V piatom dieli sa nestretneme s Marvinom (dosiahol prvý moment šťastia v živote, keď úspešne zosnul), ani so Zafodom, ale zato sa nám objavuje úplne nová Trillian (Tricia McMillanová, ktorá neodišla so Zafodom, lebo sa vrátila po kabelku) a Arthurova pubertálna dcéra, o mene ktorej prekladateľ zatiaľ nerozhodol. Arthur ju mal s Trillian, či skôr ona s ním, pretože k splodeniu došlo umelým oplodnením. Množstvo časových línií sa splieta a zamotáva, Ford bojuje proti korporácii, ktorá odkúpila novému majiteľovi Stopárovho sprievodcu a na rozdiel od toho pôvodného je stelesnením kapitalistického podnikania („ani časopriestor už nie je v bezpečí pred kapitalizmom“), a Arthur po tom, čo vďaka časopriestorovej anomálii príde o Fenchurch, hľadá šťastie na pokojnej, priam idylickej planétke, kde nájde uplatnenie jeho genialita pri výrobe sendvičov.
Z tohto tichého života ho vytrhne, ako obyčajne, Ford. Spoločne navštívia tentoraz nie Reštauráciu na konci vesmíru, ale tú U kráľa, kde je hlavným účinkujúcim celkom slušný spevák s ružovým cadillacom a iniciálkami E. P.
Nakoniec sa dostane tam, kde vlastne nikdy nechcel: na miesto, o ktorom Agradžag (bytosť, ktorú Arthur Dent neprestajne nechtiac zabíja) hovoril ako o Stavromile Beta. Arthur si myslel, že je to planéta, hoci nijakú takú nevedel nájsť. Mal tam znova spôsobiť Agradžagovu smrť, a utešoval sa vedomím, že kým sa to nestane, celkom logicky nemôže zomrieť ani on sám, inak by sa to ani stať nemohlo. Ukáže sa že nejde o planétu, ale o bar uvádzaný aj s menom majiteľa „Stavro Mueller – Beta“. Agradžag pravdaže, nešťastnou náhodou, v ktorej má Dent prsty, zomiera, a hneď nato sa na scéne objavuje vogónsky kapitán Prostetnik Vogón Jelc, aby dokončil svoju prácu, pretože Vogóni jednoducho neznášajú, keď im nejaká špinavosť ostane nedotiahnutá do konca. Štvordielna trilógia sa teda vo svojom piatom dieli končí presne tým, čím sa začala – demoláciou Zeme, tentoraz definitívnou.
