Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha, ktorá ma zaujala predovšetkým svojou myšlienkou a svetom plným tajomných Remnantov, ktorí ovládajú živly. Celkovo sa mi páči, ako má autorka svet vystavaný. Zatiaľ sme spoznali len jeho základy a niečo z minulosti, no myslím si, že to má veľký potenciál a som zvedavá, čo ďalšie sa o tomto svete dozvieme.
Hlavnú hrdinku Rhyu som si celkom obľúbila. Páčila sa mi jej povaha, aj keď ma občas trochu rozčuľoval jej postoj k ovládaniu vlastného živlu. Počas úteku sa dostane do pazúrov veliteľa Scythea, z ktorého mám zatiaľ také zmiešané pocity. :D Na začiatku ma ich vzájomné doťahovačky a dynamika bavili, no postupne mi niektoré ich konflikty začali pripadať zbytočne umelé. Občas mi nedávalo zmysel ani samotné Scytheovo správanie, najmä jeho prístup k tréningu živlov. Zatiaľ si ma teda úplne nezískal, ale uvidíme, čo prinesie pokračovanie.
Stretávame sa tu aj so Sorenom, ďalším Remnantom, ktorý trochu zamotá príbeh. A práve táto časť ma baví, pretože zatiaľ vôbec neviem, čo si o ňom myslieť. Páči sa mi, že tu zrejme nejde len o jednu romantickú linku, ale priestor dostávajú aj ďalšie postavy a ich príbehy. Som zvedavá, kam sa Sorenova postava posunie a či ma ešte prekvapí, či už v dobrom, alebo v zlom.
Čo sa týka deja, celkovo sa mi jeho dynamika páčila, aj keď stred knihy bol trochu slabší a miestami sa príbeh dosť vliekol. Pokojne by som ubrala aj nejakých sto strán a podľa mňa by sa nič nestalo. Na druhej strane ma však príbeh ani napriek pomalším pasážam úplne nestratil a stále som chcela vedieť, čo sa bude diať ďalej.
Celkovo som sa na túto myšlienku veľmi rýchlo chytila. Páči sa mi svet, mágia aj koncept Remnantov a myslím si, že príbeh má ešte veľa čo ponúknuť. Zatiaľ sme len na začiatku a zostalo tu množstvo nezodpovedaných otázok, na ktoré chcem poznať odpovede. Práve preto som si pokračovanie išla kúpiť prakticky hneď po dočítaní. Som zvedavá, kam nás autorka zavedie ďalej a ako sa celý tento príbeh rozvinie.
@aurora.in.pages
Už po tretíkrát sa vraciame do pirátskeho príbehu, tentoraz však zavítame do novej krajiny do krajiny Alverov. Sledujeme príbeh Skadi a Jonasa, ktorý si ju vzal, aby ochránil svoju rodinu a ľudí vo svojej krajine.
Tento príbeh sa mi veľmi páčil, ale to sa mi asi zatiaľ páčila každá kniha, ktorú som z tejto série čítala. Veľmi ma baví postupné odhaľovanie Alverskej krajiny, jej obyvateľov a spôsobu života. Nazrieme aj trochu do tej elfskej, takže postupne spoznávame celý tento svet o niečo viac.
Príbeh plynie skôr pomalším tempom, no v tomto prípade mi to vôbec neprekážalo. Dej sa vyvíja pomerne pokojne, bez neustálych zvratov a prekvapivých udalostí, ale vôbec ma nenudil. Práve naopak, stále ma to ťahalo čítať ďalej a ďalej. Akcie postupne pribúda a viac jej dostaneme najmä ku koncu, čo mi úplne vyhovovalo.
Najviac ma bavilo sledovať, ako si Skadi a Jonas k sebe postupne hľadajú cestu. Ich vzájomná dynamika, osobnosti, humor a chémia mi veľmi sadli. Obľúbila som si ich prakticky hneď a ich pomalé zbližovanie som si naozaj užívala.
Objavia sa tu aj známe tváre, napríklad Livia so svojím Erikom Krvavcom. Arion ešte neskončil ani so Skadi, ani s Jonasom a naďalej sa snaží dosiahnuť svoje. Na chvíľu sa mihne aj Mira, ktorá je ako svieži vánok. Veľmi príjemnými postavami boli pre mňa aj Jonasovi rodičia, kráľ a kráľovná.
Čo sa mi na tomto príbehu, ale aj na predchádzajúcich knihách série, veľmi páči, je spôsob, akým postavy prijímajú svoju temnotu a temnú mágiu. Je osviežujúce sledovať, ako féri prijímajú svoje dary a pracujú s nimi bez toho, aby sa báli svojej temnejšej stránky. Nesnažia sa tváriť ako neviniatka a vedia byť aj násilní, temní a pomstychtiví, keď to situácia vyžaduje. Jednoducho svoju temnotu prijali ako súčasť seba. Nie je veľa kníh, v ktorých by to podľa mňa bolo takto dobre podané, a práve preto ma to na tejto sérii tak baví.
A čo záver? Ten ma veľmi potešil! Dostala som presne to, čo som chcela, a príbeh sa skončil spôsobom, s ktorým som bola úplne spokojná. :D
Celkovo sa mi páčili všetky doterajšie knihy série približne rovnako, ale táto séria si u mňa získala naozaj výnimočné miesto. Jednotlivé knihy si radím pomerne vysoko vo svojom tohtoročnom čitateľskom rebríčku a už teraz sa teším na ďalší návrat do tohto sveta.
@aurora.in.pages
Príjemná, milá oddychovka, keď sa chcete stratiť na maličkom ostrove plnom príjemných ľudí a vône džemu.
Hlavná hrdinka Kiela utečie pred revolúciou z Alyssia, kde pracuje ako knihovníčka vo Veľkej knižnici. Stihne odtiaľ vziať niekoľko cenných kníh aj svojho verného priateľa Caza a spolu utečú na jej rodinný ostrov. Kiela postupne zisťuje, že už nemôže žiť samotárskym životom, na aký bola zvyknutá. Ak chce prežiť, musí začať pracovať a stretávať sa s ľuďmi. Bolo milé sledovať, ako sa z uzavretej knihovníčky postupne učí žiť medzi ostatnými.
Za pomoci magických kníh a zákonov zakázanej mágie začne vyrábať džem, ktorý sa rýchlo stane hitom medzi obyvateľmi ostrova. Neskôr sa pustí aj do predaja magických liečiv. Ostrov totiž potrebuje magickú starostlivosť, aby prosperoval, no už veľmi dlho sa mu jej nedostávalo. Kiela sa tak snaží pomôcť nielen sebe, ale aj celému ostrovu, čo sa, samozrejme, nemusí každému páčiť.
Kiela tu však nie je sama. Spoznáva svojho milého a tichého suseda Larrana, ktorý jej sem tam pomáha s obchodíkom aj domom. Ich romantická linka sa mi veľmi páčila. Je jemná, nevinná a bolo milé sledovať, ako si k sebe postupne hľadajú cestu. Larran mi celkovo veľmi sadol a myslím si, že romantiky tu bolo tak akurát.
Dej plynie pokojným, pomalším tempom a až v druhej polovici knihy sa trochu zrýchli. Na môj vkus sa na konci objavilo viac zápletiek, než bolo potrebné, a pokojne by mi stačila aj jedna. Občas mi prekážalo aj Kielino prehnané premýšľanie nad všetkými možnými tragédiami a scenármi, ktoré by sa mohli stať. Ešte sa ani nič neudeje a my už máme na strane zoznam všetkých možností, ako sa to môže skončiť a čo z toho vyplynie. Niekedy to bolo trošku otravné.
Napriek tomu som si užívala celú tú myšlienku magického ostrova, starostlivosti oň a výroby džemov. Aj záver ma potešil a bola som spokojná s tým, ako sa jednotlivé veci napokon uzavreli.
Kniha je podľa mňa ideálna pre ľudí, ktorí si chcú oddýchnuť, trochu sa zastaviť a vychutnať si príbeh plný mágie, milých postáv a, samozrejme, džemu. Hoci slovenské vydanie vyšlo práve teraz a kniha sa odporúča ako jesenné čítanie, ja by som ju skôr odporučila na jar alebo počas leta, keď viac vynikne obdobie, v ktorom sa odohráva. Za mňa to totiž nie je až taká cozy jeseň, ale skôr cozy jar.
@aurora.in.pages
Panstvo soli a smútku je podľa mňa zaujímavé čítanie, ktoré by som odporučila najmä na tmavé jesenné dni, keď sa chcete ponoriť do príbehu s poriadne temnou atmosférou s príchuťou soli. Práve tá bola pre mňa asi najsilnejšou stránkou knihy. Ponuré panstvo, tajomstvá a taký ten gotický nádych ma bavili a úprimne, práve atmosféra ma lákala čítať ďalej.
Hlavnou postavou je Annaleigh, milé dievča, ktoré má svoju hlavu a ktorému som držala palce, keď sa snažila prísť na to, čo sa vlastne deje. Jej vyšetrovanie mi však niekedy pripadalo trochu nekonzistentné. Na druhej strane, nie je to žiadny Sherlock Holmes, takže som jej to vedela odpustiť. Ak ale zoberieme do úvahy, že toto je young adult čítanie, potom to sedí.
Čo sa mi naopak veľmi páčilo, bola chémia medzi Annaleigh a Cassiusom. Jeho tajomnosť ma bavila. Taký ten pán záhadný, pri ktorom chcete vedieť viac a podozrievate ho pri každej príležitosti, či sa z neho nestane zloduch. Ich romantická linka ma naozaj zaujala a pokojne by som jej prijala aj o niečo viac.
Čo sa týka Annaleighiných sestier, tam som mala trochu problém vytvoriť si k nim vzťah. Veľa sa o nich nedozvieme a miestami som mala pocit, že ich zaujíma hlavne to, kedy pôjdu tancovať. Chýbalo mi, aby mali trochu viac vlastnej osobnosti a priestoru.
Príbeh je celkovo napísaný dobre, ale miestami som mala pocit, že sa dej nikam neposúva. Napriek tomu som si užívala temnú atmosféru, chvíľky zábavy na bále aj temné zákutia majáku. Práve tieto prvky pre mňa patrili k tomu najlepšiemu na celej knihe.
Čo sa týka záveru a samotnej záhady, ten v zásade dával zmysel, ale niečo mi v ňom chýbalo. Možno väčšia hĺbka alebo lepšie prepojenie s tým, čo sa dialo počas celého príbehu. Výsledné vysvetlenie na mňa pôsobilo trochu odtrhnuto a čakala som, že všetko do seba zapadne o niečo prirodzenejšie.
Celkovo však knihu hodnotím ako príjemné a zaujímavé čítanie. Takže ak máte radi temné panstvá, tajomstvá, gotickú atmosféru a jemnú romantickú linku, myslím si, že by vás kniha mohla zaujať. Proste oddychovka, ktorá vás pohltí svojou temnotou, troškou strachu a, samozrejme, soľou. A vyzerá to tak, že toto je prvá kniha série Sisters of the Salt, takže príbeh nekončí.
Tentoraz sa vraciame už k tretiemu prípadu známeho právnika Eddieho Flynna. Príbeh sa však tentoraz neodohráva v New Yorku, ale Eddie musí vyraziť do Alabamy, kam sa k nemu pridá aj jeho partia. Proti nemu stojí štátny zástupca Randall Korn, ktorý doslova žije pre sledovanie popráv väzňov. Eddie má sedem dní na to, aby zachránil Andyho pred skorumpovaným súdnictvom a políciou a zároveň našiel skutočného páchateľa.
Príbeh je napísaný z pohľadu viacerých postáv, čo ma veľmi bavilo. Dostávame sa tak aj do ich hláv, sledujeme ich myšlienkové pochody a zároveň vidíme udalosti z rôznych perspektív.
Celá kniha je popretkávaná napätím a nečakanými zvratmi. Veľakrát sa mi stalo, že ma príbeh úplne dostal a po otočení stránky sa všetko zrazu obrátilo. Veľmi dobrý spôsob ako udržať človeka v napätí, Cavanagh to podľa mňa zvláda výborne.
Veľmi sa mi páčilo aj to, ako je vykreslená samotná právnická stránka príbehu. Niekomu môže prekážať množstvo právnických scén, ale mne práve toto na knihách baví. Páči sa mi sledovať, ako právnici pracujú s dôkazmi, hľadajú v nich možnosti pre obhajobu, ako sa dokážu na súde hrať so slovami a ako sa niektoré fakty dajú otočiť úplne iným smerom. Zároveň je zaujímavé sledovať, ako sami vyšetrujú dôkazy a snažia sa nájsť všetko, čo by mohlo ich prípad posunúť.
Okrem korupcie súdnictva a polície sa tu stretávame aj s rasovou otázkou a veľmi zaujímavé bolo, že sa v knihe viackrát spomína, že momentálne Ameriku neohrozujú teroristické skupiny tak, ako by si možno každý myslel, ale skôr občianske problémy týkajúce sa rasovej a etnickej nadradenosti. *Kým po útokoch z 11. septembra 2001 sa štát a verejnosť sústredili takmer výhradne na zahraničný terorizmus, štatistiky ukazujú, že domáci extrémizmus a občianske nepokoje spojené s rasizmom a polarizáciou spôsobujú v samotnom vnútrozemí najviac obetí.* Toto bolo naozaj zaujímavé, každým dňom sa človek naučí niečo nové.
Čo sa týka postáv, k tým mám stále rovnaký vzťah ako v predchádzajúcich knihách. Eddie je samozrejme stále môj obľúbenec a veľmi som si obľúbila aj Kate, Blochovú a Eddieho kamaráta, bývalého sudcu Harryho. Každá z týchto postáv mi je sympatická a baví ma ich sledovať. Zároveň však táto séria podľa mňa nestojí primárne na vývoji postáv, ale na samotných prípadoch, a práve tie sú tým, čo láka.
Celkovo sa mi Sedem dní veľmi páčilo. Každá kniha z tejto série je plná napätia, súdnych procesov a zvratov, no zároveň mám pocit, že každý prípad je úplne iný a dokáže prekvapiť. Práve preto ma táto séria stále veľmi baví a určite pokračujem ďalej.
Ďalšia kniha zo série Romantické úteky a tentoraz sa presúvame do Portugalska. Stretávame sa s Rebeccou, ktorá sa rozhodne utiecť do Portugalska po tom, čo roky milovala Willa. (Inak je tu aj trochu voľné prepojenie na predchádzajúcu knihu Hostinec v Prahe). Tam stretáva očarujúceho a nespútaného Felipeho Rebela. Zápletku už asi každý vieme, kto prečítal aspoň jednu knihu od Julie Caplin.
Rebecca mi bola sympatická, milá a dalo sa s ňou ľahko stotožniť. Veľmi sa mi páčilo, ako sa jej postava v knihe postupne vyvíjala objavovala sama seba a to, čo vlastne chce od života. Felipe bol pre mňa veľmi príjemným a osviežujúcim spestrením. Páčilo sa mi, ako bol napísaný nespútaný, uvoľnený a presne taký človek, akého by asi každá žena chcela stretnúť, keď sa vyberie do zahraničia za dobrodružstvom. Ich fungovanie od začiatku pôsobilo veľmi prirodzene a ľahko. Bavilo ma ich doberanie a celkovo energia medzi nimi.
Romantická linka sa mi páčila a hlavne som rada, že sa autorka vyhla nejakej veľkej dráme. Ich vzťahu som verila a páčilo sa mi sledovať, ako sa postupne vyvíja. Nechcem však prezrádzať viac.
Veľmi príjemné bolo aj samotné prostredie. V rodinnom hoteli som si vedela úplne predstaviť portugalský štýl bazén, stredomorskú atmosféru, blízkosť mora a celkovo také dovolenkové prostredie. Portugalsko som však oveľa viac cítila v častiach odohrávajúcich sa v Lisabone. Tie boli podľa mňa krásne opísané, miestami až takým milým turistickým spôsobom, že som mala chuť sa tam rovno vybrať.
Obľúbila som si aj vedľajšie postavy, hlavne Felipeho dve netere, Cristinu a Katerinu. Jediné, čo mi už prišlo trochu ako obohraná platňa, je klasické „nie som ako ostatné dievčatá“. Dievča, ktoré sa nevie obliecť, nemaľuje sa, nerozozná módu, a napriek tomu je, samozrejme, úžasné. Toto už je podľa mňa trochu klišé.
Will bol pre mňa zaujímavou súčasťou príbehu, hoci som mala pocit, že jeho postava nemala úplne jasne dokončený účel. Chýbalo mi trochu viac pochopenia toho, kam jeho postava smeruje a prečo bola v príbehu práve takým spôsobom.
Napriek tomu sa mi kniha čítala naozaj veľmi dobre. Mala príjemné tempo a nenašla som v nej hluché či zbytočne natiahnuté pasáže. Najviac ma pri nej bavila tá ľahkosť, letná atmosféra a energia medzi Rebeccou a Felipem.
Celkovo je to podľa mňa presne ten typ knihy, ktorý si chcete vziať na dovolenku alebo do horúceho letného dňa, keď si chcete oddýchnuť, načerpať dobrú náladu a jednoducho si prečítať pohodovku. A presne takú náladu mi Penzión v Portugalsku dal.
Oproti prvej časti sa mi Nesputaná bosorka páčila oveľa viac. Keď som si pri nej povedala, že toto nie je príbeh, v ktorom sa bude do detailov rozoberať bohatý svet, ale skôr príbeh lásky a všetko ostatné, ako mágia či svet, je len doplnok, čítalo sa mi to oveľa lepšie.
Od začiatku tu bolo viac akcie a dej plynul oveľa svižnejšie. Nemala som pocit, že by sa tu nachádzali nudné alebo stagnujúce pasáže a kniha sa mi čítala naozaj ľahko. Oproti jednotke bola podľa mňa dynamickejšia a romantická linka ma tentoraz bavila oveľa viac.
Rune sa mi v tejto časti páčila viac. Pri jednej scéne ma dokonca naozaj prekvapila a povedala som si, že super! Celkovo mi jej postava sedela viac ako v prvej knihe. Jediné, čo mi úplne nesadlo, bolo jej správanie ku koncu, ktoré mi podľa jej povahy prišlo trochu zvláštne a podľa mňa tam bolo možno aj trochu zbytočné.
Gideon sa u mňa tiež trochu polepšil a tentoraz som mu už vedela viac fandiť a vziať ho na milosť, najmä v jeho vzťahu k Rune. Ich vzťah podľa mňa v tejto knihe fungoval oveľa lepšie. Bolo medzi nimi viac napätia a ich vzájomné podozrievanie ma bavilo sledovať.
Jediné, čo mi pri Gideonovi trochu chýbalo, bol jeho vnútorný zlom. Všetci vieme, kam sa jeho postava nakoniec dostane, ale mne osobne by sa páčilo vidieť viac jeho myšlienkových pochodov alebo nejakú konkrétnu situáciu, ktorá by ho postupne zmenila. Chcela som viac vidieť ten moment, keď sa v ňom niečo prelomí.
Čo sa týka sveta a mágie, stále zostávajú skôr v pozadí. Mágia tu síce je, ale nie je hlavnou linkou príbehu a funguje skôr ako doplnok. Zaujímavé však bolo, ako ju autorka zakomponovala do samotného záveru.
Záver bol pre mňa uspokojivý, hoci podľa môjho vkusu až príliš rýchly. Ako som sa blížila ku koncu, stále som si hovorila, kedy už konečne príde to veľké vyvrcholenie, aby naň zostalo dostatok strán. Samotné ukončenie mi neprekážalo, ale po tom všetkom by som ocenila viac priestoru na záver a možno aj viac informácií o tom, čo bude ďalej. Páčilo by sa mi tiež dozvedieť sa viac o vedľajších postavách a ich príbehoch. Nemám rada, keď dostaneme šťastný koniec na dvoch stranách a zrazu je všetko vyriešené.
Celkovo mi Nesputaná bosorka páčila. Bavila ma romantická linka, dej bol svižnejší a celkovo som si čítanie užila. Odporučila by som ju napríklad niekomu kto s romantasy ešte len začína, je to veľmi príjemné ľahké čítanie, úvod do tohto typu kníh.
Príbeh ma celkovo zaujal, pretože mám rada knihy o čarodejniciach. Svet, ktorý autorka vytvorila, znel veľmi zaujímavo a mal podľa mňa veľký potenciál. Osobne by som však uvítala, keby bol viac rozpracovaný do detailov. Koncept bol výborný, ale viac pozornosti sa venuje romantickej linke než samotnému svetu a jeho fungovaniu. Ak však niekto hľadá fantasy, v ktorom hrá hlavnú úlohu romantika, potom je táto kniha podľa mňa presne pre neho.
Hlavnou postavou je Rune. Myslím si, že je to postava, s ktorou sa veľa čitateľov dokáže stotožniť. Ako mladá čarodejnica fungovala dobre, no na to, že mala byť legendárnou Karmínovou moľou, ktorá zachraňuje ostatné bosorky, mi prišla až príliš neskúsená. Často som mala pocit, že sa jej veci daria skôr šťastnou náhodou než vďaka jej schopnostiam alebo skúsenostiam. Zároveň bola dosť naivná a dôverčivá, čo ma miestami prekvapovalo, aj keď sa to dalo ospravedlniť jej vekom.
Gideon si ma, bohužiaľ, veľmi nezískal. Nemôžem povedať, že by mi vyslovene prekážal, ale počas celej knihy som ho skôr len tolerovala. Oveľa viac ma zaujal Alex. Bol milý, verný, talentovaný a skvelý priateľ. Priznávam, že som bola zvedavá, ako autorka vyrieši milostný trojuholník.
Najväčším problémom knihy bolo pre mňa tempo. Veľkú časť príbehu som sa trochu nudila. Namiesto toho, aby sme viac videli Rune pri zachraňovaní čarodejníc alebo spoznávali svet, sa dej sústredil najmä na predstierané dvorenie medzi Rune a Gideonom. Keby bola romantická linka o niečo kratšia, podľa mňa by fungovala oveľa lepšie. Takto na mňa miestami pôsobila príliš naťahovane a chýbala mi medzi nimi väčšia presvedčivosť.
Napriek tomu som chcela čítať ďalej. Zaujímal ma svet čarodejníc, bola som zvedavá, ako autorka príbeh uzavrie, a verila som, že potenciál, ktorý kniha mala od začiatku, sa naplno ukáže v závere.
Atmosféra knihy sa mi páčila. Bola temná, miestami až trochu stredoveká a revolučná, čo sa k príbehu výborne hodilo.
A práve záver bol podľa mňa najsilnejšou časťou celej knihy. Hoci sa niektoré odhalenia dali predvídať, stále ma bavili a konečne som mala pocit, že sa dej naplno rozbehol. Pribudli zvraty, odhalenia a príbeh získal tempo, ktoré mi v prvej polovici chýbalo.
Celkovo si myslím, že Bezcitný lovec má veľmi zaujímavý námet a svet, ktorý dokáže zaujať najmä fanúšikov príbehov o čarodejniciach. Ak však čakáte fantasy, ktoré sa bude viac venovať budovaniu sveta a mágii, možno budete trochu sklamaní. Táto kniha je podľa mňa oveľa viac postavená na romantike než na samotnom fantasy svete. Som zvedavá, kam sa autorka posunie v pokračovaní, pretože si myslím, že potenciál tejto série je naozaj veľký.
Po predchádzajúcej „vianočnej časti“ som od tejto knihy nemala veľké očakávania, no veľmi príjemne ma prekvapila. Je to milý cozy príbeh odohrávajúci sa v Anglicku, ktorý si ma získal najmä svojou atmosférou.
Hlavnou postavou je Polly, ktorá sa presťahuje do malého mestečka v Cornwalle a snaží sa postaviť svoj život opäť na nohy. Bola mi sympatická a pôsobila veľmi ľudsky, takže sa s ňou dalo ľahko stotožniť, aj keď miestami bola trochu naivná, až príliš milá a niektoré jej rozhodnutia sa mi len ťažko chápali. Páčilo sa mi aj to, ako autorka vykreslila jej lásku k pečeniu. Keď piekla, úplne som mala chuť vojsť do tej pekárne a kúpiť si čerstvý chlieb či koláč. Sama si občas niečo upečiem, takže som veľmi dobre chápala, prečo to pre Polly znamenalo oddych.
Najväčšou prednosťou knihy je podľa mňa atmosféra. Malé pobrežné mestečko, rybári, útesy, more a úzka komunita vytvárali presne ten anglický cottagecore vibe, ktorý mám rada. Vďaka opisom som si celé prostredie vedela živo predstaviť a úprimne... hneď by som tam chcela bývať.
Nechýba ani romantická linka, ktorá sa mi páčila aj tým, že bola nejednoznačná. Bolo to celkom osviežujúce. Hoci by som privítala možno väčšiu hĺbku vývoja medzi hlavnými postavami, prepojenie. Ich doťahovanie bolo milé a miestami aj vtipné, takže som sa úprimne zasmiala.
Čo ma poháňalo čítať ďalej, nebola len atmosféra knihy a obyvatelia mestečka, ale aj Polly a jej cesta za novým začiatkom. Veľmi ma zaujímalo, ako sa jej život bude ďalej vyvíjať. Vedľajšia postava - Kerensa bola skvelá a viackrát ma úprimne rozosmiala, aj keď mi prišla trochu šablónovitá.
Ak by som mala spomenúť jednu vec, ktorá mi úplne nesadla, boli by to udalosti tesne pred záverom. Niektoré rozhodnutia postáv na mňa pôsobili trochu nepresvedčivo a mala som pocit, že sa dali vyriešiť prirodzenejšie. Samotný koniec mi však nakoniec dával zmysel a v určitom smere pôsobil veľmi životne.
Čo mi však prekážalo najviac, boli niektoré poznámky, ktoré pôsobia dosť zvláštne. Polly má 32 rokov a viackrát sa o nej hovorí, akoby bola „stará“. Ma 32!! Potom príde poznámka o tom, že by si mala upraviť životopis, aby pôsobila mladšie. A úplne ma dorazila jedna vedľajšia scéna, keď manžel povie svojej žene, že si nemá nič kúpiť v pekárni, aby nepribrala, a ona len súhlasí, že predsa chce zostať jeho „malým dievčatkom“. Neviem, či to bol prekladom, ale proste to pôsobilo nanajvýš zvláštne.
Celkovo to však bolo veľmi príjemné cozy čítanie. Ak máte radi malé anglické mestečká, vôňu čerstvého pečiva, more a príbehy o nových začiatkoch, myslím si, že by sa vám táto kniha mohla páčiť.
Túto knihu by som opísala jednoducho ako fantasy s Bridgerton vibes.
Máme tu Anglicko, kráľovstvo, šľachtu, víly, spoločenskú sezónu a hry, ktoré rozhodujú o osudoch postáv. Celé to na mňa pôsobilo veľmi jarne, elegantne a rozprávkovo, no zároveň s prímesou nebezpečenstva a tajomstiev.
Hlavnou postavou je Ivy, ktorá sa pripravuje na svoj debut v spoločnosti. Bola mi sympatická a počas celej knihy som jej fandila, aj keď ma občas trochu rozčuľovala jej dôverčivosť. Čakala by som, že bude voči niektorým ľuďom opatrnejšia a nebude hovoriť o svojich plánoch otvorene. Zároveň mi bolo ľúto, ako veľmi podceňovala samu seba, to mi prislo už trochu otravné.
Emmet... priznávam, že po toľkých fantasy knihách na mňa už pôsobil trochu ako obohraná šablóna „bad boya, ktorý sa nikdy nezamiloval, až kým neprišla ona“. Našťastie som si naňho postupne zvykla a nakoniec som si ho celkom obľúbila, keď sa niektoré veci ohľadom jeho postavy vysvetlili. Ich romantická linka podľa mňa fungovala a bavilo ma sledovať, či Ivy nakoniec skončí s Emmetom alebo sa vydá za Brama.
Bram aj kráľovná boli podľa mňa veľmi zaujímavo napísané postavy. Pri kráľovnej sa mi páčilo, aká bola manipulátorská a nevyspytateľná. Jediné, čo mi úplne nesedelo, bolo, že pri všetkých jej schopnostiach ju bolo miestami až príliš jednoduché oklamať.
Prvá polovica knihy sa niesla v klasickom bridgertonovskom duchu. Dievčatá medzi sebou súťažia počas tajných skúšok kráľovnej a bojujú o Bramovu priazeň. Druhá polovica však nabrala úplne iné tempo. Prišiel jeden plot twist za druhým, odhalenia, klamstvá a chaos, ktorý ma prinútil obracať stránku za stránkou.
Práve záver ma presvedčil, že táto kniha svoj potenciál naplno ukázala. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka rozvinula celý príbeh, bavila ma myšlienka dohôd medzi kráľovnou a jej poddanými a som naozaj zvedavá, kam sa bude ďalej uberať dej okolo Nekrajiny. Počas čítania ma poháňala nielen romantická linka, ale aj zvedavosť, či sa Ivy podarí obnoviť dobré meno svojej rodiny, zvíťaziť a akú úlohu v celom príbehu zohrá Lydia, pri ktorej som mala od začiatku pocit, že bude dôležitá.
Celkovo to bolo veľmi príjemné fantasy čítanie s atmosférou Bridgertonu, ktoré ma síce zo začiatku bavilo, ale naplno si ma získalo až v druhej polovici. A po tom konci? Druhú knihu jednoducho potrebujem čo najskôr.
@aurora.in.pages
