
Čítanie prvej časti bolo pre mňa zaujímavým zážitkom, ktorý tak trochu otriasol mojou čitateľskou rutinou a žánrami, ktoré inač bežne čítam. Tak trochu sa to vymykalo všetkému na čo som zvyknutá a bolo to teda pre mňa vystúpenie z mojej komfortnej zóny. Čítanie som si ale užila, bola to ozaj šialená jazda a zábavná divočina. Tak prečo sa nepustiť do druhej časti, že?
<i>Už je to pět let od chvíle, co jsem naposledy umřel, ale pomalu mi to začíná chybět. Policejní sledovací a zásahový útvar jakž takž funguje, ale nikdo mě nevaroval, že to bude obnášet excelové tabulky, audity a videokonference. Jenže management nikdy nebyl mojí silnou stránkou tou je střílení lidí. A tentokrát si to pár z nich opravdu zaslouží. Měli si pamatovat, že PSZÚ neodpouští. Přišel čas pomsty, protože některé hajzly nestačí zabít jen jednou. Hon začíná. Hordy zfetovaných bezďáků, naštvané bejvalky, převtělující se duše, brynzové halušky, znepokojivý sex, magie, Hello Kittty a vůně střelného prachu! Plzeň se otřese v základech!</i>
Ešte predtým než sme sa mohli pustiť do nejakej akcie, dostali sme na začiatku krátke zopakovanie a zhrnutie prvej časti, čo určite pomohlo. A potom sme sa mohli vydať na ďalšiu bláznivú jazdu. A že to teda bola snáď ešte šialenejšia a bláznivejšia jazda ako prvý krát. Zároveň to však pôsobilo takým ucelenejším dojmom. A aj dejová linka (resp.linky) pôsobila jednotnejšie a nie tak roztrieštene ako pri prvej časti. Už som nemala pocit, že neviem o čom to celé má byť a žeby som netušila o čo tam ide a čo sa to deje. Na začiatku bolo dané o čom príbeh bude, kam bude asi smerovať, čo sa bude diať a čo tak môžeme čakať. Áno, aj tu bolo síce viacero dejových liniek, ale tie neodbočovali zbytočnými smermi. Všetky linky teda smerovali k rovnakému cieľu a záveru. A že to teda bol záver za všetky drobné.
Znova čakajte poriadnu dávku čierneho až nekorektného humoru, šialenej akcie a ešte absurdnejších situácií, boj, akcie, násilie, nejakú tu krv a samozrejme sex. Takže varovanie pre citlivejšie povahy je na mieste. Áno bola to snáď ešte šialenejšia jazda ako po prvýkrát, ak je to teda možné. A priznávam, že táto časť ma bavila zas o niečo viacej a táto bláznivá a nesúrodá partička šialencov si ma získala zas o niečo viac. Čítanie tejto časti bolo znova zážitkom, na ktorý tak skoro nezabudnem. Som rada, že som vystúpila z mojej komfortnej zóny a túto sériu si prečítala.
Čítanie dánoviek sa stalo už mojou čitateľskou rutinou. A keď si pomyslím, že som sa do nich pred pár mesiacmi nechcela ani pustiť, lebo som si myslela, že ma nebudú baviť. Pche, naivka. Stačilo pár častí a ja som sa na nich stala závislá a nutne vždy potrebujem novú dávku v podobe ďalšej časti. Bez nejaké nátlaku priznávam, že mi jeho knihy sadli. Bavia ma jednotlivé prípady či zápletky a to ako v nich ukazuje realitu fungovania spravodlivosti v našej krajine. Baví ma partia detektívov z dverí č.141 a ich humor. Dánovky mi sadli po každej stránke.
<i>Detektívi Richard Krauz a Jozef Fischer vyšetrujú vraždu vplyvného riaditeľa konzorcia bánk. Našli ho v jeho pracovni s prestrelenou hlavou. Nie je jasné, ako vrah prekonal dômyselný zabezpečovací systém bankárovej vily a ako je možné, že na mieste činu nezanechal jedinú stopu. Prípad nenapreduje, pokým neznámy dobrodinec nepošle na Oddelenie vrážd záhadný balíček. Je v ňom videokazeta s nahrávkou bankárovej vraždy. Aj tvár muža, čo strieľa… A všetci ho dobre poznajú! Ale zatne sa a nechce prehovoriť, hoci vie, že mu hrozí najťažší trest. Je však muž z videokazety naozaj vrah? Prípad sa začína komplikovať a detektívi zisťujú, že nielen páchateľ je neistý, ale ani zavraždený nemusí byť ten, kto mal naozaj zomrieť…</i>
Táto dánovka pôsobila na mňa na začiatku trochu inak ako som bola zvyknutá a tak nejak som tomu akoby nevedela prísť úplne na chuť. Začali sme totižto z opačného konca. Od vraha a od obete. Našich obľúbených detektív sme sa dočkali až niekde v polovici príbehu. Dovtedy však autor dokonale vykreslil psychiku, motiváciu, minulosť a konanie postáv. Priznávam, že občas som z toho mala miš-maš v hlave, lebo sme skákali nielen medzi postavami ale aj časovými linkami. Dať si to teda dokopy v hlave nebolo niekedy práve najľahšie a trochu mi to sťažovalo zážitok z knihy. Niekedy to bolo možno až príliš informácii a príliš podrobne naraz. Ako sa však neskôr ukázalo v druhej polovici knihy všetko malo svoj zmysel a opodstatnenie.
V druhej polovici knihy keď už sme sa oboznámili s vrahom aj obeťou a ich prípadmi, prichádzajú na scénu naši šikovní detektívi. Najprv to síce vyzerá, že nebudú vôbec vedieť akým smerom sa pohnúť, potom sa bude prípad vďaka istej páske zdať jednoduchý a jasný, aby sa potom predsa len trochu skomplikoval a potrápil ich. A nás čitateľov s nimi. Autor vie ako nás potrápiť, pomotať a vymáchať sa, kým nám ukáže z toho všetkého jasnú cestu von. Ja som teda striedala teóriu za teóriou a rozuzlenie ma dostalo. Na konci to do seba všetko pekne krásne zapadlo. Naozaj výborne vymyslené. Tlieskam. Ďalší výborný prípad, ktorý potrápil moje mozgové závity a ktorý ukázal ako to občas u nás chodí.
