Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Max a Lex sú desaťroční chalani. Obaja žijú v tom istom dobe. Jeden má izbu v podkroví a druhý v pivnici. A jedného dňa sa stretnú. Náhodou. A stanú sa z nich najlepší priatelia. Stretávajú sa každý deň. V ten istý čas. A potom sa ich dom začne rozpadať, akoby sa trhal... Nájdu v sebe odvahu postaviť sa neznámemu, odhaliť tajomstvo a zachrániť svet?
Je to príbeh dobrodružný.
Je to príbeh o priateľstve.
Je to príbeh o odvahe.
Je to príbeh o tom, čo môže spôsobit hádka a rozchod.
Príbeh kĺže po povrchu. Rozohráva rôzne dejové linky. A aj keď ich nijako podrobne nerozvádza, ničomu to nevadí. Práve naopak. Čitateľovi alebo poslucháčovi, ktorý sa v príliš mnoho detailoch stráca a neudrží pozornosť, to môže padnúť veľmi dobre.
My sme ju čítali spoločne so synmi 14, 12 a 9. A získala si nás všetkých. Prima kniha na spoločne strávený čas
Po predchádzajúcej „vianočnej časti“ som od tejto knihy nemala veľké očakávania, no veľmi príjemne ma prekvapila. Je to milý cozy príbeh odohrávajúci sa v Anglicku, ktorý si ma získal najmä svojou atmosférou.
Hlavnou postavou je Polly, ktorá sa presťahuje do malého mestečka v Cornwalle a snaží sa postaviť svoj život opäť na nohy. Bola mi sympatická a pôsobila veľmi ľudsky, takže sa s ňou dalo ľahko stotožniť, aj keď miestami bola trochu naivná, až príliš milá a niektoré jej rozhodnutia sa mi len ťažko chápali. Páčilo sa mi aj to, ako autorka vykreslila jej lásku k pečeniu. Keď piekla, úplne som mala chuť vojsť do tej pekárne a kúpiť si čerstvý chlieb či koláč. Sama si občas niečo upečiem, takže som veľmi dobre chápala, prečo to pre Polly znamenalo oddych.
Najväčšou prednosťou knihy je podľa mňa atmosféra. Malé pobrežné mestečko, rybári, útesy, more a úzka komunita vytvárali presne ten anglický cottagecore vibe, ktorý mám rada. Vďaka opisom som si celé prostredie vedela živo predstaviť a úprimne... hneď by som tam chcela bývať.
Nechýba ani romantická linka, ktorá sa mi páčila aj tým, že bola nejednoznačná. Bolo to celkom osviežujúce. Hoci by som privítala možno väčšiu hĺbku vývoja medzi hlavnými postavami, prepojenie. Ich doťahovanie bolo milé a miestami aj vtipné, takže som sa úprimne zasmiala.
Čo ma poháňalo čítať ďalej, nebola len atmosféra knihy a obyvatelia mestečka, ale aj Polly a jej cesta za novým začiatkom. Veľmi ma zaujímalo, ako sa jej život bude ďalej vyvíjať. Vedľajšia postava - Kerensa bola skvelá a viackrát ma úprimne rozosmiala, aj keď mi prišla trochu šablónovitá.
Ak by som mala spomenúť jednu vec, ktorá mi úplne nesadla, boli by to udalosti tesne pred záverom. Niektoré rozhodnutia postáv na mňa pôsobili trochu nepresvedčivo a mala som pocit, že sa dali vyriešiť prirodzenejšie. Samotný koniec mi však nakoniec dával zmysel a v určitom smere pôsobil veľmi životne.
Čo mi však prekážalo najviac, boli niektoré poznámky, ktoré pôsobia dosť zvláštne. Polly má 32 rokov a viackrát sa o nej hovorí, akoby bola „stará“. Ma 32!! Potom príde poznámka o tom, že by si mala upraviť životopis, aby pôsobila mladšie. A úplne ma dorazila jedna vedľajšia scéna, keď manžel povie svojej žene, že si nemá nič kúpiť v pekárni, aby nepribrala, a ona len súhlasí, že predsa chce zostať jeho „malým dievčatkom“. Neviem, či to bol prekladom, ale proste to pôsobilo nanajvýš zvláštne.
Celkovo to však bolo veľmi príjemné cozy čítanie. Ak máte radi malé anglické mestečká, vôňu čerstvého pečiva, more a príbehy o nových začiatkoch, myslím si, že by sa vám táto kniha mohla páčiť.
Nie je to úplne čítavé dielo, napriek tomu totálne rozumiem, prečo vyvolalo toľko rozruchu. Je to jednoducho kniha, ktorá totálne rozbíja romantické predstavy a budem touto knihou trieskať po hlave každého, kto mi povie, že naši starí rodičia žili lepšie, zdravšie, radostnejšie. Hoci ide o popis Poľska, myslím, že Slovensko sa veľmi nelíšilo a hoci o svojich starých rodičoch neviem veľa, tých niekoľko vecí, ktoré o nich viem, sa veľmi približovali k opisom v knihe.
Totálne ma iritujú slová ľudí, ktorí si z tejto knihy zobrali to, že aké boli ženy silné, vytrvalé, odolné. Prd makový a ešte horšie mám chuť odvetiť. Pointa celej knihy je, že tie ženy reálne nemali inú možnosť a len živoriť zo dňa na deň a znášať tie všetky sračky bola jediná možnosť. A hoci dnes máme oveľa viac možností a v mnohom sa doba zmenila, realita je taká, že aj dnes veľmi často ženy nevedia, nemôžu a nemajú inú šancu len znášať sračky, ktoré sa im v živote dejú.
Toto bola moja prvá kniha od Penelope Douglas a ja som sa do nej úplne zamilovala. A vôbec sa za to nehanbím. Čím je príbeh zamotanejší, tým lepšie. Čím je temnejší, komplikovanejší a viac mi lezie do hlavy, tým viac som vo svojom živle.
Táto kniha ma zaviedla na miesta, kam by som sama nikdy nezašla. S každou ďalšou kapitolou posúvala moje hranice. A vôbec som nechcela, aby to skončilo.
Je to jedna z tých kníh, pri ktorých vieš, že nie sú pre každého, ale ak máš rada temné príbehy, ktoré búrajú hranice, nútia ťa vystúpiť z komfortnej zóny a ešte dlho po dočítaní nad nimi premýšľaš... Credence rozhodne stojí za to.
Áno. Áno. A ešte raz áno. Túto knihu som doslova zhltla. Vo chvíli, keď som zistila, že hlavný hrdina sa volá Enzo bolo rozhodnuté. Táto kniha mala všetko, čo milujem.
Enemies to lovers.
Forced proximity.
Jedna posteľ. ;)
A k tomu obrovská búrka, ktorá ich uväzní na odľahlom ostrove s desivým starým správcom majáka.
Atmosféra bola od prvej chvíle neskutočne napätá, temná a nepokojná. Presne taká, pri ktorej máš pocit, že sa každú chvíľu stane niečo zlé.
A pod tým všetkým bola divoká, posadnutá láska. Presne ten typ romantiky, ktorý je nebezpečný, chaotický a absolútne návykový.
Toto bola moja prvá taboo romance. A vôbec som netušila do čoho idem. Na začiatku som nevedela, čo si mám o tom myslieť. Aj keď odporúčajú túto sériu čítať až po trilógii Edge of Darkness, neprišlo mi, že by to bolo až tak prepojené. Veľmi som si túto knihu užila, ale Olivia? Asi stokrát som mala chuť vliezť do knihy a jednu jej vylepiť. Neskutočne ma vytáčala. Ale napriek tomu som nevedela prestať čítať.
Túto knihu som čítala viac ako mesiac. Potrebovala som si dať pauzu a prejsť na inú knihu, pretože to bolo veľmi temné a niektoré scény som nemohla prekusnúť (podpätok). V momente kedy som ju vzala do rúk znova a pokračovala v čítaní, hneď ma prepadli výčitky, že som to tak dlho odkladala. Táto kniha bolí a rozhodne nie je pre každého. Oproti Haunting Adeline je surovejšia, viac krutá a oveľa intenzívnejšia.
Táto historická detektívka z pera slovenského autora nás zavedie do Čadce, kde slúži Johan Fric. Jeho pokojnú službu však naruší nález tela mladého chlapca. Vydáva sa do kopcov, kde ľudia žijú po starom a veria v nadprirodzeno. Veria, že mladého chlapca zabil Svetlonos.
Fric tomu však neverí. Za každou vraždou stojí človek a to je pre bývalého „vraždára“ jasnejšie než čokoľvek iné. Ako však o tom presvedčiť aj miestnych, aby namiesto legiend začali triezvo uvažovať a svedkovia si spomenuli na skutočné fakty?
Musím povedať, že naozaj obdivujem detektívov vtedajšej doby. Nemali to jednoduché, nielen pre absenciu forenzných postupov, ktoré sa využívajú dnes, ale aj kvôli presunom z miesta na miesto či výsluchom, pre ktoré museli prechádzať kilometre. A pre mňa veľmi vtipná bola aj jazda na bicykli. Viem, nie je to na smiech, ale je to krutá realita tej doby.
Každopádne Johana ako postavu som si veľmi obľúbila. Jeho chuť vyriešiť záhadu a nebojácnosť postaviť sa samotnému Svetlonosovi boli perfektné.
Bavili ma aj celkom vtipné scénky, ktoré nám autor podsunul na odľahčenie vážneho deja, a pokojne by som si vedela predstaviť aj ďalšie časti s Johanom.
Takže ja som veľmi spokojná a určite knihu odporúčam.
Kniha Hanin kufřík je sice určena primárně pro děti, ale principálně patří do rukou každému. Příběh kufříku a jeho navždy ztracené majitelky se totiž stále dostává hluboko pod kůži. Pátraní započaté v Japonsku nekončí ani v Terezíně nebo v Auschwitz, ale hluboko v každém z nás. Zmařený život děvčátka jen měsíce od ukončení běsnění v táboře smrti s vámi zamává stejně jako osud jejího bratra. Hluboké jizvy v kdysi šťastné rodině procházejí historií stále. Malá Hanka nebyla jen majitelkou kufříku, stala se symbolem zabíjení dětí nacisty a běsnící doby, která neměla slitování s nikým. Popis malého osudu běžné rodiny pomalu vražděné společensky, a nakonec dovršený v táborech smrti, je krutou připomínkou, jak málo stačí k tomu, aby se opět uzákonilo to, co je považováno za zločin. A nebude pak možné najít zastání. Jen smrt.
Toto je univerzální čitateľský zážitok. Priznám sa že som najprv čítala Manacled takže som už vedela do čoho idem ale aj tak to bolo zničujúce a jedinečné. Je tam zložitejší worldbuilding takže chvíľu trvá než sa do toho človek začíta ale potom to stojí naozaj za to.











