Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Moniku Wurm a jej knihy registrujem už dlhšiu dobu. Ale keďže boli mimo môjho čitateľského žánrového vkusu, tak som ich obchádzala. Niečo ma však k ním stále ťahalo. A tak som sa do nich pustila minulý rok práve prostredníctvom knižných štafiet. Séria Rockové tango+Rockový sen sú mojou štvrtou a piatou knihou od nej. Určite nie však poslednými.
<i>Niekedy sa práve zo splneného sna môže vykľuť tá najhoršia nočná mora. O tom sa musela na vlastnej koži presvedčiť aj Sunshine Lawsonová, keď sa jej po rokoch podarilo stretnúť s jej zbožňovaným idolom. Lenže sukničkár Damien Shane nie je iba populárny rocker, ale aj bezcharakterný ničomník, ktorý nemá rešpekt pred ničím a nikým. Kto by si teraz myslel, že sa stretnutie hrdzavovlasej Sunshine a trúfalého speváka Damiena bude končiť láskou na prvý pohľad, je na veľkom omyle. Práve naopak, nenávisť, sklamanie a vytriezvenie do reality sú pocity, ktoré si zdravotná sestra a bývalá profesionálna tanečnica zo stretnutia odnáša.
Ľudia sa v živote vidia vždy dvakrát. Inak to nebude ani v tomto príbehu, ktorý zametie vašimi citmi hneď od začiatku. Damien Shane sa po ťažkej nehode musí stiahnuť do ústrania. Množstvo operácií a zlomenín nie je ničím v porovnaní s tým, že prišiel o svoj zrak. Na miesto jeho ošetrovateľky prichádza dievča, ktorému kedysi ublížil tak, ako len muž žene môže ublížiť. Spomenie si arogantný hudobník na túto bytosť? Bytosť, ktorá mu svojou drzosťou vyráža dych a núti ho premýšľať? Sunshine je totiž prvou ženou, ktorá mu nemieni darovať absolútne nič. Nečakaný koniec príbehu vás prinúti zamyslieť sa nad tým, že v živote naozaj nič nie je zadarmo. Len karma je zdarma. Pripravte si vreckovky, pretože tento príbeh vám zlomí srdce.</i>
Zápletka Rockového tanga nie je nijak komplikovaná. On rocker, divoch, ničomík, darebák, žiadna sukňa nie je pred ním v bezpečí. Ona milá, nevinná, sivá myška a možno trochu naivná. Jedného dňa sa stretnú. Ich stretnutie nedopadne ale dobre, teda aspoň pre ňu. Neskôr ich osud znova zvedie dokopy. On si ju nepamätá, ona nezabúda na to čo jej urobil. On ľutuje svoje predchádzajúce správanie a chce sa polepšiť. On prišiel o zrak a potrebuje starostlivosť. Ona sa má o neho postarať. Aj keď sa tomu ona bráni, city medzi nimi sa nedajú oklamať. Možno po ceste nájdu aj niečo viac. Klasická šablóna zlý chlapec+ nevinné dievča, ktorá tu už bola v rôznych podobách. Čím však je príbeh od Moniky Wurm iný?
Aj keď mám z knihy rozpačité pocity, musím povedať, že niečo na tom príbehu je. Rockové tango nie je len obyčajnou romancou, ale je to predovšetkým príbehom o odpustení, druhých šanciach a láske, zmenách v živote, ale netreba zabúdať ani na karmu. Tá viackrát ukáže svoju tvár. Uznávam, že rozumiem tomu čo autorka chcela príbehom povedať. To, že sa človek môže zmeniť a má nárok na to, že dôvera sa po istých veciach môže budovať ťažko. A aj keď človek nájde šťastie a odpustenie, môže o to v momente prísť. Preto si treba vážiť čo máme tu a teraz. Ako však príbeh pred nami rozvíjala, nevedela som sa však zbaviť istej kontrolky v hlave, ktorá ovplyvňovala celé moje čítanie a dojem z knihy. Cez to čo jej urobil podľa mňa cesta nevedie. Proste red flag.
Vzťah medzi Sunshine a Damienom mi prišiel mierne toxický. Nechápem ako mohla nechať tak to čo jej urobil. Tiež občas pôsobila, že nie je najostrejšia ceruzka v peračníku, plus sa podceňovala veľkú časť príbehu. On bol zase hulvát na entú, aj keď snažil zmeniť, jeho staré JA sa sem tam ukázalo. Páčilo sa mi však ako sa obaja ako postavy vyvíjali a posúvali. Na Damienovi ten vývoj postavy bol asi najviac vidieť. Ale aj tak som s ním ako postavou bojovala, nevedela som zabudnúť na to čo urobil (nielen Sunshine). Rovnako sa posúval a vyvíjal aj ich vzťah.
Koniec môže pre niekoho pôsobiť moc drasticky či šokujúco. A tak má aj pôsobiť. Ja už som vedela, že to takto nejak skončí, ale aj tak ma to dostalo. Prišlo to proste náhlo a v okamihu. Efekt to splnilo. Niekto sa môže hnevať, že to autorka takto uzavrela. Ale podľa mňa, keď sa nad celým tým príbehom zamyslím, tak mi to k tomu sedí. Karma je zdarma. Dnešný svet je presné taký a nikdy neviete kedy sa čo stane. V jednom okamihu môžete mať všetko a v ďalšom o to prísť.
Aj keď to môže vyzerať, že knihu len kritizujem, neznamená to, že som si ju neužila či že ma príbeh nebavil. Práve naopak. Čítanie som si užila a príbeh ma bavil. Kniha je napísaná ozaj dobre, číta sa ľahko, v príbehu vidieť ten rukopis autorky. Je plná zvratov, rôznych odhalení a dramatických momentov. Autorka vás do príbehu vtiahne a pustí na konci emočne vyžmýkaných. Aj keď som možno s istou časťou príbehu bojovala, aj tak môžem čítanie tejto knihy a pokračovania odporučiť.
Po tejto sérií som pokukovala už dlhšiu dobu, len sa mi k nej nepodarilo nejak dostať. Šanca prečítať si ju sa naskytla až nedávno v rámci spoločného čítania. Hneď som toho aj využila. Prvá časť ma dostala a ja som vedela, že mám na zozname ďalšiu obľúbenú sériu. Preto som sa nevedela dočkať až sa pustíme do druhej časti. Znova som dostala výborný príbeh, dokonalú zápletku, zvrátené vraždy, akurátnu dávku nechutnosti. Kniha podľa môjho gusta, takže je jasné, že spokojná som bola aj tentoraz.
<i>Edinburgh sa stáva európskou metropolou hrôzy. Uprostred hudobného festivalu niekto ostrou čepeľou rozpára brucho charitatívnemu pracovníkovi. V mnohotisícovom dave hudobných fanúšikov si vraha nikto nevšimne. Onedlho nájdu na dne smetnej nádoby učiteľku materskej školy zaškrtenú jej vlastným šálom. Polícia nepozná motívy a nevie nájsť žiadne stopy vedúce k páchateľovi, až kým sa nezačnú po meste objavovať podozrivé graffity. Vrah nimi oznamuje ďalšiu obeť. Čím nevinnejšia bude korisť, tým pre šialeného vraha lepšie...</i>
Aj táto časť nesie prívlastok dokonalý/á/é. A samozrejme, že aj taká bola. Inak by to asi ani nešlo, že? Autorka na nič nečaká a hneď na prvých stranách nám servíruje brutálnu vraždu. Ďalšie vraždy na seba nenechávajú dlho čakať a tak sa ich postupne odohrá hneď niekoľko. Jedna brutálnejšia než druhá. Naši hrdinovia sa musia teda obracať aby dopadli toho kto to robí. Znova tak máme pred sebou dokonalú zápletku. Musím priznať, že táto časť pôsobila na mňa spočiatku trochu inak ako tá prvá, to však neznamenalo, že by ma kniha nebavila či to, že by išlo o menej kvalitný príbeh. Práve naopak v oboch prípadoch. To, že každá časť tejto série (čítam už tretiu knihu) pôsobí inak a nedrží sa zaužívaných ciest, ktoré vychodila časť pred ňou, je veľkým plusom tejto série. Môžete si byť tak istí, že vždy dostanete originálny príbeh, ktorý vás niečím určite prekvapí. Zároveň si to však zachováva toho celkového ducha a atmosféru série. Len je to podané v inom obale.
Zápletka bola ako aj tentoraz ako inak dokonalá. Trochu rozmaznanej po minulej časti, mi tu chýbal spočiatku ten pohľad vraha. Aj toho som sa však nakoniec predsa len dočkala. Ako už som spomínala táto časť na mňa spočiatku pôsobila trochu inak. Mala som pocit, že venujeme pozornosť všetkému len nie vrahom. Tiel pribúdalo a našim vyšetrovateľom sa nedarilo hýbať dopredu. Točili sa akoby v kruhu a navyše k tomu mali aj dosť osobných problémov. Potom však v istom bode nastal zlom a všetko nabralo také tempo, že dovi dopo a nestíhala som pozerať. Zdanlivo nepodstatná vec sa zrazu ukázala ako dôležitá a všetko to do seba začalo pekne krásne zapadať. Záver príbehu bol vynikajúci a stál ma pár nervov. Priznávam však, že som si pri ňom spomenula na jednu z kníh od Agathy Christie kde bola podobná zápletka resp. jej rozuzlenie.
Čo sa mi páčilo na tejto zápletke bolo aj to ako ňou autorka poukázala na darkweb, ktorý pre čitateľov žanrov krimi a trillerov nie je neznámym pojmom. Je to miesto kde môžete nájsť všetko čo vám napadne, aj to čo si nedokážete predstaviť. Dokonca aj objednať si vraždu alebo za ňu hlasovať. Niežeby to malo slúžiť ako návod či inšpirácia. Autorka chce ukázať jeho nebezpečnosť a zvrátenosť. Nie je to miesto, ktoré by ste chceli navštíviť. Treba si však dávať preto pozor kam klikáte, lebo ľahko sa môže stať, že sa ocitne tam kde nechcete.
Čo robí túto sériu dokonalou sú postavy. Luc bol Lucom, išiel si svoje a nebál sa pri vyšetrovaní vydať aj cestami, ktorými nemal. Ako som mala rada Avu minulú časť, tak túto som ju mala chuť prefackať aby sa spamätala. Správala sa úplne inak ako predtým, aj keď mala na to svoje dôvody. Jedna z postáv mi túto časť obzvlášť pila krv a mala som chuť ju poslať tam kde slnko nesvieti.
Vynikajúca zápletka, ktorá drží v napätí od prvej strany po poslednú, jeden (možno aj dvaja) zvrátený vrah, sympatická dvojica vyšetrovateľov, to je čo potrebuje každá dobrá krimi kniha. Dokonalá korisť je pokračovaním tejto série, ktoré sa nemusí za nič hanbiť. Takže ak po nej pokukujete, smelo do nej.
Fantasy patrí medzi moje obľúbené žánre. Vždy teda rada siahnem po niečom novom. Tentoraz sa ku mne dostala táto česká fantasy. Už som ju predtým zaregistrovala matne na insta, ale bližšie som ju nepoznala. Je pravda, že sk/cz fantasy tvorbe sa stále tak trochu vyhýbam, takže to bude asi aj tým. Ale keď sa mi teda naskytla možnosť si ju prečítať, neváhala som. A musím povedať, že som bola príjemne prekvapená.
Robin Pembertonová je odhodlaná být první vědkyní, která přijde na příčiny magické katastrofy, která rozdělila svět. Neváhá proto riskovat a cestovat do Starého světa, ve kterém magie ještě funguje, je ale vrtkavá a může zabíjet. Kai Austen kapitán strážců Hranice o tom ví své. Jeho bratr vědkyni na jednu z výprav doprovázel a už se nevrátil. Kai jí to nemůže zapomenout a během vzájemné potyčky ji pronásleduje skrze Hranici až na druhou stranu…
Priam až hororový prolog, z ktorého išla skutočne nepríjemná atmosféra, vzbudil moju pozornosť a dokonale nalákal na celú knihu. Tá možno trochu ubrala z tých hororových prvkov, ale stále si zachovala takú tú špecifickú atmosféru, ktorá nás sprevádza príbehom po celý čas. Autorke sa podarilo vytvoriť naozaj zaujímavý a hlavne detailne vytvorený a premyslený svet. Svet, ktorý bol rozpoltený mágiou. Jedna polovica funguje bez nej, tá druhá predstavuje mŕtvy svet. Život v ňom však je veľmi nebezpečný. Už len samotný vzduch, voda či rastliny vás môžu zabiť. Skrýva však tajomstvá a práve preto doň robia výpravy aby to tam preskúmali. V jeden deň sú však stopnuté, ale z akých dôvodov? Naša hrdinka Robin, ktorá pracovala ako Hľadačka, to odmieta akceptovať. Myslí si, že na niečo prišla a chce to preskúmať. V Starom svete sa však neocitne sama. Na našich hrdinov tak čaká cestou za pravdou, putovanie tajomným, magickým a nebezpečným lesom.
Svet, ktorý autorka vytvorila má vlastne fungovanie, pravidlá, legendy, náboženstvá a bohov. Páčilo sa mi ako sme sa postupne dozvedali to ako funguje a spoznávali jeho jednotlivé časti. Autorka sa v rozprávaní nikam neponáhľala a všetko to dávkovala postupne aby nás tým nezahltila. Tu však musím priznať, že som sa v tom celom občas trochu strácala a pár krát som sa musela v texte vrátiť. Nič to však nemení na čitateľskom zážitku, ktorý som z knihy mala. A ten bol naozaj dobrý. Užívala som si každú jednu stranu. Užívala som si to ako príbeh postupoval, ako sme spoznávali svet a zároveň sa dozvedali jednotlivé kúsky zápletky. Keď bola Robin v Starom svete pred rokom aj so svojím spoločníkom, niečo sa tam stalo a ona sa vrátila sama. Teraz sa postupne dozvedáme pravdu o tom čo sa tam vtedy stalo. Postupne to do seba všetko zapadá a my odhaľujeme pravdu o Novom a Stratenom svete. Oboch našich hrdinov konfrontácia s pravdou ovplyvní.
Dokonalý strašidelný prológ, záver samozrejme s otvoreným koncom, po ktorom budete nutne potrebovať siahnuť po druhej časti a medzi nimi skvelý príbeh. To je Balada mrtvého světa od Alžbety Bílkovej. Kniha, ku ktorej som sa dostala náhodou v rámci istej výzvy a som rada, že som siahla práve po nej.
Rebeccu Yarros som poznala predovšetkým ako fantasy autorku. Nedávno som ju mala možnosť spoznať aj ako autorku romantických príbehov. V spoločnom čítaní (ktorému som za posledný rok prepadla), sme sa pustili do jej série Vzostupy a pády. Musím priznať, že z prvej časti som bola príjemne prekvapená, keďže nešlo o bezduchú, presladenú, gýčovitú romancu ale práve o naozaj silný príbeh, ktorý sa ma dotkol. Preto som sa aj tešila na to kedy sa pustíme do ďalšej časti a na to, ktorému páru sa bude venovať príbeh tentoraz.
<i>Úprimný príbeh o tom, ako si odpustiť a prežiť život naplno podľa svojich predstáv. Dvadsaťročná Paisley „Lee“ Donovanová má choré srdce rovnako ako jej zosnulá staršia sestra a rodičia sa k nej preto správajú ako ku krehkej kvetinke. Lee má však zoznam vecí, ktoré chce pred smrťou stihnúť a nič ju nezastaví, kým ich nesplní. Pri jednej z nich sa takmer utopí, no z oceána ju vytiahne Jagger Bateman a vdýchne jej do pľúc viac než len vzduch zapáli jej dušu. Jagger je kadet najťažšej leteckej školy v krajine. Je šialene sexi, nebezpečný a dokonalý pre dievča, ktoré chce žiť naplno. Ibaže Lee je dcéra veliaceho generála a jej priateľ je Jaggerov najväčší súper. Lee sa musí rozhodnúť, ako veľmi chce riskovať pre chalana, pri ktorom sa jej srdce zakaždým poriadne rozbúcha. Letia cez nebezpečné územie a stačí jeden nesprávny pohyb, aby sa zrútili a spálili...</i>
Aj keď sa Pohľadom k oblohe možno drží takých tých typických a zaužívaných znakov pre tento žáner, aj tak je niečím oveľa viac ako presladenou a gýčovitou romancou, ktorá vám nadávkuje mega extra dávku cukru, až vám bude zle. Táto časť rovnako ako prvá je nabitá emóciami a je teda krásnym a silným príbehom o nových šanciach na život, o láske a o nevzdávaní sa.
Po tom čo našli svoje štastie Josh s Ember, prišla na rad ďalšia dvojica. Paisley a Jagger. Paisley má choré srdce. Svoj život ráta na dni, ktoré jej ostávajú. V jeden deň jej do života vstúpi Jagger. Chalan, ktorý je pre ňu najhorším riešením, ale zároveň aj tou najlepšou vecou, ktorá ju mohla stretnúť. Dvojica, ktorá rozdielnejšia nemôže byť ale práve pre to sa priťahujú. Navzájom jeden v druhom vyťahujú to najlepšie. Avšak obaja si nesú so sebou istý náklad na chrbte. Paisley jej chorobu a Jagger isté rodinné tajomstvo. Páčilo sa mi ako sa ich vzťah postupne rozvíjal. Ťahalo ich to k sebe od prvej chvíle, ale chvíľu trvalo kým dali voľný priechod svojím citom. Najmä Paisley sa z viacerých dôvodov držala spočiatku späť. Jagger jej však stále ukazoval, že tam je pre ňu a že ju chce.
Priznávam občas mi Paisley s tou jej tvrdohlavosťou a držaním bobríka mlčanlivosti ohľadom jej choroby išla na city. Na jednej strane ju chápem prečo sa tak správala, na druhej mi prišla trochu sebecká. Držala sa svojho rozhodnutia ako kliešť, odmietala vypočuť a brať do úvahy čo jej hovorili ostatní. Proste si išla za svojim bez toho aby naozaj vypočula ľudí, ktorí sú jej blízky. Práve toto jej "menšie" tajomstvo sa postaralo o menšiu drámu v jej vzťahu s Jaggerom. Ale tak čo by bol romantický príbeh bez trochu drámy, že? Znova je to však dobre napísané a vy zároveň chápete a hneváte sa na postavy. Proste to prežívate celé tak ako treba.
Som rada, že som dala tejto sérií šancu, pretože určite nejde o obyčajnú či presladenú romancu. V príbehoch sa nachádza oveľa viac. Ja už sa teraz teším na tretiu časť, ktorá patrí Graysonovi. Dúfam, že aj on nájde svoje šťastie.
Pamätám si ako som ešte pred rokom tvrdila, že ja nebudem mať rozčítanú viac ako jednu knihu. Medzitým som však podľahla spoločným čítaniam a rozčítaných ich tak mám viacero. Svoje pravidelné miesto si medzi nimi našli aj trillery Tima Weavera s Davidom Rakerom. Už ich mám za sebou aj s touto časťou osem. Poznáte to. Séria beží dlho a občas sa stane, že sa začne mierne opotrebovať, zápletky idú podľa istého kľúča a celému tomu akoby dochádza dych. To však nie je prípad tejto série a autor stále dokáže každou časťou prekvapiť. A táto časť bola naozaj výborná.
<i>MYSLELA, ŽE SVÉHO MANŽELA ZNÁ. JENŽE CELÝ JEJICH ŽIVOT BYLA LEŽ… Dojela na odlehlou pobřežní vyhlídku, zaparkovala, zahodila klíčky a už ji nikdy nikdo nespatřil. Nezanechala po sobě jedinou stopu. Pro Davida Rakera, který se specializuje na hledání pohřešovaných osob, nejsou podezřelá zmizení ničím neobvyklým. Případ Lyndy Korinové se ale od samého počátku jeho dosavadním zkušenostem zcela vymyká. Namísto prostého pátrání po bývalé herečce ho totiž čeká spletitá cesta skrze roky lží, tajemství a podvodů. Lynda při procházení manželovy pozůstalosti objevila děsivou pravdu, která ji přiměla opustit všechno, co milovala, a uprchnout. Kam utekla? Před kým? Co odhalila? A žije ještě? Hledání nezvěstné ženy Rakera zcela pohltí a přivede ho do daleko většího nebezpečí, než si kdy dokázal představit…</i>
Priznávam, že z minulej časti som mala rozpačité pocity a trochu s ňou po istej stránke bojovala. Bojovala som hlavne s tým, že to bolo na môj vkus až príliš prekombinované a zamotané, aj to mám rada. Táto časť ale moje menšie sklamanie z tej minulej napravila a bol to presne ten Tim Weaver akého som si pred pár mesiacmi obľúbila. Tentoraz tu máme nezvestnú ženu, ktorá z ničoho nič zmizla a nezanechala po sebe žiadnu stopu. Potom je tu jej mŕtvy manžel, ktorý bol filmovým režisérom. Trochu ma spočiatku sklamalo, že príbeh a Davidove pátranie sa odklonilo od pátrania po Lynde, ale malo to svoje opodstatnenie. Odpovede na to čo jej stalo, totižto súvisia s jej manželom. David sa teda ponára do pavučiny tajomstiev, ktorá ich oboch obopína. Postupne zhromažďujeme spolu s ním jednotlivé stopy, informácie a tak sa vo svojom pátraní posúva čoraz bližšie k pravde. Čo mám na Weaverových knihách rada je jednak to ako toto všetko postupne čitateľovi dávkuje a on si tak môže v hlave postupne skladať rôzne teórie. Zároveň sa v rozprávaní nikam neponáhľa a všetko má svoj čas. Príbeh tak odhaľuje postupne a po kúskoch. Stále sa však niečo deje a hluché miesta sa v príbehu nenachádzajú. Ak hej tak minimálne.
Zápletka bola vymyslená naozaj na výbornú a zamotaná tak správne po weaverovsky. To znamená, že potrápila, pár krát zaviedla iným smerom aby pomýlila. Pri minulej časti mi hlavne vadila teda tá priveľká chaotickosť, kde už som v polovici nevedela, ktorú z dejových liniek mám sledovať. Tu som ten problém nemala. Všetko išlo jasným smerom, občas sa to pomotalo ako to pri zápletkach u trilleroch treba, ale stále sa dalo v pohode sledovať to celkové smerovanie príbehu. A bez problémov som sledovala ako autor pred nami rozvíja zápletku až k záveru, ktorý stál naozaj za to. Čestné skautské.
Čo ma ešte na Weaverových knihách baví je to, že sú nepredvídateľné. Môžete ich mať prečítaných viacero, že už viete ako bude postupovať v zápletke v ďalšej knihe, že už ste odhalili všetky autorove fígle. Ale tak myslieť si to môžete. Tim Weaver vás každou knihou vyvedie z omylu, tým si môžete byť istý. Vie ako vytvoriť zápletku, ktorá vás potrápi, tajomno okolo postáv, ktoré vás donúti zaujímať sa o ne a budete mať potrebu spoznať pravdu, ktorá sa skrýva za ich tajomstvami. Vašu pozornosť si udržuje od prvej strany po poslednú. Taký šikovný autor to je. Takže ak hľadáte nejaký dobrý triller, pustite sa do tejto série.
Za posledný rok a niečo som sa stala závislou na knihách Michali Ries. Postupne si z knižnice nosím jednotlivé knihy a odškrtávam si ich so zoznamu. S Volaním krvi som si odškrtla predposlednú. Ostala mi už len Iveta a tá nová, ktorá vyjde na jeseň. Pri Volaní krvi som vedela, že táto kniha bude trochu iná ako jej ostatné knihy. Mimoriadne som rada, že som takéto niečo vedela dopredu. Inač by sa mohlo stať to, žeby som z knihy bola trochu sklamaná, lebo by som čakala niečo iné. Oboznámenie so žánrom knihy bolo, sklamanie sa nekonalo a ja môžem povedať jediné. Michala Ries je PANÍ a takéto experimentovanie so žánrami jej vyšlo dokonale.
<i>Dávna kliatba jej chce vziať dcéru. Aby ju zachránila, musí prekonať hranice času a priestoru. Danielina dospievajúca dcéra Ema je psychiatrická pacientka. Rôzne kombinácie liekov však nezaberajú a jej stav sa zhoršuje. Ema tvrdí, že nie je blázon. Je presvedčená, že jej sny, halucinácie a bludy sú odrazom niečoho, čo sa udialo v minulosti. Nikto jej neverí lekári, súrodenci ani rodičia, ktorí sa s nádejou obracajú k modernej medicíne. Tá však neprináša zlepšenie ani odpovede. Po Eminom pokuse o samovraždu je Daniela v koncoch a v hlave sa jej vynára čoraz viac otázok: Prečo lekári nedokážu nastaviť Eme účinnú liečbu? Čo ak Ema vidí niečo, čo sa naozaj stalo? A kto je to dievča, ktoré pred jej očami zas a znova umučia? Udalosti, ktoré nasledujú, naplnia Danielu zúfalou túžbou pomôcť dcére, a keď všetky rozumné cesty zlyhajú, siahne aj po tých zdanlivo nezmyselných. Daniela začne prekračovať hranice morálky, zákona, vlastného tela, priestoru i času, odhodlaná urobiť čokoľvek, aby jej dieťa prežilo.</i>
Volanie krvi určite nie je romantika ako je čitateľ u nej zvyknutý. Niekomu môže vadiť keď jeho obľúbený autor experimentuje so žánrami. Ok, dobre občas s tým bojujem aj ja. No občas ma autor/ka dokážu prekvapiť a ja do rúk dostanem vynikajúcu knihu. A bolo tomu tak aj tentoraz. Volanie krvi je skôr niečo medzi trillerom s nádychom mysteriózna, ezoteriky, štipkou hororu a paranormálneho príbehu. Kombinácia, ktorá nemusí sadnúť každému, najmä ak je od autorky zvyknutý čítať trochu iné veci. Aj keď je to teda úplne niečo iného ako písala predtým, neznamená, že je to zlé alebo ide o slabú knihu. Áno, nemusí to sadnúť každému, ale netreba nič dopredu odsudzovať a knihe dať šancu. Ja som spokojná.
Čo mám rada na autorkiných knihách a čím sú výnimočné je to, že svojimi príbehmi tne do živého a čitateľa podnecuje zamýšľať sa. Jej príbehy sú zo života. Máte pocit akoby sa príbeh odohrával vedľa vás. Máte pocit, že niekto ako jej postavy by kľudne mohol bývať vedľa vás. Akoby tak niekde bola Daniela, ktorá bojuje o záchranu svojich detí. Aj keď je Volanie krvi žánrovou zmenou, aj tak v knihe cítiť autorkin rukopis. Aj príbeh Daniely a jej dcér tne do živého. Kladiete si otázku čo je ochotná urobiť matka pre to aby ochránila svoje dieťa? Kam až je ochotná zájsť? Bojuje so všetkých síl a všetkými prostriedkami. A ak dôjdu aj tie siahne po takých na ktoré ani nepomyslela. Začne veriť neuveriteľnému. Lebo pokiaľ sa drží a bojuje vždy je tu nádej. A mama sa nikdy nevzdáva ak ide o jej dieťa.
Autorka má neuveriteľný talent napísať knihy tak, že prežívať všetko spolu s postavami. Ich emócie sú vaše emócie. Máte pocit akoby to čo sa deje im, sa deje vám. S Danielou a jej deťmi prežívate každý jeden moment. Každú jednu nočnú moru, cítite tú nádej na pomoc a potom aj hnev, frustráciu a smútok keď to znova nevyjde. Budete sa báť, aby nebolo neskoro. Nevzdávate sa však nádeje, že raz musí prísť niečo čo pomôže a vďaka čomu ukončia tento bludný kruh.
Volanie krvi je príbehom o sile matky, ktorá urobí všetko preto aby ochránila svoje deti. Je to zároveň aj príbeh, ktorý hovorí o generačných traumách a o tom ako sú naše osudy prepojené. Že každý z nás si so sebou nesie niečo čo mu nechali jeho predkovia, aj keď o tom nemusí vedieť. A to je príbeh Daniely a jej rodiny. Pod vplyvom toho čo sa deje postupne obom jej dcéram a snahe pomôcť im, odhaľuje rodinné tajomstvá, ktoré mali byť ukrivdené. Príbeh sa tak odohráva v dvoch dejových rovinách. To k čomu došlo v minulosti má vplyv na to čo sa deje teraz. Len odhalenie pravdy, jej pochopené a postavení sa jej čelom, môže viesť k uzdraveniu a ukončeniu krívd, ktoré siahajú veľmi ďaleko. Čo však ak sa nedá zachrániť každý?
Aj keď som u autorky zvyknutá skôr na iné knihy, aj tak vo mne tento príbeh zarezonoval rovnakou silou. Otvoril mi dvere k nepoznaným veciam, ktoré som možno dovtedy obchádzala a považovala za šiši. Je však na každom z nás čomu sa rozhodneme veriť. Rozumiem tomu prečo nemusí sadnúť každému. Šancu mu však treba dať. Ja som neľutovala, dostala som totižto dokonalý príbeh po všetkých stránkach. Atmosféra, zápletka a dej, postavy, vzťahy, emócie. Proste jedna veľká nálož.
Čítací maratón kníh Dominka Dána je v plnom prúde a ja si postupne odškrtávam prečítané knihy. Tak ako som sa do jeho kníh ešte pred pár mesiacmi nechcela pustiť, tak ich teraz neviem pustiť z rúk. Stali sa súčasťou mojej čitateľskej rutiny a začínam nimi svoje každodenné čítanie. Až tak som im podľahla. Kritická nemôžem a ani nechcem byť. Nemám prečo keďže v nich vždy dostanem to čo potrebujem pre dobrý príbeh a môžem byť tak spokojná. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
Oddelenie vrážd a smrť sú ako zamilovaná dvojica v parku, kráčajú vedno ruka v ruke vedľa seba a tvoria neoddeliteľnú jednotu. Zvykli si na seba, naučili sa rešpektovať jeden druhého a báť sa. Aj detektívi z oddelenia vrážd sa boja smrti a hoci si s ňou tykajú, jej návšteva ich dnes naozaj vyviedla z miery. Prišla a vzala si človeka až príliš blízkeho. A o dva dni prišla opäť, ale tentokrát to už nebolo osobné, bola to iba obyčajná práca. Manželka stavebného podnikateľa našla svojho manžela na chate s rozsekanou hlavou a prepichnutým hrudníkom. Dvojica nerozlučných detektívov z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé musia zistiť, kto a prečo to urobil.
Ďalšia výborná časť za nami, čo si budeme klamať. Zápletka výborne vymyslená a vyskladaná aj tentoraz. Hlavným motívom bola tentoraz ľudská chamtivosť a to kam až človeka dovedie. Čo pre vidinu bohatstva je ochotný spáchať. Klamať úrady, obchádzať zákony či dokonca niekoho zabiť. Čo je pre mňa obrovským plusom na dánovkách sú témy, ktoré autor votká do zápletiek. Tie pôsobia aj "vďaka" tomu o niečo skutočnejšie a odzrkadľujú každodennú slovenskú realitu. Viete, že keby otvoríte noviny či nejaký internetový spravodajský portál, tak isto nájdete nejakú zmienku, ktorá by sa mohla podobať tomu čo čítate. Mala som tú možnosť praxovať na krajskom pamiatkovom úrade a teda viem, že ak chcete zmeniť čo i len niečo na vašom dome, činžiaku a patrí to na zoznam, tak vám treba povolenie. Je mi však jasné aj to, že peniaze hýbu svetom a pravidlá a zákony neplatia pre všetkých rovnako. A tak sa tak nejak v príbehu rozťahoval aj jeden z našich podozrivých.
Zápletka je aj tentoraz dobre zamotaná. Od začiatku sa môže síce javiť, že vieme kto je páchateľom aj to aký mal motív, ale vyšetrovanie sa vyberie viacerými smermi, kým ukáže na ten správny. Moje tipy tiež tak lietali. Aj som si myslela, že to mám. Všetko v hlave vyskladené a čakala som len na rozuzlenie. A ukázalo sa, že som nakoniec nemyslela na všetko. Páčilo sa mi ako túto časť dostali väčší priestor aj Petra s Filipom, keďže to boli práve oni dvaja ktorí viedli prípad. Petra ukázala, že nie je len pekná tvárička a odmena na konci bola zaslúžená. Samozrejme nemôžu chýbať ani ostatní členovia partičky, len sa k ním pridajú o trochu neskôr. Ďalšou vecou, ktorá sa mi na dánovkách páči je to, že autor do príbehu dokáže zapracovať aj osobné životy našich hrdinov. Tentoraz to vyšlo na Krauza s Chosém, ktorí riešia naozaj citlivú záležitosť.
Ďalší Dán odškrtnutý na zozname a môžem pokračovať nasledujúcou časťou. Už teraz som zvedavá aký prípad si pripravil pre nás a patričku z dverí 141. Samozrejme sa teším na Kukyho pestovateľské zážitky a vraždársky humor. Bez toho by to nešlo.
Na to ako som romantický žáner nečítala, tak som prečítala v poslednej dobe z neho veľa kníh. Niektoré boli lepšie a naozaj som si ich užila, iné boli slabšie a bola som z nich sklamaná. Nelíbánky patria jednoznačne do prvej skupiny. Od dvojice autoriek, ktoré vystupujú pod menom Christina Lauren som už pred pár rokmi čítala nejaké knihy zo série Božský, teda som trochu tušila čo môžem čakať. A sklamaná som isto nebola. K čítaniu tejto knihy som sa dostala prostredníctvom istej výzvy a som rada, že som na jej splnenie siahla práve po tejto knihe. V knihe som dostala presne takú letnú romantickú oddychovku ako som potrebovala.
<i>Jeli byste místo své sestry na líbánky? Se švagrem, kterého nesnášíte? Nesměla bych se jmenovat Olive Torresová, aby se tohle nestalo přesně mně. V šesti letech jsem uvízla v automatu na hračky a museli mě vysvobodit hasiči. Uhodil do mě blesk, uštknul mě chřestýš. Před pár týdny jsem přišla o práci a nemůžu najít jinou. A za to, že teď letím na Havaj, může katastrofální nevolnost z jídla, která zničila svatbu mé sestry a které jsem jako jediná unikla díky své potravinové alergii. Přesněji řečeno, unikli jsme dva. V tomhle letadle vedle mě sedí ženichův bratr Ethan. Proklatě přitažlivý chlap, ale jinak ten nejprotivnější protiva, jakého zrodil svět. To teda budou Nelíbánky! Autorky bestsellerových sérií Božský a Vášnivý vás zvou na kouzelný havajský ostrov Maui, kde se nepříliš dobrovolně ocitne dvojice ústředních hrdinů. Olive a Ethan o sobě nemají žádné iluze. Pobyt, který měl být romantickou svatební cestou jejich čerstvě sezdaných sourozenců, se nevyhnutelně změní v boj o sprchu, poukázky na masáž, klíče od auta… a taky o postel… Válka mezi švagrem a švagrovou začíná dobře se bavte!</i>
Síce to nebolo tematicky nič nového a možno ste čítali takýto príbeh v rôznych podobách. Máme tu všetky možné klišé, ktoré sa v tomto žánri objavujú, takže kľudne by ste s nimi vedeli hrať bingo alebo odškrtávať si položky na zozname- enemies to lovers, žiarlivá ex, klamanie, nedorozumenie, množstvo vtipných scén, veľká rodina a pod. Proste na čo si pomyslíte, to tu nájdete. Avšak pozor! Ono je to tak dobré napísané, že to funguje. A všetky tie možné klišé a šablónovitosť príbehu odpustíte. Budete si to proste užívať. Ja som si užívala každú jednu stranu a vychutnávala si dovolenku na Maui. Tam kde som sa mala smiať, smiala som sa, kde som mala byť naštvaná tak som bola naštvaná. Takže to fungovalo tak ako malo.
Vďaka čomu tento príbeh funguje tak dobre ako má, sú postavy. Olive a Ethan boli naozaj zábavnými a správnymi hrdinami tohto príbehu. Olive bola tá ženská postava, ktorá je tak správne trafená, ktorá išla z trapasu do trapasu. Ako hovorila smola sa jej lepila na päty. Oproti nej stál Ethan. Pán dokonalý, ktorý mal s ňou mať podľa nej isté problémy. A tak sa títo dvaja nemuseli. Čo však neurobia pre svojich súrodencov a tak sa namiesto nich vydávajú na svadobnú cestu. A tak je o množstvo vtipných situácií a trapasov postarané. Postupne sa však spoznávajú lepšie a zisťujú o sebe nové veci. Páčilo sa mi ako sa postupne vyvíjal ten ich vzťah a ako si k sebe nachádzali cestu. Samozrejme, že čo by to za romantický príbeh bez trochy drámy. Zápletka však bola podaná ozaj reálne.
Ak hľadáte nejaké čítanie teraz na leto, na dovolenku k vode či len tak na také domáce čítanie k teplým letným večerom, tak určite siahnite po tejto knihe. Zabavíte sa, užije si dovolenkovú pohodu a raj a k tomu ako plus príjemný romantický príbeh.
Po rozpačitých pocitoch, ktoré som mala z prvej časti, teda z Kaviarne Pumkin Spice, som sa predsa len rozhodla pustiť aj do druhej časti. Znova som sa nechala zlákať čarovnou obálkou, atmosférou malého mestečka a anotáciou. A znova som skončila so zmiešanými pocitmi. Boli veci, ktoré sa mi na tom celom páčili, ale aj tie ktoré mi tam prekážali. A tie bohužiaľ asi prevažovali. Aj keď som romantický žáner do nedávna až tak nevyhľadávala, potrebujem aby príbeh spĺňal zopár bodov (tak ako aj pri iných žánroch) aby som si ho dokázala užiť. A Kníhkupectvu s vôňou škorice sa podarilo tak z polovice. Ale pekne po poriadku.
<i>Dvadsaťdeväťročná Hazel Kellyová nedokáže odolať harmančekovému čaju, krížovkám a dobrej knihe. Zbožňuje svoj život aj prácu v kníhkupectve a jediná vec, ktorá ju dokáže rozhodiť, je nesprávne zaradená kniha. Desí sa však blížiacej sa tridsiatky. Má totiž pocit, že jej mladosť bola jedna veľká NUDA. Rybár Noah Barnett si už vo svojom živote užil zábavy neúrekom. Jeho špecialitou sú krátkodobé letné lásky a jeho potetované telo je stelesnením bezstarostnosti a dobrodružstva. Lenže v poslednom čase sa začína až pričasto objavovať v Hazelinej blízkosti. Žeby nejakou náhodou objavil čaro kníh? Hazel si uvedomuje, že by sa mu mala vyhýbať, lebo jeho úsmev je až príliš sexi. Odváži sa Hazel vykročiť na neznámu cestu, ktorá je síce riskantná, no môže jej pomôcť nájsť vlastný knižný príbeh?</i>
Jedným z prvých bodov (požiadaviek), ktoré mám na romantický žáner je PRÍBEH. Potešila som sa keď som zistila, že táto časť bude venovaná Noahovi a Hazel. Ich príbeh, interakcia ma zaujali už v prvej časti. Nevedela som sa teda dočkať až im dá autorka väčší priestor. Po prečítaní som však na rozpakoch. Samotný príbeh nebol zlý. Hazel má tesne pred okrúhlymi narodeninami a reflektuje čo dovtedy zažila, resp. nezažila. Niekto jej začne nechávať v knihách indície (barbar), ktoré jej majú pomôcť vyliezť z ulity a začať si užívať život. Tak toto bolo niečo na čo som sa ozaj tešila a čo v sebe skrývalo veľký potenciál. Bol to prísľub niečoho dobrodružného, romantického a svojrázneho. Také hľadanie seba samej obohatené o romantickú linku. Na moje sklamanie tomu však nebol venovaný taký priestor a indície s úlohami vyšumeli do prázdna. Proste sa to zúžilo len na to, že Hazel našla v knihe indíciu a zažila dobrodružstvo s Noahom, ktoré ich zase o niečo zblížili. AKoby to po pár indíciách prestalo byť o tom a autorka sa sústredila na ich vzťah.
Plynule teda prechádzame k ďalšiemu môjmu bodu a tým je ROMANTICKÁ LINKA. Ako som už spomínala na Hazel a Noaha som sa tešila. Teraz konečne dostali priestor aj oni aby našli svoje šťastie. To bolo spojené s hľadaným indícií v knihách a ich plnením. Kde je romantická linka je jasné, že postavy sa budú postupne zbližovať, bude to medzi nimi iskriť a potom TO príde. Tu sa nedokážem zbaviť pocitu, že práve tie erotické vsuvky až moc v istom bode prevládli v príbehu. Bolo to až moc spicy a prišlo mi, že sa to vzdialilo od takého toho roztomilého, čarovného romániku z malého mestečka, ktorý sa autorka snažila vytvoriť na začiatku.
Teraz POSTAVY. Len slepý by si nevšimol to iskrenie medzi Hazel a Noahom v prvej časti. ONA však odolávala, držala sa späť, keďže ON mal v mestečku istú reputáciu. Hazel mi bola sympatická už v prvej časti. Tu sa však správala ako bláznivá puberťačka a nie dospelá žena. Má tesne pred 30tkou a ona blázni, že v živote nič poriadneho nezažila a má nudný život. A kde je napísané čo všetko musí človek do 30tky zažiť? Však každý sme iný a každý máme iné priority. Podľa mňa bolo úplne v poriadku ako žila, nebolo na tom nič zlého. Lenže jej sa v hlave prehodila výhybka a bolo. Občas som mala na ňu chuť zakričať aby sa prebrala. Na druhej strane bol Noah, ktorý mal byť miestnym Casanovom, ktorý ide po všetko čo má dve nohy a vkročí do mestečka. A nie je na vážne vzťahy. Mala som však pocit, že títo dvaja si vymenili charaktery. Tým zodpovednejším a vyspelejším sa mi práveže zdal Noah. Mám rada, oceňujem keď sa v postavy v príbehu vyvíjajú a rozvíjajú. Je veľké plus pre príbeh keď venuje autor/ka priestor aj tomuto. Áno, vývoj u Hazel a Noaha tu bol, ale prišlo mi, že to bolo (aspoň pri ňom) veľmi povrchovo riešené a autorka nešla do tej správnej hĺbky. Stačilo by keby ubrala trochu z pikantných scén, povenovala sa viac postávam ako jednotlivcom a bolo by to dokonalé.
A nakoniec je pre mňa v príbehu dôležitá aj ATMOSFÉRA. Mám rada keď ma kniha zaujme aj prostredím, v ktorom sa odohráva a ja sa nechávam unášať na vlnách atmosféry. Keď už kniha láka na atmosféru malého mestečka a za príklad uvedie Stars Hollow z Gilmoriek, čo je samo o sebe veľké sústo a odvážne lákať na niečo takého, tak to tam čakám. A nie, nestačí mi jeden jarmok, jedno mestské zasadanie, súdržné vzťahy medzi jeho obyvateľmi, priateľské vzťahy medzi Hazel a jej priateľmi. Za mňa sa tu bohužiaľ tá atmosféra malého mestečka nedostavila. Klasický romantický príbeh, ktorých je vonku viac než dosť. Nič výnimočného, nič nového.
Už po prvej časti som mala rozpačité pocity a váhala som či ísť do ďalšej. Rozhodla som sa to risknúť, ale zopakoval sa rovnaký scenár ako pri prvej časti. Bohužiaľ táto séria môže byť fajn, ale nie je to nič pre mňa, keďže mám asi trochu iné predstavy čo by som od tohto žánru chcela dostať.
Piate ročné obdobie patrilo medzi moje naj knihy za minulý rok. Nebolo to len tak obyčajné fantasy, dystopy, ale pod jeho vrstvami sa skrývalo oveľa viac. Nečudo, že za každú časť tejto série dostala autorka prestížnu cenu. Právom. Toto je dystopy, ktoré treba čítať a ktorému treba venovať pozornosť. Autorka do jeho vrstiev a stránok vpísala množstvo neľahkých tém, ktorým treba venovať v pozornosť. Zároveň bola kniha plná dôležitých a silných myšlienok. Nebolo to ľahké čítanie a kniha si vyžadovala moju plnú pozornosť. No odmenila sa mi za to. Rovnako tomu bolo aj pri Obeliskovej bráne. Klamala by som, keby poviem, že som spokojná nebola. Bola. A na výsosť.
<i>TAKTO VYZERÁ KONIEC SVETA... TEN POSLEDNÝ. Obdobie konca je čoraz temnejšie a na civilizáciu sa znáša dlhá chladná noc. Essun kedysi Damaya, potom Syenit, teraz pomstiteľka našla útočisko, ale nie svoju dcéru. Namiesto toho sa znova stretla s Alabasterom Desaťprsteňovým, šialencom, ničiteľom sveta, spasiteľom, ktorý má pre ňu novú misiu. Ak však Essun urobí, čo žiada, navždy spečatí osud Nehybnosti. Jej dcéra Nassun sa stáva čoraz mocnejšou a hrozí, že jej rozhodnutia nakoniec zlomia svet.</i>
Obelisková brána je druhou častou série Zlomená zem. Na začiatok treba povedať, že nejde o žiadnu výplňovú časť, v ktorej by sa nič neudialo a celé by to pôsobilo len ako vata medzi prvou a treťou časťou. V Obeliskovej bráne autorka rozvíja ešte viac do hĺbky svet, ktorý nám predstavila v prvej časti. Už vieme čo to je obdobie, čo znamenajú otrasy, ako je spoločnosť delená a rozdelená, čo znamená byť orogenikom. Teraz sa do toho všetkého ponárame hlbšie a detailnejšie. A že je čo spoznávať. Svet, ktorý autorka vytvorila žije v jej knihách vlastný život. Má vlastné pravidlá, históriu, legendy, systém. Len som pozerala, hľadela v úžase a nasávala všetko čo predo mňa autorka predkladala. Kniha si znova vyžadovala moju plnú pozornosť, príbehom som nemohla len tak preplávať, ale pri čítaní som musela spomaliť a všetko pomaly a pokojne nasávať. Len tak som mala možnosť to všetko pochopiť. Táto časť je rovnako plná zaujímavých a silných myšlienok, ktoré čitateľa podnecujú zamyslieť sa nad tým čo sa deje. Či už je to v samotnom príbehu alebo v realite, do ktorej sa to dá všetko presunúť.
Obelisková brána sa totižto nesie v pozvoľnejšom tempe oproti prvej časti. V nej sme sledovali tri postavy, tri dejové linky, ktoré sa na konci prepojili do jednej. Hlavnou rozprávačkou v prvej časti bola Essun a jej minulé ja (Damaya a Syenit). V tejto časti sa k nej pridáva aj jej stratená dcéra Nassun, ktorá je orogenička rovnako ako ona a Shaffa (strážca). Autorka znova majstrovsky pred nami rozvíja dve dejové línie, ktoré plynú paralelne popri sebe. Kým osud si pre Essun pripravil inú cestu, na ktorej sa snaží pochopiť a ovládnuť pravú moc orogenézy a obeliskov. Cesty Shaffu a Nassun sa v istom momente pretnú. Práve cesta Nassun a jej vlastný výcvik tvoria druhú dejovú líniu. Nassun si v hlave reflektuje výcvik, ku ktorému ju viedla jej mama a snaží sa pochopiť to všetko lepšie. Obe linky sa navzájom dopĺňajú a pomáhajú tak vytvoriť celkovú mozaiku tohto sveta.
Niektorý čitateľ by mohol mať pocit, že sa toho toľko nedeje. Ale deje. Len sa možno neodohráva všetko na popredí, ale niektoré z liniek plynú potichučky na pozadí, no sú rovnako dôležité. Možno nie teraz, ale pre ďalšie pokračovanie a uzavretie príbehu určite. Obeliskovú bránu tak môžete vnímať aj ako isté prepojenie, premostenie k záveru.
Táto séria predstavuje niečo výnimočného a zaslúži si každú jednu cenu, ktorú dostane a každú jednu chválu, ktorá je na ňu napísaná či vyslovená. Ak hľadáte fantasy, resp. dystópiu, ktorá je naozaj premyslená a ktorá je možno o niečo náročnejšia oproti tým ostatným, tak určite siahnite po tejto sérií. Neoľutuje. To čo dostane sa nedá opísať tak akoby si to celé zaslúžilo. Vonku si už všetky tri časti, takže smelo do toho.
