Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Stratená biela kniha je v poradí druhou knihou zo série Najstaršie kliatby. Táto séria nevychádza postupne za sebou ale tu a tam sa nejaká tá časť z nej objaví. Jedným dôvodom je isto aj to, že tieto príbehy sú zasadené medzi tie väčšie série a teda tvoria akési premostenie medzi nimi. Kým Červené zvitky mágie vypĺňali udalosti medzi Mesto skla a Mestom padlých anjelov, Stratená biela kniha sa zase dejovo odohráva po konci Príbehoch z tieňoloveckej akadémie a pred udalosťami v Polnočnej dáme.
<i>Magnus Bane a Alec Lightwood majú skvelý život. Bývajú v úžasnom podkrovnom byte, ich bosorácky syn Max sa práve učí chodiť a v uliciach New Yorku vládne ticho a pokoj - teda aspoň také ticho a pokoj ako zvyčajne. Všetko sa zmení, keď sa do Magnusovho bytu vlámu dvaja starí známi a ukradnú mocnú Bielu knihu. Magnus a Alec ju musia za každú cenu získať späť, a preto prenasledujú zlodejov až do Šanghaja. Akoby to nestačilo, Magnus utŕžil zranenie zvláštnou magickou zbraňou, takže majú ešte o jednu starosť navyše. Našťastie im na pomoc príde Clary, Jace, Isabelle a nový Tieňolovec Simon. V Šanghaji však zistia, že nad nimi visí oveľa temnejšia hrozba. Magnusova mágia je čoraz nestabilnejšia, a ak nedokážu zastaviť démonov, čo zaplavujú mesto, budú ich musieť nasledovať až k zdroju - do samotnej ríše mŕtvych.</i>
Táto séria funguje tak ako samostatne a nezávisle od ostatných. A tak tu máme postavy, ktoré zapadajú do tohto sveta ale dokážu fungovať úplne nezávisle od neho a nemajú tak nič spoločného s tým čo sa deje v iných príbehoch. A zároveň tým, že prepája navzájom niektoré série, funguje aj ako niečo kde môžu byť vytvorené stopy budúcich námetov (viď. kohorta). Dá sa čítať buď samostatne, teda môžete po nej siahnuť keď dostane chuť, ale je isto dobre čítať ju ako vsuvku medzi vyššie spomínanými knihami. Predsa sme už trochu ďalej v tom čo sa týka Tieňosveta a istá znalosť tohto univerza sa pýta. Nech by ste sa rozhodli pre ten ktorý spôsob čítať, tápať nebudete. Ale možno by ste sa cítili ako keď začnete pozerať filmy z MCU niekde v polovici.
Keďže Malec patrí k jedným z mojich najobľúbenejších párov a tiež sa ešte nechcem rozlúčiť s touto partičkou, tak som túto knihu uvítala naozaj rada. Prežila som tak ešte jedno ďalšie dobrodružstvo s Clary, s Jaceom a spol., kým uvoľnia miesto novým tieňolovcom. A že to teda bolo dobrodružstvo. Znova som dostala všetko čo mám na tomto svete rada. A to príbeh plný humoru, akcie, napätia, boja s démonmi ale aj priateľstva a lásky. Všetko správne namixované a previazané zlatou stuhou. Plusom pri knihách z tejto série je aj to, že príbeh sa viac-menej uzavrie. Teda uzavrú sa všetky potrebné a dôležité veci v ňom tj. Magnus sa zachráni, Samaela pošlú tam kde treba, Biela kniha sa vráti majiteľom. Ale zároveň ostatnú otvorené dvierka pre ďalšie zápletky v poslednej časti. Nie je to však nič takého bez čoho by ste nevedeli fungovať a spávať kým nebudete mať všetky odpovede.
Samozrejme teda nechýba ani nutná dávka nostalgie, ktorú zabezpečujú staré známe postavy, ktoré sa sem tam kde tu objavia a ktorú so sebou prináša každá ďalšia kniha z tohto univerza. Čo sa týka postáv je vidno, že od začiatku Mesta kostí si každý z nich prešiel veľkým vývojom. Zároveň si však zachovávajú svoje klasické povahové črty, pre ktoré ich máme tak radi. A malý Max je zlatíčko, s tým si ešte isto užijú a lepších rodičov ako Magnusa s Alecom si nemohol priať.
Séria Najstaršie kliatby je príjemným doplnkom k ďalším sériám zo sveta Tieňolovcov. SBK je druhou časťou z nej a ide o celkom príjemné pokračovanie. Aj keď možno o trochu slabšie ako Červené zvitky mágie. Všetko ale znova funguje ako má a znova tu tak máme celkom fajn zápletku, ktorá ničím neurazí. Už sa teším až raz niekedy Cassandra túto sériu ukončí. Na to si však asi ešte chvíľu počkáme.
Som rada, že som sa pred pár mesiacmi do tejto série pustila. Vtedy som si pamätala len ako sa mi kedysi dávno páčili obálky, ale nemala som možnosť dostať sa ku knihám. V tom mi teda teraz pomohlo spoločné čítanie. Knihy mali okrem naozaj pútavých obálok s istou atmosférou, aj zaujímavé anotácie, ktoré sľubovali zaujímavý príbeh. Čo sľubovali, to som aj dostala. Všetko však musí raz skončiť a tak tu je Probuzení, ktoré sľubuje uzavretie príbehu Amelie. Aj som to dostala. Tak trochu. Pri hodnotení tejto časti budem teda tak trochu kritická.
<i>Amelia pracuje ako reštaurátorka cintorínov. Tentoraz si ju niekto najal na obnovu Loubinocového cintorína. Na tomto mieste pochovávali bohatí svoje "tajomstvá". Počas práce na jeho obnove sa jej ukáže duch malého dievčatka. Amelia vďaka svojím schopnostiam vie, že bola zavraždená. Musí preto vypátrať čo sa stalo aby dievčatko mohlo nájsť pokoj. Pátranie po tom čo sa stalo ju však zavedie k tým, s ktorými netúžila mať nič spoločného. Do života sa jej vracia aj John Devlin, ktorý ju kedysi opustil. Teraz je zasnúbený a má byť členom spoločnosti, ktorá ide po takých ako je Amelia. Amelia je na rozpakoch. Devlin sa ju stále snaží chrániť ale má aj svoje tajomstvá. Môže mu veriť, alebo ju na konci podrazí?</i>
A tak je tu po tých piatich častiach koniec. S Ameliou sme prešli všeličím. Ako sa hovorí v najlepšom treba skončiť a tak sa Ameliin príbeh musí uzavrieť. Zbytočné naťahovanie sériám škodí, aj keď by možno mali čo povedať. Ani v tejto záverečnej časti nemôže chýbať zaujímavá zápletka, ktorá Ameliu znova zavedie viacerými smermi, kým odhalí pravdu. Rozbehnutých je tak viacero dejových liniek, ktoré to všetko ešte párkrát zamotajú do konca. A tu prichádza jedna moja výtka. Všimla som si toho už pri predchádzajúcich dvoch častiach, ale chvíľami som sa nevedela zbaviť dojmu, že hlavná linka pátrania išla občas do úzadia a to na úkor po pátraní po spolkoch, po inom prípade, po Ameliinej minulosti a potom sa zrazu rýchlo na posledných stranách vyriešila.
Rovnako to na mňa pôsobilo aj tentoraz. Linka pátrania po vrahovi dievčatka išla v polovici príbehu akoby do úzadia, kým sa Amelia pomotala viacerými smermi, alebo riešila svojho drahého Devlina. Potom však prišiel moment kedy si to všetko spojila a voilá riešenie sa objavilo. Pritom ak človek čo i len trochu dával pozor bolo veľmi rýchlo jasné, koho dcérkou to dievčatko je. Zvyšné odpovede so sebou prinieslo náležité pátranie, ktoré sa však bohužiaľ ako som už spomínala zvrtlo rôznymi smermi, kým si Amelia všetko neposkladala v hlave a neodhalila v tak napínavom závere čo sa stalo. Ako to už je zvykom, Amelii išlo znova o život, ale podarilo sa jej z toho dostať. Tu sa odohrala istá dôležitá scéna, ktorá to celé uzavrela a umožnila Amelii nájsť istý pokoj.
Zo záveru mám tak trochu rozpačité pocity. Také uspokojivo neuspokojivé. Na jednej strane mi to príde ozaj dobré, že to skončilo takto, lebo naťahovať to by bolo zbytočné a potom by sme sa stále točili dookola v tom istom. Na druhej strane mi to prišlo celé prirýchle a useknuté. Niektoré veci sa síce uzavreli, ale pár ich ostalo ako aj otvorených a nezodpovedaných, resp. akoby vyšumeli do prázdna a zabudlo sa na ne (ako napr. ako napr. to zlo, ktoré po nej malo ísť, kľúč, ktorý mal všetko uzavrieť či vražda Devlinovho starého otca, aké boli následky toho, že Amelia vtedy priviedla Devlina späť a pod.). Sem tam autorka niečo z nich spomenula a potom sa znova venovala inému.
Apropo ešte k drahému Devlinovi. Chápem, že z neho Amelie chcela autorka vytvoriť ten osudový pár, ktorý je neustále skúšaný, kým nájdu svoje šťastie. Ale to jej neustále ochkanie, snívanie a slabosť pre neho mi išla na city. Ten chlap si to teda nezaslúžil. Najmä po tom ako sa k nej správal ako k handre. Áno, mal pôsobiť tajomne, zradne ale zároveň aj ochranársky, ale nejak to nevyšlo. Kým v prvých častiach som sa nevedela dočkať až budú spolu, v posledných som dúfala, že sa Amelia spamätá a pošle ho niekde. Jak by som bola spokojná keby z neho autorka v tejto časti spravila prvotriedneho záporaka. No nič, snívať človek môže, že?
Som však rada, že som sa do tejto série pustila. Svojim námetom to bolo konečne niečo nového a iného. Predsa len nie tak často číta človek knihy s prostredia cintorínov. Malo síce občas zopár múch, ale tie dokážete ignorovať, pretože si to budete celé užívať. Ak máte radi nadprirodzeno a dobre duchariny so scénami po ktorých vám behá mráz po chrbte a bojíte sa, určite po tejto sérií siahnite.
Mám za sebou ešte len 6 dánoviek (7 aj s touto), ale zatiaľ ma bavila každá jedna. V každej sa našlo niečo čím ma zaujala. Či už to bol zaujímavo premyslený prípad, alebo samotná partička z dverí č.141, vždy som bola spokojná. Zatiaľ sa teda stále bavím a nemám čo vytknúť. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
<i>Silvester 1999. Prelom tisícročí. Začiatok nového milénia. Každý sa pripravuje na veľké oslavy, len detektív Richard Krauz schytal službu a je zavolaný k bizarnému prípadu. Niekto polial jeden z hrobov krvou. To však nie je nič. Na náhrobku je čerstvo vytesaný dátum úmrtia. 1.1.2000. Ide o nepodarený žart alebo niekto naozaj predpovedal dátum svojej smrti? O pár hodín dostane z operačného strediska hlásenie, že dotyčný naozaj zomrel? Ide o dobre premyslenú samovraždu alebo dotyčného len niekto predbehol? Záhada. Slovo, ktoré sa na Krauza valí s každej strany a na ktoré začína byť alergický. To však nie je jediný prípad, ktorému bude partia z dverí č.141 čeliť. Jeden z mnohých silvestrovských večierkov so sebou prinesie tragickú udalosť. <i>
Anotácia sľubuje zaujímavú zápletku a príbeh ju aj doručil. Začiatok je poriadne veselý a práve humor je jedna z vecí, ktoré ma na Dánových knihách nikdy neomrzia. Srandičky však bokom, nový rok so sebou prinesie aj nové prípady usmrtenia. A tak milých chlapcom neostáva nič iného len sa pustiť do pátrania po odpovediach aby zistili čo sa naozaj stalo a ako. Ako je to zvykom aj v tejto knihe autor rozohráva dva prípady. A čitateľ tak zase rozmýšľa, že či a ako môžu spolu tieto dve linky súvisieť. Tentoraz išlo však o dva samostatné prípady. Oba prípady boli zaujímavé a mali tragické a smutné pozadie s nešťastným koncom. Oba boli tak trochu záhadné.
Predstavte si prvý z nich. Telo muža nájdu v zavretej miestnosti, niekto ho strelil odzadu a teda je jasné, že samovražda to asi nebola. Ale kto to spravil, ako a prečo? Záhada zavretej miestnosti ako zo Sherlocka Holmesa. A teraz druhý. Partia mladých využije prázdny byt na Silvestra. To znamená alkohol, zábavu a čo by to bolo za oslavy Nového roku bez ohňostroja. Ako sa hovorí mladí ľudia, alkohol a pyrotechnika, to si koleduje o problém. A ten samozrejme príde. Podpálený a zničený byt a k tomu jedna mŕtvola. Riešenie sa zdá pomerne jasné, ale nič nemusí byť také jednoznačné ako sa zdá ani v tomto prípade. Každá z dvojíc detektívov tak má pred sebou prípady, ktoré musia vyriešiť. Ak chcú nájsť odpovede, budú musieť ísť poriadne hlboko a prešetriť všetkých a všetko čo sa dá. Pátranie ich dovedie k smutných a nešťastným okolnostiam, ktoré stoja za oboma prípadmi.
Som rada, že som pred nedávnom prekonala svoje obavy z Dominika Dána a dala tak šancu jeho knihám. Už teraz sa teším a som zvedavá čo si pre partiu z dverí č141 pripravil ako ďalšie.
Po knihách z romantického žánru nesiaham až tak často. Nie je úplne to čo vyhľadávam. Skôr radšej siahnem po fantasy, krimi či trilleri. Vďaka spoločnému čítaniu som mala možnosť dostať sa k tejto knihe. Áno, priznávam sa, že som čakala niečo sladkého, cukríkového, trochu naivného a gýčového. Dostala som, ale príjemný príbeh, ktorý ma prekvapil a ktorý zahral na moju romantickú stránku, ktorú tam niekde v sebe mám.
<i>Klárka žije sama. O rodičov prišla keď bola malá a tak sa o ňu starala jej starká. Tá však už tiež zomrela. Klárka chodí každý mesiac na jej hrob. Pri jednej z takýchto návštev jej osud do cesty postaví prekvapenie. Objaví domček aký si vždy chceli so starkou kúpiť. Klárka preto neváha, domček si kúpi a začne si plniť tak svoje sny. Netuší však čo ďalšieho si pre ňu osud ešte pripravil. Do života jej vstúpi Ben. Ten je všetko len nie ideálnym partnerom. Je to rebel, má motorku, sedel. Každý ju pred ním varuje. Klárka však v ňom aj napriek počiatočnej nedôvere, vidí niečo iné ako ostatný. Dokážeme mu otvoriť svoje srdce a pustiť ho doň? Je Ben taký drsniak ako vyzerá navonok? Nájdu si k sebe s Klárkou cestu a dajú voľný priebeh ich citom?</i>
Zápletka je viac menej jednoduchá, nič zložitého za tým celým nemusíte hľadať. Proste taký ten klasický romantický príbeh, pri ktorom vypnete a oddýchnete si. Jednoducho nemyslíte na nič, len si užívate stránky a to ako príbeh plynie. O Rebelovi mého srdce by sa dalo povedať, že je istou variáciou na Červenú čiapočku. Resp. že je to jej romantický re-telling. Máme tu Karkulku, teda Klárku, ktorá navštevuje svoju babičku (na hroboch) a máme tu zlého vlka v podobe rebela Bena. Ale čo ak vlk nie je taký zlý? Áno, Ben má svoju minulosť. Tá však nie je úplne čiernobiela. A áno, išiel spočiatku za Klárkou nie s práve čistými úmyslami. To sa však rýchlo začalo meniť. Každý mal na neho svoj názor, ale nevidel do toho čím si prešiel a čím prechádzal. A práve Klárka sa o neho zaujímala, chcela ho spoznať.
Páčilo sa mi ako autorka budovala vzťah medzi nimi. Išlo to pekne pomaly, na nič netlačila. Aj keď ju každý od neho odhováral a varoval, ona mu tú šancu chcela dať. Klárka však bola dobrý človek a to dobro v ňom videla, len mu bolo potrebné pomôcť aby sa dostalo na povrch. Ide o krásny príbeh plný nádeje, nových šancí a lásky. A kde je vznikajúca láska, tam nemôže chýbať ani štipka erotiky. Myslím si, že tu to bolo tak akurát, nebolo to nič prehnaného, ale bolo také akurát a decentné.
Samozrejme, že naši hrdinovia to nemôžu mať tak úplne ľahké a niečo predsa len musí prísť aby to narušilo a pokazilo tú idylku, šťastie a lásku medzi nimi. V tomto prípade je to Regina, Benova bývala. Práve prostredníctvom nej a jej tajného plánu s Benom, vkladá autorka do príbehu nebezpečnú zápletku, ktorá tomu v istých momentoch dodá na napätí. Takže okrem momentov, ktoré vás pohladia na srdiečku a vyčaria vám úsmev na tvári, zažijete aj také pri ktorých budete mať strach alebo si ponadávate.
Som rada, že som tejto knihe dala šancu. Popri tých všetkých krimi a trilleroch plných násilia, krvi a všetkého možného, bola táto kniha príjemnou zmenou. Je to autorkina prvotina, ale myslím, že sa jej celkom vydarila.
Myslím si, že je dôležité čítať knihy z tohto obdobia, nakoľko je to súčasť našich dejín, ktorú nemôže nik poprieť. Osobne po tejto téme nesiaham až tak často a to hlavne z dôvodu, že nejde práve o najľahšiu tému. Keď už idem čítať nejakú knihu z tohto obdobia, dávam si pozor na svoj výber. A to hlavne z toho dôvodu, že kníh s touto témou je na knižnom trhu už naozaj veľa. Buď ide o skutočné príbehy osôb, ktoré sa do týchto miest dostali, alebo sú nimi inšpirované. Pri takýchto však čitateľ nemôže vedieť do akej miery sa to drží reality alebo či si autor niektoré veci neprispôsobil (bohužiaľ aj také sa stáva). Zhodou náhod sa mi dostala do rúk táto kniha. Jej anotácia ma zaujala už len preto, že sa zaoberať oblasťou, ktorá z tohto obdobia a týchto miest nemusí byť až tak známa.
<i>V německých táborech smrti končili také sportovci, včetně legend světového boxu. Jako všichni vězni byli i oni odsouzeni k pomalé smrti. Někteří z nich však v sobě i v tak extrémních podmínkách dokázali znovu nalézt sportovního ducha. Jako gladiátoři stanuli v táborovém ringu, aby zápasili - a to i se svými trýzniteli. Pro esesmany byly krvavé zápasy pouhým rozptýlením a kratochvilnou zábavou, ale pro samotné boxery to byl boj o důstojnost a čest všech vězňů. Skuteční sportovci, věrní zásadám fair play, za to nejednou zaplatili nejvyšší cenu. Jejich statečnost a odvaha však budily respekt i u táborových katů.</i>
Priznávam sa, že som čakala niečo ako taký ten klasický beletrizovaný štýl akým je písaná veľká časť kníh s touto témou. Na začiatku som dostala trochu mierny šok, keďže ide skôr o dokumentárny štýl písania, ktorý v sebe nesie aj prvky toho beletrizovaného. Dokopy to teda pôsobí ako popisujúce rozprávanie. Autor sa v knihe zameriava na príbehy a osudy boxerov "gladiátorov", ktorý boli nútení sa biť aj v týchto táboroch. Nebolo to preto, žeby to chceli, ale slúžilo to ako zdroj zábavy. Jediný titul o ktorý hrali bol titul boxera tábora. Jediná vec o ktorú zápasili boli ich životy. Autor v knihe venuje priestor deviatim takýmto novodobým gladiátorom. Každý z nich pochádzal z inej krajiny, z iného zázemia a prostredia a každý z nich krutou hrou osudu skončili na týchto strašných miestach.
Určite nešlo o práve najľahšie čítanie jednak kvôli samotnej téme a na druhej strane aj skrz tu boxerskú terminológiu a opisy tých všetkých zápasov. Autor osudy týchto mužov podáva vo forme akoby "príbehov". Na pár stranách vyrozpráva ich príbehy a osudy. Keď som čítala prvé príbehy prišlo mi to naozaj zaujímavé. Pri nejakom 5 už moja pozornosť začala klesať, lebo som mala pocit, že autor ich rozpráva šablónovito. Každý príbeh pôsobil "rovnako", len s inými menami. Autor to začínal tým čomu sa venovali pred vojnou, ako sa k boxu dostali, pokračuje v tom ako skončili v táboroch a tu sa venuje opisu ich zápasov. Potom v krátkosti nasleduje to ako sa z táborov dostali a čo robili po vojne. Tiež som mala pocit, že rozprávanie bolo miestami až prirýchle a skrátené. Možno by stačilo vybrať len pár mien a tým sa povenovať viacej. Nejdem tvrdiť, že to bolo zlé a nezaujímavé. Práve naopak, len to mohlo po niekoľkom príbehu začať pôsobiť monotónne.
Som rada, že som si knihu prečítala. Osobne som netušila, že sa tam odohrávalo aj niečo takéto, takže som sa vďaka tejto knihe dozvedela zase niečo nového.
Priznávam, že táto séria si ma svojim spôsobom získala. V oboch predchádzajúcich častiach som dostala všetko čo som potrebovala aby som mohla byť spokojná. Áno, z druhej časti som mala trochu rozpačité pocity a niektoré veci mi tam úplne nesedeli, ale aj tak som si to užila. Len mi prišla trochu slabšia ako tá prvá. Aj preto som sa do čítania tejto časti púšťala trochu opatrnejšie. No moje obavy sa rýchlo ukázali ako zbytočné a ja som znova dostala vynikajúcu zápletku, s naozaj veľkou dávkou brutality.
<i>Od udalostí po rozložení Purpurovej siete už uplynul nejaký čas. Elena odišla a tak Útvar kriminálneho vyšetrovania teraz vedie Chesca. Tá však po oslavách Nového čínskeho roka zmizne. Neukáže na súde, kde ma vypovedať ohľadom prípadu, na ktorom pracovala. Nikomu sa s ňou nedarí spojiť a jej byť je prázdny. Tím tak začne skúmať jej zmiznutie a začnú pátranie po jednej z nich. Pomocnú ruku podá aj Elena, ktorá sa vráti. Pátranie po nej ich dovedie na starú prasaciu farmu. Ako sa tím snaží odhaliť dôvod, ktorý je za jej zmiznutím odkrývajú pavučinu tajomstiev, ktoré pred nimi mala a tajomstvo, ktoré skrývala. Jedna osudová noc keď mala 14 zmenila a poznačila jej život. Po tom všetkom čo pri pátraní zistia a odhalia si uvedomia, že svoju kolegyňu nepoznali až tak dobre. Chesca totižto skrýva jedno veľké a smutné tajomstvo. Podarí sa im rozlúštiť všetky stopy včas a zachrániť ju tak. Alebo prídu neskoro?</i>
To čo mi prekážalo na druhej časti, mi tu vôbec nevadilo. Akoby to chytením a rozložením Purpurovej siete zmizlo. Už sa to celé netočilo okolo Eleny a ona neriadila prípad podľa seba. Táto linka bola uzavretá a tak sa mohla pohnúť ďalej. Či už v osobnom alebo pracovnom živote. A myslím, že práve toto že už to nebolo celé len o Elene a jej snahe nájsť syna, naozaj pomohlo tejto časti a zápletke. A že išlo o naozaj vynikajúcu a premyslenú zápletku. Prípad sa tentoraz točí okolo Chescy, ktorá zmizla. Môže sa zdať, že sa spočiatku nedeje nič a stále len prešľapujú na mieste, lebo nevedia poriadne čoho sa majú chytiť, ale postupne sa to všetko rozbehne, ako začnú odhaľovať desivú pravdu, ktorá stojí za zmiznutím Chesci. O šokujúce zvraty a odhalenia túto časť teda nie je núdza. Celé to vygraduje v zbesilom a tragickom závere, ktorý ich všetkých poznačí.
Pamätám si ako som Purpurovej sieti vytýkala to, že autori išli čo sa týka brutality ozaj na doraz a že toho bolo miestami až príliš. Myslela som si, že už to nemôže byť brutálnejšie a odpornejšie. Ako som sa ja mýlila. V Roku prasaťa to totižto všetko zobrali a povýšili ešte na zvrátenejší a nechutenejší level. Mám za sebou knihy Chrisa Cartera, takže na istý vysoký level zvrátenosti som zvyknutá a myslím si, že ma už nič nedokáže prekvapiť. Ale tu som mala v istých momentoch naozaj dosť (napr. čo sa týka odhalenia tajomstva jednej rodiny). Táto séria teda nie je pre tých so slabšími žalúdkami. Brutalita, ktorú autori votkávajú do zápletky je naozaj veľká. Buď to zvládnete alebo knihu zatvoríte a už viac neotvoríte.
Mne teda séria "sadla", aj napriek svojej krutosti. Určitým plusom je prostredie Španielska, ktoré je popri tých všetkých britských a severských krimi príjemnou a sviežou zmenou. Myslím si, že dať šancu tejto sérií sa oplatí a už uvidíte sami. V slovenskom preklade vyšli zatiaľ tri časti, ale vonku je ich už päť. Dúfam teda, že sa prekladu ďalších častí dočkáme čoskoro.
Cestopisy patria medzi tie žánre, ktoré som vždy obchádzala. Ak nerátam jednu knihu od Borisa Filana, tak som nečítala asi žiaden. Nevyhľadávam ich ani v nejakej inej podobe tj. ako blog, podcast apod. Avšak stále pokračujem v skúšaní nových vecí. Rôzne výzvy, do ktorých som sa tento rok zapojila ma motivujú o to viac ich skúšať. A tak prišiel rad aj na cestopisy.
Žijeme v časoch, keď je cestovanie bežná súčasť našich životov. Väčšina z nás to berie hlavne ako dovolenkovú aktivitu (občas cielenú pasivitu), keď si na pár dní alebo týždňov vyrazíme oddýchnuť a spoznať blízke okolie, prípadne aj vzdialené kraje. Je však zopár ľudí, ktorým takýto bežný rámec cestovania nepostačuje, majú v sebe akési neustále volanie diaľok - vábenie, ktorému sa nedá odolať. Je to pre nich viac než hobby, z prvotného občasného záujmu to postupne prerastie až do dlhodobého zanietenia, ktoré ich napĺňa, je to ich spôsob života. Martin medzi takýchto ľudí patrí, pokojne sa o ňom dá povedať, že sa stal cestovateľom na plný úväzok. Nielenže mu robí radosť neustále sa ponárať do nových a neznámych prostredí, ale zároveň o tom nadšene hovorí a poskytuje svedectvo z prvej ruky.
Táto kniha bola mojím prvým stretnutím s Martinom Navrátilom a jeho cestovateľskými príhodami. Nepoznala som teda jeho štýl rozprávania a opisovania príbehov a príhod z ciest. Preto sa aj priznávam, že mi spočiatku trvalo sa do toho celého začítať. Ale postupne každým ďalším príbehom, príhodou či opisom nejakého miesta som si čítanie užívala viac a viac. Okolo sveta je prvou knihou zo série kníh, v ktorých opisuje svoje cestovateľské zážitky. Rád sa vydáva na miesta, ktoré sú neznáme. Táto jeho prvá kniha obsahuje takú všehochuť miest. Prejdeme sa vďaka nej po Kórei, Indii, Japonsku, Kongu ale zájdeme aj na Čukotku, Antarktídu či sa prevezieme ruskou magistrálou. Martin Navrátil vás svojím rozprávaním strhne a dokáže vo vás vzbudiť dojem, že sa prechádzate po miestach, ktoré opisuje. Svoju úlohu v tom zohrávajú aj fotografie, ktoré tvoria bohatú obrazovú prílohu. Pri čítaní sa na jednej strane pobavíte, oddýchnete si, zasmejete a prejdete sa po rôznych miestach, ale zároveň sa dozviete aj veľmi zaujímavé informácie.
Kniha bola teda pre mňa príjemným prekvapením a určite veľmi rada siahnem aj po ďalších pokračovaniach. Ak sa chcete na chvíľu ocitnúť v iných krajinách, tak určite po knihe siahnite.
3,5*
Aj keď patrí fantasy medzi moje najobľúbenejšie žánre, tak tomu slovenskému sa stále nejak až na pár výnimiek vyhýbam. Nejaké pádne dôvody na to asi ani nemám. Keďže už mám čo to z fantasy žánru prečítaného, mám už svoje nároky či očakávania od toho všetkého. Prísť s niečím novým čo tu v žiadnej podobe nebolo je náročné a netýka sa to len sk scény. Už ma však tak párkrát sk autori prekvapili a ukázali mi, že moje predsudky boli zbytočné. A tak stále skúšam nových a nových autorov. Ku knižnej sérií od Natali Fox som sa dostala v rámci jednej výzvy. A musím sa priznať, že som bola celkom príjemne prekvapená.
<i>Katja princeznou v trésijskom kráľovstve. Nachádza sa pri ňom domov lesných víl, kde vládne kráľovná Ária a kde nikdy nevkročila ľudská noha. Vďaka vzájomným vzťahov kráľovstvo prosperuje. Na severe však existuje kráľovstvo, ktoré je na tom opačne a v ktorom život je plný chudoby. Katju čaká dohodnutý sobáš, ale ona s ním nesúhlasí. Na oslavách venovaných kráľovnej lesných víl sa stane svedkyňou únosu jednej z víl. Na mieste sa rozhodne, že ju pôjde zachrániť aj s jej gryfónom Brianom a jej priateľom Rodanom. Na ich ceste za záchranou víly stretnú tajomnú družinu a dohodnú sa, že spolu vílu odvedú do bezpečia. Katja chce otcovi dokázať, čoho je naozaj schopná a že nie je len peknou tváričkou. Netuší však, že sa zapletie do niečoho väčšieho a zlovoľnejšieho čo presahuje hranice ich kráľovstva. Niekto v krajine chce totižto vyvolať vojnu.</i>
Prebudenie mágie je prvotinou od Natali Fox a je celkom príjemným počinom na poli slovenskej fantasy scény. Nejaké mušky sa sem tam vyskytli, no celkový dojem bol fajn. Autorka vytvorila čarovný a magický svet. Autorka na začiatku predstaví všetkých hráčov a dôležité detaily pre príbeh, aby sa čitateľ mohol v tom celom orientovať. Napomáha k tomu aj krásna mapa, ktorá je na predsádke knihy. Celková zápletka je vymyslená zaujímavo, má potenciál, s ktorým môže autorka pracovať v ďalších častiach a sľubuje naozaj zaujímavý a pútavý príbeh. Prebudená mágia je prvou časťou a tak sa tu všetko ešte len postupne rozbieha a formujú sa tak všetky dôležité a podstatné dejové linky. Niekedy sa však zdalo akoby autorka len kĺzalo po povrchu, čo to načrtla z liniek načrtla a išla ďalej. Necháva teda na čitateľovi aby čítal medzi riadkami. Na jednej strane to môže človek nalákať aby čítal ďalej a odhalil čo sa tam deje, na druhej strane to však sťažuje vytvorenie si vzťahu a záujmu k príbehu a postavám. Sledujeme aj rôzne zákulisné vzťahy a intrigy, ktoré sú dôležitou súčasťou pre zápletku. Samozrejme nemôžu chýbať zvraty a odhalenia. Tie sa však dajú vo väčšine prípadov odhadnúť pomerne skoro. Rýchlo si uvedomíte kto je unesená víla, čo znamená proroctvo či s kým si Katja dopisuje. Záver však prinesie so sebou jeden zaujímavý zvrat, ktorý vás istotne naláka na ďalšiu časť.
Hodnotiť gramatickú a štylistickú stránku mi moc neprislúcha. Musím však priznať, že nie vždy mi dialógy a vyjadrovanie postáv sadlo. Občas to pôsobilo neprirodzene, jednoducho. No nesedelo mi to úplne do príbehu. Osobne mi nejak nevadia ani príliš dlhé kapitoly, ale niekedy je vidno, že by sa ich pýtalo rozdeliť na jednu, dve a tomu tak bolo aj tu. Niekedy boli zbytočné dlhé, ale nie po obsahovej stránke, lebo sa v nich dali dôležité veci, ale na jednu kapitolu toho bolo miestami až priveľa.
Postavy tvoria rôznu zmes charakterov. Máme tu princeznú, ktorá nie je nadšená z toho čo ju čaká a ktorá by najradšej zažívala niečo viac. Má svoje sny, túžby. Aké? Netuším. Bola istou zaujímavou postavou, ktorá sa menila a postupne sa ukazovalo, že nebude len tak "obyčajná" princezná, ale niečo mi pri nej chýbalo. Niečo čo by mi ju bližšie priblížilo a pomohlo ju spoznať. Stavala sa proti svojmu otcovi, pritom by však stačilo sa s ním len naozaj porozprávať a polovica vecí by sa nemusela ani stať. Má však v sebe potenciál, tak verím v tom, že autorka rozvinie jej charakter v ďalších častiach viac. Potom tu máme princa, ktorý svoje povinnosti berie naozaj vážne a snaží sa pre svoje kráľovstvo spraviť všetko. Poslúcha rozkazy svojho krutého otca. Argos bol tiež určite zaujímavou postavou, pretože práve v ňom prebiehal ten vnútorný konflikt čo sa týka povinností voči kráľovstvu a toho čo chce on, ako to on vníma. Samozrejme nemôžu chýbať charaktery v podobe verných spoločníkov a priateľov.
Čo sa týka vzťahu medzi Katjou a Argosom, prišlo mi to také rýchle a z ničoho nič. Áno, bolo jasné, že medzi tými dvoma niečo bude. Ale osobne mi tam chýbal nejaký postupný vývoj, to budovanie vzťahu a vzájomné zbližovanie sa. Takto v jednom momente boli spojencami, on sa jej snažil vyhýbať a v ďalšom už boli spolu. A potom zrazu nie a Katja s ním pre zmenu nechcela hovoriť.
Aj keď je kniha autorkinou prvotinou podarilo sa jej vytvoriť celkom zaujímavý svet, ktorý má čitateľovi a fanúšikovi fantasy určite čo ponúknuť. Autorka celkom fajn začala rozvíjať tento svet, načrtla jeho fungovanie a postupne začala odhaľovať jeho tajomstvá, ktoré sú skryté v zákulisí. Určite je však kam sa ďalej posunúť. Kniha aj príbeh majú v sebe veľký potenciál. Verím, že autorka vychytá tie menšie chybičky, ktoré sa sem tam objavili v príbehu a všetko doladí k dokonalosti. Záver na pokračovanie dokázal nalákať dostatočne.
Čo sa týka tvorby Jane Austen, som stále akoby nepobozkaná. Za sebou mám len Pýchu a predsudok a teraz Rozum a cit. Ja viem, hanba mi. No nič, pokračujem v mojom predsavzatí skúšať nových autorov, nové žánre a knihy, ktoré som doteraz obchádzala. Takže v blízkej dobe plánujem prečítať aj ďalšie autorkine knihy.
<i>Nad jemne ironickými románovými komédiami Jane Austenovej (1775-1817) sa nám nechce veriť, že ich autorka prežila viac ako polovicu života ešte v 18. storočí. Jej prvý publikovaný román dodnes nachádza vďačných čitateľov. Hrdinkami sú dievčatá a ženy, ktoré sa musia zmieriť s tvrdosťou života a nájsť rovnováhu medzi rozumom a citom.</i>
Rozum a cit sú síce mojím druhým stretnutím s autorkinou tvorbou, ale myslím si, že jej knihy možno zaradiť medzi nesmrteľné klasiky. Jane Austen vo svojich knihách pracuje totižto s univerzálnymi príbehmi. Nech po nich človek siahne neviem koľko rokov po vydaní, stále budú mať čo povedať a svojimi témami budú aktuálne. Príbehy o láske, emóciách a vzťahových peripetiách nestratia na dramatickosti asi nikdy.
Vďaka tejto knihe sa ocitáme na anglickom vidieku v období 18st. Zobrať si niekoho len tak z čírej lásky, bolo vtedy niečo výnimočné a svoje vtedy zohrávali spoločenské postavanie a peniaze. Vzťahom a manželstvu predchádzalo pomalé, nevinné dvorenie, ktoré so sebou občas prinieslo aj zlomené srdcia, ak nevyšlo. Jane Austen práve vo svojich príbehoch často kladie dôraz na tieto jemné nuansy dvorenia. Poukazuje tým aj na systém a postavenie žien v vtedajšej spoločnosti. Dokonalo vystihuje atmosféru tej doby a vy máte pocit, že sa prechádzate po anglickom vidieku či Londýne či zažívate večierky.
Autorka pred nami na stránkach tohto príbehu rozvíja príbeh dvoch sestier, ktoré chcú nájsť svoje šťastie a lásku. Každá zo sestier je iná a každá z nich sa spočiatku riadi rozumom alebo citom. Elinor je staršia a k láske pristupuje opatrne a rozvážne. Nasleduje svoj rozum a svoje city skrýva vo svojom vnútri, snaží sa aby ju neovládli. To naopak Marianne ovládajú city, ktorými zahorí k istému mužovi. Necháva sa nimi pohlcovať, až ju takmer zničia. V istý moment si však vymenia miesta. Kým obe zo sestier nájdu svoje šťastie, budú musieť nájsť najprv tú tenkú hranicu a rovnováhu medzi rozumom a citom. Aby sa tak stalo prejdú dlhú cestu, na ktorej sa stretnú so sklamaním, nešťastím, zlomenými srdcami či zničenými ilúziami. Aj vďaka peripetiám, ktorými si postavy prejdú získavajú skúsenosti, ktoré ich učia aby sa nebáli a všetkým prekážkam sa postavili so vztýčenou hlavou.
Jane Austen je briliantná autorka, ktorej knihy sú zaslúžene nehynúcimi a nestarnúcimi klasikami. Ja už sa teraz teším až siahnem po ďalšej.
Knihy Michaely Elly Hajdúkovej sa pre mňa stali zárukou čítania, ktoré si vždy užijem a ktoré vo mne vyvolá pestrú škálu emócií. Začalo to nevinnou kúpou istej knihy a odvtedy musím mať každú autorkinu knihu vo svojej zbierke. Každá z kníh je dôkazom jej veľkého talentu a jeho variability, keďže sa pri ich písaní nezameriava len na jeden žáner. Severská princezná je pokračovaním Sudičky so severu, v ktorej autorka čitateľovi ukázala spojenie mytológie, fantasy, romantiky a krimi. Kombinácia, ktorá môže niekoho prekvapiť a nemusí sadnúť každému. Autorke sa to však podarilo na výbornú, tak ako v prvej časti, tak aj v tejto. Sudičku som si naozaj užila, aj práve vďaka jej námetu a preto som sa tešila na Severskú princeznú, v ktorej autorka uzavrela príbehy a osudu Junni a Arvida. Záver to bol naozaj silný a ešte teraz ho asi spracovávam. Skúsim sa niečo ku knihe napísať, tak snáď to bude dávať zmysel.
<i>Junni prijala svoje poslanie sudičky a po tragickej udalosti, ktorá ju zanecháva zlomenú sa vracia domov do Skjebnegardu. Ešte predtým ako vstúpi do Týrgardu v Kraji ľadových kvetov nachádza tak potrebný pokoj. Čo však bude znamenať jej návrat? Ako zareagujú ľudia keď ju predstavia ako ich princeznú a následničku trónu? Nie všetci sú nadšení z jej návratu a najradšej by boli keby sa vrátila tam odkiaľ prišla, čo jej dávajú aj patrične najavo. A čo jej vzťah s Arvidom? Má ich láska budúcnosť? Spolu sú pripravení bojovať s osudom a veštbami, ktoré predpovedali norny. V Junni sa však začínajú navyše prebúdzať tiene a ona pochybuje o svojich schopnostiach sudičky. V hre je aj ďalšie proroctvo, ktoré sa jej týka. Dokonca sa znova ozýva aj prípad Farma. Dokáže Junni čeliť svojej minulosti, ktorá je úzko spojená s jej budúcnosťou? A kam povedie jej osud? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky vám zodpovedá príbeh Severskej princeznej. </i>
Svet Skjebnegardu ma očaril už v prvej časti a preto som sa nevedela dočkať návratu doň. Autorka aj v tejto časti rozohráva viacero dejových liniek. Znova sa tak prepájajú tá fantasy a mytologická linka spolu s tou romantickou a netreba zabúdať ani na tú krimi. Každá z nich mala v príbehu aj tentoraz svoje miesto. Kým v prvej časti hrala akoby hlavnú úlohu krimi linka a tú fantasy spolu s mytológiou do nej autorka postupne vtkávala, v tejto časti sa to otočilo. V popredí príbehu a zápletky tentoraz stoja mytologická linka spolu s tou romantickou. Aj keď tá krimi je tentoraz viac menej v úzadí, aj napriek tomu dostáva dostatok priestoru aby sa mohli byť zodpovedané všetky otázky z minulej časti a uzavreli sa potrebné veci.
Presun zo sveta smrteľníkov do magického Skjebnegardu zo sebou priniesol okrem nového prostredia aj novú dávku mytológie, nové miesta, nové postavy či nové zápletky. Príbeh sa tak posúva zas o niečo ďalej a získava novú podobu. Prvá tretina príbehu sa tak nesie trochu v pomalšom tempe kedy sa s novým prostredím spoznávame bližšie a odhaľujeme všetky jeho zákutia. Keďže sa ocitáme na kráľovskom dvore nemôžu chýbať ani rôzne zákulisné ťahy, intrigy. Aj keď sa autorka v tejto časti prevažne sústredila na túto fantasy a mytologickú linku, nezabúda aj na tú krimi. Práve v tejto časti sa ukazuje to jej veľké prepojenie na Junni a jej svet. Tajomstvá sú postupne odkrývané a s nimi prichádzajú tak dôležité odpovede, zvraty a odhalenia. Všetko to vedie k jednému. A to k záveru, kde to všetko vyvrcholí.
Záver so sebou prináša horko sladký koniec, ktorý má emočne zničil. Osud Junni sa však naplnil a spolu s ním aj posolstvo nornien. Mám z toho celého zmiešané pocity a neviem či som s ním na 100% stotožnená. Na jednej strane to totižto bolí ako to skončilo a tiež mi to príde trochu sebecké zo strany jednej postavy, že dokázala spraviť niečo takéto, len preto, že nezniesla pocit straty. Na druhej strane, nie všetky príbehy končia šťastne a aj o tom to je. Takže áno, autorka ma koncom šokovala. Verte, že to čakať určite nebudete.
