Never Let Me Go

Fantasticka kniha, ktora vas vtiahne do deja (deja, ziadny strhujuci necakajte) a na sposob rozmotavania klbka zahad vam postupne odokryva to co na zaciatku len naznacuje a na uplne prvych stranach vam nedava zmysel.

Zacala som ju citat bez toho, aby som vedela o com je. Bola mi odporucana medzi viacerimi. Niekedy ma az mrazilo na zaciatku, ked som si uvedomovala o com to vlastne je.

Okrem hlavneho motivu, v nej clovek najde vela situacii pri ktorych sa musi zamysliet o vstahoch medzi ludmi. Nic frazovite, len konkretne situacie vas do toho nutia.

Deti bez rodicov vyrastajuce v niecom ako detsky domov (mozeme to nazvat internatna skola, ked nemaju kam ist?) , tak akosi by sa mohli naozaj pozerat na svet. Ked vas zaujme nieco, ked si vazite nieco, co iny nepovazuje za dolezite a hlavne, ci tak alebo onak (nechcem prezradzat obsah) si specialne bytosti a vlastne kazdy hlada cestu a snazi sa zit s hranicami ake nam stavia svet.


Ako bolo povedane v jednej recenzii:
" Je to vitazstvo formy nad obsahom "
Ked si budete vedomi tohoto, nemoze tato kniha sklamat.

Je veľmi ťažké napísať popis ku knihe, o ktorej by ste pred začatím čítania nemali vedieť ideálne vôbec nič. Jej čaro sa totiž ukrýva v tom, ako nám postupne, stranu po strane, odhaľuje pomedzi naivné detské príbehy zo zvláštnej internátnej školy niečo nečakané, hrozivé a smutné.
Čakala som štýl Súmraku dňa, ktorý sa mi veľmi páčil, no toto malo bližšie k Príbehu služobníčky (čo teda u mňa nie je kompliment). Je mi jasné, že k tomuto nobelovkou ovenčenom autorovi budem mať skôr love-hate relationship: už sa ani nepamätám, koľkokrát som počas čítania vykrikovala „to je ale kravina!“ Musím však uznať, že koniec bol epický, jeden z najlepších knižných záverov, trúfam si povedať. Zaň dávam tú druhú hviezdu .