A timeless story rediscovered by each new generation, The Diary of a Young Girl continues to bring to life the experiences of Anne Frank, who for a time survived the... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
A timeless story rediscovered by each new generation, The Diary of a Young Girl continues to bring to life the experiences of Anne Frank, who for a time survived the worst horror the modern world had seen... Číst víc
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 31 dní.
Tato kniha se k vám může vydat prakticky okamžitě! Pokud si ji objednáte do 13:00 v pracovní den, odešleme ji ještě tentýž den. Jinak ji odešleme nejpozději následující pracovní den.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 31 dní.
A timeless story rediscovered by each new generation, The Diary of a Young Girl continues to bring to life the experiences of Anne Frank, who for a time survived the worst horror the modern world had seen.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Na svoje trináste narodeniny dostáva Anna denník. Píše o vojne, ktorá ju núti schovať sa. Opisuje život ukrytá pred svetom, no pritom všetkým tak známa. Nechá nás vstúpiť do malého priestoru s množstvom ľudí, čo sa boja. A potom dovolí spoznať seba, všetkých okolo, to stiesnené prežívanie, ktoré slabších väčšmi oslabuje. Príbeh Anny je smutný, ale jej autentickosť je čitateľná, že človek jednoducho túži vedieť viac. Jej výpoveď je rozprávaním pre nás všetkých, poučením. Lebo ak bude jestvovať dievčatko, ktoré rado píše, ak bude mať túžbu obetovať sa pre iných, v očiach vášeň a predovšetkým chcieť žiť, tak ju potom musíme nechať.
„Písanie pre mňa znamená úľavu, pri ňom sa stráca môj zármutok a ožíva odvaha! Avšak, a to je vážna otázka, podarí sa mi niekedy napísať niečo veľké, bude zo mňa niekedy novinárka alebo spisovateľka? Dúfam v to, ach tak veľmi v to dúfam, veď keď píšem, dokážem zachytiť všetko, svoje myšlienky, svoje ideály, svoje predstavy.“
Na jednu Anninu otázku by sme mohli odpovedať áno. Práve denník, ktorý si viedla, sa stal veľkým dielom so skrytým svedectvom brutalít a utláčania zo strany nacistického režimu. To druhé sa Anne nikdy nepodarilo. Nestala sa z nej ani novinárka ani spisovateľka. Ale napísala niečo vzácne. Slová mladého dievčaťa, ktoré muselo dospieť veľmi rýchlo, pretože realita okolo nej bola až príliš krutá. Musela sa vyrovnávať nie len s okolitým svetom, v ktorom vládla vojna, nevraživosť a nenávisť ale aj sama so sebou a so samotnými spolubývajúcimi – ukrývajúcimi. Napriek tomu, že zúfalstvo s pribúdajúcimi mesiacmi ukrývania narastalo, strach z odhalenia sa stupňoval, naopak zásoby jedla ubúdali, Anna sa zdá byť zo všetkých ukrývajúcich tá, čo si zachovávala najväčšiu odvahu, optimizmus aj chuť do života. Dôvodom bolo hlavne to, že mala svoje sny a zároveň verila, že ľudská duša nemôže byť taká zlá a že všetko sa predsa musí na dobré obrátiť.
Denník písalo len 13 - ročné dievča, ktoré žilo v uzavretom priestore, bez možnosti vyjsť von, bez možnosti robiť čo chcela, jej možnosti bytia boli obmedzené na: ráno vstať, večer zaspať a popri tom v napätí očakávať koniec vojny. V knihe nájdete predovšetkým spoveď, pocity , stiesnenosť, myšlienky a celý vnútorný svet skrývajúceho sa.
Knihu odporúčam prečítať každému. Je to svedectvo, ktoré by nám navždy malo pripomínať, že to čo sa stalo by sa už nikdy nemalo zopakovať. Nech Annina viera v dobro človeka je naozaj opodstatnená.
Denník Anny Frankovej je dnes už klasikou – vznikol počas 2. svetovej vojny, keď sa Anna so svojou rodinou ukrývala pred Nemcami 2 roky v zadnom trakte jedného amsterdamského domu. Začína sa bezprostredne predtým, keď Anna ešte chodila do školy a jej rodičia ešte len plánovali presun do úkrytu, no inak sa všetko odohráva už za zatemnenými oknami.
Dúfam, že teraz nebudem za necitlivku, ale mňa toto dielo vôbec neuchvátilo tak ako zvyšok sveta. Možno by bolo pre niekoho zaujímavé prečítať si Annin denník práve teraz, v čase všeobecnej izolácie a preventívnej karantény, a porovnať si svoje pocity s jej - ktorá sa ledva mohla občas nadýchnuť čerstvého vzduchu. Keďže ide o autentické zápisky, nedá sa im nič vyčítať, a už vôbec nie Anne, ktorá mala vtedy 13, 14, 15 rokov. Mňa ale naozaj nebavilo čítať všetky tie (často opakujúce sa) infantilné detaily o spoločnom bývaní, varení, stolovaní a kúpaní. Určite je zaujímavý Annin vývin z dieťaťa na mladú slečnu, ktorý sa pod vplyvom ťažkej doby zásadne urýchlil, a vlastne aj samotný úkryt, ktorý si možno dnes osobne prísť pozrieť do Amsterdamu. Možno som to mala čítať, keď som mala o polovicu rokov menej.
Čtenářské recenze
Anonymní čtenář
Neověřený nákup
5
18.2.2024
Táto kniha je zážitok, po ktorom ťažko nájsť vhodné slová opisujúce jeho silu. Jedna z najzáživnejších knih aké som kedy čítal, dal som ju za necelé dva dni s rušivým odkladaním spánku či odškodnením na wc. Som veľmi rad že som sa k nej konečne dostal, no uznávam zanechala vo mne určitú stopu. Po prečítaní som zostal v bezvladnom stave ani nepremýšľajúc cumiet do blba a snažil sa spracovať emócie. Kniha, narozdiel od Mengeleho dievča, ide "na vec" od prvej strany a je písaná jednoduchším štýlom. Posledných cca 30 strán sa zdá uz len ako polemizovanie o bytí lebo prestáva opisovať domácnosť. Počul som tiež všelijaké reakcie a názory takze som vopred mal zmiešané pocity a celu dobu som čakal kedy pride niečo veľké v deji čiže odporúčam čítať bez očakávaní a znalostí a dostanete viac než by ste chceli. 10/10
Terezka
Neověřený nákup
2
5.2.2017
Na tuto knihu som velmi dlho pozerala a chcela ju precitat na zaklade väcsinou dobrych recenzii ale zistila som,ze denniky nebudu mojim oblubenym zanrom.Chybaju tam dialogy,pretoze vacsinou tam pise osoba co si mysli a opisuje iste veci.
Cakala som,ze to bude kniha kde su fakty,nejake jej postrehy ale to tam zial nebolo takze na fakty a "zazitky" z vojny si budem musiet najst inu knihu.K jej docitaniu som sa uz len dokopavala pretoze ma to uz doslova ku koncu nudilo.
Ale ved kazdy nech si urobi usudok po precitani :)
Veronika Trnovcová
Ověřený zákazník
7.5.2026
“Únik do reality”?
Nezvyknem čítať autobiografie, zápisky, môj žaner sú romány, hlavne fantasy a romantické knihy, avšak sem tam si prečítam aj niečo z reálneho sveta. Recenziu píšem v parku, kde okolo seba vidím hrať sa deti, možno aj vo veku Anny a uvedomujem si, ako slobodu berieme ako samozrejmosť. Je smutné, že človek sa rodí slobodný a aj tak sa ocitne v okovách. Neviem si predstaviť ten pocit, byť takmer dva roky niekde zatvorená. Najsmutnejšie na tom je, že Anna s rodinou boli odvlečení posledným vagónom, posledná deportácia a tábory boli oslobodené niekoľko dní po jej smrti. Česť jej pamiakte. RIP
Keby Anna Franková prežila vojnu, bola by z nej známa spisovateľka. Vlastne sa ňou stala napriek tomu. Bála som sa, že denník z tohto obdobia bude náročný, ale čítal sa ľahko aj vďaka jej skvelému štýlu. Dozvedeli sme sa zaujímavosti, ako prebývalo a spolunažívalo 8 ľudí v úkryte. Ich vzťahy, jedlo, každodenný život, to všetko popretkávané úvahami dievčaťa omnoho vyspelejšieho na svoj vek.
Denník trinásťročnej Anny, ktorá sa s rodinou a ďalšími židmi ukrýva pred nacistami.
Ako by ste sa cítili vy, ak by Vás niekto zavrel do bytu s cudzími ľuďmi bez možnosti ísť von, bez možnosti vykonávať obľúbené činnosti či celkom bežne sa nahlas rozprávať? Je jasné, že za týchto podmienok medzi osadenstvom úkrytu vznikajú konflikty, dusno, hádky… dievča dospievajúce v tejto hrôze bez rozkvetu, bez priateľov , zúfalo túžiace po živote a láske…
Pre mňa smutné a desivé
Mali jedlo, posteľ, možnosť vzdelávať sa hoci sa museli uskromniť…bolo to väzenie. Na túto knihu sa treba pozrieť z rôznych perspektív…
Je ťažké hodnotiť niekoho denník "hviezdičkami", pretože si uvedomujem, že ide o spoveď jedného dievčaťa a nie o literárne dielo. Napriek tomu musím dať knihe 3* nakoľko ma veľmi nebavili nekonečné úvahy o spoločných obedoch/upratovaniach/rozhovoroch o ničom a pod. Je to však dobrá sonda do temných rokov druhej svetovej vojny a preto súhlasím s tým, že táto kniha má zostať v radoch nikdynezomierajúcej klasiky.
Tazko hodnotit smutku skutocnost.. text casto nudil, ale vypovedna hodnota je za
Najznámejší denník na svete, ktorý je v prvom rade 100%-tným dôkazom toho, že ohavnosti proti ľudskej dôstojnosti a ukradnutá sloboda človeka sa v spomínaných rokoch naozaj stali (zhorte v pekle všetci, ktorí pochybujete a popierate), neviem hodnotiť iba ako literárne dielo. Ak by som ale musela, ľudia by ma možno ukameňovali. A prečo? Pretože úprimne priznám, že knihy bola strašná nuda a nebyť možnosti dočítať ju ušami, asi by som to vzdala. Odosobnene knihu beriem tak, ako je - súkromný denník dievčaťa, ktorý jej pomáhal a bol pokladom hlavne pre ňu. Pomenovala ho Kitty a správala sa k nemu ako k najlepšej kamarátke, ktorej jedinej sa mohla zdôverovať a vyžalovať sa z úzkostí, chaosu, neprávosti, výčitiek a karhania dospelých, zmätku a samoty, ktoré si my, slobodne žijúci ľudia s možnosťou vyjadriť akýkoľvek názor a behať kade tade po svete, nevieme ani predstaviť.
Na druhú stranu beriem do úvahy, že Annin denník je nezvratnou a pravdivou skutočnosťou doby, ktorú nevymažeme a zároveň je neopísateľne dôležitou zachovalou písomnosťou pre budúcnosť všetkých národov. Tu nestačí ohodnotiť knihu plným počtom bodov. Je to kniha kníh, aj napriek tomu, že sa v nej neopisuje neúctivý a brutálne bolestivý život v koncentračných táboroch. Zúfalstvo, strach a napätie cítiť aj z opakujúcich sa zápiskov rovnakých dní, situácii, rozhodených emócii a nálad, snobských pováh a sebeckých činov na mieste o veľkosti pár metrov štvorcových, o ktoré sa Anna vyše dvoch rokov delila so siedmimi ľuďmi. Vieme si to vôbec predstaviť?
Tentokrát bola pre mňa prínosnejšia audiokniha, ktorá v prednese na túto tému veľmi empatického a citlivého hlasu Táni Pauhofovej dodala knihe úplne iný rozmer a posledné dva mesiace života mladučkej Anny som sa cítila neskutočne mizerne. Práve opisy stereotypu dní, aj keď sa občas pritrafilo niečo nečakané a bola chvíľa pre smiech aj radosť, vytvorili obraz spoločenstva ľudí židovského pôvodu, ktoré ste po dočítaní poznali ako vlastnú rodinu. Či už by ste s nimi vedeli prežiť toľký čas alebo nie, v tej chvíli nikto nemal na výber. Knihu, ktorá zo začiatku nudila rozhodne nebudem kritizovať, veď je to denník dospievajúceho dievčaťa, ktoré nečakalo, že sa dostane na svetlo sveta, aj keď prvotný plán taký bol. Držím v rukách spomienku na Annin krátky život a neviem, čo mám robiť.. :(
Nečakala som, aká sila sa ukrýva na posledných stranách a v slovách, ktoré boli z mesiaca na mesiac vyspelejšie a rozumnejšie. Anna na svoj vek predbehla všetky mladé dámy dnešnej doby. Bola mimoriadne múdra, inteligentná, malá sny a plány, na ktorých realizáciu sa tešila a verila vo víťazstvo, ktoré ich oslobodí. Nikdy nezúfala, aj keď sa bála. Bola by z nej výborná spisovateľka a myslím, že by vo svojom živote dokázala veľké veci. Niekedy som z jej myšlienok a názorov padala na zadok, ako keby ku mne prehovárala čerstvo vyštudovaná cieľavedomá žena plná entuziazmu. Ťažko sa mi hľadajú slová, ktoré by uzavreli moje dojmy. Je mi strašne smutno..
„Miep takmer každý deň zoženie nejakú zeleninu, nosieva nám ju na bicykli vo veľkých nákupných taškách. Každú sobotu chodí do knižnice, odkiaľ nám vždy prinesie zo päť kníh. Zakaždým netrpezlivo čakáme do soboty, pretože vtedy chodia knihy. Sme ako malé deti, ktoré čakajú na darček. Ľudia zvonku ani len netušia, čo znamenajú knihy pre toho, kto žije v izolácii. Čítanie, učenie sa a rádio sú naším jediným rozptýlením.“ (nedeľa 7.11.1943)
Pikoška z Anninho života - denne používala vatu s peroxidom vodíka na zosvetlenie chĺpkov pod nosom odpadla som! :)
Tazko hodnotit smutku skutocnost.. text casto nudil, ale vypovedna hodnota je za všetky hodnoty!
Anonymní čtenář
Ověřený zákazník
18.2.2024
Táto kniha je zážitok, po ktorom ťažko nájsť vhodné slová opisujúce jeho silu. Jedna z najzáživnejších knih aké som kedy čítal, dal som ju za necelé dva dni s rušivým odkladaním spánku či odškodnením na wc. Som veľmi rad že som sa k nej konečne dostal, no uznávam zanechala vo mne určitú stopu. Po prečítaní som zostal v bezvladnom stave ani nepremýšľajúc cumiet do blba a snažil sa spracovať emócie. Kniha, narozdiel od Mengeleho dievča, ide "na vec" od prvej strany a je písaná jednoduchším štýlom. Posledných cca 30 strán sa zdá uz len ako polemizovanie o bytí lebo prestáva opisovať domácnosť. Počul som tiež všelijaké reakcie a názory takze som vopred mal zmiešané pocity a celu dobu som čakal kedy pride niečo veľké v deji čiže odporúčam čítať bez očakávaní a znalostí a dostanete viac než by ste chceli. 10/10
Úžasné svedectvo mladého dievčaťa z obdobia 2. svetovej vojny.
Keďže som denník nečítala vo veku, v akom ho približne Anna písala, bolo ťažšie sa sústrediť na všetky tie veci, ktoré prežívala, no myslím, že pre teenagerky vo veku Anny je to dokonalá kniha, v ktorej sa určite nejedna z nich nájde.
Zlatica Pacutova
Ověřený nákup
12.2.2024
Denník Anny Frankovej
Veľmi som sa tešila kedy bude doručená kniha je tak zaujímavá .Bola som veľmi spokojná odporúčam knihu prečítať , smutný príbeh ale pravdivý, veľmi dojímavý,.
Pevná vazba s přebalem
Brožovaná vazba
