Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profilNa môj vkus trošku veľa postáv ktoré mali ťažké mená a bolo dosť náročné si ich zapamätať. Celkovo prvá polovica knihy na mňa pôsobila dosť chaoticky. Druhá polovica bola ale výborná a znovu so skvelou zápletkou a rozuzlením na konci ktoré si zaslúži pochvalu. Ak to bude mať pokračovanie určite odporúčam, lebo príbeh z časti zostal neuzavretý a sám by som sa pozrel na vývoj jednotlivých postáv a príbehu samotného.
Je to super kniha o dievčati ktoré malo žiť v mori. Spadne do mora a myslí si že dostane alergický šok ale nie je to tak. Premieňa sa na dievča mora. Jej pokožka získa zelenkastý nádych a má žiabre a blany. Odporúčam dievčatám v 10-tich rokoch.
Milé, úsmevné príhody s opicou Škoricou, zároveň aj poučné pre deti. Táto prázdninová je dokonca ideálna na letné čítanie, nuda pri nej určite nehrozí, práve naopak, deti nielen zabaví,ale sa pri nej aj zasmejú :)
Paulina Świst opäť nesklamala. Kniha sa čítala neuveriteľne ľahko a svižne.
Páči sa mi jej štýl písania ostré, vtipné dialógy, postavy, ktoré si vedia poriadne podpichnúť, a popritom napätie, ktoré vás núti čítať ďalej.
Všetko mi tu akosi sadlo. Dej, postavy aj ich vzájomná chémia. Nemala som pocit, že by sa príbeh zbytočne naťahoval, stále sa niečo dialo a ani na chvíľu som sa nenudila.
Ak ste čítali predchádzajúce diely, určite si nenechajte ujsť ani tento.
Príbeh Donatelly ma zaujal, je to veľmi silná a nebojácna postava. Vedela si priznať svoje chyby, no nenechala sa nimi zastaviť, vždy si hľadala cestu von zo svojich problémov.
Bohužiaľ ma na internete zachytil spoiler o identite Legend-a predom, no myslím si, že ku koncu deju to autorka urobila až príliš zjavné, asi by ma to aj tak neprekvapilo. Myslím, že sa s tým mohla viac vyhrať, no zachránilo to, že Legend stále ostal tou mysterióznou postavou, ktorej ďalšie kroky sa nedali odhaliť.
Čo by som ešte vytkla by bolo, že nebola hra Caravalu taká zábavná a tajomná ako v prvej knihe. V prvej knihe mi to vedelo popliecť hlavu, nevedela som spoznať realitu od hry. V tejto knihe to bolo zreteľnejšie.
Autorka píše zaujímavým a chytľavým štýlom, rozprávanie z tretej osoby mi príde raritné v tejto dobe, takže niečo nové vie potešiť, no niekedy jej opisy sú príliš komplikované. Príde mi, že dokáže napísať celý odstavec opisu tak komplikovano a väčšinou na celkom nevýznamné predmety. Niekedy to vie spomaliť samotný dej, hlavne ak je tých opisov veľa za sebou.
Škoda, že na Scarlet a Juliana bolo venované len pár viet. Ich vzťah sa vyvíjal v pozadí, myslím, že im mala venovať viac priestoru, alebo im nemala vytvárať prekážky v ich živote…
Z celkového hodnotenia to hodnotím ako veľmi príjemné čítanie, kde sa zdĺhavé opisy dajú prekusnúť zaujímavým dejom a zápletkami.
Romantické príbehy čítam zriedka keďže moja šálka sú krimi a trilery, ale ak náhodou áno tak vždy stoja zato...Túto knihu odporúčam všetkými 20 prstami :) krásna obálka a ešte krajší príbeh.. koniec na ten nemám slov... teraz mi ešte tečú slzy, čakala som úplne iný.. určite si prečítam ešte niečo od autorky :)
Knihy od tejto autorky su zarukou kvalitneho citania. Je to druhy diel a velmi som si oblubila vysetrovatelku Quinnovu. V pozadi sa odhaluje jej sukromny zivot popri praci a tu svoju pracu robi bravurne. Je dynamicka,akcna a cielavedoma. Myslienka tohto deja bola fakt zaujimava,tieto kriminalky su navykove! Tesim sa na dalsie pokracovanie,je to ako serial ktory mate rozpozerany v tv a neviete sa dockat dalsieho dielu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Posledná, záverečná časť série vo mne zanechala asi všetky možné emócie. Smútok, naplnenie, nostalgiu aj ten zvláštny pocit prázdna, ktorý príde, keď človek dočíta príbeh, ktorý sa stal súčasťou jeho života.
Začiatok a prvá polovica sa mi veľmi páčili. Dej sa hýbal dopredu, stále sa niečo dialo a kapitoly boli svižné, takže som čítala jednu za druhou. Páčilo sa mi aj to, že priestor dostali všetky dôležité postavy vrátane Chaola a Yrene.
Najväčším prekvapením bol pre mňa Dorian. Či už jeho psychický vývoj alebo celkovo jeho schopnosti pri jednej konkrétnej scéne som naozaj zostala s otvorenými ústami. A keď už spomínam Doriana, musím spomenúť aj Manon a jej Trinástku. To bolo jednoducho niečo, na čo sa nezabúda. Pri Manon som sa navyše veľakrát pristihla, že sa len usmievam nad tým, kam sa jej postava posunula.
Naopak, druhá polovica knihy bola pre mňa o niečo slabšia. Mala som pocit, že sa autorka snažila vytvoriť dojem veľkolepého boja nekonečnými opismi bojových scén. Aj keď sa stále niečo dialo, príbeh sa neposúval tak, ako v prvej polovici.
Čo sa týka Aelin, prvá polovica knihy, keď bola uväznená, bola podľa mňa napísaná veľmi pútavo. Úžasne komplexne napisana postava. Z druhej polovice som však bola sklamaná. Nepáčilo sa mi najmä to, ako sa v závere vyriešila mágia. Myslím si, že nielen ja, ale aj veľa čitateľov zostalo z niektorých rozhodnutí skôr zmätených. Viac k tomu napíšem v spoilerovej časti.
Rowan u mňa zostal viac-menej rovnaký. Moje antipatie voči nemu síce úplne nezmizli, ale musím uznať, že k Aelin sa perfektne hodil. Ako pár podľa mňa fungovali výborne a Rowan sa v tejto knihe naozaj snažil. Nemám mu vlastne čo vytknúť.
Naopak Aedion bol pre mňa obrovské sklamanie. Po určitých udalostiach mi už s Lysandrou jednoducho nefungovali a úplne som im prestala fandiť. Ani to, ako autorka ich príbeh uzavrela, ma nepresvedčilo. Prišlo mi to trochu narýchlo, akoby sama nevedela, čo s nimi ďalej.
Trochu ma sklamal aj samotný záverečný boj. Čakala som väčšie využitie Yrene, najmä po tom, ako sa jej schopnosti budovali už v predchádzajúcej knihe. Myslím si, že si zaslúžila dostať oveľa viac priestoru.
Napriek týmto výhradám som tejto sérii úplne prepadla. Stále si však myslím, že osobne mám radšej ACOTAR. Je cítiť, že Trón zo skla bola autorkina prvá séria a podľa mňa by jej prospelo aj o pár kníh menej, pretože miestami sa dej zbytočne naťahoval.
To ale nič nemení na tom, že ide o výborne prepracovanú fantasy sériu a úplne chápem, prečo patrí medzi najobľúbenejšie fantasy vôbec. Odporučila by som ju najmä ľuďom, ktorí s fantasy ešte len začínajú a chcú objaviť rozsiahly svet plný postáv a prepracovaného príbehu.
A áno... Chaolovi ostávam verná až do konca.
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!SPOILER CAST!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
SPOILER
Najväčší problém som mala s tým, ako sa vyriešila línia s mágiou a bohmi. Úprimne, vôbec mi nefungovalo, ako sa Aelin zbavila svojich schopností. Celé otvorenie brány a návrat bohov domov mi prišlo zbytočne komplikované a miestami nelogické. Stále si kladiem otázku prečo nemohli najskôr bojovať naplno a až potom bránu uzavrieť?
Podobne som vnímala aj Doriana. Najskôr získa obrovské možnosti a schopnosti... a vzápätí o ne príde. Táto časť na mňa pôsobila skôr ako autorské rozhodnutie než prirodzený vývoj príbehu.
Rovnako ma mrzí Yrene. Jej význam sa budoval už od Veže na úsvite a následne aj v tejto knihe, ale keď prišlo na samotné vyvrcholenie, všetko sa odohralo strašne rýchlo. Myslím si, že si zaslúžila oveľa väčší priestor.
Aedion... no, tam už asi ani nemusím nič dodávať. Za to, čo povedal Lysandre, som mu jednoducho nevedela odpustiť. Ich svadba ani celý záver ich príbehu ma vôbec nepresvedčili.
A Gavriel? Jeho smrť na mňa pôsobila zvláštne. Mala som pocit, akoby si autorka povedala, že niekto predsa musí zomrieť, a padla voľba práve na neho. Jeho obeta vo mne, žiaľ, nezanechala taký emocionálny dopad, aký podľa mňa mala mať.
A posledná otázka... čo vlastne plánuje Sarah J. Maas s Dorianom a Manon? Nechala ich príbeh otvorený preto, že Manon má zostať neskrotná? Aj preto dnes už chápem, prečo niektorí čitatelia stále dúfajú v pokračovanie. Niektoré veci totiž podľa mňa zostali otvorené alebo nedostali úplne uspokojivé vysvetlenie.
Na tomto obrázku nič krásne nie je. Je to obraz otca, ktorý nie že prekročil hranice, on ich prerazil tankom, štyrikrát precúval a potom ešte zadupal kombajnom. Je to obraz matky, ktorá si vytvorila vlastnú verziu reality a radšej nevidela nič, než by mala vidieť pravdu. Je to obraz Andrey, štvorročného dievčatka, ktoré sa nechalo výnimočne okúpať ockom, veď o nič nejde. Akurát že išlo, išlo o koniec jej detstva a začiatok pekla, ktoré sa s ňou tiahlo až do jej dospelého života.
Celá kniha je extrémne náročná, ale najťažšie pre mňa boli tie prvé kapitoly o maličkom dievčatku, ktoré nechápe, čo sa vlastne deje, iba že je to zlé a že za to môže ona. Lebo tak povedal ocko. Ci pána, ja pre neho nemám krajšieho výrazu, než že je to zdegenerovaný, chorý, zvrátený kus kokota! Muž, ktorý mal stáť v prvej línii, aby ju mohol chrániť, ju vsotil do života neschopnú rozoznať vlastné hranice. A mama? Iba netvor dokáže milovať netvora, bez ohľadu na to, čo sa vám snaží nabulíkať každá druhá romantasy so svojím heslom I can fix him. Niektoré veci opraví iba lopata po lebeni, alebo aspoň rozvod. Marlene však postavila svojho manžela na piedestál, z ktorého ho nedokázala zhodiť ani do očí bijúca pravda. Bolo pre ňu ľahšie uveriť, že jej dcéra je psychopat, než si priznať, že sa za toho psychopata sama vydala.
Andrea je neskutočne obdivuhodná žena. Nechápem, ako to dokázala, ale svoje traumatizujúce zážitky opisuje vecne, objektívne, bez obvinení. Kurnikšopa, aj keby na každej strane štyrikrát spomenula, že jej foter mal v hlave viac bordelu než je v pivnici na Luníku IX, bolo by to málo. Ale ona skrátka opisuje otcove konanie a spôsob, akým narušilo jej integritu. Agresor nezničil len jej vlastné vnímanie svojho tela a osobnosti, ale znemožnil jej vytýčiť si pevné hranice. V túžbe po normálnom živote sa potom dostávala do situácií, ktoré robili zo začarovaného kruhu nekonečnú špirálu utrpenia.
Táto kniha je hrozná, príšerná a otrasná a zároveň jedna z najsilnejších, aké som kedy čítala. Prečítajte si ju,ale opatrne. Dlho vám z nej ešte bude nevoľno.
Posledný diel s Carlom Morckom začína presne tam, kde sa skončil ten predchádzajúci.
Carl je zatknutý. To by ešte bolo okej aj keď samozrejme nie je ale ide o ten celkový prístup! Bez ochrany? Nechajú ho napospas väzňom, ktorých sám kedysi dostal za mreže.
Tomuto som naozaj nepochopila... alebo vlastne aj áno. Carla sa chce niekto za každú cenu zbaviť. Nestačí naňho navliecť údajný obchod s drogami a vraždu, treba ho ešte nechať odstrániť nenápadným spôsobom. Aj keď nápadnejšie to už snáď ani nejde.
Jeho tím Gordon, Rose a Asad sa snaží zvonku vyriešiť, čo sa dá. Mona sa tiež snaží pomôcť, ale nemajú veľa možností.
Až do chvíle, keď sa objaví jedna postava, pri ktorej som mala zimomriavky po celom tele a slzy v očiach... Viac prezrádzať nemôžem, môžem len odporučiť, aby ste si túto knihu prečítali.
Je tam akcia, je tam neustály strach o život a aj nečakaná pomoc, ktorá vás vezme za srdce.
