To najlepšie, čo môžete pred čítaním tejto knihy urobiť je, že sa do nej pustíte bez toho, aby ste vôbec tušili o čom je. Napriek tomu sa pokúsim o nej napísať pár riadkov.
Novela s prvkami dystopického sci-fi spočiatku začína idylickými spomienkami na detstvo a dospievanie v izolovanej škole so svojským vzdelávacím a výchovným systémom, umiestnenej niekde na anglickom vidieku. Postupne drobnými narážkami a nejasnosťami Ishiguro odhaľuje šokujúce hlavné témy. Z riadkov cítiť, že sa s čitateľom nesmierne rád zahráva a ak pristúpite na jeho hru, dovolí vám občas útržkami nahliadnuť pod nepokojnú hladinu vody. No zaručene od začiatku budete jednoducho cítiť, že niečo nie je v poriadku...
Spomínanie protagonistky môže byť mätúce a nespoľahlivé, pretože sa neustále vracia v čase a nie chronologicky. No po zdanlivo zdĺhavom rozbehu a napätí, ktoré čitateľa drží pevným úchopom priamo pod krkom, príbeh nabral úplne iný rozmer a ja som mala vážny problém knihu odložiť.
V obkľúčení znepokojivej melanchólie musíte všetko to naservírované a napísané jednoducho prijať, nechať sa chytiť a zhltnúť aj s navijakom. Spoločnosť, priateľstvo, etika, odovzdanosť, manipulácia, sloboda a nemohúcnosť, to sú len kvapky tej rieky, ktorá spolu s vašou ľudskosťou rázne zotrie špinavú dlážku v Hailshame, škole v ktorej sa nechcete ocitnúť.
Číst víc
Na takúto knihu som nebola pripravená. Po Ishigurovom románe Súmrak dňa som očakávala rovnako pokojne plynúcu knižku plnú zamyslení a spomínania. Tieto očakávania sa mi splnili, hlavná hrdinka Kathy v ňom opisuje svoje detstvo a dospievanie s kamarátmi Ruth a Tommym. Za idylickými obrazmi spoločných zážitkov a rozhovorov je ale ukrytá ešte jedna linka, ktorej námet bol pre mňa dosť šokujúci. Je to pútavý román o sile priateľstva a lásky, o dôležitosti viery a spriaznenosti duší, a to aj v prípade, že okolnosti sú viac než neprajné.
Číst víc
Je veľmi ťažké napísať popis ku knihe, o ktorej by ste pred začatím čítania nemali vedieť ideálne vôbec nič. Jej čaro sa totiž ukrýva v tom, ako nám postupne, stranu po strane, odhaľuje pomedzi naivné detské príbehy zo zvláštnej internátnej školy niečo nečakané, hrozivé a smutné.
Čakala som štýl Súmraku dňa, ktorý sa mi veľmi páčil, no toto malo bližšie k Príbehu služobníčky (čo teda u mňa nie je kompliment). Je mi jasné, že k tomuto nobelovkou ovenčenom autorovi budem mať skôr love-hate relationship: už sa ani nepamätám, koľkokrát som počas čítania vykrikovala „to je ale kravina!“ Musím však uznať, že koniec bol epický, jeden z najlepších knižných záverov, trúfam si povedať. Zaň dávam tú druhú hviezdu .
Číst víc