Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Ja som tuto knihu obe 2 časti zhltla za 2 dní
Odporúčam
Nenápadná obálka knihy Detvanka je presne taká, po ktorej by som bežne nesiahla. Na knihu som však čítala a počula výborné recenzie, ktoré ma presvedčili, a môžem povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie.
Hneď na začiatku ma potešila mapka na predsádke, vďaka ktorej sa čitateľ lepšie zorientuje pri čítaní. V príbehu sú spomenuté viaceré miesta z Detvy, ktoré osobne nepoznám. No po prečítaní knihy mi je toto miesto o niečo bližšie.
Kniha vo mne vyvolala obrovskú nostalgiu. Mnohé situácie som zažila aj ja vo svojom detstve stavanie vianočného stromčeka s otcom, počúvanie kaziet, život bez mobilov, brigády a nekonečné hodiny strávené vonku, kým nás niekto nezavolal domov, zakázané strihanie vlasov od niekoho z rodiny. Priznám sa, že čítanie mi trvalo dlhšie, pretože som sa často pristihla pri tom, ako sa vraciam vo vlastných spomienkach.
Nejde o klasický príbeh, na aký som zvyknutá. Skôr je to autentický obraz života v Detve v rokoch 1998 až 2004, zachytený očami hlavnej hrdinky Jany. Veľmi sa mi páčilo sledovať jej trávenie voľného času, osobnostný vývoj a dospievanie. Okrem toho sledujeme aj vývoj politickej situácie na Slovenku.
Autorka píše skvelým štýlom, používa prirodzený jazyk a jej opisy pôsobia uveriteľne. Pri čítaní som mala pocit, akoby som sa naozaj vrátila do tej doby. Chválim označenie kapitol obdobím a daným rokom.
Túto knihu by som odporučila dnešným deťom a tínedžerom. Mnohí z nich už naše detstvo bez mobilov a internetu nepoznajú, a ani si nevedia predstaviť. Práve preto môže byť Detvanka pre nich zaujímavým oknom do “minulosti”. Ja ju určite raz dám prečítať aj dcére Lale.
Kniha, ktorá vo mne prebudila množstvo spomienok a na chvíľu ma vrátila do bezstarostných detských rokov. Vrelo odporúčam.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha LIST NA ROZLÚČKU je veľmi citlivý emocionálny román, ktorý mi roztrhal srdce na malé kusy. Ukázal mi aký je vzácny čas, ktorý máme, pretože každá sekunda nášho života trvá krátko a veľmi rýchlo sa môže život pominúť. Preto je veľmi dôležité využiť každú chvíľu a tráviť čas s najbližšími osobami, ktorých máme. Je veľmi dôležité nebáť sa nahlas povedať, čo práve cítime, pretože nikdy nevieme kedy znova uvidíme toho človeka. Netreba šetriť slovami a čakať na správnu chvíľu, pretože tá nemusí prísť. Plány sa menia a s ním aj život.
Dá sa povedať, že tento nádherný príbeh mi dal veľa. Dal mi porozumieť aký je život krehký.
Príbeh sa zameriava na hlavnú hrdinku Ellu, ktorá si začne vymieňať listy s anonymným vojakom - Chaosom, s ktorým sa absolútne nevidela a nemá šajnu ako vyzerá. Listy a čaro slov, ktoré dokážu všetko zmeniť. Ako si písali tak sa ich náklonnosť prehlbovala. Lenže do Ellinho života príde neočakávaná udalosť smrť jeho brata a s ním sa končia aj listy od Chaosa...
Autorka píše citlivo a pútavo. Kombinácia listov bolo príjemné spestrenie príbehu, ktorý bol tak nabitý zvratmi, pri ktorých sa nedalo plakať. Slzy si našli cestu samé. Čítala som pomaly a vstrebávala život postáv, ktorí to nemali ľahké. Ellu som obdivovala pre jej silu a odhodlanie, aj keď často krát jej život podkopával nohy. A Beckett, alias Chaos si ma získal svojou vytrvalosťou. To ako sa snažil byť tu pre ňu bolo neuveriteľné okúzľujúce.
LIST NA ROZLÚČKU ťa dokáže zlomiť, ale aj ti ukáže, že za život, aj keď to ako veľmi bolí, sa oplatí bojovať.
Na pokračovanie knižnej série Uvoľnení som sa veľmi tešila. Napínavý dej plný zvratov, v ktorom hlavnú úlohu zohrávajú tínedžeri, ktorí sa odmietajú podvoliť systému, ale naopak, bojujú proti nemu, si ma získali hneď prvou knihou.
Dej plynulo pokračuje s už známymi postavami, ktoré spolu bojujú proti "uvoľňovaniu", ale pribudnú opäť aj nové, zaujímavé postavy, ktoré urobia dej opäť zaujímavejším a možno aj temnejším v porovnaní s predchádzajúcimi knihami. Zámer knihy sa však nemení. Otázka hodnoty ľudského života a morálky čitateľa sprevádzajú aj naďalej a sú skvelo prepojené s akciou.
Svet, v ktorom sa príbeh odohráva, pôsobí realisticky a tým možno až desivo. Obsahuje množstvo postáv a dejových línii, ktoré môžu pôsobiť mätúco, ale tým, že sa niektoré línie rozvinuli pomalšie som sa z toho vymotala jednoduchšie.
Túto dystopiu plnú napätia, emócii, silných postáv a v neposlednom rade hlbokych myšlienok, si rozhodne nenechajte újsť. Vrelo odporúčam celú sériu.
Sériu kníh Before the Coffee Gets Cold mám veľmi rada. Avšak po prečítaní 5. časti mám pocit, že nastal ideálny čas na jej ukončenie. Podstata deja sa síce opakuje, ale doteraz ma každá časť niečím prekvapila. Vždy sme sa dozvedeli niečo nové o fungovaní kaviarne, zamestnancoch či pravidlách cestovania v čase, prípadne sme sa presunuli do kaviarne Donna Donna. Dej tak pôsobil živo a čitateľ mal stále čo objavovať. V 5. časti mi žiaľ, chýbalo niečo navyše :/
Príbehy boli napriek tomu krásne a odrážali tému láskavosti, ako napovedá aj samotný názov knihy. Zaujala ma myšlienka, že sa niekedy až príliš sústreďujeme na to, aby sme sa niekomu ospravedlnili. V príbehoch vidíme, ako sa postavy rozhodli využiť ten krátky čas so svojimi blízkymi iným spôsobom. Nie vždy je totiž ospravedlnenie to najdôležitejšie, čo druhý človek potrebuje počuť. Niekedy sme sebeckí a snažíme sa najmä uľaviť od vlastných výčitiek. Namiesto toho by sme sa mali zamyslieť nad tým, že niekedy stačí človeka vypočuť, poďakovať mu alebo mu dať najavo, ako nám na ňom záleží.
Na úvod sa musím priznať. V čase písania tejto recenzie mám 19 rokov a po prvý krát som prečítal túto knihu, keď nám ju naša triedna učiteľka na strednej škole darovala k maturite na rozlúčku...
Aj keď je kniha obsahom a najmä množstvom ilustrácií prispôsobená mladším čitateľom, mám pocit, že je určená pre ktorúkoľvek vekovú kategóriu. Ukazuje nám, že sa netreba v živote báť klásť otázky, aj keď možno bizarné. Taktiež cez vzťah autor - Malý Princ kladie dôraz na spolupatričnosť a sympatiu. Avšak za mňa je najpodstatnejšia hlavná myšlienka diela. Hodnota majetku alebo ľudí je subjektívna. Pre niekoho to môže byť obyčajná kvetina, pre niekoho zmysel života.
Nečakal som, že si z tohto diela odnesiem tak veľa. Vrelo odporúčam si prečítať túto hodinovú záležitosť komukoľvek. :)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Za mňa sklamanie. Do natočenia Čaty od Olivera Stona vrátane sa to dá nazvať autobiografiou. Od Wall Street je to neskutočný sled problémov, chľastu, večierkov a veľmi nesúrodého rozprávania. Časová osa takmer žiadna, nevedel som sa orientovať, v ktorom roku sa nachádzam. Nejaké zaoberanie sa filmami až na pár výnimiek takmer žiadne. Tak napr. Horúce Strely spomenie jednou vetou. Dúfal som, že dá nejaké zážitky z natáčania, ale ono nič. A pritom tohto herca poznám hlavne z týchto dvoch filmov. Priemer.
Malé beštie patrí k tým knihám, ktoré človek nevie pustiť z rúk, a to aj napriek narastajúcemu znepokojeniu z toho, čo môže odhaliť ďalšia obrátená stránka. Namiesto rozuzlenia a katarzie prichádza viac otázok a pochybností. Čitateľ sa až do samého záveru pýta: „Čo sa vlastne stalo? Kto je vinník a kto obeť?” Ako je to pri dobrej literatúre zvykom, neponúka ľahké riešenie dilemy, súdy na počkanie, ale prináša spektrum nových perspektív, pohráva sa citlivosťou čitateľa a pružnosťou jeho myslenia. Akoby sa snažila v strede rozprávania zmeniť kurz o 180 stupňov a nadhodiť provokačné: „Ale čo ak to, milí moji, bolo celé predsa len inak?”
Takýto dojem vo mne zanechala psychologická novela s prvkami mystery hororu od rakúskej autorky Jessicy Lind.
Hneď na úvod otvára nepríjemnú, zahanbujúcu tému, o ktorej slušné rodiny radšej nehovoria, pretože, ruku na srdce, nemajú ani páru o tom, ako o nej hovoriť. Piu a Jakoba, rodičov sedemročného Lucu, predvolajú do školy kvôli podozreniu zo sexuálneho obťažovania spolužiačky Aleny. Hoci sa prípad po čase uzavrie ako neškodné nedorozumenie, u matky Pii zostávajú hlboké pochybnosti a vzťah s odcudzujúcim sa synom postupne koroduje. Pia je nútená spomínať si na vlastné, na povrchu idylické detstvo, zatienené tragédiou. Neochotne sa vracia do minulosti a rozuzľuje nitky príbehu, ktorý má ďaleko od priamočiareho rozprávania. Pripomína ominózne blúdenie v kruhu dojmov a nezodpovedaných otázok.
„Čo sa vlastne vtedy dávno stalo?”
Keď som si knižku obzerala v stánku vydavateľstva Literárna Bašta na festivale BRaK, okoloidúca kolegyňa čitateľka poznamenala napoly ironicky, napoly úprimne: „To by si mali prečítať všetci, čo uvažujú nad deťmi.” Zaujalo ma to a knihu som začala čítať ako výpoveď o nemožnosti skutočne poznať svoje dieťa, čiže tvora, s ktorým by rodiča malo spájať takmer nadpozemské puto, telepatia, pupočná šnúra upletená z bezpodmienečnej lásky. Tiež ako polemiku o toľko vyzdvihovanej detskej nevinosti. Páčil sa mi kacírsky podnik, čo sa podujal túto slepú rodičovskú vieru rozpitvať z rôznych uhlov a nenechať na nej nitku suchú. Zanedlho som si však uvedomila, že v skutočnosti kniha oveľa viac hovorí o rodičovských chybách ospravedlňovaných tými najlepšími úmyslami.
Stále súhlasím so suchým odporúčaním pani čitateľky, ale dodala by som, že by ju mali čítať všetci dospelí, nerodičia, ako aj rodičia každého veku. Všetci sme nakoniec deti a napriek všemožnej snahe nimi zostávame, aj keď sme práve postavení do role rodiča. Detstvo, to skutočné, vo svojich pravých farbách mimo odtieňov ružovej, nikam neodchádza, iba sa zahmlilo a zamotalo. Čiže čítajte, drahí knihomoľovia, je tam veľa temného, ale aj veľa ľudského, prirodzeného, nežného a milujúceho.
Neskutečně poutavá, čtivá, mile překvapila.
