Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
DISCLAIMER:Ak čakáte nejaké romanatasy, kde bude fantasy svet, kopa drakov a veľa akcie tak to nie je pre vás ale ak hľadáte veselú cozy romantiku, pri ktorej si príjemne oddychne a bude mať chuť na pistaciové latté a koláčik tak je to to pravé orechové.
Saphira sa rozhodola splniť si sen a otvoriť si kaviareň, ktorá však nebude iba pre ľudí ale bude dostupná aj pre dráčiky (v podstate verzia kids/pets friendly kaviarne). Je to krásne ale aj náročné (hlavne finančne). Raz stretne Adiena, samotára, ktorý si viac ako z ľuďmi rozumie s rastlinami a má problém vybudovať si vzťah zo svojim dráčikom. A tak Adien presvedčí Saphiru, aby mu pomohla vycvičiť ho. A tak chtiac nechtiac musia spolu tráviť čas a dostávajú sa do občas vtipných situácií, kde sa pomaly spoznávajú a odhaľujú svoje vnútro.
Táto kniha je ako príjemné objatie obľúbenej deky, hrejivá a voňavá ako šálka horúcej čokolády vychutnávaná pri krbe.
Dej ma okamžite pohltil. Žiadne omáčky, stránky sa samé prevracali. Nebyť spoločného čítania knihu by som zvládla za deň prečítať.
Hlavná postava Karolína zatrváva v nefunkčnom manželstve. Má dve skvelé dcéry, ktoré budú na Vianoce s otcom. Ale čo si ona počne sama v byte? Našťastie ju kamarátka vytiahne sa chatu do zasnežených Kysúc, kde sa objaví aj sympaťák Tomáš a príbeh sa môže rozbehnúť.
Oceňujem výber povolania Karolíny a jej nešikovnosť, chodiacu katastrofu. Trochu som sa v nej videla :D
„Oh, dušička, pamätajte, keď ste už urobili krok vpred, nikdy sa neobzerajte späť a nezačnite ľutovať to, čo ste nechali za sebou. Jednoducho očakávajte tú najúžasnejšiu budúcnosť a pozerajte sa, ako prichádza. Nechajte všetko staré tak, už sa to skončilo. Buďte vďačná za to, čo ste sa naučili, za skúsenosti, ktoré ste získali a ktoré vám pomohli rásť. “
Na lásku nikdy nie je neskoro.
Výborná oddychovka so správnou dávkou romantiky, ktorú vrelo odporúčam prečítať.
Kristof sa vracia zo zahraničia do rodného mesta Kúpeľné, aby v ňom strávil leto. Stretne sa po rokoch s Aninou a zaujme ho. K Anine cíti niečo silné ako nikdy doteraz. Začína sa vyvíjať ich vzťah, aj keď má odísť naspäť do zahraničia. Kristof je ochotný podstúpiť riziko. Ale človek mieni a osud v tomto prípade mení. Ustoja komplikácie a prežije ich láska vzdialenosť?
Názov knihy Láska nepozná čas je veľmi trefný, pretože láska naozaj nepozná čas. Bol to pekný a emotívny príbeh o krásnej a nehynúcej láske, ktorá sa rodí už v mladosti a postupne dozrieva. Dej mal plynulý priebeh a veľmi príjemne sa čítal. Autorka má skvelý štýl písania, vďaka ktorému si čitateľ ľahko vhupne do príbehu.
“Načasovanie v láske nefunguje. Láska nepozná čas.”
Anina bolo takmer 17 ročné dievča, keď spoznala Kristofa. Miestami riadne naivná, neskúsená a vykreslená presne na jej vek. Robila unáhlené závery. Priznávam, že Anina ma miestami poriadne rozčuľovala, no o to viac ma potešil jej vývoj ako dospela, zmenila sa a jej postava získala hĺbku.
Kristof bol mladý študent, o ktorého sa ženy išli pobiť. Bol cieľavedomý a obľúbila som si ho. Pacilo sa mi jeho sebavedomie, láska k Anine a ako sa k nej správal.
Okrem Aniny mi liezla na nervy aj jej mama Viola a Kaťa. Všetko sa však na konci vyjasnilo a zmenila som na ne názor.
Záver bol pre mňa veľkým prekvapením nečakané rozuzlenie, ktoré som vôbec nepredpokladala. Mega záver, pri ktorom som si povedala len jedno: wau. Ukončenie príbehu bolo silné a emotívne.
Skvelé pokračovanie fantasy ságy o Bohatierovi. Som rád, že máme na Slovensku takého autora ako je Červenák, ktorý čerpá inšpiráciu pre svoje romány zo slovanských a iných (pre mňa) menej známych mýtov. Takže namiesto otrepaných fantasy rás ako sú elfovia, trpaslíci, orkovia sa stretávame s besmi, obydami, menkvami a rôznymi bytosťami z ruských bylín. Tolkiena a klasickú fantasy síce milujem, ale fajn si občas rozšíriť obzor.
YA príbeh o prvej láske, ktorá vzplanie medzi dvomi ľuďmi z úplne iných svetov.
Keď som zistila, že Vianočný bozk bude mať voľné pokračovanie vo forme Valentínskeho bozku, vedela som, že si to nenechám ujsť. Táto séria mi otvorila dvere do autorkinho sveta a ukázala mi, ako krásne a najmä s nehou sa dá YA príbeh napísať.
Príbeh Katy pokračuje tam, kde príbeh Riny skončil. Vraciame sa k plneniu výzvy v rámci jednej sútaže a vzhľadom na obsah výzvy to nebude pre Katy malina.
Kniha poukazuje na to, ako vystúpenie z vlastnej komfortnej zóny môže spustiť sled udalostí, ktoré sa už nedajú zastaviť.
Katy a Marko sú z úplne rozdielnych svetov. Príbeh otvára čitateľovi oči a ukazuje mu, ako aj medzi ľuďmi z rôznych sociálnych pomerov môže vzniknúť vzácne puto. Na jednej strane tu máme Katy z veľkej a zabezpečenej rodiny, na strane druhej Marka, ktorý pochádza z rozbitej rodiny a na pleciach mu leží povinnosť postarať sa o svoju sestru.
Každý z nich má svoje problémy a tajomstvá, no čoskoro zistia, že spolu sa im dýcha lepšie.
Citlivé témy sú opísané jemne a s nehou, kniha prináša mnoho ponaučení, no zároveň je ľahká, humorná a romantická. Predsa len... láska a radosť sú to, čo som po dočítaní príbehu cítila.
Odporúčam každému, kto sa chce vrátiť do svojich tínedžerských čias, kedy vznikali prvé lásky a po škole sa posielali valentínky a všetko dýchalo láskou.
Zvráceně dobré! Tohle se jinak popsat nedá, rozhodně na to musíte mít žaludek, ale pokud ho máte, tak čtení neodkládejte a jděte do toho. Zase po dlouhé době temná romance, jak má být. Bez zbytečných přeslazených frází, bez hýčkání, prostě surovost v každém slova smyslu.
To napětí je s vámi od první stránky, i když první polovina knihy se nese více méně ještě v takovém obyčejném světe puberťáků, je mnohem drásavější než, když už víte, co čekat. To, že nevíte, to vás drásá víc, než když už víte. Což pochopíte až to přečtete.
Kniha si semnou psychicky pohrála, skoro jako si Lukas pohrává s Billym. Neodložíte to, dokud to nedočtete. Protože vás to drásá, musí vědět, co ještě přijde, a to dělá obyčejnou knihu, skvělou knihou. A já mám radost, že další autorka ví, co to opravdu je temná romance. Že je to její prvotina? Na knize to není poznat. Ode mě 100% doporučení.
Kniha ma pohltila už od prvej strany a nepustila až do konca. Príbeh je temný, napínavý a plný rodinných tajomstiev, ktoré sa postupne odhaľujú a stále viac vtiahnu do deja. Veľmi sa mi páčilo, že sa tam neustále niečo dialo, takže som sa pri čítaní vôbec nenudila. Práve naopak čím viac som sa blížila k záveru, tým viac mi bolo ľúto, že sa príbeh končí.
Autorka opäť nesklamala. Jej štýl písania mám veľmi rada a aj tentoraz dokázala vytvoriť atmosféru plnú napätia, tajomna a emócií. Oceňujem, ako dokáže prepojiť temnotu, rodinné tajomstvá a komplikované vzťahy do príbehu, ktorý človeka úplne pohltí.
Za mňa je to ďalšia výborná kniha z autorkinej tvorby a už teraz sa teším na jej ďalšie príbehy.
Tretia v poradí- čo o nej napísať? Bola neskutočná... Celá séria sa Meghan výborne darí.... Prvá bola pohodová, druhá najvtipnejšia a táto tretia asi najemotívnejšia- takto by som si ich zaradila asi ja.... Aj slzička mi vypadla... Veľmi dobre sa čítala, je to typ knihy , ktorá sa ťažko púšťa z ruky, keď ju začneš čítať... Hneď od začiatku bola akčná.... Už prológ bol spice ....
Je to kniha, ku ktorej sa určite vrátim a budem ju čítať s odstupom času aj niekoľkokrát.
O pár týždňov ubehne neuveriteľných 40 rokov od jednej z najväčších jadrových tragédií v histórií ľudstva. Ako inak, jednotlivci siahajúci po zviditeľnení či už politickom alebo mediálnom budú písať a natáčať videá, ako nás táto tragédia poznamenala, pričom takmer ani jedna z dotyčných osôb tú dobu ani len nezažil a tobôž sa o túto tému nezaujímal inak, ako len z hodín histórie na školách či článku na wikipédií. Nuž ale poďme ku knihe.
Tá je - ako plná poznatkov, ktoré sa dnes človek dočíta kdekoľvek, tak aj plná priamych a jedinečných informácií, ktoré autor získal od samotných účastníkov tejto tragédie. Musím uznať že kým som sa do knihy plno ponoril a sústredil, tak prešlo niekoľko desiatok strán, no čím viac strán som prečítal, tým viac som si plne uvedomoval rozsah katastrofy aj keď túto tému sledujem už viac ako 20 rokov. Vždy ma však udiví, ako sa jednotlivými faktormi môže bežná prevádzka reaktora zvrtnúť do pekelných katastrofických rozmerov. Počas čítania som sa už asi miliónty krát ponoril do google máp a youtube videí z oblasti Chernobylu. Tento krát sa mi ale na myseľ dostala jedna myšlienka a zároveň otázka čo ak by prvotný výbuch bol iba začiatkom a nastal by druhý, omnoho väčší ktorý by spôsobil škody aj na ďalších 3 reaktoroch, prípadne by došlo k spomínanému čínskemu syndrómu. To by bol omnoho katastrofálnejší scenár a myslím si, že by sme si takto v pohodlí nečítali knihy a nesledovali rôzne dokumenty či seriály o tejto elektrárni.
O tom, že bola zanedbaná konštrukčná bezpečnosť reaktora, či boli správy o katastrofe ututlávané, rovnako ako príliš nereálne termíny dokončovania tohto veľkého mega projektu, človek nemusí hovoriť. Vždy to tak bolo a vždy bude, aj keď moderným trendom je kopať do mŕtvoly zábavné. K tomu treba iba povedať, že sa ľudia ako celok musí poučiť, no keď vidím, ako sa k sebe správame, nevidím to pozitívne. Človek je tvor ustráchaný a vyrukovať s niečím katastrofickým je pre nás ľudí neakceptovateľný pojem. Ihneď by nás, najvyššie zmýšľajúcemu tvoru na svete zachvátila enormná panika. Stačil nám Covid a prvé týždne kedy si ľudia bez droždia (na ktoré ani len pred Covidom nepomysleli a zrazu ho vypredávali na kilá) nedokázali predstaviť život.
Musím uznať že autor knihu napísal bravúrne, žiadne štatistické bludy, ale opísal číru realitu ktorou si museli ľudia z Pripyati a Chernobylu prechádzať. To čo na týchto knihách milujem je, ak autor do nich vloží vsuvku čo sa stalo s protagonistami knihy neskôr. To čo ma však zamrzelo je, že takmer každý dokument, kniha, článok opisuje iba hŕstku ľudí (opakovane), akoby z tých takmer 50 000 ľudí iba 100 malo osud a o ďalších nikto nemá záujem. Na jednu stranu chápem, že príbeh o nejakom Jožkovi Mrkvákovi ktorý pracoval ako smetiar nebude nikoho zaujímať. Ale predsa, práve tí ľudia ktorí pracovali v bežných profesiách predavačka, čašníčka, autobusár, vodár by dokázali skutočne popísať, aké to je, keď úplne bežný človek stojí na prahu apokalypsy. Tým neznehodnocujem túto knihu, tá je spracovaná skvelo a nemôžem dať menej, ako plný počet bodov.
Mesiac Marec je zatiaľ pre mňa v znamení čítania kníh o Chernobyle, ďalšou bude pravdepodobne Piknik u Cesty, veď vy viete od koho.
