Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
"Ten kto bojuje s monštrami,
by si mal dávať pozor,
aby sa jedným nestal.
A keď dlho hladíte do priepasti,
aj priepasť hľadí späť do vás."
•Frederich Nietzsche•
Druhý diel dystopickej trilógie Nespútaný chaos sa Vám dostane „pod kožu“. Je tvrdší aemocionálne náročnejší.
Príbeh začína presne tam, kde skončil prvý. Todd aViola dorazili do cieľa, no namiesto nového života ich tam čaká starý nepriateľ. Todd je zavretý do väzenia azranená Viola do liečebne. Obaja sú nútení žiť život arobiť rozhodnutia, ktoré nie sú vždy správne. Autor tým ukazuje, že nikto nie je úplne dobrý alebo zlý.
Príbeh je miestami dosť ťažký apôsobí temnejšie, rieši manipuláciu, moc ato, ako ľudia dokážu ovládať iných a čo všetko sú schopní spraviť, keď sú pod tlakom.
Na druhej strane je napínavý astále sa niečo deje, rozhodne som sa nenudila. Len treba rátať stým, že to nie je „feel good“ kniha.
Kniha obsahuje aj bonusovú poviedku, ktorá bola rovnako skvelá a veľmi ma zaujala. Šípim adúfam, že viac ktomuto príbehu dostanem vposlednej časti.
Napriek svojej surovosti si ma táto séria úplne získala asom veľmi zvedavá ako to dopadne.
5/5
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Freida McFadden, Nehoda, Hodnotenie 4/5. Freida McFadden je moja obľubená autorka. Hrdinkou tohto príbehu je Tegan. Mladá a tehotná. Ani nevie ako otehotnela, až kým si nespomenula, že ju neznámy neskôr známy fešák, zdrogoval a znásilnil. Je v ôsmom mesiaci tehotenstva a chystá sa cez zimné sviatky na návštevu k bratovi. Cestou v snehovej búrke havaruje. Auto je rozbité, ona zranená. Pomoc jej poskytne neďaleký farmár, odvezie ju k sebe domov. Jeho manželka je zdravotná sestra a doma majú zriadenú izbu ako v nemocnici, s polohovateľnou posteľou. Tu sa pani domáca starala o svoju ťažko chorú matku. Tá nedávno zomrela. A jadro problému je v tom, že sa bezdetná pani domáca rozhodne starať o Tegan dovtedy, kým neporodí, aby sa ujala jej dieťaťa. Tegan ani netuší čo plánuje, len sa už nevie dočkať kedy sa dostane fakt do nemocnice. Celý príbeh sa točil stále okolo toho kto vošiel k Tegan, pripútanej na posteľ, čo povedal a čo si myslel. Vrátane Tegan. Dosť ma to nudilo. Ale nakoniec sa všetko dobre skončilo, Tegan sa dostala do nemocnice, dieťatko sa narodilo a aj pani domáca dostal šancu starať sa o osirelé dievčatko zo susedstva. Také nenáročné, oddychové čítanie.
Celkovo sa mi kniha páčila. Zápletka bola vydarená, boli tam aj humorné momenty. Daphne mi prišla miestami relatable, miestami trochu nudná a Miles zase mi ako postava prišiel málo uveriteľný, no na druhej strane ma v knihe zaujali hlbšie momenty ako napr. nadväzovanie priateľstiev, riešenie rodinných vzťahov a prekonávanie vlastný neistôt a traum.
Krásna kniha, ktorá sa číta sama od ktorej sa nedá odíst. Opisuje príbeh troch žien no jednu len tak trošku skôr je to z dvoch časových obdobií starej mamy a vnučky, ktoré sa nemali ako poznat no i tak ju vnučka napriek, že sa nikdy nestretli, lebo nemali ako i tak vnučka v rámci ludí i dalších vecí spoznala aspon takou formou svoju starú mamu no vlastne musela odtahovat a potom sa ku všetkému postupne dopracovala. Naozaj velmi pútavá kniha.
Začiatok knihy Vás hodí rovno do situácie, keď sa Sive a jej deti ponáhľajú na vlak. Dve dievčatká do vlaku nastúpia, ale Sive to nestihne a dvere sa jej zavrú rovno pred nosom. Vlak odchádza a v ňom dve jej dcéry...a potom vystúpi iba jedna...a tým sa začína peklo na zemi pre Sive a jej manžela. Uniesol niekto ich dcérku Faye, alebo kde zrazu zmizla a ako s tým všetkým súvisia manželovi priatelia a žena, ktorú kedysi jej manžel miloval. A všetci klamú, ale ako sa hovorí " Lož má krátke nohy"...
Kniha bola pre mňa sklamaním. Čakala som viac od tejto knihy. Koniec nijaký, a vlastne aj celý dej bol nudný.
Kriminálne romány od severských autorov často nečítam, keďže mi ich pomalší štýl až tak nevyhovuje. Nejaké diela od autorky Kristiny Ohlsson som už dávnejšie evidovala, ale nemala som potrebu po nich siahnuť. Kniha Búrka ma však po dlhšom čase zaujala nielen svojou anotáciou, ale presvedčila ma najmä ukážkou, do ktorej som sa ihneď začítala.
Zo začiatku ma trochu odrádzal väčší rozsah príbehu, čo ja vo všeobecnosti veľmi nevyhľadávam. Krátke kapitoly a moja stupňujúca sa zvedavosť však spôsobili, že jednotlivé stránky mi napokon rýchlo mizli pod rukami. Po dočítaní musím povedať, že ma kniha milo prekvapila a určite ju môžem odporúčať. Niektoré pasáže síce mohli byť pokojne o niečo kratšie, ale to je asi už typický štýl väčšiny severských autorov. Majú jednoducho potrebu opísať dopodrobna všetky detaily, preto som bola na tento scenár vopred pripravená.
Autorka buduje napätie bez brutálnych scén, primárne sa zameriava na psychológiu postáv či vykreslenie temnej atmosféry. Vietor, neutíchajúci dážď, nebezpečné útesy, klzké móla a učiteľka Agnes, ktorá tiež nie je úplne bez tajomstiev. Postupne spoznávame viacero postáv, z ktorých každá má v príbehu svoje miesto a opodstatnenie. Autorka strieda ich rozprávanie, čím vytvára viacero dejových liniek. Do toho sa občas vmiešajú krátke zápisky samotnej Agnes, ktoré približujú jej život z obdobia posledných mesiacov pred zmiznutím.
Práve odlišné charaktery postáv ma upútali, pretože každá z nich má svoje slabé miesta, bojuje s pochybnosťami či rôznymi problémami, čo v konečnom výsledku pôsobí uveriteľne. August zápasí s vlastnými démonmi a životnými traumami. Vyniká ľudskosťou, empatiou, a postupne sa necháva ovládnuť zvedavosťou nad tým, aké tajomstvo ukrýva miesto, kam sa presťahoval.
Vyšetrovacia dejová linka je po celý čas trochu v úzadí, keďže ustupuje podrobnejšej psychológii postáv, ktorej autorka venuje dosť veľký priestor. Okrem zaujímavých prepojení medzi ich životmi či konaním, sa autorka dotýka aj náročnejších tém stretnete sa tu napríklad s týraním, toxickými vzťahmi, neverou.
Aj pre tieto atribúty by som knihu úplne nezaradila medzi klasické detektívky. Nenájdete tu ani množstvo prekvapivých zvratov či akčných scén. Skôr vám autorka ponúkne priestor na zamyslenie, do akej miery môže mať spáchaný zločin dopad na ľudí žijúcich v malej komunite. Nejde jej o to, aby vás za každú cenu šokovala. Mňa napokon až tak neprekvapil ani samotný záver, no v tomto prípade mi to vôbec neprekážalo.
Knihu vám odporúčam, ak máte radi príbehy, ktoré majú pomalšie tempo a sústreďujú sa na hlbšie vykreslenie charakterov postáv. Z textu cítiť, že autorka si námet a jeho prevedenie vopred dôkladne premyslela. Postupne vám odkrýva stopy a indície, hrá sa s vašou mysľou, a neraz si pravdepodobne poviete, že už neveríte nikomu. Kristina Ohlsson v tejto knihe dokázala nielen to, že nie je na poli tohto žánru žiadnym nováčikom, ale že jej nerobí problém prirodzene skĺbiť emócie postáv, zločin a mrazivú atmosféru.
Musím povedať, že mne séria Impulz veľmi sedí a patrí medzi moje obľúbené série z domáceho prostredia. Na Jerryho som sa tešila už v predošlej časti, pretože život sa s ním v láske vôbec nemaznal. Keď som zistila, že práve on dostane svoj príbeh, bola som naozaj nadšená.
Ak si predstavím „husband material“, tak Jerry je presne ten typ. Tohto muža si zamilujete od prvej až po poslednú stránku. Jeho veľké aj malé gestá, trpezlivosť, pochopenie… jednoducho som si ho úplne zamilovala. Áno, s Chloé to vôbec nemal jednoduché, najmä keď mu tak dlho odolávala, ale práve jeho vytrvalosť a to, že sa nikdy nevzdával, mu u mňa získalo obrovské plusové body.
Veľmi sa mi páčila aj tajomnosť okolo Chloé a všetky kúsky skladačky, ktoré sa postupne odhaľujú. Som rada, že si na celý obraz musíme počkať. Milujem silné ženské hrdinky a po dočítaní môžem povedať, že Chloé je určite jednou z nich. Postupne síce niečo tušíte, ale keď sa všetko odhalí až vtedy pochopíte všetko, mala som chuť ju jednoducho objať. Získala si ma a hlavne preto, aká bola a čo všetko musela znášať.
V príbehu je zároveň krásne vyvážená dávka humoru a jej „ženské trapasy“ pôsobia veľmi autenticky možno práve vďaka tomu som si ju obľúbila ešte viac. Pôsobila na mňa veľmi reálne.
Romantická linka na mňa fungovala na 100%. Jerry to síce nemal ľahké, ale keď pochopíte všetko, čo si nesie Chloé, pochopíte aj ju. Medzi nimi to iskrí, vášeň je silná a ich príbeh má záver, ktorý za to jednoducho stojí. Ich láska, vytrvalosť a to, ako sa Chloé postupne otvorí… milujem to.
Opäť sa mi páčilo aj rodinné a priateľské zázemie. Táto séria krásne ukazuje, že rodina nemusí byť len pokrvná.
A ešte jedna vec Darya a Rafi… čo to malo znamenať?! Potrebujem vedieť viac.
Upozornenie : Čítajte len v prípade, že ste pripravení ponoriť sa do skutočnej temnoty. Myslím to vážne. Lebo toto je svet, kde vládne ničivá, smrtiaca moc. Moc alchýmie. Krutosť, kde chýba akákoľvek úcta k životu. Z ktorej pokojne môžete mať nočné mory. Napriek tomu som sa od neho nevedela odtrhnúť. Ani neviem, ako som tých takmer tisíc strán zhltla. Prečo? Pre to svetielko, ktoré ako maják preziarovalo celú tú mŕtvolnu temnotu. Helena a Kaine. Život si nájde cestu. A cez bolesť a utrpenie, ktoré sa vlastne ani nedá prežiť. A spojí to, čo by na prvý pohľad vôbec nemalo byť spojené. Trpela som spolu s nimi, bála sa a plakala. A príšerne, naozaj neskutočne príšerne som sa desila konca. Ktorý sa ma chystal rozložiť úplne na kúsky. No svetlo napokon predsa len neprestalo svietiť...
Mimochodom, viete o tom, že táto kniha je vlastne adaptáciou na autorkinu mimoriadne úspešnú Dramione fanfiction s názvom Manacled? Ak o tom neviete, ani si to už nevšimnete. No ak viete, čo hľadať, paralely nájdete. V každom prípade, autorke sa z pôvodnej fikcie o láske Draca a Hermiony podarilo vytvoriť originálny, až kruto nádherný pribeh, na ktorý sa nezabúda....
P.S. V tejto knihe je jedna z najkrajších, najdojimavejsich milostných scén, aké som kedy čítala...
Knihu som kupila uplne nahodne - sedela som v Martinuse na kave a knizka mi padla do oka svojim obalom a nazvom. Skusila som si ju kupit bez akychkolvek ocakavani a velmi prijemne ma prekvapila. Knizka je pisana formou dialogu a cita sa velmi dobre. Zobrala som si z nej niekolko zaujimavych myslienok a s niektorymi som uplne nesuhlasila, ale nevadilo mi to, aj tak mi to prislo ako zaujimavy pohlad na vec a este citlivo popisany. Za mna super.











